Október 2022 priniesol na Slovensku významné udalosti v oblasti samosprávy - konali sa komunálne voľby a voľby do samosprávnych krajov. Tieto voľby sú kľúčové pre fungovanie miest a obcí a majú priamy vplyv na životy občanov. Rozhodnutia, ktoré prijímajú zvolení poslanci a predstavitelia samospráv, formujú naše každodenné prostredie, od kvality ciest a verejného osvetlenia až po dostupnosť škôl a sociálnych služieb. Tento článok sa zameriava na to, o čom vlastne rozhodujú obecní a krajskí poslanci, ako prebiehajú voľby a či je možné voliť mimo trvalého bydliska.
Kedy a ako prebiehajú voľby?
Voľby do orgánov samospráv obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov sa konali 29. októbra 2022. Kandidátne listiny sa mohli podávať do 30. augusta. Volebná kampaň už v tom čase prebiehala a skončila sa 48 hodín predo dňom konania volieb. Tento rok boli komunálne voľby po prvýkrát spojené s voľbami do VÚC, čo bolo realizované z ekonomických dôvodov.
V komunálnych voľbách si obyvatelia v každej obci volia starostu alebo primátora a obecné zastupiteľstvo. V Bratislave a Košiciach si ľudia volia starostu mestskej časti, ako aj zastupiteľstvo mestskej časti a zároveň aj primátora celého mesta a mestské zastupiteľstvo. Každý volič dostal hlasovacie lístky pre starostu, respektíve primátora aj pre poslancov, ako aj hlasovacie lístky pre voľby do VUC. V Bratislave a v Košiciach navyše voliči obdržali aj hlasovacie lístky pre mestskú časť, na hlasovanie pre starostu a miestne zastupiteľstvo. Voľbami do VUC si ľudia volia predsedu svojho samosprávneho kraja a krajských poslancov.
O čom rozhodujú obecní a mestskí poslanci?
Poslanci, ktorých obyvatelia volia v jednokolových priamych komunálnych voľbách, tvoria obecné, respektíve mestské zastupiteľstvo (v Bratislave a Košiciach aj miestne zastupiteľstvo). Ich počet závisí od počtu obyvateľov v obci. Obce do 40 obyvateľov majú troch poslancov a mestá nad 100-tisíc obyvateľov môžu mať od 23 do 41 poslancov. Toto pravidlo upravuje Zákon o obecnom zriadení.
Obce a kraje rozhodujú o časti peňazí z daní, ktoré odvádzame štátu. Ide o tzv. prerozdelenie daní z príjmov fyzických osôb, kde obce a kraje získavajú určité percento z daní podľa zadefinovaných kritérií, ako napríklad počet obyvateľov s trvalým pobytom alebo počet žiakov základných umeleckých škôl, materských škôl, jazykových škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti.
Zastupiteľstvo rozhoduje o hospodárení obce a nakladaní s jej majetkom, schvaľuje aj rozpočet. V nadväznosti na platné zákony zavádza miestne dane a určuje ich výšku, napríklad pri dani z nehnuteľností či dani z ubytovania, ktorú platia turisti. Stanovuje aj miestne poplatky, napríklad za komunálny odpad.
Mestá a obce zodpovedajú aj za niektoré školské zariadenia (spravidla materské a základné školy) a tiež za údržbu miestnych chodníkov, ciest, zelene, prevádzku verejného osvetlenia či cintorínov. Často majú v správe aj športoviská a prevádzkujú niektoré kultúrne inštitúcie. Zodpovedajú tiež za niektoré sociálne služby.
Starosta, resp. primátor zvolávajú a vedú zasadnutia zastupiteľstva a podpisujú ich uznesenia. Výkon uznesenia môžu pozastaviť, ak sa domnievajú, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné. Z pozície štatutára zastupujú obec/mesto vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám. Vedenie obce by malo dbať na to, ako obec vyzerá, aká je tam atmosféra, či sa v nej obyvateľom žije dobre, či je atraktívna pre turistov.
Za čo zodpovedá vedenie samosprávneho kraja?
