Vzťah medzi starostom obce a poslancami mestského zastupiteľstva tvorí základný kameň samosprávy. Hoci obaja aktéri majú svoje nezastupiteľné úlohy a právomoci, ich vzájomná súhra a rešpektovanie kompetencií sú kľúčové pre efektívne fungovanie obce. V praxi sa však neraz stretávame so situáciami, kedy dochádza k napätiu, nejasnostiam alebo dokonca k priamemu konfliktu, čo sa odráža aj na dôvere občanov v samosprávu. Jednou z častých tém diskusií a sporov je otázka, kto má v konečnom dôsledku navrch a aké sú hranice právomocí oboch zložiek.
Harmonogram zasadnutí: Nástroj spolupráce alebo zdroj konfliktu?
Základným predpokladom pre fungovanie obecného zastupiteľstva je jeho pravidelné zasadanie, ktoré umožňuje poslancov riešiť aktuálne problémy obce, schvaľovať dôležité rozhodnutia a kontrolovať činnosť starostu. Na zabezpečenie prehľadnosti a predvídateľnosti tohto procesu si poslanci obecného zastupiteľstva často schvália uznesenie, ktorým si určia harmonogram zasadnutí na celý rok. Tento harmonogram slúži ako rámec pre plánovanie práce poslancov aj pre informovanie občanov o tom, kedy sa môžu zúčastniť dôležitých rokovaní.
Problém nastáva, keď starosta obce, aj napriek tomu, že podpísal toto uznesenie, nerešpektuje schválený harmonogram a zvoláva zasadnutia podľa vlastného uváženia, hoci aj dodržiavajúc zákonnú podmienku minimálne raz za dva mesiace. Poslanci obecného zastupiteľstva mu v takomto prípade vyčítajú, že nerešpektovaním ich uznesenia koná v rozpore s ustanoveniami zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. p. Majú v tomto prípade poslanci pravdu?
Zákon o obecnom zriadení definuje obecné zastupiteľstvo ako najvyšší orgán obce, ktorý rozhoduje vo veciach samosprávy obce. V jeho kompetencii je okrem iného aj schvaľovanie rozpočtu obce, všeobecne záväzných nariadení, územného plánu obce a rozhodovanie o ďalších dôležitých otázkach. Starosta obce je štatutárny orgán obce, ktorý riadi obecnú samosprávu a vykonáva najmä tieto funkcie: vykonáva správu mesta a zastupuje ho pri rokovaniach so štátom alebo s firmami či osobami. Obsadzuje dôležité funkcie, akými sú viceprimátor, prednosta úradu alebo náčelník mestskej polície.
Hoci zákon stanovuje povinnosť zvolávať zasadnutia obecného zastupiteľstva najmenej raz za dva mesiace, neupravuje priamo možnosť starostu jednostranne meniť schválený harmonogram. Uznesenie obecného zastupiteľstva o harmonograme zasadnutí by malo byť záväzné pre všetkých zúčastnených, vrátane starostu. Jeho nerešpektovanie môže byť vnímané ako obchádzanie vôle zastupiteľstva a potenciálne aj ako porušenie zákona. Poslanci majú v tomto prípade silný argument, že starosta by mal dodržiavať uznesenia, ktoré boli riadne prijaté v súlade so zákonom.
Zodpovednosť starostu a výkon uznesení
Je faktom, že na zasadnutiach obecného zastupiteľstva rozhodujú poslanci, ale za ich priebeh a najmä za vykonanie prijatých uznesení je zodpovedný takmer výlučne starosta. Jeho úlohou je zabezpečiť, aby to, čo poslanci odhlasujú, sa aj reálne zrealizovalo. V praxi to však nie vždy funguje hladko. Starosta vykoná len časť toho, čo poslanci odhlasujú. Niektoré uznesenia sa po čase stanú neaktuálnymi, napríklad ak boli v októbri zrušené iným uznesením. Iné úlohy sa plnia priebežne, pričom niektoré sa z prehľadu plnenia úloh po čase prestanú objavovať vôbec.
Príkladom môže byť zápisnica z 24.6.2021, ktorá poukazuje na to, že niektoré úlohy boli splnené čiastočne a tri boli zapísané ako priebežne plnené. Konkrétne uznesenie č. 48/2021, ktoré sa týkalo rozšírenia ČOV a prípravy na zabezpečenie aktualizácie podkladov, nebolo splnené doteraz. Tento stav naznačuje, že nielen iniciatíva poslancov je dôležitá, ale predovšetkým ich vytrvalosť pri kontrole plnenia prijatých uznesení. Ak sú občania vytrvalí, sa splnenia nakoniec dočkajú.
