Fajčenie cigariet predstavuje v dnešnej dobe vážnu pandémiu, ktorá má celosvetovo fatálne následky. Ročne si vyžiada životy až 5 miliónov ľudí a z toho až 600 tisíc úmrtí má na svedomí pasívne vdychovanie splodín cigaretového dymu. Ide o chorobu s potenciálne fatálnymi následkami, v ktorej priamom dôsledku len v Českej republike každoročne zomiera viac ako 16-18 tisíc osôb. Stredná dĺžka života fajčiarov je navyše v priemere o 10-11 rokov nižšia ako u nefajčiarov.
Čo je to nikotín?
Nikotín je organická zlúčenina, ktorá sa prirodzene vyskytuje v listoch tabaku. Jeho názov je odvodený od latinského pomenovania rastliny tabaku - Nicotiana tabacum. Ide o legálnu, no vysoko návykovú drogu. Do organizmu sa najčastejšie dostáva fajčením, ale aj žuvaním či šnupaním tabaku. Vo svete sa s tabakom začala Európa zoznamovať až po objavení Ameriky Krištofom Kolumbom, ktorý pozoroval pôvodných obyvateľov, ako tabak fajčia zabalený do listov alebo pomocou trubičiek nazývaných "tobago". Počas nasledujúcich rokov námorníci a diplomati rozšírili fajky a cigary po celej Európe. Fajčenie sa spočiatku využívalo na liečebné účely, napríklad pri bolestiach zubov či migrénach. Zlom v rozvoji epidémie fajčenia nastal na konci 19. storočia, keď boli do ulíc zavedené automaty na cigarety, čím sa tabak stal prístupnejším. K rozšíreniu tabaku viedol aj voľný prídel cigariet vojakom v oboch svetových vojnách.
Nikotín je stimulant nachádzajúci sa v tabakových rastlinách a je jednou z najpoužívanejších drog. Podľa odborníkov je návykovejší ako heroín alebo kokaín. Keď človek vdýchne cigaretový dym, nikotín sa rýchlo vstrebáva do krvi a do 10 sekúnd začne pôsobiť na mozog, kde spúšťa množstvo chemických reakcií.
Účinky nikotínu na vaše telo
Psychické účinky nikotínu sú dôsledkom jeho väzby na nikotínové receptory v nervovej sústave. Telo si v reakcii na príjem nikotínu vyrába vlastné látky podobné morfiu, ako je beta-endorfín, ktorý je zodpovedný za pocit psychickej pohody a uspokojenia, a tiež za zníženie pocitu bolesti. Nikotín je psychostimulant, ktorý rovnako ako kofeín, ovplyvňuje mozog zvýšením sústredenosti a fyziologického vzrušenia. Obe látky môžu dočasne zvýšiť krvný tlak, čo vedie k pocitu bdelosti. Po príjme nikotínu sa hladina cukru v krvi mierne zvýši, čo dodáva energiu, ktorá však čoskoro ustúpi.
Fyzicky adrenalín, uvoľňovaný v dôsledku chemických reakcií v mozgu, zvyšuje srdcovú frekvenciu a krvný tlak. V dôsledku toho môže osoba pociťovať rýchle, plytké dýchanie a pocit rýchleho tlkotu srdca. Nikotín môže na niekoľko minút vyvolať pocity potešenia, ale zároveň môže spôsobiť zrýchlenie srdcového tepu.
- Mozog: Nikotín môže zmeniť chemické procesy v mozgu a je spojený so zvýšeným rizikom psychiatrických porúch, ako je veľká depresívna porucha a bipolárna porucha.
- Pokožka: Nikotín sťahuje krvné cievy, čím bráni prísunu živín do pokožky. To môže spôsobiť predčasné starnutie a vrásky.
- Srdce a cievy: Nikotín zrýchľuje srdcovú činnosť, zužuje cievy a zvyšuje krvný tlak. Okrem zvýšenia srdcovej frekvencie a krvného tlaku nikotín zužuje priesvit tepien, čo zvyšuje riziko srdcového infarktu a aterosklerózy (kôrnatenie tepien). Nikotín tiež stojí za ochoreniami srdcovo-cievneho systému, ako je infarkt či ateroskleróza.
- Pľúca: Fajčenie cigariet alebo vdychovanie výparov časom znižuje kapacitu pľúc, čo môže neskôr spôsobiť ochorenia ako chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP).
Napriek niektorým štúdiám o potenciálnych výhodách nikotínu, ako je zníženie psychického napätia a zlepšenie myslenia, odborníci naďalej varujú pred jeho nebezpečenstvom, najmä pre dospievajúcich, ktorých mozog sa vyvíja do veku 25 rokov.
