V posledných rokoch sme svedkami značného nárastu chovu psov v celosvetovom meradle. Stále viac štvornohých spoločníkov obýva naše sídliská, no ich úloha siaha ďaleko za hranice spoločníka. Psy sa uplatňujú pri strážení objektov, v rôznych športových disciplínach ako je ťahanie saní, agility či tanec so psom, a tiež pri špeciálnych úlohách, ako je sprevádzanie zrakovo postihnutých osôb či práca záchranárskych psov. Pre rôzne účely sa hodia rôzne plemená, ktoré vynikajú svojimi vrodenými schopnosťami.
Napriek rastúcej popularite psov sa však často stretávame s poruchami správania. Tieto nežiaduce prejavy môžu byť podmienené nielen plemenným príslušenstvom, ako je zvýšená náchylnosť na stres či predráždenosť, ale aj individuálnymi osobnými vlastnosťami psa a predovšetkým prístupom chovateľa. Pes myslí logicky, avšak v porovnaní s človekom vníma svet jednoduchšie. Ako zviera žijúce vo svorke, rešpektuje svojho vodcu a podriaďuje sa mu. Aby pes mohol naplno rozvinúť svoje schopnosti, potrebuje spoločnosť, duševnú a fyzickú stimuláciu. Každý pes je osobnosť - inak inteligentný, znášanlivý a prístupný výcviku.
Vplyv plemennej príslušnosti a individuálnych vlastností
Človek selektívnou plemenitbou u jednotlivých plemien potlačil niektoré vlastnosti vlka a iné zas zvýraznil, čím vznikla obrovská variabilita v povahe psov. Možno by ste neverili, koľko spoločných povahových vlastností zdieľa ratlík s rotvajlerom, no verte, že ich je mnoho. Aj keď sa povahy psov líšia, podstata ich správania zostáva rovnaká naprieč všetkými plemenami. Povaha psa závisí od jeho temperamentu a úžitkového zamerania.
Môžeme pozorovať rozličné typy psov:
- Dominantný a sebaistý: Niektoré psy majú od prírody priebojnejšiu povahu. Najmä samci majú tendenciu byť dominantnejší ako suky.
- Submisívny a neistý: Submisívne psy môže výcvik k poslušnosti ľahko vystrašiť. Vyžadujú pomalšie tempo výcviku a jemnejší prístup.
- Nesústredený pes: Niektoré psy viac zaujímajú hry ako povely. Takéto psy sa zrejme už v mladosti zle integrovali do spoločnosti ľudí.
- Spolupracujúci a bystrý pes: Najľahšie sa cvičia zvedavé psy s vrodenou náklonnosťou k ľuďom.
V rámci týchto typov sa ďalej prejavuje:
- Dominancia: Niektoré psy sú mimoriadne dominantné a svoju dominanciu dávajú najavo zastrašovaním, upretým pohľadom, vzpriameným chvostom, prípadne vycerenými zubami a výhražným štekotom.
- Podriadenosť: Opakom dominantných jedincov sú psy submisívne. Vyhýbajú sa vizuálnemu kontaktu, sťahujú chvost medzi nohy a boja sa kontaktu s cudzími ľuďmi. Takéto psy potrebujú citlivý a láskavý prístup majiteľa. Ani pri submisívnych psoch majiteľ nesmie zabúdať na dôslednosť pri výcviku.
- Kompromis: Veľká skupina psov nie sú čisto dominantné alebo submisívne psy, ale pohybujú sa niekde medzi týmito extrémami.
- Manipulácia: Niektoré psy šikovne ovládajú svojho pána predstieraním bezmocnosti a podriadenosti. Vnucujú sa do pánovej pozornosti a vyžadujú maznanie, alebo naopak odmietajú žrádlo.
Pes ako svorkové zviera a jeho potreby
Pes ako svorkové zviera má silne vyvinutý zmysel pre kolektívnu spoluprácu. Z pohľadu psa má človek vo svorke (rodine) vedúce postavenie. Je pre psa prirodzené podriadiť sa silnejšiemu jedincovi a vo svojej pozícii podriadeného bude spokojný v prípade, ak vedúci svorky svoje postavenie neohrozí. Keď pes vycíti, že miesto vodcu svorky je voľné, zaujme ho a začne vyžadovať poslušnosť od nižšie postavených jedincov, čiže ľudí, resp. len niektorých členov rodiny.
Poruchy správania vznikajú z viacerých príčin. Vo väčšine prípadov je za nežiaduce správanie zodpovedný nesprávny prístup človeka ku svojmu štvornohému miláčikovi. Pes je veľmi inteligentný, ale nie je človek. Učí sa po celý život - dobré aj zlé. Základným pravidlom, ako predísť poruchám správania, je dôsledný výcvik a racionálny prístup majiteľa ku svojmu zverencovi. Každý výcvik poslušnosti podporuje vzájomný vzťah a uznanie človeka za vodcu svorky.
Mnohé dnešné psy však vedú nudný život, hoci väčšinou dostávajú pravidelnú stravu a všestrannú opateru. Psy boli vyšľachtené na to, aby pracovali, využívali svoje mentálne a fyzické schopnosti a boli bdelými strážcami. Nedostatok stimulácie a práce vedie k frustrácii a následným problémom.