Nástroje na presadenie vôle občanov a poslancov
V prípade, že starosta neplní svoje povinnosti alebo koná v rozpore so zákonom a vôľou poslancov, existujú pre občanov aj samotných poslancov nástroje, ako sa domôcť nápravy.
Jednou z možností, ako sa obyvatelia obce môžu zapojiť aktívne do fungovania svojej obce, je vysloviť nespokojnosť s konaním starostu, a to tak, že ho odvolajú v miestnom referende. Obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum o odvolaní starostu, ak o to petíciou požiada aspoň 30% oprávnených voličov. Konanie miestneho referenda môžu obyvatelia podnietiť zorganizovaním petície. Pri spísaní takejto petície sa postupuje podľa všeobecného postupu pre petície a zároveň podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
Krnáčová zo Slnka v sieti: STVR nás vykázala, ale umelcov neumlčí
Ak starosta neplní svoje povinnosti, a preto bolo vyhlásené referendum s cieľom starostu odvolať, je pravdepodobné, že sa starosta bude snažiť jeho priebeh zmariť, napríklad zneprístupnením miestností určených na referendum. Starosta obce musí v rámci svojich právomocí a povinností vykonať všetky úkony k tomu, aby mohlo riadne prebehnúť miestne referendum. Ak by starosta nejakým spôsobom referendum maril, napríklad by odmietol zabezpečiť potrebné úkony ako tlač lístkov či určenie zapisovateľky, marenie referenda je trestným činom. V prípade podozrenia z marenia referenda je možné podať na starostu trestné oznámenie pre tento skutok.
Nezákonné nakladanie s majetkom obce
Ďalšou oblasťou, kde môže dochádzať k sporom a pochybeniam, je nakladanie s majetkom obce. Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražby alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa. Žalobu je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa. V žalobe nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem.
Prenechávanie obecného (mestského) majetku do nájmu upravuje ustanovenie § 9a ods. 9 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak, ustanovenia odsekov 1 až 3 a 5 až 7 je obec povinná primerane použiť aj pri prenechávaní majetku obce do nájmu, a to najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci, s výnimkou niektorých špecifických situácií.
Je možné, aby bola zmenená zmluva medzi obcou v pozícii prenajímateľa a nájomcom - súkromnou osobou prostredníctvom dodatku, ktorý zhoršuje postavenie obce, konkrétne vo veci nájomného? Zákon o majetku obcí neupravuje možnosť takejto zmeny nájomnej zmluvy uzatvorenej podľa ustanovenia § 9a ods. 9 zákona o majetku obcí. Účelom verejnej obchodnej súťaže, resp. podmienok ustanovenia § 9a zákona o majetku obcí, je súťaženie o čo najvýhodnejšie podmienky pre danú obec. Ak sa táto ponuka, už premietnutá do samotnej zmluvy, následne zmení prostredníctvom dodatkov tak, že sa zmenia jej podstatné náležitosti, je možné takýto postup charakterizovať ako neprípustné obchádzanie zákonných podmienok. Jedinú zákonnú cestu v tomto prípade vidíme v uplatnení postupu podľa ustanovenia § 9a ods. 9 písm. c) zákona o majetku obcí, ak mestské zastupiteľstvo v tomto konkrétnom prípade presvedčené, že schválenie uvedených dodatkov k nájomnej zmluve bolo potrebné, pretože ide o dôvod hodný osobitného zreteľa.
Zverejňovanie informácií a transparentnosť
Transparentnosť v samospráve je zásadná pre budovanie dôvery medzi občanmi a samosprávou. V tomto kontexte sa často diskutuje o zverejňovaní rôznych dokumentov a pripomienok. Zákon o obecnom zriadení nenariaďuje, aby pripomienky k rozpočtu alebo k iným nariadeniam obce museli byť zverejňované na úradnej tabuli. Ak teda starostka odmietla zverejniť pripomienky na úradnej tabuli, neporušila tým žiadny zákon. Je ale samozrejmé, že v záujme transparentnosti úkonov obce by tak mala učiniť. Ako obyvateľ obce máte aj iné možnosti ako zverejniť svoje pripomienky tak, aby sa k nim dostali ostatní obyvatelia obce - napr. komentárom na webovej stránke obce.