Škodlivé látky v cigaretovom dyme
Cigaretový dym je komplexná zmes. Okrem nikotínu, ktorý vyvoláva závislosť, obsahuje ďalších viac ako 40 karcinogénov (rakovinotvorných látok), ktoré podporujú rakovinotvorné procesy v našom tele. Celkovo tabakový dym obsahuje asi 7 000 chemických látok, z ktorých 70 sú preukázané karcinogény s priamou súvislosťou so vznikom rakoviny. Medzi ne patria arzén, benzén, amoniak, decht, kyanovodík a oxid uhoľnatý. Okrem toho sa do cigariet pridáva ďalších 680 prídavných látok, ktoré majú urobiť z fajčenia atraktívny pôžitok.
V tabakovom dyme sa nachádzajú aj malé množstvá rádioaktívnych izotopov olova-210 (210Pb) a polónia-210 (210Po), ktoré sú rádioaktívnymi karcinogénmi. Tieto látky sa ukladajú v pľúcach a môžu zostať v tele aj po skončení fajčenia. Kombinácia dechtu a karcinogénneho žiarenia v tak citlivých orgánoch, ako sú pľúca, výrazne zvyšuje riziko vzniku rakoviny. Odhady naznačujú, že radiačná dávka z fajčenia 1,5 balenia cigariet denne sa rovná ekvivalentu 300 röntgenových snímok pľúc za rok. Niektoré z týchto rádioaktívnych látok sa do tabaku dostávajú z pôdy používanej na jeho pestovanie.
Ako zistíte, že ste naozaj závislí na nikotíne (nikotinizmus)?
Potreba navodenia pohody po cigarete vedie k rozvoju silnej závislosti, tzv. nikotinizmu. American Society of Addiction Medicine definuje závislosť ako primárnu chronickú chorobu mozgu, ovplyvňujúcu procesy odmeňovania, motivácie, pamäte a súvisiacich obvodov. Vynechanie užívania preparátov spôsobujúcich závislosť vedie k baženiu po nich a podráždenosti.
Jednoduchým a rýchlym testom na zistenie stupňa nikotinizmu je Fagerströmov test. Vyhodnotenie bodov z tohto testu môže naznačiť mieru závislosti. Sedem a viac bodov už svedčí o silnom fajčiarstve.
Analýza prietokovou cytometriou
Okrem Fagerströmovho testu existujú aj ďalšie indikátory závislosti:
- Silná túžba alebo nutkanie fajčiť: Pocit, že bez cigarety nevydržíte.
- Problémy s kontrolou fajčenia: Neschopnosť obmedziť počet vyfajčených cigariet alebo prestať fajčiť.
- Abstinenčné príznaky: Pocit nepohodlia, podráždenosť, úzkosť, problémy so sústredením sa pri pokuse prestať fajčiť.
- Pokračovanie vo fajčení napriek škodlivým následkom: Fajčenie aj napriek vedomiu o zdravotných rizikách.
- Zaneprázdňovanie sa fajčením: Trávenie značného množstva času obstarávaním a užívaním cigariet.
- Zanedbávanie iných aktivít: Uprednostňovanie fajčenia pred dôležitými spoločenskými, pracovnými alebo rekreačnými aktivitami.
Psychosociálna zložka závislosti spočiatku prevláda nad fyzickou (toxikomanickou). Prejavuje sa potrebou mať v ruke cigaretu, hrať sa s ňou, manipulovať s ňou. S odstupom približne dvoch rokov sa pridáva závislosť fyzická, ktorá sa prejaví až u 80% pravidelných fajčiarov. Fajčením sa totiž zvyšuje počet tzv. nikotínových receptorov. Tie potom reagujú na nedostatok nikotínu a spôsobujú abstinenčné príznaky v situácii, keď sa fajčiar so svojím zlozvykom rozhodne skoncovať.
Abstinenčné príznaky po vysadení cigariet
Odvykacie príznaky pozná väčšina fajčiarov a nezriedka sú práve ony dôvodom, prečo im "nefajčenie" dlho nevydrží. Abstinenčné príznaky dokonca dokážeme merať. Najhoršie bývajú prvé tri týždne až tri mesiace po ukončení fajčenia. Chuť na cigaretu sa môže objaviť ešte niekoľko rokov po úspešnej odvykacej kúre.
Abstinenčný syndróm je tvorený kombináciou príznakov, ktoré sa objavujú pri úplnom alebo čiastočnom vysadení látky, ktorá bola dlhodobo používaná. Pramení z narušenia vnútorného prostredia organizmu, ktoré je už od danej látky závislé. Nedostatok drogy je prežívaný ako veľmi nepríjemný stav.