Nežiaduce spôsoby správania a ich náprava
Je dôležité si uvedomiť, že psy nemajú morálne princípy dobra a zla, ale konajú na základe svojich pudov a predchádzajúcich skúseností. Vo všeobecnosti platí pravidlo, že je lepšie zlozvyku predchádzať ako ho neskôr riešiť. Každý majiteľ psa si musí vopred určiť hranice, ktoré pes nesmie v jeho prítomnosti prekročiť. Pes je učenlivý a rýchlo si zapamätá, čo je dovolené a čo nie. Problémom býva to, že majiteľ nie je dôsledný. Keď raz psovi dovolí spať v posteli, nemôže sa neskôr hnevať, keď pes bude sedieť pri posteli a čakať, kým bude môcť zaujať miesto na pánovom vankúši. Pes nepochopí, prečo už nie je v posteli vítaný, a pokúsi sa o to znovu. Preto, keď pes prejavuje nežiaduce prvky správania, na príčine je väčšinou naše vlastné správanie. Náprava môže byť úspešná len vtedy, keď odhalíme svoje vlastné chyby a odstránime ich. Najefektívnejšie je zamedziť nevhodnému správaniu už v jeho zárodku tak, že psa odradíme od jeho úmyslu.
Základy výcviku psov: Ako vycvičiť AKÉHOKOĽVEK PSA
Ťahanie na vodidle
Psovi treba hneď na začiatku objasniť, že sa smie pohybovať len v dosahu vodidla a zamedziť mu, aby sa sústavným ťahaním na vodidle dostal k cieľom, ktoré ho lákajú. Mladé psy je spravidla ťažké naučiť chodiť na vodidle bez ťahu, ale keď si zvykne, že ťahaním nič nedosiahne, prestane. Len čo sa pes na obojku vzoprie, krátkym energickým trhnutím ho pritiahneme k sebe a ideme ďalej rovnakým tempom. Po pritiahnutí vodidlo uvoľníme, čo pes bude pociťovať ako príjemné.
Nerešpektovanie povelu „ku mne“
Pes, ktorý nerešpektuje povel „ku mne“, často privádza seba aj iných do nepríjemných alebo nebezpečných situácií. Zlým riešením je nedovoliť psovi voľne behať bez vodidla. Problém sa vyskytuje najmä u psov v období puberty, kedy pes skúša svoje možnosti a vôľu majiteľa. Najlepšie je začínať s výcvikom na pokojných miestach, kde nie je veľa rušivých momentov.
Vyskakovanie na ľudí
Tento zlozvyk je prirodzeným výrazovým prostriedkom psa a chce nás ním radostne pozdraviť. Aj keď pre majiteľov psov vyskakovanie nie je nepríjemné, pre ostatných ľudí, najmä ak ide o malé deti, môže byť obťažujúce. Najlepšie je začať s odvykaním už vo veku šteňaťa. Pes musí mať možnosť radostne nás pozdraviť. Hladkajte ho len vtedy, keď stojí na zemi. Skloňte sa k nemu, pretože dôvod, prečo pes na vás vyskakuje, je, že sa chce dostať bližšie k vašej tvári a rukám.
Nepretržité štekanie
Štekanie patrí do repertoáru prirodzeného správania psa. Jeho úlohou je ohlásiť prichádzajúcich alebo upozorniť na niečo nezvyčajné. Frekvencia štekania závisí u každého psa od jeho povahy a temperamentu. Psovi nemôžeme celkom zabrániť vo štení, ale môžeme jeho hlasové prejavy utlmiť. Ak pes neprestajne šteká, keď je sám, dôvodom je strach zo samoty. Naznačuje tým, že situácia je nad jeho psychické sily. Zmenu dosiahneme iba vtedy, keď pes prestane pociťovať samotu ako stres. Nátlakom a ostrými slovami dosiahneme skôr opak. Vhodným riešením je psa pred odchodom zamestnať hračkou alebo kosťou.
Nečistotnosť v byte
U psa, ktorý sa už dávno naučil čistotnosti, môže byť vyprázdňovanie v byte prejavom ochorenia. Pohnútky na vyprázdňovanie môžu byť rôzne. Najmä samce majú sklon značkovať cudzie územie. V takom prípade treba psa sledovať a zabrániť mu v nábehu na značkovanie. Znečistenie sa musí dôkladne očistiť, aby sa zabránilo preznačkovávaniu. Veľmi citlivé psy môžu na stresové situácie reagovať nečistotnosťou. Za takých okolností je trest nevhodný.
Hypersexualita
Prejavuje sa najmä u dospievajúcich jedincov. Vyskytuje sa častejšie u samcov. U kastrovaných zvierat sa zvláda ľahšie, hoci niekedy zvýrazní správanie nadradenej suky. Náprava hypersexuálneho správania je zložitá v tom, že sexuálne pudy sú pre psa prirodzené. Môžete uplatniť prevahu vodcu a psovi dôrazným povelom „nesmieš“ alebo „fuj“ zabrániť vybíjať svoju sexuálnu energiu na iných psoch a ľuďoch. Krátkodobá izolácia je účinná.
Prenasledovanie pohybujúcich sa objektov
Prenasledovanie pohybujúcich sa objektov vyplýva z prirodzeného spôsobu správania, akým je „lov koristi“. Majiteľ psa musí prísne odmietnuť toto správanie, aby predišiel nebezpečným situáciám, ktoré môžu nastať pri prenasledovaní. Najväčšie nádeje na úspech sú vtedy, keď hneď od začiatku udržujete toto správanie pod kontrolou.
Agresivita ku psom
Príčiny agresívneho správania k iným psom sú často vyvolané nedostatkom spoločenského styku so psami vo veku šteňaťa a mladého psa. Samce majú väčší sklon k agresivite ako suky. Značnú úlohu hrá samčí pohlavný hormón testosterón. Pri agresívnych jedincoch môže pomôcť kastrácia. Kastrácia neurobí psa znášanlivejším. Správanie sa musí zmeniť sprievodným nápravným výcvikom. Zabránenie psovi vo voľnom pohybe nie je riešením. Dôležité pri náprave je, aby sa psy stretli na neutrálnom území. Podľa možnosti vyberte k stretnutiu menej agresívneho jedinca, alebo jedinca opačného pohlavia. Psa sledujte, ale stojte bokom.
