Vo svete futbalu, kde sa oslavujú triumfy a hviezdy sa rodia z víťazných gólov, existuje aj opačný pól - tímy, ktoré sa stali synonymom neúspechu. Tieto kluby, neraz s neobyčajnou identitou a vernou fanúšikovskou základňou, si paradoxne budujú svoju slávu na prehrách. Príbehy o najhorších futbalových tímoch sveta často presahujú rámec športu a stávajú sa svedectvom ľudskej vytrvalosti, humoru a nečakaných zvratov. Jedným z najznámejších príkladov je brazílsky klub Íbis Sport z mesta Recife, ktorý si v minulosti vyslúžil zápis do Guinnessovej knihy rekordov za najdlhšiu sériu prehier.
Íbis Sport: "Najhorší tím sveta" a jeho paradoxné víťazstvá
Fanúšikovia brazílskeho futbalového mužstva Íbis Sport z mesta Recife si kedysi hovorili s "neskutočnou hrdosťou": "Sme najhorší tím sveta a prehry milujeme." Tento postoj bol hlboko zakorenený v histórii klubu, ktorý sa v rokoch 1980 až 1984 zapísal do Guinnessovej knihy rekordov, keď neuveriteľné tri roky a jedenásť mesiacov nevyhral žiadny zápas. Tento rekordný neúspech sa stal súčasťou identity klubu a jeho fanúšikov. Bývalý stredopoliar Mauro Shampoo, ktorý v priebehu 10 rokov strelil iba jeden gól, vyjadril svoje obavy: „Ak budeme víťaziť, tak stratíme našu značku.“
Avšak, ako to už vo futbale býva, veci sa začali meniť. V posledných rokoch sa začali diať nečakané veci a ich miláčikovia začali vyhrávať zápasy. Po poslednej výhre 1:0 nad Ferroviário do Cabo však nastal paradoxný zvrat. Namiesto osláv sa fanúšikovia, pre ktorých boli prehry symbolom ich klubu, rozhodli protestovať. "Zastavte sa, kazíte náš klub. Ničí to našu históriu," hovoril člen protestnej skupiny fanúšikov Nilsinho Filho. Iní priaznivci vinili trénera: „Z dlhodobého hľadiska je to znepokojujúce. Chcú prestať byť ikonou a stať sa ďalším typickým klubom s niekoľkými výhrami v lige. Je to chyba trénera, mal by odísť.“
Terajší klubový prezident Ozir Junior má však iné ciele. „Nie sme najhorší tím sveta, to bola záležitosť z osemdesiatych rokov. Pridali sa k nám kvalitní futbalisti po tom, čo v meste je značná nezamestnanosť. Naším snom je postup do vyššej divízie, no ešte máme pred sebou veľa práce.“ Fanúšikovia však o tom nechcú ani počuť. Filho si myslí, že klub už má za sebou kus veľkej histórie: „Aj keby sme vyhrali jeden deň brazílsku ligu, tak nám nikto nevezme titul najhorší tím sveta.“ Tento konflikt medzi túžbou po úspechu a udržaním si unikátnej identity je fascinujúcim pohľadom na to, čo všetko futbal pre fanúšikov znamená.
FC Madron: Britský extrém v počte inkasovaných gólov
Existuje najslabší futbalový klub na svete? Zatiaľ čo na túto otázku je ťažké jednoznačne odpovedať, britský FC Madron z grófstva Cornwall ponúka zaujímavý pohľad na túto problematiku. Klub v jednej zo sezón inkasoval v jedenástich dueloch neuveriteľných 227 gólov, vrátane posledného zápasu, ktorý prehral 55:0 s Illogan Reserves. Naopak, hráči Madronu sa strelecky presadili iba dvakrát. Aj napriek týmto štatistikám, ktoré ich robia ašpirantom minimálne na titul "najhorší britský tím", sa nevzdávajú.
Nový tréner Alan Davenport sám priznáva, že situácia nie je ideálna: "Je to ťažké, ak máte v zápase iba sedem hráčov a žiadneho brankára. Jeden z nich sa obetoval a v bráne sa snaží robiť maximum." Davenport však dodáva: „Chápem, že sa teraz na nás budú všetci smiať, ale nemienime sa vzdať a budeme bojovať do konca sezóny.“ Niektorí hráči síce nie sú dobrí futbalisti, ale majú veľkú radosť z hry. Toto nadšenie je viditeľné aj napriek rekordnej prehre, keď tím inkasoval až 55 gólov. Paradoxne, FC Madron nie je napriek nulovému bodovému zisku posledný v tabuľke.
