Vzdelávací systém by mal byť predovšetkým bezpečným prostredím, kde sa žiaci môžu slobodne učiť a rozvíjať. Realita však často prináša zložitejšie scenáre, kde sa hranice medzi učiteľom a žiakom stierajú a narúšajú. Prípad 13-ročného dievčaťa, ktoré sa po minuloročnom incidente s alkoholom zmenilo k lepšiemu, no napriek tomu čelilo necitlivému komentáru učiteľky, poukazuje na krehkosť vzťahov v školskom prostredí. Tento incident, hoci sa odohral počas letných prázdnin, rezonoval v triede a vyvolal slzy u mladého dievčaťa. Učiteľka, ktorá zjavne nebola bezchybná, svojím výrokom „Ako si sa prezentovala v minulosti, tak sa prezentuješ aj teraz a budeš taká celý život“ zanechala hlbokú stopu. Toto nie je ojedinelý prípad. Nárast sociálno-patologických javov na Slovensku, od agresívneho správania až po kyberšikanovanie, sa odráža aj v správaní žiakov k učiteľom.
Rastúci problém agresie v školách
V súčasnosti sa v základných a stredných školách Slovenska výrazne zvyšuje agresívne správanie žiakov, vrátane šikanovania a kyberšikanovania. Toto správanie je komplexný a multikauzálny sociálno-patologický jav, ktorý môže viesť až k páchaniu trestnej činnosti, často s čoraz odvážnejšími a brutálnejšími prejavmi. Metodické usmernenie č. 7/2006-R k prevencii a riešeniu šikanovania zdôrazňuje potrebu neustálej pozornosti voči tomuto problému, ako z hľadiska prevencie, tak aj sankcií. Zistenia naznačujú, že percento detí s problémami v správaní narastá, pričom tieto deti sú v klasických triedach nezvládnuteľné a predstavujú ohrozenie pre ostatných spolužiakov. Učitelia sa v takýchto situáciách často cítia bezbranní a bezradní.
Agresia je definovaná ako zámerné ubližovanie alebo poškodzovanie - fyzické, psychické alebo materiálne - ktoré porušuje relevantné normy a nie je motivované snahou pomôcť. Závažným problémom sa stáva rastúce agresívne správanie voči učiteľom, ktoré je často prehliadané napriek svojej závažnosti. Tento fenomén sa dá označiť ako šikanovanie učiteľov, pretože zdieľa mnoho spoločných znakov s definíciou šikanovania, aj keď bod „nadradenosť agresora“ môže byť v kontexte učiteľ-žiak sporný.
Výskumy agresívneho správania voči učiteľom
Výskumy realizované v posledných rokoch poukazujú na alarmujúce čísla. V roku 2004 výskum medzi stredoškolskými učiteľmi na Slovensku zistil, že takmer polovica respondentov (43,4 % v českom výskume od J. Tomáška v školskom roku 2007/2008) sa vo svojej kariére stretla s aspoň jednou formou agresívneho správania voči sebe. Najčastejšie išlo o verbálne negatívne prejavy, ako sú nepríjemné výroky, posmešky a nadávky (35,4 % v jednom z výskumov).
Podrobnejší prieskum z roku 2010/2011 v stredoslovenskom regióne, ktorý zahŕňal 351 učiteľov základných a stredných škôl, odhalil, že až 67,52 % učiteľov (237 respondentov) sa počas svojej praxe stretlo s agresívnym správaním voči sebe. Najrozšírenejšie boli urážky učiteľov zo strany žiakov počas vyučovania (37,04 %), nasledované vyhrážaním žiakov (23,08 %) a urážkami rodičov či iných príbuzných (22,79 %). Zarážajúce je, že vyhrážanie žiakov uviedlo až 29,59 % učiteľov základných škôl, zatiaľ čo u stredoškolských učiteľov to bolo 14,84 %.
Výskum z rokov 2010 až 2013 na druhom stupni ZŠ ukázal, že 52 % učiteľov sa s hrubou slovnou agresiou žiakov nestretlo v poslednom roku, 28,8 % sa s ňou stretlo 1-2-krát za rok a 19,2 % potvrdilo častejší výskyt. Tieto čísla potvrdzujú, že agresívne správanie žiakov voči učiteľom je realitou súčasnej školskej praxe.
Príčiny a formy agresívneho správania
Celospoločenské zmeny, ktoré viedli k nárastu rôznych sociálno-patologických javov, sa prejavujú aj v problémoch v správaní detí a mládeže. Významný vplyv má aj celkový postoj verejnosti ku vzdelaniu a k statusu učiteľskej profesie. Závažné sú aj zistenia týkajúce sa vzťahov medzi žiakmi a učiteľmi.
