V novodobej českej histórii sa odohral významný posun v profesionálnych hasičských zboroch. V septembri sa 32-ročná Michaela Žďárska stala prvou profesionálnou hasičkou, ktorá nastúpila do výjazdovej jednotky na hasičskej stanici v pražských Holešoviciach. Tento krok, ktorý bol prvýkrát v novodobej českej histórii, vyvolal diskusiu o úlohe žien v tomto tradične mužskom povolaní. Generálny riaditeľ Hasičského záchranného zboru ČR Vladimír Vlček vyjadril presvedčenie, že tento moment otvorí dvere a priláka viac ženských uchádzačiek. „Som presvedčený, že tento okamih nám otvorí dvere a budeme mať viac uchádzačiek o prácu u hasičov,“ uviedol. Doteraz ženy pôsobili prevažne v operačných strediskách alebo v odbore prevencie.
Cesta Michaely Žďárskej: Odhodlanie a príprava
Michaela Žďárska sa rozhodla pre túto náročnú profesiu po tom, čo spĺňala všetky stanovené podmienky. „Podmienky som spĺňala, hovorila som si, že to pôjdem skúsiť, a už som u nich zostala,“ opisuje svoje začiatky. Jej príprava bola intenzívna a zahŕňala pravidelné fyzické aktivity ako beh, posilňovanie a kruhový tréning dvakrát týždenne. Okrem toho absolvovala špeciálny výcvik pre hasičov nazvaný Toughest Firefighter Alive (TFA). Tento náročný program zahŕňa prekážkové dráhy, prácu s hadicami a dokonca aj prenášanie 80-kilogramových figurín, čo preukazuje jej fyzickú a psychickú pripravenosť na náročné situácie. S dobrovoľnými hasičmi už absolvovala približne 50 výjazdov, čo svedčí o jej skúsenostiach a odhodlaní pomáhať.
Najťažší zásah a osobná skúsenosť
Jedným z najnáročnejších zásahov, ktoré Michaela zažila, bol požiar bytu v roku 2020. „Prišli sme na miesto ako druhá jednotka. Jednalo sa o požiar bytu, bolo tam zranených 14 osôb, popálených, z toho šesť malých detí,“ opisuje traumatickú udalosť. Táto skúsenosť len potvrdzuje dôležitosť každej pomoci a pripravenosti hasičov v krízových situáciách.
V súvislosti s požiarnou ochranou domácnosti sa objavila aj otázka o možných výparoch a splodinách, ktoré by mohli ovplyvniť zdravie. Po nevydarenom pokuse o prípravu jedla, kedy sa zapálil horiaci olej v hrnci, došlo k silnému zadymeniu bytu. Nasledovala panika, ale situáciu sa podarilo vďaka rýchlej reakcii uhasiť uterákom. Napriek tomu, sa objavili zdravotné problémy spojené s nadýchaním sa splodín horenia. Otázka, či zameniteľné prášky na čistenie riadu s práškom na riady mohli mať súvis s nepríjemnými pocitmi a možnými výparmi, naznačuje potrebu dbať na bezpečnosť aj v bežných domácich situáciách.
Požiarna bezpečnosť v kuchyni VCFD
Postoj slovenskej legislatívy a praxe
Napriek úspechu Michaely Žďárskej v Českej republike, na Slovensku je situácia žien v profesionálnych hasičských jednotkách zložitejšia. Viaceré právne normy, ako napríklad Ústava SR a zákon o Hasičskom a záchrannom zbore, by mali zabezpečovať rovnosť. Napriek tomu, sa objavujú interpretácie, ktoré obmedzujú možnosť žien slúžiť v zásahových jednotkách. Jedným z hlavných argumentov je obava z fyzickej náročnosti práce a zodvihnutia bremien, pričom sa často uvádza hmotnostné obmedzenie 15 kg pre ženy, oproti 35 kg pre mužov alebo dokonca 80 kg pri špeciálnych výcvikoch.
Prezident Hasičského a záchranného zboru SR Pavol Mikulášek sa v odpovedi na otázku o zaraďovaní žien do zmenovej služby vyjadril: „Z dôvodu možného poškodenia zdravia pri ručnej manipuláciu s bremenami pri ženách, príslušníčkach, Hasičský a záchranný zbor neuvažuje o ich zaraďovaní do zmenovej služby.“ Toto stanovisko vyvolalo kritiku a poukázalo na diskriminačné postupy. Elena Vavrová, riaditeľka Strednej školy požiarnej ochrany MV SR, tiež vyjadrila názor, že „Reálne zásahy sú ale čisto mužská záležitosť,“ a uviedla, že muži majú podvedome strach o svoje kolegyne, čo ich pri zásahu oslabuje.