Agresivita k ľuďom
Napadnutie človeka psom je vážna situácia, ktorá si vyžaduje okamžité riešenie zo strany majiteľa. Často nie je jednoduché odhaliť príčiny agresivity a siahnuť po náprave. Pre vylúčenie ochorenia je vhodné konzultovať uhryznutie so zverolekárom. Ak sú príčiny čisto poruchou správania, odporúča sa vyhľadať pomoc odborného psychoterapeuta. Pes môže človeka uhryznúť z mnohých príčin. Najčastejšie zo strachu, pri presadzovaní dominancie, pri obrane majiteľa alebo majetku. Majiteľ agresívneho psa musí určiť príčiny agresie a nájsť vhodný spôsob nápravy. Inak treba pristupovať k dominantnému a inak k submisívnemu psovi.
Zvládanie samoty psa: Kľúč k harmónii
Každý z nás pozná ten pohľad. Zatvorená brána, tiché steny, a oči nášho psa, ktoré sa pýtajú: „Vrátiš sa?“ Otázka odchodu nie je len o našom pláne dňa. Ide o vzájomnú dôveru, ktorá sa medzi nami a našim psom vyvíja každý deň. Naším cieľom je domov v harmónii, bez poškodeného nábytku a s vyrovnaným parťákom po našom boku. Učíme sa, ako zabezpečiť, aby pes zvládol samotu. Budeme rozoberať separačnú úzkosť, význam rutiny, mentálnu stimuláciu a správnu výživu. Prejdeme cez znaky stresu u psa, ako vytvoriť bezpečné domáce prostredie, a ako na tréning krátkych odchodov. Objasníme, ako naplánovať deň tak, aby bol pre psa najpríjemnejší. Predstavíme možnosti pre bývanie v byte aj dome a ako technológie môžu pomôcť.
Samota môže byť pre spoločenské zviera veľmi náročná. Pozorovania ukazujú, že príčiny separačnej úzkosti u psov sú rôznorodé - od genetiky cez skúsenosti až po prostredie. Silné vzťahy, ktoré psy vybudujú so svojimi rodinami, sú veľkým prínosom. No keď nás nie sú doma, môže to pre nich byť náročné. Významnú úlohu zohráva aj správna socializácia psa v mladom veku. Nedostatočná socializácia môže viesť k tomu, že pes pri samote rýchlo pocíti stres. Časté zmeny v živote, ako sťahovanie alebo príchod nového člena rodiny, môžu stres zvyšovať. Veľkú úlohu zohráva aj denná aktivita a mentálna stimulácia. Málo pohybu a nedostatok duševných výziev otvárajú priestor pre nežiaduce správanie. Prílišné pripútanie sa k majiteľovi môže byť nevedome posilnené dramatickými rozlúčkami a hneď následným utešovaním pri príznakoch nepokoja.
Zdravotné problémy môžu viesť k správaniu pripomínajúcemu neposlušnosť, ale v skutočnosti ide o fyzický diskomfort. Bolesť, problémy so štítnou žľazou u starších psov či problémy s trávením môžu zhoršiť stres z samoty. K odchodu z domu môže dôjsť k nenápadným prejavom stresu u vášho psa. Prechádzanie po byte, občasné kňučanie či kratší výskyt vokalizácie psa sú typické. So samotou prichádzajú príznaky separačnej úzkosti, ktoré narušujú kľud psa aj susedov. Vyvíja sa hrabanie, škrabanie dverí a ignorovanie jedla. V prípade silnejšieho tlaku sa objavuje deštruktívne správanie. Roztrhané vankúše a ničenie predmetov sú bežné, rovnako ako nevhodné vyprázdňovanie. Analýza záznamov z kamery a zápisov z denníka nám pomôže lepšie pochopiť, kedy u psa stres prerastá v paniku. Pri náhlom alebo výraznom správaní by ste mali zvážiť návštevu veterinára. Odborník vylúči možnosť bolesti a zápalov, ktoré môžu imitovať príznaky separačnej úzkosti.
Vytvorenie bezpečného priestoru a rutiny
Začnime tým, že vytvoríme bezpečný priestor pre psa. Vyberme tichý psí kútik doma s mäkkým pelieškom, čerstvou vodou a tieňom. Pridajme žuvacie predmety, aby sa pes zabavil. Aby sme domácnosť udržali bezpečnú pre psa, odstránime káble, chemikálie a topánky. Baby gate alebo ohrádka pomôže zabezpečiť potrebné zóny. Exteriérový hluk minimalizujeme zastrením žalúzií. Na pozadí nechajme biely šum alebo relaxačnú hudbu. Enrichment pre psa udrží myseľ v pohybe. Striedame hračky každé 2-3 dni, aby sme predišli habituácii. Udržiavame odchodový rituál krátky a pokojný, bez veľkej interakcie a dramatických rozlúčok. Pri návrate nechajme psa, aby sa upokojil skôr, než mu venovať pozornosť. Vždy zabezpečme, aby boli dostupné všetko bezpečné: misku s vodou, žuvadlá, tieň. Bezpečný priestor môžeme rozšíriť o zónu na prieskum: nosovú rohož, uterák na „sniffari“, jednoduché hlavolamy. Na záver skontrolujme všetko: zabezpečené káble, odhlučnené dvere, doplnená voda, obmenené hračky, zatiahnuté žalúzie, teplota stabilná.
