Katastrálny bulletin sa zaoberá problematikou konkurzu a jeho dôsledkov, ktoré sa môžu prejaviť v katastri nehnuteľností. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, a to od zmlúv o zriadení vecných bremien až po poznámky v katastri. Tieto aspekty sú kľúčové pre pochopenie toho, ako konkurzné konanie ovplyvňuje vlastnícke práva a prevody nehnuteľností, a aké právne kroky sú potrebné na zabezpečenie súladu s legislatívou.
Zmluvy o Zriadení Vecných Bremien a Ich Špecifiká
Zmluvy o zriadení vecných bremien sú v právnej praxi pomerne častým právnym úkonom. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že pri ich uzatváraní nevznikajú žiadne problémy, ich minimalistická právna úprava a faktická nezrušiteľnosť ex lege môžu predstavovať určité komplikácie, najmä v kontexte konkurzu.
Vznik Zmluvy o Zriadení Vecného Bremena
Zmluva o zriadení vecného bremena je v súlade s § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká adresovaním návrhu zmluvy druhej strane a jeho následnou bezvýhradnou akceptáciou. Pre vznik zmluvy je pritom irelevantné, ktorá strana podáva návrh a ktorá ho akceptuje. Podstatné je, že prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena neobsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, pretože inak sa podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje za odmietnutie návrhu a nový návrh. Prakticky to znamená, že akceptant prijíma návrh na uzavretie zmluvy ako celok. Tento návrh preto musí byť určitý, obsahovať všetky zmluvné dojednania, musí byť adresovaný konkrétnej osobe a zároveň z neho musí byť zrejmá vôľa na uzavretie zmluvy, ktorá sa prijíma. Na prijatie sa spravidla vyžaduje iba vyhlásenie o prijatí návrhu. Na rozdiel od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti sa v zmysle § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevyžaduje pre uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena, aby boli prejavy účastníkov na tej istej listine. Preto bude postačovať, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.
Vecno-Právna a Záväzkovo-Právna Stránka Zmluvy
Pri zmluve o zriadení vecného bremena je nutné rozlišovať vecno-právnu stránku a záväzkovo-právnu stránku zmluvy. Záväzkovo-právna stránka zmluvy vyjadruje požiadavky na tento právny úkon kladené na obsah zmluvy. Skúmajú sa požiadavky na zmluvu definované v § 151n a § 151o Občianskeho zákonníka, vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, prípadne požiadavky ďalších osobitných predpisov (Obchodný zákonník, právna úprava nakladania s majetkom štátu, prípadne verejno-právnych inštitúcií a podobne). Vecno-právna stránka zmluvy zahŕňa požiadavky, ktoré sa vyžadujú na to, aby bolo možné povoliť vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností.
Forma Zmluvy
Na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena sa podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje vždy písomná forma zmluvy (§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka), inak by bola zmluva absolútne neplatná (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Písomná forma zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje preto, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká vkladom do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona). Požiadavka písomnej formy zmluvy o zriadení (resp. aj zmene a zrušení) vecného bremena pritom a contrario vyplýva aj z § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, keďže v opačnom prípade by nebolo možné zmluvu pripojiť ako prílohu k návrhu na vklad. V dôsledku toho by nemohlo dôjsť k vzniku vecného bremena.
Uzavretie Zmluvy a Jej Dôsledky
Zmluva o zriadení vecného bremena môže byť uzavretá ako samostatný právny úkon alebo ako súčasť zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ku ktorej sa zriaďuje vecné bremeno. Jednou zmluvou môžu byť tiež zriadené viaceré vecné bremená. V tomto prípade je nutné pri príprave a podaní návrhu na vklad práv do katastra zohľadniť § 30 ods. 5 Katastrálneho zákona, podľa ktorého musia byť predmetom návrhu na vklad všetky právne úkony, ktoré obsahuje predkladaná zmluva a podliehajú vkladu, a všetky nehnuteľnosti týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu. Dôležitý je aj dátum uzavretia zmluvy, keďže je s ním spojený celý rad právnych následkov. Predovšetkým je potrebné k tomuto dňu vyhodnocovať spôsobilosť subjektov disponovať konkrétnou nehnuteľnosťou. Vecné bremeno vzniká až vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností, čo znamená, že zmluva nadobudne vecno-právne účinky až vkladom. Dovtedy vyvolala len obligačno-právne účinky, teda viazanosť zmluvných strán zmluvou.