Situácia v klube je však taká vážna, že keď boli futbalisti požiadaní, aby zapózovali na spoločnú fotografiu, súhlasilo iba osem z nich. Pár hráčov odmietlo, pretože by sa cítili trápne v spojení s týmto klubom. Provizórny tím teraz pozostáva zo študentov a štamgastov miestneho pubu, čo len podčiarkuje zúfalú situáciu klubu.
Heracles Almelo: Prekvapivý obrat najslabšieho tímu
Holandská Eredivisie priniesla tiež zaujímavý príbeh. Najslabší tím holandskej futbalovej ligy, Heracles Almelo, ktorý v predchádzajúcich desiatich ligových zápasoch strelil iba sedem gólov, v 11. kole senzačne svoju bilanciu viac ako zdvojnásobil, keď deklasoval Zwolle 8:2. Na tíme sa pozitívne prejavila zmena trénera. Po nedávnom odvolaní Basa Sibuma vyhral pod vedením dočasného kouča a doterajšieho asistenta Hendrieho Krüzena aj druhý súťažný zápas po stredajšom pohárovom triumfe 4:1 v Brede.
Domáci celok síce ako prvý inkasoval, ale štyrmi gólmi do polčasu, vrátane hetriku, ktorý počas iba 14 minút skompletizoval Jizz Hornkamp, skóre otočil. Hostia navyše od konca prvej polovice hrali v desiatich a po zmene strán inkasovali znovu štyrikrát. V základnej zostave domácich nastúpil aj slovenský obranca Ivan Mesík, ktorý striedal v 84. minúte. Almelo si pripísalo svoje druhé najvyššie víťazstvo v Eredivisie v histórii, výraznejšie doteraz porazilo iba v roku 2011 Venlo (7:0). Zvoľna naopak utrpelo najťažšiu porážku. Tento zápas ukázal, že aj tímy považované za najslabšie sa dokážu prebudiť a predviesť prekvapivý výkon.
Manchester United a kritika Garyho Nevilla: Keď aj remíza znamená "najhoršie z najhoršieho"
Aj veľkokluby sa občas nevyhnú kritike za neuspokojivé výkony. Bývalý anglický futbalista Gary Neville označil výkon Manchestru United v zápase s Wolverhamptonom za "najhorší z najhorších". Jeho bývalý tím remizoval s mužstvom z chvosta tabuľky 1:1. United tak nevyužili šancu poskočiť v tabuľke najvyššej anglickej súťaže na štvrté miesto. Hostia ukončili sériu jedenástich prehier a získali tretí bod v sezóne.
Výkon domácich bol podľa Nevilla horší než pri augustovej prehre so štvrtoligistom v ligovom pohári. „Bolo to najhoršie z toho najhoršieho, čo som videl. Na konci ich fanúšikovia nielenže vypískali, ale ešte zostali na štadióne dlhšie, aby na nich mohli písať ďalej,“ citovala niekdajšieho kapitána United agentúra AFP. „Červení diabli“ mali problém vystreliť na bránku a pod paľbu kritiky sa opäť dostal systém 3-4-3, ku ktorému sa vrátil tréner Ruben Amorim. Neville kritizoval aj taktické striedania trénera: „Ešte viac to zhoršili. Každé striedanie bolo bizarné. Ak nebol Zirkzee zranený a išlo o taktické rozhodnutie, bolo naozaj slabé.“ Tento prípad ukazuje, že aj v špičkovom futbale môže neuspokojivý výkon vyvolať ostrú kritiku, a to aj zo strany bývalých hráčov s hlbokým vzťahom ku klubu.
Bhután: Futbal na dne svetovej tabuľky a cesta k prvým víťazstvám
Bhután, krajina v srdci Himalájí, je známa svojou unikátnou kultúrou a odhodlaním zachovať si svoju identitu. Vo futbale však patrí medzi najslabšie tímy sveta. Reprezentačné mužstvo oficiálne patrí medzi najhoršie na svete. Zo šesťdesiatich zápasov historicky donedávna vyhralo len dva: proti Guamu a Afganistanu. S Nepálom, najväčším rivalom, prehralo všetkých dvanásť zápasov a s Kuvajtom prehralo jediný zápas 20:0.