Dĺžka samoty a jej tréning
Na určenie, ako dlho môže pes zostať samotný, zvažujeme jeho vek a zdravotný stav. Šteňatá vydržia samé 1-3 hodiny, zatiaľ čo dospelé psy môžu byť samé až 8 hodín s primeranou prípravou. Seniori vyžadujú častejšie prestávky. Keď psa nechávame samého, musíme zabezpečiť dostatočný pohyb a mentálnu stimuláciu. Vyčerpaný pes, ktorý bol dostatočne fyzicky aj mentálne stimulovaný, bude doma pokojnejší. Check-list pred odchodom je kratší a jasný. Cieľom je opustiť dom bez drámy a vrátiť sa v rovnakom čase. Pri zvažovaní dĺžky samoty psa zohľadňujeme aj typ jeho bývania. Byt, či dom, musia byť prispôsobené na samostatné bývanie psa a zodpovedať miestnym pravidlám. Uvažujeme o susedoch, hluku, a ako eticky používame sledovacie zariadenia.
Začnime postupným zvykaním na samotu malými krokmi. Príprava plánu zahŕňa jednoduché úlohy ako chytenie kľúčov a obutie topánok, bez toho, aby sme skutočne odišli. Dôležité je sledovať reakciu psa - dych, uši, chvost. Pri náznakoch nepokoja, ako je kňučanie, skrátime dobu odchodu a vrátime sa k predchádzajúcemu kroku. Pripojme k odchodom proti-podmieňovanie, aby bol pes odmeňovaný len v momente, keď odchádzame. Môže to byť špeciálnou hračkou alebo treatom. V momente návratu je nutné zachovať pokoj. Ignorujeme psa prvé minúty, potom nasleduje pokojná pochvala. Ďalej postupujeme len ak je pes v pohode. Postupne predlžujeme čas našej neprítomnosti. Doporučujeme realizovať 4 až 5 tréningov týždenne. V prípade vážnejších prejavov separačnej úzkosti je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Využiť môžeme služby kvalifikovaného odborníka alebo pet sittera. Prípravné rituály bez odchodu: kľúče, topánky, kabát. Byť konzistentný a trpezlivý je kľúč k úspechu. Ak je potrebné, spomaľme tempo. Tri krátke úspešné pokusy sú lepšie než jeden dlhý neúspech.
Denný harmonogram a aktivity
Náš deň začína pokojne, ale zodpovedne. Psovu prechádzku prispôsobujeme podľa jeho kondície, trvá to 30-60 minút. Svižná chôdza sa strieda s krátkymi pauzami na čuchanie. To psovi poskytuje prirodzenú mentálnu výzvu. Chôdzu spestrujeme jednoduchými úlohami, akými sú targeting alebo spoľahlivé privolanie. Tieto činnosti dávajú psovi jasné hranice a pocit bezpečia. Po príchode domov nasledujú nosové hry na 5-10 minút. Aktivity ako snuffle mat, alebo hľadanie pochúťok, stimulujú psa mentálne. Čas kŕmenia si dobre načasujeme, najmä u veľkých plemien. Po chôdzi udržiavame pauzu, čím predchádzame riziku nadúvania. Ak pes papá príliš rýchlo, puzzle miska je riešením. Pred odchodom uprednostňujeme ticho. Z deväťnásťminútové naháňačky a vzrušenie odstraňujeme. Pes si môže napíť, krátko sa vyčesať alebo dostať kauzálnu žuvačku. Ráno cvičíme aj krátke „falošné odchody“. Povieme, že čoskoro prídeme, pes dostane malú úlohu. Po návrate ho odmeníme. Ak nás čaká kratší deň, zaradíme aktívnejšiu aktivitu. Dlhom samote predchádza dlhšia prechádzka alebo beh primerane kondícii psa. Touto odchodovou rutinou staviame na rovnováhe medzi aktivitou, zábavou a odpočinkom.
Využitie technológií a inovácií
Vytváranie útočiska z prepravky doma sa zdá byť výzvou, no môže priniesť pokoj a bezpečie pre vášho psa. Dôležité je vybrať pevnú prepravku s adekvátnou ventiláciou a správnou veľkosťou. Tréning začínate s otvorenými dverami prepravky. Dobre umiestnite mäkkú deku a obľúbené granule vo vnútri. Postupne zavádzate prvky pozitívneho tréningu. Postupujte krok za krokom. Začnite s krátkymi časmi s otvorenými dverami, potom ich na chvíľu zatvorte. Po každom otvorení dverí pes dostane odmenu. Hra „dnu-von“ pomáha psom voľne vstupovať a vychádzať. V prípade možných známok klaustrofóbie zvoľte pomalšie tempo. Pridať môžete tichú hudbu alebo upokojujúci pachový vankúš, ktorý pomôže psa upokojiť. Kennel možno nahradiť ohrádkou alebo izbou s bránkou. Playpen poskytuje viac priestoru na pohyb a zároveň bezpečný útočisko. Pravidlá pre psy a šteniatka sa líšia. Šteňatá nechávame v prepravke len krátko. Pri dospelých psoch nezabudnite na vodu, hračky na žuvanie a mentálnu stimuláciu. Pred odchodom venčíme a venujeme sa nosovej práci. Po návrate zachovávame pokoj, aby sa pes naučil, že oddych je súčasťou jeho rutiny. Rôzne značky ako Trixie, Ferplast či Midwest Homes for Pets ponúkajú širokú paletu výrobkov. Bez ohľadu na vašu voľbu, bezpečnosť a pohodlie by mali byť na prvom mieste.
