Rozhodnutie o očkovaní dieťaťa je pre rodičov dôležitým krokom k ochrane jeho zdravia pred vážnymi infekčnými ochoreniami. Avšak, pred každým očkovaním je nevyhnutné zabezpečiť, aby dieťa bolo v čase očkovania v dobrom zdravotnom stave. Táto požiadavka je kľúčová pre optimálnu účinnosť vakcíny a minimalizáciu rizika nežiaducich reakcií. Jednou z častých otázok, s ktorou sa rodičia stretávajú, je, či je možné očkovať dieťa, ak má mierne zdravotné problémy, ako napríklad červené hrdlo.
Kedy je dieťa pripravené na očkovanie?
Základným pravidlom je, že dieťa, ktoré bude očkované, musí byť zdravé. Lekári zvyčajne odporúčajú, aby dieťa bolo bez akýchkoľvek zdravotných problémov minimálne dva týždne pred plánovaným očkovaním. To znamená, že by nemalo mať príznaky ako kašeľ, nádcha, horúčka, hnačka, zvracanie, vyrážky, alebo akékoľvek iné prejavy choroby. V prípade, že sa u dieťaťa objavia aj minimálne zdravotné problémy, ako sú soplíky alebo mierne zvýšená teplota, je potrebné kontaktovať pediatra a dohodnúť si nový termín očkovania. Tento prístup zabezpečuje, že imunitný systém dieťaťa nie je v čase očkovania zaťažený inou infekciou, čo by mohlo ovplyvniť jeho schopnosť adekvátne reagovať na vakcínu.
Teplota je jasnou kontraindikáciou očkovania. Ak dieťa trpí horúčkou, očkovanie by sa malo odložiť. Podávanie antipyretík (liekov na zníženie horúčky) ako je Panadol baby alebo Paralen, je vhodné pri teplote nad 38°C.
Červené hrdlo je nešpecifickým príznakom, ktorý môže signalizovať rôzne veci - od miernej lokálnej infekcie až po začiatok vážnejšej choroby, ako je napríklad angína. Preto je dôležité, aby lekár pred očkovaním posúdil celkový zdravotný stav dieťaťa a zvážil, či je očkovanie v danom momente vhodné. V niektorých prípadoch, ak ide o veľmi mierny prejav, ktorý nie je spojený s inými príznakmi, môže lekár rozhodnúť o očkovaní, ale vždy je to na jeho individuálnom posúdení.
Očkovací kalendár a rozdelenie vakcín
Vyznať sa v očkovacom kalendári nebýva pre rodičov jednoduché. Je dôležité rozlišovať medzi povinným očkovaním, ktoré je plne hradené zo zdravotného poistenia, a nepovinným, na ktoré si rodič dopláca. Základné očkovanie detí by malo byť ukončené do dovŕšenia roka a pol.
V prvom roku života by malo dieťa absolvovať očkovanie tromi hlavnými typmi vakcín: hexavalentnou, pneumokokovou a MMR vakcínou. Hexavalentná a pneumokoková vakcína sa môžu podávať súčasne, alebo sa toto očkovanie dá rozdeliť. V prvom roku života sa nimi očkuje celkom trikrát.
- 3. - 4. mesiac: 1. dávka hexavalentnej vakcíny (záškrt, tetanus, čierny kašeľ, Hemofilus influenzae typu b, hepatitída B, detská obrna) a 1. dávka pneumokokovej vakcíny.
- 5. - 6. mesiac: 2. dávka hexavalentnej vakcíny a 2. dávka pneumokokovej vakcíny.
- 11. - 12. mesiac: 3. dávka pneumokokovej vakcíny.
- 15. - 18. mesiac: 1. dávka MMR vakcíny (osýpky, mumps, rubeola).
Je dôležité poznamenať, že pediatrická prax sa môže mierne líšiť a niektoré vakcíny sa môžu podávať v inom poradí alebo s inými časovými odstupmi. Vždy je potrebné riadiť sa odporúčaním a postupom konkrétneho detského lekára.
