Práca v samospráve, najmä na úrovni obcí, si vyžaduje precízne poznanie právnych predpisov a ich dôsledné uplatňovanie. Zamestnanci obce, od radových pracovníkov až po vedúcich funkcionárov, sa denne stretávajú s rôznymi právnymi otázkami, ktoré ovplyvňujú chod obce a život jej obyvateľov. Tento článok sa zameriava na právne aspekty zamestnaneckých vzťahov v obci, s osobitným dôrazom na postavenie a obmedzenia zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu vo verejnom záujme, a na špecifické situácie týkajúce sa prednostu obecného úradu a hlavnej kontrolórky.
Kto vykonáva prácu vo verejnom záujme v obci?
Obce na účely plnenia svojich úloh vytvárajú najrozličnejšie pracovné miesta. Od čisto kancelárskych, až po robotnícke alebo remeselné a všetko medzi tým. Niektoré samosprávy však povahu vykonávanej práce vôbec neriešia a všetkých svojich zamestnancov posudzujú automaticky podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme. Toto je ale chyba. Zákon o výkone práce vo verejnom záujme totiž hneď v úvode jasne hovorí, že sa ním neriadia remeselné, manuálne alebo manipulačné pracovnoprávne vzťahy s prevahou fyzickej práce. Právny režim manuálne pracujúcich zamestnancov sa preto riadi výlučne Zákonníkom práce. Odporúčame preto, aby si obce pri prijatí každého nového zamestnanca individuálne vyhodnotili povahu jeho pracovného pomeru a určili si, akým zákonom sa tento pracovný pomer bude spravovať.
Obmedzenia výkonu inej zárobkovej činnosti zamestnancov
Zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme môže popri svojom zamestnaní vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Tento súhlas je dôležitým nástrojom na predchádzanie možným konfliktom záujmov a na zabezpečenie objektivity pri výkone verejnej služby. V prípade, že sa zamestnávateľ, teda obec, nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil. Toto ustanovenie má zabezpečiť rýchlosť a predvídateľnosť v rozhodovaní a zároveň chrániť zamestnanca pred neprimeraným zdržiavaním.
Je však dôležité rozlišovať medzi rôznymi typmi zamestnancov a ich postavením. Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, podlieha prísnejším obmedzeniam. Nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Tieto obmedzenia sú zavedené s cieľom zabezpečiť nezávislosť a nestrannosť výkonu jeho funkcie. Zákaz členstva v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb sa však nevzťahuje na tohto vedúceho zamestnanca, ak je vyslaný do takého orgánu zamestnávateľom (obcou) a ak takáto činnosť vyplýva z výkonu jeho práce. Toto ustanovenie reflektuje situácie, kedy obec má majetkovú účasť v iných subjektoch a potrebuje zabezpečiť svoje zastúpenie v ich riadiacich štruktúrach.
Kompetencie a obmedzenia vedúcich zamestnancov a hlavnej kontrolórky
V praxi samosprávy sa často objavujú otázky týkajúce sa kompetencií vedúcich zamestnancov, ako je prednosta obecného úradu, a ich oprávnenia zastupovať vyšších funkcionárov. Na základe akého právneho titulu je oprávnený (vedúci) zamestnanec zastupovať prednostu obecného úradu počas jeho neprítomnosti v práci, resp. je oprávnený prednosta obecného úradu vlastným poverením poveriť (vedúceho) zamestnanca na zastupovanie prednostu obecného úradu v celom (určenom) rozsahu? Táto otázka poukazuje na potrebu jasného vymedzenia právomocí a zodpovedností v rámci organizačnej štruktúry obecného úradu, často riešeného internými predpismi obce alebo povereniami.
Ďalšou dôležitou postavou v rámci samosprávy je hlavná kontrolórka. Obecné zastupiteľstvo svojím uznesením môže uložiť hlavnej kontrolórke vykonať kontrolu vyplatenia odmien pre zamestnancov obecného úradu. V rámci tejto kontroly môže hlavná kontrolórka skúmať aj dodržiavanie zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Hlavná kontrolórka má preto oprávnenie na takýto postup, nakoľko jej kontrolná činnosť zahŕňa aj kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov obce.
Vzťah medzi obecným zastupiteľstvom a zamestnancami úradu
V aplikačnej praxi sa často vyskytujú opakujúce sa chyby, ktoré pramenia z neznalosti právnych predpisov. Najčastejšie pri činnosti orgánov samosprávy dochádza k rozdielnemu pochopeniu základných kompetencií týchto orgánov. Poslanci obecných zastupiteľstiev formou uznesení ukladajú povinnosti riadiacim zamestnancom obecných úradov (prednostom, vedúcim oddelení) a tiež ostatným zamestnancom úradu, čo ale nie je v súlade s platnou právnou úpravou. Obecné zastupiteľstvo má primárne rozhodovaciu a kontrolnú funkciu, zatiaľ čo výkonné riadenie obecného úradu je v kompetencii starostu a jemu podriadených zamestnancov. Komisie obecného zastupiteľstva môžu predkladať odporúčania a návrhy, ale nemôžu priamo ukladať úlohy obecnému úradu, jeho prednostovi alebo starostovi.
Je tiež potrebné zdôrazniť, že poslankyňa obecného zastupiteľstva, hoci má právo požadovať informácie súvisiace s výkonom svojej funkcie, sa nemôže voči zamestnancom obecného úradu správať ako nadriadená a žiadať od nich celú spisovú agendu bez opory v zákone. Právo poslanca na informácie je síce široké, ale musí byť v súlade s ostatnými právnymi predpismi a s organizačnou štruktúrou obce. Zamestnanci obecného úradu sú zodpovední primárne svojmu priamemu nadriadenému a starostovi, nie jednotlivým poslancom, pokiaľ ide o výkon ich pracovných povinností.