Návrh na Vklad a Problémy s Časovým Odstupom
Ak je návrh na vklad do katastra nehnuteľností podaný s určitým časovým odstupom od uzavretia zmluvy, môže dôjsť k viacerým problematickým situáciám, ktoré je potrebné vyriešiť a zabezpečiť primeraným spôsobom. V zmysle nálezu Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV. ÚS 201/96, návrh na vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu možno podať do katastra nehnuteľností v časovo neobmedzenej lehote, pretože ani uplynutie času nemôže nič zmeniť na viazanosti účastníkov zmluvy prejavmi ich vôle.
Aj keď neexistuje právna povinnosť ani lehota na podanie návrhu na vklad, aj prezentované rozhodnutie naznačuje viaceré problematické situácie, ktoré môžu vzniknúť medzi uzavretím zmluvy a podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Ich následkom bude prekážka vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Generálne problematickou situáciou je predovšetkým zmena v majetkovej podstate oprávnených alebo povinných nehnuteľností.
Ak ide napríklad o zmenu v oprávnených nehnuteľnostiach (zmena výmer, parcelných čísiel a podobne), pri ktorých nedôjde k zániku oprávnenej nehnuteľnosti alebo k zmene okolností, za ktorých bolo zriadené vecné bremeno (napríklad právo prechodu cez nehnuteľnosti, ak oprávnená nehnuteľnosť nadobudne toto právo z novopostavenej verejnej komunikácie), možno túto situáciu vyriešiť uzavretím dodatku k pôvodnej zmluve o zriadení vecného bremena.
Problematickými bývajú aj situácie, kedy dôjde k zmene v osobe oprávneného alebo povinného vecného z bremena alebo k zmenám majetkovej podstaty v dôsledku ktorej sa novým vlastníkom zaťaženého pozemku stane iná osoba. V takomto prípade je potrebné, aby nový vlastník deklaroval vlastným úkonom vôľu byť viazaný skôr uzavretou zmluvou - a to vo forme osobitného vyhlásenia resp. Obdobná situácia môže nastať v prípade, ak sa pri zmluve o zriadení vecného bremena in rem stala oprávnená nehnuteľnosť vlastníctvom tretej osoby, oprávnená nehnuteľnosť zanikla alebo z pôvodnej nehnuteľnosti vzniklo viacero nových nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve viacerých osôb. Rovnako je potrebné zohľadniť, že ak v zmysle § 584 Občianskeho zákonníka dôjde k splynutiu práva s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok). Ak teda dôjde k nadobudnutiu oprávneného pozemku oprávneným z vecného bremena in personam, vecné bremeno zaniká.
Subjekty Zmluvy o Zriadení Vecného Bremena
Vecné bremeno môže zriadiť akákoľvek fyzická osoba, právnická osoba alebo v postavení právnickej osoby štát. Subjekt, ktorý uzatvára zmluvu v pozícii povinného z vecného bremena, musí byť vlastníkom povinnej nehnuteľnosti alebo jeho oprávnenie na zriadenie vecného bremena musí vyplývať z osobitného právneho predpisu (napr. Vecné bremeno nemožno zriadiť na vlastnú nehnuteľnosť (t. j. prípad, ak je oprávnený z vecného bremena v celom rozsahu totožný s povinným z vecného bremena), pretože v takomto prípade nie je naplnená požiadavka § 151n ods.
Spoluvlastníctvo a Vecné Bremeno
Spoluvlastníctvo k veci je ideálne vlastníctvo k celku vyjadrené určitým podielom. Vzťahy medzi spoluvlastníkmi treba preto upraviť primárne dohodou o hospodárení so spoločnou vecou alebo rozhodnutím súdu v zmysle § 139 ods. Ešte v roku 2002 bol názor Úradu geodézie, kartografie a katastra taký, že oprávnený z vecného bremena nemôže byť zároveň podielovým spoluvlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti, pretože v tomto prípade by došlo k splynutiu práv vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k veci a oprávnenia z vecného bremena. Následne však súd konštatoval, že je možné zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu v prospech tretej osoby, o to viac je to možné v prospech ostatných spoluvlastníkov. V prípade práva doživotného užívania nehnuteľnosti konštatoval, že pri zriadení vecného bremena nedochádza k splynutiu práva a povinnosti u oprávnenej osoby, pretože spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nezakladá právo spoluvlastníka bezplatne doživotne užívať tieto nehnuteľnosti ako ich výlučný vlastník.
Ak vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť, ktorá je v podielovom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve, zmluvnou stranou zmluvy o zriadení vecného bremena musia byť všetci spoluvlastníci. Prejavy vôle spoluvlastníkov nemusia byť na jednej listine, k návrhu na vklad vecného bremena však musia byť priložené všetky takéto samostatné zmluvy. Ak sa vecné bremeno zriaďuje len k spoluvlastníckemu podielu v rozsahu spoluvlastníckych práv.