Od 1. januára 2020 došlo k zmene v povinnom očkovaní proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR). Preočkovanie MMR vakcínou sa presunulo z 11. roku života do 5. roku života. Deti narodené od 1. januára 2010 do 31. decembra 2015 sa budú druhou dávkou MMR vakcíny očkovať v 11. roku života, zatiaľ čo neskôr narodené deti už v 5. roku života.
Rodičia majú v rámci povinného očkovania proti pneumokokom na výber z dvoch vakcín: 10-valentná vakcína, ktorá chráni proti 10 typom pneumokoka a je bez doplatku, a 13-valentná vakcína (Prevenar) alebo 15-valentná vakcína (Vaxneuvance), ktoré poskytujú širšiu ochranu, ale sú spojené s doplatkom. Pneumokoky môžu spôsobiť závažné ochorenia ako zápaly pľúc, zápaly mozgových blán a respiračné či ušné infekcie.
Prečo deti dostávajú toľko očkovaní
Rozdiel medzi povinným a odporúčaným očkovaním
Povinné očkovanie je legislatívne stanovené a jeho absolvovanie je podmienkou pre vstup dieťaťa do materskej školy alebo základnej školy. Je plne hradené zo zdravotného poistenia.
Odporúčané očkovanie je na dobrovoľnej báze a jeho cieľom je poskytnúť ochranu pred ďalšími ochoreniami, ktoré nie sú zaradené do povinného programu, ale môžu predstavovať riziko. Medzi takéto očkovania patria napríklad očkovanie proti chrípke, kiahňam, hepatitíde A, kliešťovej encefalitíde, meningokokom alebo HPV (vírus ľudského papilómu).
Je na dohode medzi detským lekárom a rodičom, ktoré z odporúčaných očkovaní s dieťaťom absolvovať. Každé očkovanie má svoje špecifiká, preto je dôležité o nich vždy poradiť sa so svojím pediatrom.
Napríklad pri chrípke je potrebné absolvovať očkovanie každoročne pred chrípkovou sezónou, nakoľko sa každý rok vyvíja nová vakcína v závislosti od cirkulujúcich typov vírusov. Očkovanie proti chrípke je vhodné od 6. mesiaca veku dieťaťa.
Ak sa rodičia rozhodnú pre očkovanie proti kiahňam, môžu sa informovať u detského lekára o možnosti zaočkovať dieťa v rámci MMR očkovania. Tým by sa predišlo dvom samostatným očkovaniam.
Pri niektorých vakcínach, ako napríklad proti pneumokokom, existuje možnosť výberu medzi rôznymi výrobcami a typmi vakcín, ktoré sa môžu líšiť cenou, počtom dávok a šírkou ochrany. V prípade rozhodnutia pre odporúčané očkovanie je vhodné informovať sa vo svojej zdravotnej poisťovni o možnostiach preplatenia vakcíny. Niektoré poisťovne môžu poskytovať príspevky vo výške 30%, 50% alebo dokonca 100% ceny vakcíny.
Možné reakcie po očkovaní: Čo je normálne a kedy vyhľadať lekársku pomoc
Po očkovaní sa môžu u dieťaťa objaviť rôzne reakcie, ktoré sú vo veľkej väčšine prípadov nezávažné a signalizujú, že imunitný systém na vakcínu reaguje. Neznamená to však, že ak dieťatko reakciu nemá, vakcína bola podaná zbytočne. Imunitný systém každého jedinca reaguje iným spôsobom.
Ľahké lokálne reakcie sa zvyčajne objavujú bezprostredne po očkovaní, najčastejšie počas 12 až 48 hodín. Patrí sem:
- Mierna bolesť, opuch, začervenanie alebo zatvrdnutie v mieste vpichu.
- Šetrenie končatiny.
- Výnimočne zdurenie lymfatických uzlín.