Napriek týmto štatistikám je Bhután v niečom výnimočný. V čase finále majstrovstiev sveta 2002 sa v hlavnom meste Timphu uskutočnil minimálne rovnako dôležitý zápas: stretnutie dvoch najhorších tímov na svete známe ako "Druhé finále". Súperom Bhutánu bol Montserrat, karibský ostrov pod britskou korunou. Zápas hraný pred zhruba 25-tisíc fanúšikmi sa skončil víťazstvom domácich 4:0.
O trinásť rokov neskôr sa Bhután prvýkrát prihlásil do svetovej kvalifikácie. S neveľkými očakávaniami, jeho cesta sa mala skončiť hneď v dvojzápase so Srí Lankou. Krása futbalu je však v jeho nelogickosti - Bhután šokujúco v Colombe zvíťazil 1:0 a doma spôsobil hystériu. „Život futbalistu v Bhutáne nie je ľahký, zarába od 200 do 1000 dolárov ročne. Každý z nás má aj prácu, ktorá ho živí,“ povedal po zápase kapitán Karma Tschering.
Na druhý domáci zápas sa v stotisícovom meste na tridsaťtisícovom štadióne tiesnilo raz toľko ľudí. Školy dostali voľno, diváci boli dvanástym a nadmorská výška trinástym hráčom. Mobilná sieť, v krajine takisto novinka, nevydržala obrovský tlak ľudí volajúcich zo štadióna a skolabovala. Bol to zápas, ktorý krásou nevynikal, umenie a zručnosť navyše boli jasne na strane Srí Lanky. Chencho Gyeltshen, jediný profesionálny hráč v tíme, prezývaný „bhutánsky Ronaldo“, otvoril skóre, súper však onedlho vyrovnal. Napriek chorobe a kŕčom Gyeltshen predviedol úžasný individuálny výkon a strelil víťazný gól. Bhután zaznamenal po štvrtom aj svoje piate víťazstvo a kvalifikoval sa do skupinovej fázy. Odohral dva kvalifikačné zápasy, oba vyhral, a keďže boli prvé v jeho histórii, má stopercentnú bilanciu.
Film "Jedna radosť": Trénovať najhorší tím sveta
Príbehy o najhorších futbalových tímoch sveta inšpirovali aj filmárov. Film "Jedna radosť" (pôvodne dokument "Ďalší gól rozhodne") ukazuje, že je možné trénovať aj najhorší futbalový tím sveta a oslavovať s ním úspech. Film sleduje trénera Rona, ktorý sa snaží naučiť základné futbalové zručnosti tím z Americkej Samoy, ktorý je známy svojimi otrasnými výsledkami.
Po prvom tréningu sa ukáže, že to bude problém. Rongena to rozčuľuje a niekoľkokrát to s nimi vzdá. Nakoniec sa predsa len dá presvedčiť, vezme ich na milosť a vytvorí z nich družstvo, ktoré si dokáže prihrať loptu a dokonca aj vystreliť na bránku súpera. Odľahčený duch rozprávania však skrýva aj osobnú tragédiu, ktorá sa týka trénera Rongena. Jedným z najzaujímavejších aspektov filmu je postava Jaiyah Saelua, prvej transgender ženy, ktorá hrala v kvalifikácii na majstrovstvá sveta FIFA. Film sa venuje aj téme transgenderu a rodovej kategórii Fa'afafine, ktorá sa na Americkej Samoe všeobecne uznáva.
Hlavnú pozornosť si celý čas prisvojuje Michael Fassbender, ktorý hrá trénera Rongena. V prípade herca, ktorý je v poslednej dobe známy skôr vďaka akčným filmom, je to príjemná zmena. Zároveň je aj vizuálne veľmi podobný Thomasovi Rongenovi. Futbalový tréner Fassbendera sám pochválil v rozhovore v Esquire. „Hrá ma úplne skvelo.“ Vo filme sa objaví aj Elisabeth Moss, známa predovšetkým ako hlavná hrdinka seriálu Príbeh služobníčky, ktorá hrá Rongenovú bývalú manželku. Aj keď má iba malý priestor, jej herecký výkon je zaujímavý.
Film "Jedna radosť" je jednoduchý film, ktorý nemá väčšie ambície než pobaviť. Vniesol doň aj trochu rodinnej drámy a niekoľko skľučujúcich momentov, ktoré však majú pozitívne vyústenie. Vďaka dokumentu, ktorý diváci veľmi pozitívne prijali, mal uľahčenú prácu. Z filmu "Jedna radosť" budú diváci odchádzať s dobrou náladou a navyše aj s povedomím o tíme outsiderov, ktorí sa odrazili z posledného miesta svetovej futbalovej tabuľky a skončili zatiaľ na 188.