Odchádzanie z domu môže byť pre majiteľov psov stresujúce. Našťastie, domáci monitoring zabezpečí, že vieme, čo naši psíci robia. S modernými kamerami môžeme sledovať ich pohyb, identifikovať štekanie a dostávať notifikácie. Pet kamera s obojsmerným zvukom od Furbo alebo Eufy umožňuje, aby sme s psom hovorili. Smart dávkovač maškŕt pozitívne asociuje ticho s odmenou. GPS a monitorovanie aktivity psa cez obojky ako Garmin alebo Tractive nám poskytujú detaily o ich pohybe. Pečiatky štekania a záznamy o neaktívnosti odhaľujú určité vzorce. Je dôležité nastaviť zóny záberu kamery vhodne. Používanie šifrovania, silných hesiel a dvojfaktorovej autentifikácie je taktiež kritické. Ak pes reaguje na hlas z reproduktora negatívne, minimalizujte používanie tejto funkcie. Namiesto toho zvážte vizuálny dohľad a diskrétne odmeňujte. Domáci monitoring psa nám môže výrazne ušietriť stres. Integráciou kamery, denníkov a GPS dát môžeme určiť účinnosť tréningov.
Rozlišovanie medzi separačnou úzkosťou a nudou
Pri posudzovaní správania nášho psa je dôležité rozlišovať medzi separačnou úzkosťou a nudou. Separačný strach sa prejavuje pri našej absencii a symptómy sa objavia krátko po našom odchode. Reaktívny pes pri osamotení je často vyprovokovaný zvukmi z chodby alebo výťahu. Jeho reakcie ako štekot a behanie k dverám sa objavia v momente, keď zachytí hluky susedov. Klinická úzkosť u psa môže zahŕňať symptómy ako tras, slinenie, pokusy o útek a škrabanie dverí. Zdravotné problémy, ako sú bolesti alebo problémy s inkontinenciou, môžu byť príčinou nehôd v dome bez prítomnosti zjavného stresu. Pri rozpoznávaní presnej príčiny môže pomôcť behaviorálna diagnostika. Tá spočíva v analýze videozáznamov, pozorovaní spúšťačov a zdravotnej kontroly. Riešenie separačnej úzkosti a nudy si vyžaduje odlišný prístup. Pre nudu je kľúčové zabezpečiť viac aktivít a výdaj energie, pri úzkosti zase desenzitizáciu a kontrolu odchodov. Klinickú úzkosť psa adresujeme kombináciou tréningu a podpory od skúsených odborníkov.
Vplyv stravy na psychiku psa
Črevo a mozog sa vzájomne ovplyvňujú. Stabilné trávenie nám umožňuje lepšie zvládať stres. Zásadnú úlohu zohráva stravovanie, kde dominujú kvalitné bielkoviny, tuky a vláknina. Je dôležitý aj kŕmny režim, ktorý by mal byť pravidelný. Kŕmime psa v ustálených časoch, pričom porcie prispôsobujeme jeho hmotnosti a energetickej náročnosti. Po jedle je dôležité dopriať psu čas na odpočinok, obzvlášť pri veľkých plemenách. Omega-3 pre psa sú životne dôležité. Obsah EPA a DHA, ktorý sa nachádza v rybách ako sú losos alebo sardinky, pozitívne ovplyvňuje kognitívne funkcie a znižuje stres. Pre psíky s citlivým tráviacim systémom uprednostňujeme hypoalergénne krmivá. V prípade dlhšieho odlúčenia sú užitočné pomalé kŕmne pomôcky. Využívanie puzzle misiek alebo licking matov spomalí jedlo a zamestná psíka, čo pozitívne vplýva na jeho trávenie a správanie. Pri zaznamenaných potravinových alergiách vyskúšame hypoalergénne krmivo. Na jeho účinky sa zameriavame 6-8 týždňov. Dôležitú úlohu zohrávajú pravidelnosť, jasne stanovené rituály a vhodne vybrané krmivo.
V rámci CricksyDog Slovensko sa zameriavame na receptúry, ktoré podporia pokoj v samote a chránia citlivé brušká. Naše hypoalergénne krmivo neobsahuje kuracinu ani pšenicu. Naše suché krmivá sú pri dennom režime veľmi obľúbené. Máme línie Chucky pre šteniatka, Juliet pre malé plemená a Ted pre stredné až veľké plemená. Mokré krmivo Ely ponúka hypoalergénne varianty. Máme jahňacie, hovädzie a králičie verzie. Pre tréning samoty sú skvelou voľbou naše maškrty MeatLover. Sú čisto mäsové a ponúkame ich v rôznych príchutiach. Na zdravie a krásu pridávame Twinky na kĺbovú podporu a multivitamíny. Naša kozmetická línia Chloé obsahuje šampón a balzam na nos a labky. Ak máte vyberavého psa, Mr. Easy vám pomôže. Tento vegánsky dressing zlepší chuť granúl bez zaťaženia trávenia. Denty, naše vegánske dentálne tyčinky, sú vynikajúcou voľbou pre dentálnu hygienu. Naše produkty sú navrhnuté tak, aby zapadli do vášho denného rituálu. Ponúkame hypoalergénne krmivo bez kuraciny a pšenice, cielené odmeny a jednoduchú starostlivosť. Zabezpečme psíkom zdravú myseľ a spokojný žalúdok. Optimalizujme kŕmenie ponukou mokrého krmiva Ely s variáciami ako jahňacie, hovädzie a králik. Tieto sa ideálne hodí do licking mat, kde spomalené lízanie redukuje stres. Hračky na plnenie naplníme hladkou zmesou Ely a obohatíme o kúsky zeleniny. Tým zabezpečíme navyše aj rozmanitosť textúr. Náplň zamrazením premeníme na dlhodobejšiu úlohu pre psa, čo zabezpečí jeho pokoj. Využijeme maškrty MeatLover počas tréningu správania pri odchode. Zahŕňa to 100% mäsové varianty, ako sú jahňacie, losos či králik. Sú cenené pre psa a udržia jeho pozornosť. Vymieňame textúry medzi mäkkými kúskami a tvrdými žuvacími pásikmi. Dávka pre licking mat či plnené hračky sa odpočíta zo zvyšku. Pri odchode postupujeme systémovo - od licking mat, cez plnené hračky, až po krátke žuvacie činnosti.