Tieto reakcie zvyčajne odoznejú do 2-3 dní. Na ich zmiernenie možno použiť studené obklady. V mieste vpichu sa môže objaviť aj malá hrčka (infiltrát alebo zatvrdnutie), ktorá môže pretrvávať až 4-6 týždňov, ale zvyčajne zmizne sama.
Ľahké celkové reakcie sú rôzne podľa typu vakcíny:
- Zvýšená teplota neprevyšujúca 39°C, občas sprevádzaná bolesťou hlavy, nechutenstvom, vracaním, hnačkou alebo zápchou.
- Výskyt postvakcinačného exantému (vyrážky) po očkovaní proti osýpkam.
- Zdurenie lokálnych uzlín.
Tieto reakcie sa môžu objaviť do 72 hodín alebo po 7 - 10 dňoch po podaní vakcíny.
Špecifické bežné reakcie podľa typu vakcíny:
- Vakcína proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu (DTaP): Bolesť, citlivosť, opuch a začervenanie v mieste vpichu (u štvrtiny detí do 12 hodín, trvajú 3-7 dní). Horúčka do 24-48 hodín. Spavosť (30% prípadov) alebo znížená chuť do jedla (10% prípadov). Pri neskorších dávkach sa môže vyskytnúť výraznejší opuch (>10 cm), ktorý zmizne do 3-7 dní.
- Vakcína proti Hemophillus influenzae (Hib): Zriedka horúčka alebo bolestivosť v mieste vpichu (2% prípadov).
- Vakcína proti pneumokokom: Opuch alebo začervenanie v mieste vpichu (cca 20% detí). Horúčka do 39°C (cca 15% prípadov, trvá max. 2 dni).
- Vakcína proti poliomyelitíde (detskej obrne): Občas bolestivosť svalov.
- Vakcína proti hepatitíde typu B: Veľmi zriedkavo horúčka. U dojčiat do 2 mesiacov s horúčkou po tejto vakcíne je potrebné lekárske vyšetrenie. Takmer v tretine prípadov sa vyskytne bolestivosť miesta vpichu.
- Vakcína proti osýpkam (súčasť MMR): Horúčka do 39,5°C (cca 10% detí, trvá 2-3 dni). Vyrážky (5% detí, objavujú sa 6-12 dní po podaní vakcíny, nie sú nákazlivé a môžu ísť do kolektívu). Vyrážky sú zvyčajne ružové, na trupe.
- Vakcína proti rotavírusom (dobrovoľná, podáva sa ústami): Horúčka po 14-28 dňoch. Vyrážky môžu byť pľuzgierovité; ak sú rozšírené po celom tele, dieťa nemôže ísť do kolektívu (môže ísť o skutočné ovčie kiahne).
- Vakcína proti hepatitíde A: Bolestivosť v mieste vpichu (20%), strata chuti do jedla (10%), bolesti hlavy (5%). Príznaky zmiznú do 2 dní.
- Vakcína proti chrípke: Bolesť, citlivosť, opuch v mieste vpichu (6-8 hodín po podaní). Horúčka do 39.5°C (20% prípadov, najmä u malých detí).
- Vakcína proti meningokokovej meningitíde: Bolestivosť v mieste vpichu (takmer v polovici prípadov). Obmedzené používanie ramena (cca 15%). Bolesti hlavy (40%), bolesti kĺbov (cca 20%). Vakcína nikdy nespôsobuje zápal mozgových blán.
- BCG (vakcína proti tuberkulóze): V súčasnosti sa už u nás neodporúča plošne, očkujú sa len rizikové skupiny. Normálnou reakciou je tvorba pľuzgiera po 6-8 týždňoch, z ktorého môže vytekať žltobiela tekutina.
Kedy je potrebné vyhľadať lekársku pomoc?
- Ak sa lokálne reakcie (bolesť, opuch, začervenanie) objavia o 2-3 dni neskôr od očkovania, alebo ak sa po 2-3 dňoch zvýraznia.