Inou dôležitou otázkou je zverejňovanie všeobecne záväzných nariadení (VZN). Podmienkou účinnosti VZN je jeho vyvesenie na úradnej tabuli (nie na internetovej adrese), pričom VZN nadobúda účinnosť pätnástym dňom od vyvesenia. Podľa názoru ministerstva vnútra nedodržanie nepretržitosti prístupu verejnosti k úradnej tabuli v tomto prípade nemá vplyv na účinnosť VZN. Podľa iného právneho názoru však nevyvesením VZN na riadnej úradnej tabuli v obci (nie internetovej), ktorá ako jediná spĺňa požiadavku nepretržitej prístupnosti, nebol naplnený predpoklad platnosti a účinnosti VZN v zmysle dikcie § 6 ods. 8 a 9 zákona 369/1990 Zb.
Vzťah starostu a poslanca v kontexte trestného práva
V prípadoch, kedy dochádza k pochybeniam alebo nezákonnému konaniu zo strany starostu, sa môže obec stať poškodeným subjektom a uplatniť si nárok na náhradu škody podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia zodpovedá každý za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Za škodu teda zodpovedá aj starosta, ktorý ju spôsobí nezákonným výkonom svojej právomoci.
Zložitejšia je otázka, či sa obyvateľ obce môže považovať za poškodeného v trestnom konaní. Poškodeným je v zmysle Trestného poriadku „osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.“ Z tejto definície by sa v danom prípade dalo uvažovať o možnom naplnení tejto jej časti: „…iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody“. Judikatúra neuvádza príklad, ktorý by bol čo i len obdobný. Obec je zároveň samostatný právny subjekt, ktorého majetkové práva mohli byť konaním starostu porušené. A v tomto zmysle je obec poškodeným subjektom. Neodporúča sa však zanedbávať ani snahu obyvateľov obce o status poškodeného, nakoľko tvrdenie by sa mohlo opierať o to, že obyvateľ má z príslušnosti k obci celý rad práv a povinností. Nehospodárne nakladanie s majetkom obce má priamy vplyv na schopnosť obce zabezpečovať zákonné povinnosti vo vzťahu ku svojim obyvateľom.
Poslanec a jeho podnikateľská činnosť v obci
V kontexte poslancov sa objavuje aj otázka ich podnikateľskej činnosti v obci. Napríklad, ak poslanec v našom meste má v centre mesta umiestnený predajný stánok, na ktorý bolo vydané stavebné povolenie ako na dočasnú stavbu, a chce odkúpiť pozemok pod stánkom. Podľa ustanovenia § 9a ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. sa ustanovenia odsekov 1 až 7 nepoužijú pri prevode majetku obce, a to okrem iného pri pozemku zastavanom stavbou vo vlastníctve nadobúdateľa vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Z uvedeného vyplýva, že poslanec obecného zastupiteľstva nemôže priamym predajom získať majetok obce, s výnimkou situácií vymedzených v ustanovení § 9a ods. 8 zákona o majetku obcí. Písmeno b) uvedeného ustanovenia stanovuje výnimku zo zákazu priameho predaja majetku obce do vlastníctva poslanca obecného zastupiteľstva, za predpokladu splnenia nasledovných podmienok: ide o pozemok vo vlastníctve obce, zastavaný stavbou, ktorá je vo vlastníctve poslanca obecného zastupiteľstva a pozemok a stavba tvoria neoddeliteľný celok. Vami uvádzaný prípad však často nespĺňa uvedené podmienky.
Súbežnosť právomocí a zodpovedností
Vzťah medzi starostom a poslancami mestského zastupiteľstva je komplexný a vyžaduje si neustálu komunikáciu, rešpekt a snahu o dosiahnutie spoločného cieľa - rozvoja obce. Hoci zákon definuje ich právomoci a zodpovednosti, v praxi sa stretávame s rôznymi interpretáciami a aplikáciami pravidiel. Nevedomosť a politické či osobné spory medzi starostom a poslancami často spôsobujú nedodržiavanie princípu spolupráce. Je preto nevyhnutné, aby sa obe strany zodpovedne pristupovali k svojim úlohám a hľadali riešenia, ktoré sú v najlepšom záujme občanov a obce.