Odlišne je posudzovaná situácia, kedy dochádza k zriadeniu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok manželov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v prospech každodobých vlastníkov susedného pozemku, kde je jeden z manželov spoluvlastníkom susedného pozemku. Splynutie práva a povinnosti v jednej osobe by bolo zrejmé v prípade vecného bremena in personam. Ak sa však vecné bremeno zriaďuje in rem, nedochádza k splynutiu práv oprávneného a povinného, pretože oprávnenou osobou z pohľadu vecného bremena nie je konkrétna fyzická osoba, ale každodobý vlastník pozemku. Vyššie uvedenou zmluvou sa zriaďuje vecné bremeno in rem (k nehnuteľnej veci), neexistuje tu totožnosť v subjektoch, v dôsledku čoho je zriadenie takéhoto vecného bremena možné. Aj keď Občiansky zákonník výslovne neustanovuje, či vecné bremeno in rem môže byť zriadené iba v prospech výlučného vlastníka, respektíve všetkých spoluvlastníkov nehnuteľnosti, alebo postačuje ak je prospech viazaný len na konkrétnom spoluvlastníckom podiele na oprávnenej nehnuteľnosti, javí sa vhodnejšie spájať oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem s výlučným vlastníctvom nehnuteľnosti, respektíve na strane oprávnených z vecného bremena by mali v zmysle § 139 ods.
Ak by oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem znelo napríklad v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/3, pričom výška spoluvlastníckych podielov by bola rovnaká, t. j. každý vlastní podiel v rozsahu 1/3 a zmluvu o zriadení vecného bremena by uzatvoril len jeden z podielových spoluvlastníkov, vecné bremeno in rem by nebolo dostatočne určité. V tomto prípade by sa každý z podielových spoluvlastníkov mohol považovať za oprávneného z vecného bremena, ale zmluvu o zriadení vecného bremena uzavrel iba jeden z nich. Takto zriadené vecné bremeno by zároveň bolo nepriamo (fakticky) vecným bremenom in personam, pretože účelom zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti je prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti konkrétnym spoluvlastníkom oprávnenej nehnuteľnosti, t. j. konkrétnou osobou, čo definuje vecné bremeno „in personam“. Zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti je tak možné generálne práve vtedy, ak má povinnosť osoby zaviazanej z vecného bremena spočívať v osobnom plnení (t. j.
Osobitosti pri Uzatváraní Zmlúv s Právnickými Osobami a Orgánmi Verejnej Správy
Osobitosti pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena je potrebné zvážiť v prípadoch, ak je zmluvnou stranou obchodná spoločnosť, pozemkové spoločenstvo, prípadne obec (alebo iný orgán verejnej správy). V mene právnickej osoby uzatvára zmluvu o zriadení vecného bremena štatutárny orgán. V súlade s § 14 ods. 2 Obchodného zákonníka je oprávnený podpísať zmluvu o zriadení vecného bremena aj prokurista, avšak iba ak mu bola udelená prokúra zahŕňajúca výslovne aj právo zaťažovať nehnuteľnosti. Zmluvu o zriadení vecného bremena nemôže uzavrieť likvidátor spoločnosti, keďže v zmysle § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka robí likvidátor v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti a nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Ak by sa mala uzavrieť zmluva o zriadení vecného bremena so subjektom, ktorý je v konkurze a týka sa zriadenia vecného bremena k majetku podliehajúceho konkurzu, v zmysle § 44 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii ju za úpadcu uzatvára správca. Ak by došlo k porušeniu ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a vecné bremeno by bolo ukracujúcim úkonom (t. j.
Osobitná úprava pri uzatváraní zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva aj z ustanovení zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (aktuálne znenie, § 9 ods. 14). Podľa nej je zmluvu o zriadení vecného bremena možné uzatvoriť buď so všetkými vlastníkmi podielov na spoločnej nehnuteľnosti na jednej listine, alebo osobitne s jednotlivými vlastníkmi, resp.
Pri zriaďovaní vecných bremien obcou je sporné, či má obecné (mestské) zastupiteľstvo schvaľovať zmluvu o zriadení vecného bremena, podľa ktorej oprávneným z vecného bremena by mala byť obec (mesto). Takáto úprava nevyplýva z § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Aj keď sa v minulosti objavil opačný názor, vychádzal z odlišnej právnej úpravy. Aktuálne upravuje potrebu súhlasu obecného zastupiteľstva § 9 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. Súhlas sa vyžaduje (okrem iného) len pri prevode vlastníctva nehnuteľného majetku obce priamym predajom podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákon č. 138/1991 Zb. Zriadenie, resp. zrušenie vecného bremena nie je takýmto prevodom a nemožno ho považovať ani za nakladanie s majetkovými právami podľa § 9 ods. 2 písm.