Podobne ako pri obciach, aj poslanci VÚC schvaľujú rozpočet. Samosprávne kraje rozhodujú v oblastiach dopravy, sú správcami ciest II. a III. triedy. Rozhodujú o ich opravách, zabezpečujú ich údržbu. Vydávajú povolenia na pravidelnú prímestskú a diaľkovú vnútroštátnu autobusovú dopravu v rámci územia kraja. Vydávajú povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Zriaďujú a prevádzkujú zariadenia sociálnych služieb - domovy sociálnych služieb, zariadenia pre seniorov, špecializované zariadenia a pod. Majú tiež ďalšie kompetencie v oblasti kultúry, ochrany pamiatkového fondu a životného prostredia.
Kto a kde môže voliť?
Právo voliť má občan Slovenskej republiky a cudzinec, ktorý má trvalý pobyt v obci a najneskôr v deň konania volieb dovŕši 18 rokov. Každý má podľa adresy trvalého pobytu priradenú volebnú miestnosť a v každej miestnosti sa nachádza nástenka s informáciami o kandidátoch. Je dôležité si skontrolovať, kto odstúpil, pretože ak ho na volebnom lístku zakrúžkujete, váš hlas prepadne.
Volič sa po príchode do volebnej miestnosti preukáže okrskovej volebnej komisii predložením občianskeho preukazu alebo dokladu o pobyte pre cudzinca. Volebné miestnosti sú otvorené od 7:00 do 20:00. Volebné lístky sa počítajú po 20:00 po odchode posledného voliča z miestnosti. Ak vám zdravotný stav neumožňuje prísť do volebnej miestnosti, môžete požiadať členov okrskovej volebnej komisie, aby prišli k vám domov.
Ako prebiehajú voľby?
Okrsková volebná komisia zakrúžkuje poradové číslo voliča v zozname voličov pre voľby do orgánov samosprávnych krajov a vydá voličovi prázdnu modrú obálku a dva hlasovacie lístky s modrými pruhmi - jeden pre voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja a jeden pre voľby predsedu samosprávneho kraja. Následne okrsková volebná komisia zakrúžkuje poradové číslo voliča v zozname voličov pre voľby do orgánov samosprávy obcí a vydá voličovi prázdnu bielu obálku a hlasovacie lístky - jeden pre voľby do zastupiteľstva a jeden pre voľby starostu resp. primátora. V prípade Bratislavy a Košíc ešte ďalšie hlasovacie lístky pre voľbu starostu mestskej časti a voľbu zastupiteľstva mestskej časti.
Na určenom mieste (za plentou) na volebných lístkoch zakrúžkujete čísla vybraných kandidátov. Pri voľbe starostu alebo primátora si vyberiete len jedného kandidáta. Počet poslaneckých kandidátov, ktorých môžete voliť, nájdete na volebnom lístku. Zakrúžkovať môžete menej kandidátov, nikdy však viac, než je povolené. Potom volič vloží modrú obálku s hlasovacími lístkami do modrej schránky na hlasovanie pre voľby do orgánov samosprávnych krajov a bielu obálku do bielej schránky na hlasovanie pre voľby do orgánov samosprávy obcí. Ak vložíte obálku do nesprávnej schránky na hlasovanie, takéto hlasovanie je neplatné. Ak sa pri vyplňovaní pomýlite, komisia vám musí poskytnúť náhradné volebné lístky.
Môžem voliť mimo trvalého bydliska?
Na rozdiel od prezidentských, parlamentných a eurovolieb, v komunálnych voľbách nemôžeme voliť mimo trvalého bydliska. Na komunálne voľby nie je možné vybaviť prenosný volebný preukaz. Je to tak preto, lebo pri komunálnych a župných voľbách sa volí lokálne veľké množstvo kandidátov, zatiaľ čo pri prezidentských a parlamentných voľbách je ich počet obmedzený a celé Slovensko má na výber rovnaký počet kandidátov. Pri komunálnych voľbách by lístky museli cestovať do správneho mesta či obce ešte počas volebného dňa, aby boli správne zarátané.
Ako fungujú volebné komisie?
Členom volebnej komisie môže byť každý, kto dovŕšil 18 rokov veku, je spôsobilý na právne úkony a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Existujú tri druhy volebných komisií. Okresná komisia dohliada na miestne a okrskové komisie a má na starosti hlavne sčítanie hlasov a zaznamenanie výsledkov.