Typické abstinenčné príznaky zahŕňajú:
- Chuť na cigaretu: Táto túžba môže trvať aj niekoľko týždňov alebo mesiacov, hoci jej intenzita postupne klesá. Dobrou správou je, že chuť na cigaretu slábne už po 3-5 minútach.
- Zlosť a podráždenosť, úzkosť alebo depresia: Tieto pocity môžu trvať až 4 týždne.
- Nespavosť: Môže trvať až 4 týždne, alebo sa naopak môže objaviť únava.
- Problémy so sústredením: Fajčiari môžu mať ťažkosti s koncentráciou.
- Zvýšená chuť do jedla a nárast telesnej hmotnosti: V dôsledku spomalenia črevnej peristaltiky a metabolizmu.
- Bolesť hlavy, závraty, nevoľnosť.
- Kašeľ a zvýšená produkcia hlienu: Pľúca sa čistia.
Najhoršie bývajú spravidla prvé tri týždne, v priemere však tieto príznaky trvajú tri týždne až tri mesiace.
Ako dlho trvá prekonať závislosť na nikotíne?
Prekonanie závislosti na nikotíne je proces, ktorý si vyžaduje čas a trpezlivosť. Hoci najintenzívnejšie abstinenčné príznaky zvyčajne doznejú počas prvých troch mesiacov po ukončení fajčenia, psychická závislosť a chuť na cigaretu môžu pretrvávať oveľa dlhšie, dokonca roky. Odvykacie príznaky pri vysadení nikotínu sa objavujú rádovo po niekoľkých hodinách a najhoršie bývajú pociťované v priebehu prvých 3 týždňov.
Odvykanie kouření je zdlouhavý proces, který ale nemusí být tak těžký, jak by se mohlo zprvu zdát. Kľúčovou zostáva vôľa fajčiara prestať fajčiť a neukončiť liečbu predčasne. Úspešnosť liečby závislosti na nikotíne sa s intervenciou zdravotníkov významne zvyšuje.
Ako potlačiť chuť na cigaretu?
Existuje niekoľko stratégií, ako potlačiť chuť na cigaretu a zvládnuť abstinenčné príznaky:
- Alternatívne zdroje nikotínu: Na potlačenie abstinenčných príznakov môžete použiť alternatívne zdroje nikotínu vo forme nikotínových žuvačiek, náplastí, sprejov či inhalátorov. Tieto prípravky postupne znižujú dávky nikotínu a pomáhajú zmierniť fyzickú závislosť.
- Dýchacie cvičenia: Hlboké dýchanie môže pomôcť pri zvládnutí stresu a úzkosti, ktoré často sprevádzajú chuť na cigaretu. Namiesto "šlukovania" cigarety skúste pomalé, hlboké nádychy a východy.
- Zmena prostredia a aktivity: Ak pocítite silnú chuť na cigaretu, skúste zmeniť prostredie, prejsť sa, vypiť pohár vody, zamestnať ruky niečím iným (napr. antistresovou loptičkou) alebo sa venovať činnosti, ktorá vás baví.
- Vyhnúť sa spúšťačom: Identifikujte situácie, ktoré vo vás vyvolávajú chuť na cigaretu (napr. káva, alkohol, stresujúce situácie) a snažte sa im vyhýbať alebo ich aktívne zvládať inými spôsobmi.
- Podpora okolia: Hovorte o svojom rozhodnutí prestať fajčiť s rodinou a priateľmi a požiadajte ich o podporu.
- Odborná pomoc: Lékárníci, lekári, adiktológovia a psychoterapeuti môžu poskytnúť cenné rady, motiváciu a individuálny plán liečby. Existuje mnoho online webov a možností telefonickej podpory. V priebehu vstupnej konzultácie, ktorá spravidla trvá až 60 minút, lekárnik zhodnotí charakter a mieru závislosti, preberie s pacientom rôzne stratégie odvykania a vytvorí individuálny plán.
Následky fajčenia pre vaše telo
Fajčenie cigariet má rozsiahle a devastujúce následky pre celé telo. Okrem dobre zdokumentovanej súvislosti s rakovinou pľúc, ktorá je zodpovedná za približne 9 z 10 úmrtí na toto ochorenie, fajčenie prispieva k mnohým ďalším onkologickým ochoreniam, vrátane rakoviny pankreasu, močového mechúra a ďalších.
- Dýchací systém: Okrem rakoviny pľúc fajčenie priamo poškodzuje pľúca a priedušky, vedie k chronickej obštrukčnej chorobe pľúc (CHOCHP), ktorá invalidizuje mnohých fajčiarov, spôsobuje kašeľ, produkciu hlienu, chrapot a zhoršenie dýchacích funkcií.
- Srdcovo-cievny systém: Fajčenie výrazne urýchľuje rozvoj aterosklerózy (kôrnatenie tepien), zvyšuje riziko periférneho artériového ochorenia, srdcového infarktu, mozgovej mŕtvice a prasknutia výdute aorty.