- Pri MMR vakcíne, ak sa reakcia objaví v deň očkovania (normálna reakcia sa objavuje s odstupom týždňa).
- Horúčka nad 39,5°C, ktorá trvá dlhšie ako 48 hodín.
- Vyrážky, ktoré sú krvavočervenej farby a trvajú dlhšie ako 3 dni.
- V prípade vzniku kŕčov, bezvedomia, porúch dýchania, koprivky, tŕpnutia končatín.
- Ak sa zle podá injekcia (napr. pod kožu namiesto do svalu) a reakcia po očkovaní je neobvyklá. V takomto prípade je potrebné kontaktovať lekára, ktorý očkovanie vykonal.
Dôležitý je aj čas po očkovaní. Odporúča sa kľudový režim dieťaťa počas 24-48 hodín po očkovaní. V prípade zvýšenej teploty alebo bolestivosti v mieste vpichu je možné podať dieťaťu Paralen alebo Brufen.
Strata vedomia (synkopa) bezprostredne pred alebo po vpichu ihly je psychogénna odpoveď organizmu a nie je špecifická pre očkovanie.
Vážne lokálne reakcie sa prejavujú svalovou kontrakciou a nervovými poruchami. V prípade akýchkoľvek pochybností alebo neobvyklých reakcií je vždy najlepšie konzultovať situáciu s pediatrom.
Typy vakcín a ich zloženie
Očkovacie látky sa líšia nielen výrobcom, ale aj typom zloženia, ktoré zabezpečuje imunitnú odpoveď organizmu. Existuje niekoľko základných typov vakcín:
- Oslabené (živé) vakcíny: Obsahujú oslabené vírusy alebo baktérie, ktoré sa v tele množia bez toho, aby spôsobili infekčné ochorenie. Výhodou je kvalitná a dlhodobá ochrana. Príkladom sú MMR vakcíny.
- Inaktivované (mŕtve) vakcíny: Obsahujú usmrtené baktérie a vírusy, ktoré stratili schopnosť množenia sa. Sú bezpečnejšie, ale imunitná odpoveď môže byť slabšia. Príkladom sú niektoré vakcíny proti hepatitíde A alebo detskej obrne.
- Toxoidné vakcíny: Účinnú zložku tvoria inaktivované toxíny, ktoré produkovali baktérie. Tieto vakcíny vyvolávajú imunitnú odpoveď proti toxínom, nie priamo proti baktériám. Príkladom sú vakcíny proti tetanu a záškrtu.
- Podjednotkové vakcíny: Obsahujú len časť patogénu, ktorá vyvoláva imunitnú odpoveď. Znížením počtu komponentov sa redukkuje riziko vedľajších účinkov. Príkladom sú niektoré vakcíny proti čiernemu kašľu alebo hepatitíde B.
- Konjugované vakcíny: Vznikajú väzbou polysacharidov (zložitých cukrov) na nosičovú bielkovinu, čím sa zvyšuje ich imunogenita, najmä u detí. Príkladom sú niektoré vakcíny proti pneumokokom alebo meningokokom.
Pri výbere vakcíny je dôležité zvážiť nielen jej zloženie a cenu, ale aj odporúčania lekára a individuálne potreby dieťaťa.
Ako zmierniť diskomfort pri očkovaní?
Pred očkovaním je možné použiť lokálne anestetikum, napríklad EMLA krém alebo náplasť, ktoré sa aplikuje 30 minút pred podaním vakcíny na miesto vpichu. Po očkovaní je vhodné nalepiť na miesto vpichu chladivú náplasť. Tieto metódy môžu pomôcť zmierniť bolesť a diskomfort spojený s očkovaním, najmä u citlivejších detí.
V prípade, ak sa rodičia rozhodnú pre niektoré z odporúčaných očkovaní, je dobré informovať sa o možnostiach preplatenia vakcíny u svojej zdravotnej poisťovne.