Okrsková volebná komisia (pre voľby do orgánov samosprávy obcí a tiež pre voľby do orgánov samosprávnych krajov) môže mať delegovaného jedného člena a jedného náhradníka od každej politickej strany alebo koalície, ktorá podáva kandidátnu listinu pre voľby do obecného zastupiteľstva. Taktiež môže do okrskovej volebnej komisie delegovať jedného člena a jedného náhradníka politická strana alebo koalícia, ktorá podáva kandidátnu listinu pre voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja vo volebnom obvode, ak v okrskovej volebnej komisii nemá zastúpenie. Okrsková volebná komisia zabezpečuje správny priebeh hlasovania, dopisuje voličov v deň konania volieb do zoznamu voličov, sčítava hlasy a vyhotovuje zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku.
Miestna volebná komisia (pre voľby do orgánov samosprávy obcí), v mestách mestská volebná komisia, môže mať delegovaného jedného člena a jedného náhradníka od každej politickej strany alebo koalície, ktorá podáva kandidátnu listinu pre voľby do obecného zastupiteľstva. V obciach, kde je utvorený len jeden volebný okrsok, má právo do 30. augusta 2022 delegovať jedného člena a jedného náhradníka aj politická strana alebo koalícia, ktorá podala kandidátnu listinu pre voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja vo volebnom obvode, ak v okrskovej volebnej komisii nemá zastúpenie. Miestna komisia preskúmava kandidátne listiny a rieši rôzne sťažnosti. Členovia komisie za účasť dostanú odmenu vo výške 77 percent priemernej dennej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve. Členom komisie môže byť každý, kto má právo voliť, nesmie však byť zároveň kandidátom na primátora, starostu ani obecného poslanca. Volebné komisie musia mať minimálne päť členov. Volebná komisia si žrebovaním určí zo všetkých členov svojho predsedu a podpredsedu.
Ako sa správať vo volebnej miestnosti?
Správanie vo volebnej miestnosti upravuje zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí. Určuje, že za dodržiavanie poriadku vo volebnej miestnosti a v jej bezprostrednom okolí zodpovedá predseda okrskovej volebnej komisie. Všetci prítomní sú povinní dodržiavať pokyny predsedu okrskovej volebnej komisie. Volebná komisia má právo vykázať všetkých, ktorí rušia priebeh volieb. Vo volebnej miestnosti počas vypĺňania lístkov máte právo na súkromie, a teda by ste od ostatných voličov mali byť oddelený plentou alebo stenou.
Ak sa pomýlite, volebná komisia vám poskytne náhradný volebný lístok. Ak však chybne vyplnený lístok vynesiete von z volebnej miestnosti, hrozí vám pokuta 33 eur. Každá volebná komisia musí zriadiť špeciálnu schránku, do ktorej sa chybne vyplnené lístky hádžu. V prípade, že chcete ísť voliť tesne pred 20:00, volebná komisia vám vstup musí umožniť. Zákon dokonca dovoľuje, aby aj po uplynutí určenej doby mohli hlasovať tí, ktorí sú vo volebnej miestnosti alebo pred ňou. Potom sa však v miestnosti môžu nachádzať iba členovia komisie, aby spočítali hlasy.
Aké je volebné obdobie starostov, primátorov, županov a poslancov?
Volebné obdobie víťazov komunálnych volieb trvá štyri roky. Poslanci v minulosti schválili predĺženie volebných období pre županov aj krajských poslancov výnimočne zo štyroch na päť rokov. Zároveň sa tiež dvojkolové hlasovanie zmenilo na jednokolové. Vďaka tomu sa v roku 2022 uskutočnili oboje voľby naraz a potom už bude volebné obdobie predstaviteľov VÚC znova štvorročné. Aj kandidáti na starostov a primátorov musia mať vo svojej obci alebo v meste trvalý pobyt a ich vek musí presiahnuť 25 rokov.
Aké sú platy primátorov, starostov a poslancov?
Základný plat starostu a primátora sa vypočítava ako súčin priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok a zákonom určeného násobku podľa počtu obyvateľov obce. Tento násobok stúpa s počtom obyvateľov, najnižší je pri obciach do 500 obyvateľov a najvyšší pri mestách nad 100-tisíc obyvateľov. Obecné zastupiteľstvo však môže základný plat starostu alebo primátora zvýšiť až o 60 percent. V prípade, ak je primátor alebo starosta zároveň poslancom Národnej rady SR, za čo mu prislúcha plat, zarobí mesačne v samosprávnej funkcii najviac minimálnu mzdu.