Aktuálnym problémom sa stáva kyberšikanovanie učiteľov, kedy žiaci nahrávajú učiteľov v kompromitujúcich situáciách a zverejňujú ich na internete. Často žiakov k takému konaniu vedie zábava, pocit moci, alebo túžba ublížiť autorite na základe predchádzajúceho útlaku.
Prevencia agresivity a šikanovania si vyžaduje náležitú pozornosť, pretože ich nárast je evidentný nielen medzi žiakmi navzájom, ale aj voči učiteľom. Cieľom primárnej prevencie je vytvárať v školách podmienky pre zdravý telesný, psychický a sociálny vývin. To zahŕňa nové prístupy učiteľov k žiakom, kladúce dôraz na otvorené a partnerské jednanie, ako aj efektívnu spoluprácu s rodičmi. Dôležité sú preventívne programy zamerané na konštruktívne riešenie konfliktov, zvládanie záťažových situácií a rozvoj sociálnych spôsobilostí.
Sociálny pedagóg ako kľúčový aktér prevencie
Prevencia sociálno-patologických javov je dlhodobý a systematický proces, v ktorom by mali zohrávať významnejšiu úlohu rodina, škola, inštitúcie výchovného poradenstva, polícia a verejná správa. Sociálny pedagóg má kľúčovú úlohu v poznávaní rizikových a ochranných faktorov vývinu detí a mládeže. Mal by ovplyvňovať personálny rozvoj žiakov a rozvíjať ich sociálne zručnosti. Má odborné predpoklady na vykonávanie primárnej aj sekundárnej prevencie a inej sociálno-výchovnej práce. Jeho pôsobenie v školách je legislatívne ukotvené v Slovenskej republike.
Sociálny pedagóg vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poradenstva, najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených. Plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho a etického správania, sociálno-pedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálno-pedagogického poradenstva a reedukácie správania. Školská prax potvrdzuje opodstatnenie funkcie školského sociálneho pedagóga, ktorá umožňuje učiteľom kvalitnejšie vykonávať výchovno-vzdelávací proces. Napriek tomu sa sociálny pedagóg v školách vyskytuje iba ojedinele, čo je na škodu veci.
Sociálno-emocionálne učenie: Čo je SEL a prečo je SEL dôležité
Komplexné problémy v školskom prostredí
Škola je miestom, kde by sa žiaci mali cítiť bezpečne. Avšak, ako ukazujú príklady, nie vždy to tak je. Prípad 14-ročného dievčaťa, ktoré malo byť sexuálne zneužívané učiteľom, poukazuje na najzávažnejšie formy zlyhania. Učiteľ, ktorý ponúkal dobré známky výmenou za mlčanie, bol napokon obvinený. Prípad zdôrazňuje, že aj keď učiteľ popiera vinu, výpovede obetí, podporených psychológmi, sú často vierohodné.
Štátna školská inšpekcia zaznamenala počas svojej 15-ročnej praxe približne 6 500 podaní, z toho asi 4 000 sťažností, pričom 1 250 z nich bolo vyhodnotených ako opodstatnené. Tieto sťažnosti zahŕňajú nielen agresívne správanie žiakov, ale aj neslušné správanie učiteľov k žiakom, vrátane nadávania, zosmiešňovania, psychického nátlaku, neodôvodneného vyhrážania, telesných trestov ako facky, šticovanie či hádzanie predmetov. Zaznamenané boli aj prípady, kedy žiačka po psychickom nátlaku učiteľky skončila u psychiatra.
Nezvládnuteľné správanie žiakov a bezradnosť učiteľov
Zvládnuť na hodine nevychované deti je pre učiteľov čoraz náročnejšie. Množia sa sťažnosti na žiakov s poruchami správania, ktoré sú často nezvládnuteľné, narúšajú vyučovanie, oplzlo nadávajú spolužiakom aj učiteľom, ohrozujú ostatných a dokonca dochádza k ublíženiu na zdraví. Hádzanie kružidiel či nožničiek po spolužiakoch alebo učiteľoch už nie je ojedinelé.
Učitelia majú často zviazané ruky. Ak chcú žiakovi znížiť známku zo správania, musia získať súhlas špeciálneho pedagóga. Prípad žiačky prvého stupňa ZŠ, ktorá fyzicky napádala spolužiakov aj učiteľov, bije ich a hryzie, ukazuje bezradnosť učiteľov. Ani asistenti učiteľa v takýchto prípadoch často nepomáhajú. Napriek rastúcemu počtu školských psychológov, špeciálnych a sociálnych pedagógov a asistentov učiteľa, situácia sa stále zhoršuje.