Starostlivosť a prevencia
Stabilná starostlivosť o psy výrazne znižuje ich stres a umožňuje im lepšie zvládať odchody domácich. Dôležitou časťou je dentálna hygiena, pravidelná údržba srsti a prevencia úrazov. Ráno je dobré venovať pozornosť zubom, buď krátkym čistením, alebo ponúknutím žuvacej alternatívy ako sú Denty vegánske dentálne tyčinky. Po prechádzkach kontrolujeme labky a aplikujeme ochranný balzam. Strihanie pazúrov a kontrola uší by sa nemalo zanedbávať. Je nevyhnutné odložiť malé predmety mimo dosahu a zabezpečiť smetné koše. Integráciou dentálnej hygieny, starostlivosti o srsť, použitím balzamu na labky a prevenciou úrazov vznikne komplexný plán. Vytvoríme pre psa denný harmonogram s predvídateľnosťou a pokojom. Ráno sa vyberieme na dlhšiu prechádzku a doplníme ju o 10 minút čuchania spolu s krátkymi cvikmi poslušnosti. Odídenie z domu uskutočníme ticho, bez rozruchu. Ak nás čaká dlhší deň, zabezpečíme návštevu pet sittera alebo suseda na krátke vyvenčenie a kontrolu vody. Keď sa vrátime, vstúpime pokojne, počkáme minútu a až potom pristúpime k privítaniu. Krmivo pre psa udržiavame konštantné, vyberáme Chucky, Juliet alebo Teda podľa veľkosti a veku psa. Rozmanitosť pridáme pomocou Ely ako doplnok alebo plnku do hračiek na myslenie. Do kratších dní vnesieme obohatenie: čuchacie hry na podložke trvajúce 5 minút, základné cviky poslušnosti u dverí a dva krátke cviky na určenie miesta dotyku nosom alebo labkou. Víkendový program meníme mierne. Zachováme kŕmne a spacie časy, len prispôsobíme aktivity. Prídavkom sú „tréningové okná“: kontrolné odchody s postupným predĺžením času. Rutina psa počas týždňa je vďaka tomu plynulá a víkendová schéma zabezpečená.
Výber psa pre rôzne životné situácie
Plemená psov majú vlastnosti, ktoré môžu byť vhodné pre rôzne životné situácie. Aby ste si však vybrali pre seba dokonalé plemeno, mali by ste venovať pozornosť špecifickým predispozíciám psa k vášmu životnému štýlu a schopnostiam.
- Akita Inu: Pes, ktorý má rád hladkanie a kontakt so svojimi ľuďmi, ako aj vyrovnanú úroveň aktivity. Vyžaduje si však určitý tréning, pretože nie je ľahké ju trénovať. Pri dobrej socializácii sa veľmi dobre hodí do bytov v paneláku, ako aj k pracujúcim single ľuďom a aktívnym single ľuďom.
- Basset hound: Miluje leňošenie a hladkanie! Je od prírody flegmatik, ale vyžaduje prácu s čuchom a stopovaním pachu. Potom z neho bude úplne šťastný a vyrovnaný pes.
- Anglický buldog: Sú to trpezliví psi s veselou a vyrovnanou povahou. Výhodou je, že nemajú tendenciu sa doberať ani robiť nadmerný hluk. Prispôsobujú sa životnému štýlu svojho opatrovateľa a radi spoznávajú nových ľudí a miesta. Potrebujú však veľa pohybu.
- Jack Russell Teriér: Veľmi veselý, malý pes! Miluje aktivitu, ale byva zadziorny a začepny.
- Pes Shih tzu: Je nezávislý a sebavedomý, a zároveň oddaný a zameraný na svojho opatrovníka. Táto kombinácia sa ukazuje ako ideálna pre pracujúcich single ľudí a ľudí so sedavým životným štýlom.
- Pekingese: Sú to vyrovnaní a pokojní psi, no vedia byť tvrdohlaví a veľmi odvážni.
- Bradáč: Potrebujú cvičenie a outdoorové aktivity, rýchlo sa nudia. Sú radi stredobodom pozornosti, a tak sa im bude dobre spolupracovať ako s aktívnymi slobodnými ľuďmi, tak so slobodnými, ktorí si do bytu radi pozývajú hostí.
- Whippet: Sú to oddaní psi, veľmi pozitívni a majú radi hostí a iných psov. Whippet, teda anglický chrt, potrebuje veľa pohybu - a to pravidelne.
