Abstinenčné obdobia, najmä v kontexte konzumácie alkoholu, sú v niektorých spoločenských kruhoch často vnímané s určitou nedôverou alebo dokonca ako tabu. Tí, ktorí sa rozhodnú alkohol nekonzumovať, sa niekedy môžu cítiť vylúčení zo spoločenských aktivít, kde alkohol hrá významnú rolu. Abstinenti sú neraz stereotypne vnímaní ako „nudní patroni“, ktorí kazia atmosféru na večierkoch, alebo ako postavy typu „Limonádový Joe“ - teda ako ľudia, ktorí sa nevedia baviť bez alkoholu. Je však tento pohľad na abstinentov skutočne opodstatnený? Alebo je problém skôr v tom, že ľudia s nadmernou konzumáciou alkoholu (násoskovia) nedokážu tolerovať prítomnosť abstinentov, pretože ich striezvosť môže pôsobiť ako nepríjemná pripomienka ich vlastnej závislosti a znervózňovať ich? Poznáme aj ľudí, ktorí vôbec nepijú, a napriek tomu nie sú asketickí suchári. Majú to abstinenti v dnešnej spoločnosti ťažšie? Počas sviatočného obdobia, ktoré je tradične spojené s hojnosťou rôznych nápojov, sa na túto tému pozrime bližšie. Cieľom nie je presviedčať vás, aby ste sa okamžite vzdali všetkých nápojov, hoci prístup typu „bez ranného rumu by som tie sviatky neprežila“ tiež nie je ideálny.
Alkohol ako Spoločenský Fenomén a Výnimka v Závilostiach
Alkohol má v rámci závislostí naozaj výnimočné postavenie. Kým iné drogy a v posledných rokoch aj cigarety sú v spoločnosti vnímané ako nežiaduce, pri alkohole je situácia iná. Napriek tomu, že Slovensko a Česká republika patria medzi krajiny s najvyššou spotrebou piva na hlavu a celkovo patria do svetovej špičky vo vypitom alkohole, existuje mnoho významných osobností svetovej histórie, ktoré boli abstinentmi.
Je dôležité rozlišovať medzi ľuďmi, ktorí prestali piť kvôli prekonanému alkoholizmu a snažia sa žiť triezvo, aby prežili - ako napríklad komik Russel Brand alebo mnohí hudobníci ako Eric Clapton, Ian Brown, Fatboy Slim, či modelka Naomi Campbell. Toto je skôr forma sebezáchovy ako životná zásada. Na druhej strane, mnoho významných osobností nepilo alkohol zo zásady, a to z rôznych dôvodov, pričom náboženské dôvody tvorili len menšinu. Medzi týchto celoživotných abstinentov patrili napríklad Albert Einstein, Dalajláma, Chuck D z Public Enemy, Isaac Asimov, prezident Tomáš Garrigue Masaryk, Mahátma Gándhí, Henry Ford (ktorý dokonca nútili k abstinencii aj svojich podriadených), Chuck Berry, Che Guevara, mnohé herečky a modelky ako Kate Beckinsale, Tyra Banks a Jennifer Hudson, herci ako Tom Cruise, či športové hviezdy ako Muhammad Ali, Ayrton Senna, alebo v USA mimoriadne populárny golfista Bubba Watson.
Jennifer Hudson raz poznamenala: „Nikdy som nebola ani na alkohole, ani na drogách, takže keď som mala hrať narkomanku závislú na heroíne v jednom filme, nemala som sa veľmi o čo oprieť.“ Tento postreh poukazuje na to, aký odlišný prístup k životu môže mať človek, ktorý sa s alkoholom nikdy nestretol alebo sa rozhodol ho nekonzumovať.
Prezident Masaryk, ktorý bol členom Českého abstinentného zväzu, kedysi vyhlásil: „Budúcnosť patrí striezlivým.“ Jeho esej „O ethike a alkoholizme“ ponúka zaujímavý, hoci prísny pohľad: „Alkoholik tým, že sa rozhodne pre pitie, stavia sa úplne inak k najdôležitejším životným otázkam, než abstinent. Pitie a nepitie znamená dnes voľbu a rozhodnutie medzi dvoma úplne rozdielnymi životnými názormi.“ Podľa neho a iných výskumníkov, ako je Kraepelin, pitie alkoholu otupuje celkovú duševnú činnosť - nielen rozumovú, ale aj citovú a vôľovú. Znižuje sa tým celková duševná schopnosť. Alkohol zmenšuje chápavosť, oslabuje pozornosť; na správne a jasné myslenie sa nesmie piť; precízna, presná vedecká práca je požívaním alkoholu znemožnená. Hoci tieto slová môžu znieť dnes možno až prehnane, poukazujú na hlboký vplyv alkoholu na ľudskú psychiku a kognitívne funkcie.