Neschopnosť školy dosiahnuť nápravu niekedy vedie k tomu, že spravodlivosť berú do rúk rodičia obetí, ktorí vyhľadajú problémového žiaka a konajú sami, čím porušujú zákon.
Sexuálne obťažovanie a intímne vzťahy v školskom prostredí
Školská inšpekcia sa stretáva aj s vážnejšími sťažnosťami, ktoré hraničia so sexuálnym obťažovaním. Zo strany pedagógov išlo napríklad o dvojzmyselné reči, obchytkávanie dievčat, vstupovanie do šatní či spŕch. Zarážajúce je, že takéto správanie často nevedie k potrestaniu vinníka, pretože polícia to považuje za priestupok, nie za trestný čin, a prípady posúva späť riaditeľovi školy na disciplinárne konanie.
Pribúdajú aj sťažnosti na intímne vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi, vrátane prípadov tehotenstva učiteliek so žiakmi. Školy sa často vyhýbajú riešeniu týchto prípadov, pričom riaditelia sa odvolávajú na plnoletosť študentov a osobný život mimo školy.
V najzávažnejších prípadoch, ako je znásilnenie stredoškoláčky, pedagógovia niekedy vôbec nekonajú a nehlásia obvinenia polícii. Namiesto ochrany obete sa stáva, že škola potrestá práve ju.
Duševne chorí učitelia a neúčinné mechanizmy kontroly
Niektoré sťažnosti sa týkajú učiteľov pracujúcich pod vplyvom alkoholu alebo psychicky narušených osôb. Hoci školskí inšpektori tieto prípady neriešia, legislatíva umožňuje riaditeľom škôl vyzvať pedagóga, aby preukázal zdravotnú spôsobilosť. Toto ustanovenie sa však ukázalo ako neúčinné, keďže praktickí lekári dávajú potvrdenia bez overovania duševného stavu a psychiatri sa odvolávajú na lekárske tajomstvo.
Prepustenie psychicky narušeného pedagóga je často riešené prepustením z dôvodu nadbytočnosti, aby sa predišlo ďalším konfliktom. Príklady obviňovania ľudí z rôznych trestných činov svedčia o vážnosti situácie.
Strategické prístupy k riešeniu nevhodného správania žiakov
Vyrušovanie a nevhodné správanie žiaka na vyučovaní je problém, s ktorým sa stretol pravdepodobne každý učiteľ. Deti na hodinách vyrušujú z rôznych dôvodov a nie vždy je na vine len žiak. Nevhodné správanie môže byť súčasťou ich spoločenského a emočného vývoja, spôsobom, ako si skúšajú hranice a presadzujú nezávislosť. Učitelia sa musia naučiť rozlišovať príčiny problémov a hľadať ideálne cesty na ich riešenie.
Chyby pri riešení disciplíny v triede:
- Nezisťovanie skutočných dôvodov nevhodného správania: Učiteľ by sa mal snažiť pochopiť, prečo žiak vyrušuje. Stres z rozvodu rodičov vyžaduje iný prístup ako hľadanie pozornosti rovesníkov. Dôležité je skúmať aj vlastné reakcie a správanie.
- Nezameriavanie sa na pozitívne prvky: Prílišné sústredenie na každý najmenší problém môže nechtice posilňovať negatívne správanie. Často je lepšie niečo nevidieť a nepočuť, a zamerať sa na pozitívne signály.
- Upozorňovanie na nevhodné správanie iba v triede: Žiaci sa často cítia ponížení, keď sú upozorňovaní pred celou triedou. Individuálne konzultácie medzi štyrmi očami sú efektívnejšie.
- Používanie nevhodných stratégií pri trestaní: Príliš tvrdý prístup vyvoláva agresivitu a pocit nespravodlivosti. Prílišná benevolentnosť vedie k zhoršovaniu neprimeraného správania. Učiteľ by mal používať popisný jazyk namiesto priamej kritiky.
- Dávanie nezrozumiteľných cvičení a úloh: Úlohy musia byť jasné, presné a zrozumiteľné, aby žiakov nenudili a nevyvolávali nevhodné správanie.
- Používanie nevhodných foriem a metód práce: Nuda z monotónnych metód môže viesť k vyrušovaniu. Je potrebné striedať metódy, využívať prácu v skupinách, diferencované úlohy a podporovať spolurozhodovanie žiakov.
Správne nastavenie pravidiel správania, ochrana záujmov žiakov, podpora ich názorov a aktívna spolupráca sú kľúčové pre vytvorenie pozitívneho školského prostredia. Obohatenie žiakov o prežívanie, zážitky a budovanie vzťahov so spolužiakmi, vrátane využívania hier a tvorivých metód, prispieva k celkovému rozvoju a pohode žiakov.