Postavenie prednostu obecného úradu
Zákonná úprava postavenia prednostu obecného úradu v zákone o obecnom zriadení je dlhodobo neuspokojivá a nedostatočná právna úprava vyvoláva interpretačné nejasnosti. Prednosta obecného úradu je zo strany obecného zastupiteľstva často vnímaný ako "človek starostu", čo naznačuje nejasné vymedzenie jeho právnej pozície a vzťahu k ostatným orgánom obce.
V obci s 1 400 obyvateľmi uvažujú zriadiť funkciu prednostu obecného úradu. V takomto prípade stačí, ak takú funkciu zriadi starosta? Zákon o obecnom zriadení upravuje zriadenie funkcie prednostu obecného úradu len ako možnosť v obciach s väčším počtom zamestnancov. Potreba zriadiť funkciu prednostu je tak ovplyvnená najmä počtom obyvateľov obce a v súvislosti s tým aj počtom zamestnancov obecného úradu. Ide stále len o možnosť starostu obce, nie povinnosť, zriadiť túto funkciu. V obciach s menším počtom obyvateľov a zamestnancov nemusí byť funkcia prednostu nevyhnutná a jej zriadenie by malo byť dôkladne zvážené z hľadiska efektívnosti a účelnosti.
Z akých dôvodov môže byť odvolaný prednosta obecného úradu? Môže byť odvolaný pre stratu dôvery, musí to byť preukázateľné? Dá sa voči odvolaniu, pokiaľ nebolo dôvodné, zakročiť? Po odvolaní zostáva aj naďalej zamestnancom? Tieto otázky poukazujú na nedostatočnú právnu úpravu jeho postavenia a možností odvolania, čo môže viesť k neistote a potenciálnym sporom. V prípade, že prednosta nie je odvolaný z dôvodov uvedených v Zákonníku práce, zostáva naďalej zamestnancom obce v pracovnom pomere.
Pracovný čas a nadčasy v obci
Máme na obecnom úrade pracovný čas rozvrhnutý tak, že v stredu pracujeme desať hodín a v piatok päť hodín. Podľa názorov niektorých kolegov, ak mesiac končí stredou alebo štvrtkom, vzniká nadčas. V tomto prípade je dôležité presne definovať, čo sa považuje za nadčas. Nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnávateľa nad rámec určeného pracovného času vyplývajúceho z vopred stanoveného rozvrhu pracovného času. Ak je pracovný čas rozvrhnutý nerovnomerne, je potrebné dodržiavať celkovú týždennú pracovnú dobu a prípadné prekročenie tejto doby sa považuje za nadčas. Rozhodujúci je celkový súčet odpracovaných hodín v rámci určeného obdobia (tyždeň, mesiac).
Dohoda o sporných nárokoch
Dohoda o sporných nárokoch sa uzatvára v súlade s ustanovením § 32 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce). Tento inštitút umožňuje zamestnancovi a zamestnávateľovi mimosúdnou cestou vyriešiť sporné nároky vyplývajúce z pracovného pomeru, čím sa predchádza potenciálnym súdnym sporom a znižuje sa administratívna záťaž.
Projekt "Obecný právnik"
Projekt Obecný právnik je určený starostom a starostkám, ktorí chcú dobre spravovať svoje obce. Jeho cieľom je zrozumiteľne a laicky spracúvať právne problémy, na ktoré narážajú pri práci. Od roku 2009 sme spolu s obcami riešili množstvo prípadov. Od nevysporiadaných pozemkov a nakladania s majetkom až po susedské spory, čierne stavby alebo nedoplatky na daniach. To všetko a ešte omnoho viac. Neustále sledujeme čo sa okolo nás deje. A keď narazíme na niečo relevantné a zaujímavé, radi tému spracujeme v našich blogoch. Právne rady zadarmo sú dostupné prostredníctvom ich newslettera.
Hlavný kontrolór a jeho kontrolná činnosť
Príspevok sa venuje inštitútu hlavného kontrolóra obce začiatkom roka 2020. Bližšie sa budeme venovať hmotnej stránke kontrol a procesnej stránke kontrol, ako aj plánu kontrolnej činnosti na príslušný polrok (t. j. v prípade, že hlavný kontrolór nemá toho času schválený plán kontrolnej činnosti na I. polrok 2020). Hlavný kontrolór je kľúčovou osobou pri zabezpečovaní transparentnosti a efektívnosti vo fungovaní obce a jeho kontrolná činnosť je základným nástrojom na monitorovanie hospodárenia a dodržiavania právnych predpisov.
Pri výkone svojej funkcie sa hlavný kontrolór riadi najmä zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Jeho úlohou je kontrolovať výkon samostatnej a prenesenej pôsobnosti obce, plnenie úloh z územia obce, hospodárenie s majetkom obce a dodržiavanie všeobecne záväzných nariadení obce, ako aj iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Plán kontrolnej činnosti je dôležitým dokumentom, ktorý určuje hlavné smery a priority kontrolnej činnosti na dané obdobie.
Tento článok sa snažil komplexne pokryť rôzne aspekty právneho postavenia zamestnancov obce, ich obmedzení, ako aj kompetencií a vzťahov v rámci obecnej samosprávy, pričom vychádzal z poskytnutých informácií a právnych poznatkov.