Vplyv Úmrtia Účastníka Zmluvy na Katastrálne Konanie
Prevod vlastníctva nehnuteľností možno rozdeliť do dvoch krokov, prvým je uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva, či už kúpnej zmluvy alebo darovacej zmluvy. Prvým krokom, uzatvorením zmluvy, vzniká medzi zmluvnými stranami záväzkovoprávny vzťah, zmluva sa stáva pre nich záväzná, sú viazaní prejavmi vôle v nej obsiahnutými a vyplývajú im z nej práva a povinnosti. Vecnoprávne účinky zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, teda vlastný prevod vlastníctva, nastáva až povolením vkladu vlastníckeho práva nadobúdateľa do katastra nehnuteľností. Katastrálne konanie o povolení vkladu začína na návrh účastníka konania. Účastníkom konania o povolení vkladu je podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.
Keďže medzi uzatvorením zmluvy a rozhodnutím katastra o povolení vkladu uplynie istý čas, môžu počas tohto obdobia nastať neočakávané udalosti, napr. smrťou človeka niektoré jeho práva a povinnosti zanikajú a iné existujú aj po smrti. Zanikajú osobnostné práva a práva späté s osobou zomrelého. Keďže vlastníctvo k nehnuteľnosti prechádza na nadobúdateľa až povolením vkladu, do tohto momentu je vlastníkom nehnuteľnosti prevádzajúci (predávajúci, darca). Ak k smrti prevádzajúceho dôjde pred povolením vkladu vlastníckeho práva nadobúdateľa, je teda prevodca ku dňu svojej smrti stále vlastníkom nehnuteľnosti.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 2Cdo 184/2005 rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (§ 47 Občianskeho zákonníka). Účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecnoprávnych následkoch, a nie v obligačnoprávnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijat…
Konanie na Správnom Orgáne a Protest Prokurátora
Tento článok sa zaoberá problematikou katastrálneho bulletinu, prevodu vlastníctva a podmienkami, ktoré sú s tým spojené. Analyzuje rozhodnutia súdov a správnych orgánov v kontexte zákona o katastri nehnuteľností a Občianskeho zákonníka.
Správa katastra Trnava povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou L.M.FINANC s.r.o. (zastúpenou opatrovníkom T.) a kupujúcim P. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom vydania.
Protest Prokurátora a Jeho Argumentácia
Proti rozhodnutiu o povolení vkladu podala prokuratúra protest, v ktorom namietala porušenie ustanovení zákona o katastri nehnuteľností a vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Prokuratúra argumentovala tým, že na povolenie vkladu malo predchádzať schválenie súdu v zmysle § 28 Občianskeho zákonníka, pretože kúpnu zmluvu za predávajúceho (nezvestného Ladislava Matoviča) uzatváral jeho syn T. ako súdom ustanovený opatrovník.
Podľa § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia spravujú majetok iných osôb, je na nakladanie s majetkom (ak nejde o bežnú vec) potrebné schválenie súdu. Prokuratúra zastávala názor, že pokiaľ nejde o bežnú vec, opatrovník potrebuje schválenie súdu vždy.
Katastrálny úrad v Trnave protestu prokurátora vyhovel a rozhodnutie o povolení vkladu zrušil.
Konanie na Prvostupňovom Súde a Odvolanie Krajskej Prokuratúry
Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu podala prokuratúra žalobu na Krajský súd v Trnave. Krajský súd žalobu zamietol. Súd dospel k záveru, že správny orgán rozhodoval v intenciách zákona a vykonané dôkazy logicky umožňujú skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.
Krajský súd zdôraznil, že už takýto úkon súd schválil tým, že v zmysle § 192 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku právoplatného rozhodnutia vymedzil rozsah práv a povinností opatrovníka aj v súvislosti s predajom nehnuteľností. Výklad žalobkyne, že raz vymedzené práva a povinnosti opatrovníka v právoplatnom súdnom rozhodnutí by bolo nutné ešte opätovne schvaľovať v súdnom konaní, by nepochybne prinieslo ďalšie praktické problémy so starostlivosťou o majetok, s navyšovaním sporov, nehospodárnosťou a pod.