Pes pre aktívneho slobodného človeka
Slobodnému človeku s aktívnym životným štýlom, ktorý rád športuje a väčšinu času trávi vonku, najlepšie pristane pes, ktorý je rovnako aktívny a očakáva veľa pohybu. Psy pre takýchto osamelých ľudí musia byť sebavedomé, rýchlo sa adaptujúce na meniace sa podmienky a nové miesta, milujúce a potrebujúce šport. Aktívny slobodný človek trávi málo času na gauči alebo doma - pes, ktorý nebude temperamentne vyrovnaný, nezvládne fyzicky nanútené tempo alebo bude večne osamelý a čaká v byte na návrat majiteľa, ak slobodný človek sa rozhodne, že ho nebude brať na cesty - čo v oboch prípadoch skončí utrpením zvieraťa. Pre aktívneho slobodného človeka bude Jack Russell teriér, Whippet alebo Bradáč perfektný. Pre vyváženejšiu aktivitu doma a vonku bude Akita tiež perfektná.
Pes pre pracujúceho slobodného človeka
Slobodný človek so životným štýlom zameraným na prácu potrebuje psa, ktorý je vyrovnaný, poslušný a ľahko vycvičiteľný. Takéto vlastnosti psa sú potrebné na to, aby majiteľ mohol pracovať 8 alebo viac hodín na diaľku bez toho, aby ho rušil, takže sa pes nemôže príliš rýchlo nudiť. Sú tiež potrebné, aby pes pokojne čakal v byte na návrat majiteľa z práce mimo domova. Tu treba zdôrazniť, že je potrebná správna socializácia šteňaťa alebo dospelého psa, aby si ho zvykli na niekoľkohodinovú samotu. V opačnom prípade to bude mať za následok separačnú úzkosť a susedia sa začnú sťažovať na neustále štekanie psa. Pre pracujúceho slobodného človeka sa odporúča Anglický buldog, Baset, Shih-tzu alebo Akita. Pamätajte, že všetci psi vyžadujú prechádzky a čas venovaný im po hodinách čakania, kým psovod skončí prácu. Plemená anglický buldog a akita v tomto zozname potrebujú túto činnosť viac ako baset alebo shih-tzu. Basset Hound tiež potrebuje stimuláciu svojho čuchu a sledovacie hry.
Pes pre slobodného človeka so sedavým spôsobom života
Slobodní ľudia s pokojným životným štýlom, ktorí trávia väčšinu času doma, si môžu vybrať z okrasných a spoločenských psov. Kynologická federácia FCI vytvorila špeciálnu skupinu IX s plemenami psov s týmto temperamentom. Najviac odporúčané plemená pre slobodných ľudí so sedavým životným štýlom sú Pekingese a Shih Tzu. Obe tieto plemená sú nezávislé, no zároveň potrebujú veľa náklonnosti, majú radi hostí a nie sú veľmi šteklivé.
Pes pre jednu osobu v paneláku
Slobodní ľudia žijúci v panelákoch potrebujú najmä neštekajúcich psov. Toto je jedna z najdôležitejších vlastností, aby ste žili v harmónii so svojimi susedmi. Samostatný pes v byte by mal dobre znášať nové pachy a zvuky - inými slovami, byť dobre socializovaný a mať vyrovnanú povahu, ako aj nižšiu potrebu pohybu. Pes pre jednu osobu v paneláku je Akita, Baset, Anglický buldog, Jack Russell teriér, Shi-tzu, Pekines, Bradáč a Whippet, teda každé plemeno z nášho zoznamu. Je však potrebné pamätať na niekoľko výnimiek. Kvôli možným problémom s kĺbmi by mal baset používať iba výťah v paneláku, nie schody. Svojho bradáča a Jack Russell teriéra sa oplatí privykať už od šteniatka na chovateľskú stanicu, aby sa tam mal kde upokojiť. Všetci by mali byť od malička socializovaní životom vo veľkej komunite v paneláku - zvuky, cudzí ľudia, pachy, iné zvieratá chodiace po schodoch.
Základné princípy výcviku samostatnosti
Výchova k samostatnosti je beh na dlhú trať. Princíp je ako so všetkým ostatným postavený na dôvere a rešpekte. Dôvera spočíva v tom, že pes verí, že sa k nemu vždy vrátime, a rešpekt zase v tom, že nás nebude nútiť vrátiť sa skôr, než chceme my. To len k základnému pochopeniu princípu, o ktorý sa v celom tomto jedná. Univerzálne postupy v podstate neexistujú, všetko je na fantázii každého, na povahe a uhle myslenia oboch - človeka a psa.
Tým, že sa pes samovoľne nervuje a vyvádza, núti pána, aby sa k nemu vrátil, najlepšie ihneď. Takýto pes, ktorý je ochotný si ublížiť deštrukciou a spôsobiť si problém vyplývajúci z povyku, ktorý sa spätnou väzbou vráti zase až k nemu tým, že ho prestane mať niekto za to rád, si nezaslúži v týchto situáciách našu priazeň.
Učenie psov pracovať na úrovni „matematiky do dvoch“ zvládne každý živý tvor na tejto planéte, ak len trochu chce. Zopakujme teda princíp: áno-nie, správne-špatne, výhody-nevýhody, priateľ-nepriateľ. Takto, keď sa bude ku psovi pristupovať, veľa sa urýchli akákoľvek forma prevýchovy, nech je to čokoľvek.
Tu sa jedná o nesamostatnosť, teda aplikáciu spomínaného popíšeme v týchto situáciách. Dôležité je absolútne presné načasovanie, je treba pri tom myslieť a vymýšľať nové alternatívy, pretože stereotypy nikdy dlho nefungujú.
Začali by sme výukou odloženia doma (kludne v obývačke), kedy pes bude tam, kde mu určíme, a nie tam, kde by chcel byť on. Nikdy naťahujeme vzdialenosť, ale vždy čas. Keď sa poradie obráti, nefunguje to!