Medzinárodné skúsenosti a porovnanie
Tieto obmedzenia na Slovensku sú v kontraste s praxou v iných krajinách. Ženy hasičky slúžia v mnohých krajinách sveta, vrátane USA, Nemecka, Rakúska, Pakistanu či Iránu. V Berlíne, napríklad, ženy absolvujú rovnaké prijímacie skúšky ako muži. V USA, v meste New York, už v roku 1815 existovali ženy hasičky. Prípad Berkman v City of New York (1982) bol dôležitým krokom vpred v presadzovaní rovnosti žien v hasičskom zbore.
Európske právo tiež neustanovuje špecifické hmotnostné maximá pre zdvíhané bremená. Smernica Rady 90/269/EHS z 29. mája 1990 sa zaoberá minimálnymi požiadavkami na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci s ručnou manipuláciou s bremenami. V Nemecku existuje odporúčanie pre maximálnu hmotnosť zdvíhaného bremena pre ženy na 15 kg, zatiaľ čo Horné Rakúsko stanovuje limit 25 kg. Tieto obmedzenia sa však často považujú za účelové, s cieľom znemožniť ženám službu v zásahových jednotkách.
Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípade Tanja Kreil v. fire service z roku 2000 potvrdilo, že nemecký zákon, ktorý neumožňoval ženám službu v armáde na pozíciách s použitím zbraní, bol v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Tento prípad ilustruje, že rovnosť príležitostí by mala platiť aj v ozbrojených zložkách a podobne aj v hasičskom zbore.
Právne predpoklady a prijímacie konanie
Aby sa občan mohol stať príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, musí spĺňať viacero kritérií. Medzi základné patria bezúhonnosť, ktorá sa posudzuje na základe výpisu z registra trestov, a absolvovanie lekárskeho vyšetrenia, previerky fyzickej zdatnosti a psychologického vyšetrenia. Kvalifikačné predpoklady zahŕňajú požadované vzdelanie a odbornú spôsobilosť.
Proces prijímania do služobného pomeru začína podaním žiadosti a následným informatívnym pohovorom. Uchádzači sa musia podrobiť dôkladnému lekárskemu posúdeniu, ktoré vykonáva služobný posudkový lekár, a psychologickému vyšetreniu, ktoré realizuje psychológ zboru. Previerka fyzickej zdatnosti zahŕňa disciplíny ako plávanie, beh a silové cvičenia, na ktoré je potrebné priniesť zodpovedajúcu športovú výstroj.
V prípade, že uchádzač disponuje špecifickými zručnosťami alebo praxou v oblasti relevantnej pre činnosť Hasičského a záchranného zboru (napr. vodičské oprávnenie, odborné kurzy), je potrebné tieto skutočnosti preukázať príslušnými dokumentmi. Tieto požiadavky, vrátane zhodnotenia psychickej spôsobilosti, sú štandardnou súčasťou výberového konania s cieľom zabezpečiť, aby boli do zboru prijímaní len najkvalifikovanejší a najspôsobilejší kandidáti, bez ohľadu na pohlavie.
Budúcnosť a výzvy
Prípad Michaely Žďárskej v Českej republike predstavuje dôležitý míľnik a potenciálny vzor pre ženy na Slovensku. Generálny riaditeľ HZS ČR Vladimír Vlček zdôraznil, že „Nechceme dělat opravdu žádné rozdíly mezi ženami a muži.“ Tento prístup, ktorý sa zameriava na rovnosť príležitostí a zohľadňuje individuálne schopnosti, by mohol byť inšpiráciou aj pre slovenské vedenie Hasičského a záchranného zboru.
Je dôležité, aby sa obmedzenia týkajúce sa fyzickej náročnosti a zodvihnutia bremien prehodnotili v kontexte moderných poznatkov o ľudskej fyziológii a medzinárodných štandardoch. Ochrana žien pri práci by mala byť zameraná na zabezpečenie bezpečných pracovných podmienok a nie na ich vylúčenie z určitých pozícií. Prítomnosť žien vo výjazdových jednotkách by nemala oslabovať kolektív, ale naopak, prinášať nové perspektívy a posilňovať tímovú prácu.
Vzhľadom na právne normy, ktoré by mali zabezpečovať rovnosť, a medzinárodné skúsenosti, je načase, aby aj Hasičský a záchranný zbor na Slovensku prehodnotil svoju politiku a umožnil ženám plnohodnotne sa zapojiť do všetkých aspektov hasičskej služby. Otvorenie dverí ženám v zásahových jednotkách nie je len otázkou rovnosti, ale aj posilnenia celého zboru a jeho schopnosti reagovať na rôznorodé výzvy.