Krajský súd upozornil na skutočnosť, že v rozhodnutí Okresného súdu v Trnave o ustanovení opatrovníka je nutné rozlišovať oprávnenia opatrovníka v dvoch rovinách. V prvej rovine je opatrovník oprávnený a povinný zastupovať opatrovanca pri všetkých úkonoch a spravovať jeho majetok v celom rozsahu, najmä uzatvárať za opatrovanca zmluvy, vrátane zmlúv o prevode nehnuteľnosti a disponovať s jeho finančnými prostriedkami ako fyzickej osoby. V druhej rovine uznesenie Okresného súdu v Trnave o ustanovení opatrovníka vymedzuje práva a povinnosti opatrovníka vykonávať za svojho otca práva a povinnosti spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti L.M.FINANC, s.r.o. V danom prípade boli predmetom prevodu vlastníctva na základe kúpnej zmluvy nehnuteľnosti, ktoré nepatrili fyzickej osobe a to nezvestnému Ladislavovi Matovičovi, ale boli vo vlastníctve iného právneho subjektu a to obchodnej spoločnosti L.M.FINANC, s.r.o., teda iného právneho subjektu, pričom opatrovník v tomto prípade konal na základe poverenia súdu vykonávať práva a povinnosti spoločníka a konateľa, ku ktorým nepochybne patria aj práva rozhodovať o predaji majetku obchodnej spoločnosti.
Krajská prokuratúra Trnava podala proti rozsudku prvostupňového súdu odvolanie, v ktorom poukázala na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Prokuratúra argumentovala tým, že katastrálny orgán mal povinnosť preskúmať oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťami, resp. oprávnenie opatrovníka stanoveného uznesením súdu nakladať s prevádzaným majetkom. V súlade s § 28 Občianskeho zákonníka bolo potrebné na prevod nehnuteľného majetku schválenie takejto kúpnej zmluvy súdom a k návrhu na vklad bolo potrebné predložiť nielen uznesenie o ustanovení opatrovníka, ale aj listinu dokladujúcu schválenie úkonu vykonaného opatrovníkom v mene opatrovanca zo strany súdu.
Prokuratúra sa nestotožnila ani s názorom krajského súdu, že vo výroku uznesenia o ustanovení opatrovníka v zmysle § 192 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku určený rozsah práv a povinností opatrovníka predstavuje schválenie úkonu a že prípadné ďalšie schvaľovanie súdom by predstavovalo zvyšovanie sporov, nehospodárnosť ako i ďalšie praktické problémy v súvislosti so starostlivosťou o majetok. Takto prezentovaný názor krajským súdom podľa žalobkyne popiera celú podstatu opatrovníckeho konania a umožňoval by nekontrolovateľné nakladanie opatrovníka s majetkom opatrovanca. Výrok rozhodnutia o ustanovení opatrovníka určuje rozsah opatrovníckych práva a povinností a nie je schválením súdu, ani nahradením schvaľovacieho úkonu zo strany súdu tak, ako to má na mysli § 28 Občianskeho zákonník. Prokuratúra tiež uviedla, že sa domnieva, že funkcia konateľa a spoločníka môže vzniknúť len na základe ustanovení Obchodného zákonníka. Vzhľadom na rešpektovanie právoplatného rozhodnutia okresného súdu o ustanovení opatrovníka do funkcie konateľa a spoločníka za základe ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a Občianskeho zákonníka, je možné akceptovať vznik tejto funkcie aj na základe týchto ustanovení, avšak len za podmienky následného schválenia právneho úkonu opatrovníka súdom.
Spoločnosť L.M.FINANC, s.r.o. (zúčastnená osoba) vyjadrila svoje znepokojenie nad odvolaním prokuratúry a skutkové a právne závery uvedené v rozhodnutí krajského súdu považuje za skutkovo ako aj právne odôvodnené a v plnom rozsahu preukázané a žiadala preto odvolanie zamietnuť a potvrdiť rozhodnutie prvostupňového súdu.
Právne Názory Odvolacieho Súdu a Výklad Pojmu "Bežná Vec"
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd rozsudok zmenil tak, že z dôvodu uvedenom v § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie žalovanej postupom podľa § 250ja ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky definoval, čo sa považuje za "bežnú vec" v kontexte nakladania s majetkom. Za bežnú vec je možné považovať akékoľvek nakladanie so zvereným majetkom, a to aj obchodnej spoločnosti, a to až dovtedy, ak nevzniknú pochybnosti, že už takýto dispozičný úkon opatrovníka so zvereným majetkom podnikateľa nespĺňa, napríklad v rámci obchodných zvyklostí zaužívaných v danom obchodnom odvetví, charakteristiku predpokladanú u bežnosti.
tags: #katastralny #bulletin #konkurz