Počas pár dní sa dá učiť psa odloženie v inej miestnosti, než kde ste, s tým, že pokiaľ si pre neho nedôjdete a nezrušíte pôvodný povel, bude tam. To platí už pri prvej lekcii. Každý povel platí do doby, než sa zruší povelom nasledujúcim, preto nepoužívajte povelové vety, opakované povely, alebo dva a viac povelov za sebou. Už samotné „cvičácke“ „ľahni!“, „zostaň!“, je chybné. Dáme psu povel len jeden, je jedno, či to bude „ľahni!“, „čakaj!“ alebo „zostaň!“, ale nech je to len jeden. Pokiaľ tento povel nezrušíme, platí. Takto by to malo byť s každým povelom.
Ďalšou lekciou môže byť nácvik úväzu psa na odľahlých miestach, kde by mohol robiť hluk a nikoho by tým neobťažoval. Tam by sme sa začali venovať výuke ovládania sa (pravda, niekedy na oboch stranách) v jemu menej známom prostredí, kedy od psa kúsok poodejdeme a on nesmie ani výrazne napnúť vodítko, nieto si „otvoriť papuľu“ s výrazom voči psovodovi s nejakou frázou ako „poď sem a rob!“ To si naši miláčikovia akosi dovoliť nesmú. Ak nezvládneme túto fázu, je nemysliteľné ísť o latku vyššie a učiť psa vydržať kdekoľvek dlho. Učí sa to postupne: najprv na dlhý čas a krátku vzdialenosť, a časom sa tá vzdialenosť predlžuje. Nebavíme sa však o tom, zmiznúť hneď psovi za roh, ale o zvýšení vzdialenosti o jeden krok, aby ste na neho stále ešte dosiahli a primeli ho k tomu, aby robil, čo sa po ňom chce, a nič naviac. Túto vetu si pamätajte: „Pes bude robiť len to, čo sa po ňom chce, nič naviac.“ Ak nebude robiť, čo má, nenapomínajte ho povelmi typu „fuj!“, „nesmieš!“, alebo akýmikoľvek zákazovými povelmi, ale vždy použite povel priamy, teda čo robiť má. Môžete k tomu pridať drobné dovysvetlenia, ale daný povel by mal znieť vždy dôraznejšie, tým nemyslím na neho kričať, pretože pes počuje 35-krát lepšie ako my a je rozdiel medzi zvukom a hlukom. Srozumiteľne, iba zdôraznene vyslovený povel bez kriku je pre psa zrozumiteľnejší, než hysterické pišťanie prekrývajúce pílu.
Ak sa vám pes pri akomkoľvek zadanom poveli pokúsi odísť, zopakujete povel, len pri druhom zopakovaní už nie tak vlúdne, ako znel povel predchádzajúci. Prvý povel sa dá teda normálnym tónom, zopakovaný opravný povel by mal znieť už trochu menej priateľsky, kedy je potrebné psovi mechanicky napovedať, teda pomôcť mu povel splniť tak, že ho k nemu dovediete tiež s väčším dôrazom, než to bolo napoprvé. Po tretie by som psovi už veľmi netaktne naznačil, že si skutočne stojím za svojím a bude pomáhané. Napomínanie psa je treba riešiť stručne, jasne a výstižne.
Ak budete psovi dookola opakovať opravné povely, nepochopí, čo sa po ňom chce, pretože povel prebehne ochranným útlmom centrálnej nervovej sústavy psa. Ak pes zpočiatku aspoň minútku vydrží, bežte k nemu, keď bude v klude čakať na zrušenie povelu, dajte mu výhody, napríklad prebehnúť sa. Ovšem keď sa bude chovať po vašom príchode neprístojne, zopakujte povel, bežte zase kúsok od neho a v klude čakajte, čo sa bude diať. Bude v klude, je zbytočné robiť odloženie dlho, ale ak začne vyvádzať, pokojne na neho pritlačte, aby pochopil, že nemá robiť nič naviac, teda ani vyvádzať a predĺžte dobu čakania úmerne k prejavom vyvádzania psa. Ak to správne načasujete, zistí pes, že čím viac bude v klude, tým je kratšia doba ponechania ho na mieste.
Poslednou lekciou je naučiť psa, aby si neublížil devastáciou bytu, alebo kotca, proste toho miesta, kde má byť. Jelikož aj táto časť je trošku „seriálkom na pokračovanie“, je treba už zpočiatku naučiť psa zamestnať sa o samote nejakou hračkou. Obyčajne pes nezvláda hrať sa s „miliónmi“ hračiek, pretože je ich viac, než koľko stíha jeho hlavička pobrať. Osobne preferujem tak jednu alebo dve hračky, nie viac. Pamatujte, že pes sa bude poriadne venovať len tomu, čo má aj pre vás samotných vysokú prioritu. Trošku by sa to dalo prirovnať k nášmu pohľadu závisti veci druhého. Psi bežne uvažujú ako malé deti, že musia mať všetko, čo majú druhí. Toho sa dá práve úspešne využiť tak, že si vezmete v prítomnosti psa (večer pri telke v obývačke) nejakú vec a hráte sa s ňou tak, aby pes vedel, čo máte v ruke. Túto vec však psu nedáte, ale vždy si ju niekam schováte, napríklad na skriňu. Ak si s ňou budete hrať dlho a vzbudíte u psa záujem o túto vec, a to si o ňu nemusí hneď povedať, rovnako ju schováte, ak ste doma. Pred odchodom si túto vec zase vezmete a akoby ju zabudnete pri obúvaní vedľa topánok na zemi a odídete. Väčšina zvedavých psov sa tejto veci po vašom odchode venuje.
Autor článku: Ing. Spoločnosť VETWELL s.r.o.