- Reprodukčné zdravie: U žien fajčenie zhoršuje plodnosť, zvyšuje riziko potratu, nižšej pôrodnej hmotnosti dieťaťa a vrodených vývojových chýb. U mužov sa zvyšuje riziko erektilnej dysfunkcie.
- Diabetes: Fajčiari majú o 30 až 40 percent vyššie riziko vzniku cukrovky 2. typu.
- Imunitný systém: Fajčenie oslabuje imunitný systém, čím telo horšie reaguje na infekcie a je náchylnejšie na rôzne choroby, vrátane autoimunitných ochorení.
- Zrak: Fajčenie môže spôsobiť syndróm suchého oka, vyššie riziko šedého a zeleného zákalu a degenerácie makuly.
- Ústna dutina: Fajčiari majú horšie mikrobiálne zloženie v ústach, nepríjemný zápach, zažltnuté a kazové zuby a dvojnásobné riziko ochorenia ďasien.
- Pohybová sústava: Fajčenie má negatívny vplyv aj na pohybovú sústavu.
- Kosti: Kofeín môže zvýšiť množstvo vápnika, ktoré sa vyplavuje močom. Ak máte osteoporózu alebo nízku hustotu kostí, kofeín by ste mali obmedziť.
- Koža, nechty a vlasy: Koža fajčiarov je suchšia, vráskavejšia, nechty sa viac lámu a môžu byť zažltnuté, a fajčenie môže prispieť k vypadávaniu vlasov.
Polovica fajčiarov zomrie na následky fajčenia, a to v priemere o 15 rokov skôr, než keby nefajčili. Najčastejšie umierajú na kardiovaskulárne choroby, nádory a chronické pľúcne choroby. K poškodeniu stačí jedna cigareta denne alebo aj pasívne fajčenie.
Pasívne fajčenie: Neviditeľný nepriateľ
Pasívne fajčenie, teda nedobrovoľné vdychovanie cigaretového dymu, predstavuje významné zdravotné riziko. Osoby vystavené cigaretovému dymu sú ohrozené takmer rovnako ako samotní fajčiari a môžu sa u nich rozvinúť rovnaké choroby. Deti sú pritom obzvlášť zraniteľnou skupinou. Vedľa fajčiacej osoby alebo v zafajčenej miestnosti pasívne vdychujeme približne 96 % rovnakého množstva splodín a škodlivých látok ako sám fajčiar. Na dôsledky pravidelného pasívneho fajčenia podľa štatistík zomrie až 3 000 ľudí ročne. Podľa štúdií už len prítomnosť v zafajčenom prostredí zvyšuje riziko cievnej mozgovej príhody (mŕtvice) o 80 % a zvyšných 20 % pripadá na karcinóm pľúc.
Alternatívy k fajčeniu a ich riziká
Elektronické cigarety a zahrievané tabakové výrobky sú často prezentované ako menej škodlivé alternatívy k tradičnému fajčeniu. Elektronické cigarety (vaping) síce obvykle neobsahujú tabak, ale sú na báze nikotínu, ktorý je vysoko návykový. Roztok s nikotínom je zahrievaný a výpary sú vdychované do pľúc. Štúdie potvrdzujú účinnosť elektronických cigariet pri odvykaní fajčenia alebo pri znižovaní počtu vyfajčených cigariet, a ich zdravotné riziká sú v porovnaní s klasickými cigaretami nižšie. Výhodou je nižší výskyt toxických látok a príjemnejšia vôňa. Napriek tomu, vaping môže mať rôzne dopady na telo a zdravie, vrátane únavy. Krátkodobo môže nikotín poskytovať pocit zvýšenej bdelosti, zatiaľ čo dlhodobo môže viesť k únave a vyčerpaniu. Okrem toho môžu ďalšie faktory spojené s vapingom, ako dehydratácia (najmä pri vyššom obsahu PG v e-liquidoch) a nedostatočný spánok, tiež prispievať k únave.
Zahrievaný tabakový výrobok alebo „heat-not-burn” je elektronické zariadenie, kde je tabak len zahrievaný, čím nedochádza k horeniu a nevznikajú splodiny spaľovania. Orálny tabak (snus) je uspôsobený pre užitie ústami a vstrebanie nikotínu pomocou slizníc, pričom jeho uvádzanie na trh je v EÚ s výnimkou Švédska zakázané.
Je dôležité si uvedomiť, že hoci tieto alternatívy môžu byť menej škodlivé ako klasické cigarety, stále predstavujú riziko závislosti na nikotíne. Rozhodnutie je na každom fajčiarovi, kedy a aký spôsob odvykania zvolí.