Modely odmeňovania poslancov sa môžu v obciach a mestách líšiť, pričom zásady upravuje obecné zastupiteľstvo. Poslanci v zásade dostávajú odmenu v závislosti od ich úloh a ich časovej náročnosti.
Podmienky kandidatúry a doručovanie listín
V súvislosti s voľbami je dôležité poznať aj podmienky kandidatúry. Kandidátne listiny sa podávajú zapisovateľovi miestnej (mestskej) volebnej komisie, ktorého vymenoval starosta, primátor. Zákon síce neustanovuje, že sa predpísané materiály musia odovzdať v úradných hodinách na obecný, či mestský úrad, ale bolo by to vhodné. Zapisovateľ nemusí byť zamestnancom obecného (mestského, miestneho) úradu. Kandidátna listina, vyhlásenie kandidáta a petícia musia byť predložené dvojmo. Podľa informácií z praxe, petície na podporu kandidáta môžu byť zbierané naraz pre viacerých kandidátov, pričom sa odporúča postupovať podľa vzorov uvedených v "POKYNOCH pre voľby do orgánov samosprávy obcí a vzoroch volebných tlačív".
V súčasnom znení zákona neexistuje dĺžka trvalého pobytu kandidáta na starostu alebo primátora, teda kandidovať môže aj ten, kto nadobudne trvalý pobyt v deň odovzdania kandidátnej listiny. Občania, ktorí podpíšu petíciu, musia mať trvalý pobyt v obci, pretože pre účely celého zákona je "volič" definovaný ako obyvateľ s trvalým pobytom v obci.
Pri doručovaní kandidátnej listiny pre komunálne voľby, nezávislý kandidát doručuje kandidátnu listinu pre voľby do obecného zastupiteľstva a kandidátnu listinu pre voľby starostu obce v listinnej forme osobne najneskôr 60 dní predo dňom konania volieb. Môže tak urobiť aj prostredníctvom splnomocnenca, ktorého na to písomne splnomocnil. Pri doručení kandidátnej listiny nezávislý kandidát alebo splnomocnenec nezávislého kandidáta preukazuje svoju totožnosť občianskym preukazom alebo dokladom o pobyte pre cudzinca. Lehota na doručenie kandidátnej listiny sa končí uplynutím posledného dňa lehoty.
Kandidát na poslanca obecného zastupiteľstva musí mať trvalý pobyt v obci, v ktorej kandiduje, a najneskôr v deň konania volieb dovŕši 18 rokov veku. Kandidát pre voľby do toho istého obecného zastupiteľstva môže kandidovať len v jednom volebnom obvode. Ku kandidátnej listine nezávislého kandidáta musí byť pripojené vlastnoručne podpísané vyhlásenie kandidáta, že súhlasí so svojou kandidatúrou, nekandiduje na inej kandidátnej listine a nemá prekážky práva byť volený.
Súčasťou kandidátnej listiny každého nezávislého kandidáta je listina podpísaná voličmi, ktorí podporujú jeho kandidatúru a majú trvalý pobyt v obci, v ktorej kandiduje (ďalej len „podpisová listina“). V podpisovej listine každý volič pri podpise uvedie meno a priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt (názov obce, názov ulice a číslo domu). Na každom hárku podpisovej listiny sa uvedie meno, priezvisko, titul, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu kandidáta. Názov obce a názov ulice nemôže byť použitý v skrátenej forme. Jednou podpisovou listinou možno podporiť len jedného kandidáta. Minimálny počet podpisov na podpisovej listine je stanovený zákonom. Ak nezávislý kandidát kandiduje súčasne na poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva a tiež na funkciu starostu obce (primátora mesta), môže mať spoločnú podpisovú listinu, z ktorej však musí byť zrejmé, že kandiduje do oboch orgánov obce (mesta).
Kandidát na starostu obce môže kandidovať aj na poslanca obecného zastupiteľstva. Kandidát sa môže najneskôr 48 hodín pred začatím volieb vzdať kandidatúry. Vzdanie sa kandidatúry musí byť doručené predsedovi miestnej volebnej komisie, ktorý zabezpečí jeho zverejnenie vo volebných miestnostiach.