Život v Striezvosť: Praktické Skúsenosti a Vplyv na Každodenný Život
Ako teda vyzerá život človeka, ktorý sa rozhodne nepiť v súčasnom svete, nie kvôli chorobe alebo liekom, ale z vlastného presvedčenia? Z prieskumu a rozhovorov s ľuďmi, ktorí sú zábavní a spoločensky aktívni bez konzumácie alkoholu, vyplýva, že to nie je prekážka v dosahovaní cieľov ani v prežívaní radosti zo života.
Jeden z respondentov uviedol dva hlavné dôvody, prečo nepije: v detstve si myslel, že jeho otec je alkoholik a v trinástich rokoch čítal „Rýchle šípy“. Hoci od toho uplynulo takmer 30 rokov, počas ktorých mal určite príležitostí sa napiť, dnes si uvedomuje, že stav celoživotnej striezlivosti je v našej spoločnosti pomerne unikátny. Už ani neuvažuje o príležitostnom pití. Nemá pocit, že by o niečo prišiel. Uvoľniť sa a zabávať sa dokáže aj bez alkoholu. Opisuje sa ako vášnivá osoba, čo so sebou prináša aj negatíva. Čistá hlava mu umožňuje byť v stave permanentného riešenia situácií, podnetov a konceptov. V istom momente v jeho hlave spracúva tri a viac projektov, a to dlhodobo a kontinuálne, dokonca aj počas spánku. Verí, že práve vďaka tomu je schopný realizovať náročné projekty, kde analyzuje scenáre s viacerými možnými riešeniami. Bojí sa, že s alkoholom by to nebolo možné. Negatívom tohto stavu permanentného sústredenia je, že málokedy dokáže „vypnúť“. O alkohole ako takom si nemyslí nič negatívne, ale vyhýba sa ľuďom, ktorí alkohol nezvládajú. Pred pár rokmi kvôli alkoholu ukončil vzťah s osobou, ktorú hlboko miloval.
Iný respondent uviedol, že ani nevie presne, prečo nepije alkohol (s výnimkou toho, že pije, aby žil). Jednoducho ho to nikdy zvlášť nelákalo. Nemá pocit, že by prišiel o žiadne trapasy - naopak, všetky si poctivo odžil a pamätá si ich! Jeho nepitie nevzniklo na základe žiadnej zásady, zlej skúsenosti alebo snahy o prehnane zdravý životný štýl. Uvedomuje si, že svojim nepitím čiastočne prispel k „slušňáckej“ imidžu svojej kapely, čo je pre rock’n’rollovú kapelu asi tá najhoršia možná vizitka. Na druhej strane, nikdy nepozvracal žiadnu šatňu. Z pozície pozorovateľa pripitých ľudí má pocit, že alkohol môže vyvolať najlepšie aj najhoršie vlastnosti človeka. Dá sa tak zažiť veľa veselých, príjemných ľudí, rovnako ako dotieravých a otravných, v najhoršom prípade agresívnych.
Zdravotné a Fyzické Prínosy Abstinenicie
Abstinencia od alkoholu prospieva psychickému aj fyzickému zdraviu. Pečeň trpí v dôsledku nadmernej konzumácie alkoholu, ale podobne ako iné orgány postihnuté nadmerným pitím, sa dokáže časom zotaviť. Hoci sa často hovorí, že mierna konzumácia alkoholu nie je škodlivá, dokonca môže byť pre organizmus, konkrétne pre srdce, prospešná, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že konzumácia alkoholu každoročne prispieva k 3 miliónom úmrtí na celom svete. Úrad verejného zdravotníctva SR radí alkohol medzi najčastejšie požívané návykové látky v Slovenskej republike. Ide o toxickú, karcinogénnu a psychoaktívnu látku vyvolávajúcu závislosť. Nie je preto prekvapujúce, že abstinencia od alkoholu je pre organizmus prospešná. Profitujú z nej aj orgány ako žalúdok, srdce a pečeň.
Nový rok často prináša nové plány a predsavzatia, medzi ktorými býva aj obmedzenie pitia. „Suchý január“ sa oficiálne začal ako kampaň v roku 2013 pod hlavičkou organizácie Alcohol Change UK, no jeho korene siahajú oveľa ďalej do histórie, do obdobia druhej svetovej vojny. Čo získame, ak sa na mesiac zriekneme alkoholu? Vďaka abstinencii môžeme zaznamenať aj úbytok na váhe, lebo alkohol je nielen vysokokalorický, ale stimuluje aj chuť do jedla a zhoršuje metabolizmus tukov. Keďže alkohol je toxická látka zaťažujúca mnohé orgány a funkcie tela, abstinencia prispieva k zdravšiemu a výkonnejšiemu organizmu. „Suchý január“ sa ujal najmä vo Veľkej Británii, kde sa približne 4 milióny Britov v januári dobrovoľne zriekajú pitia alkoholu.
Vplyv na Srdce a Tráviaci Systém
Čo nám dokáže priniesť mesiac bez konzumácie alkoholických nápojov, skúmali aj vedci z University of Sussex. Štúdia uskutočnená v Mníchove na 3 000 konzumentoch piva ukázala, že už od 0,8 promile alkoholu v krvi trpí každý tretí človek srdcovou arytmiou a každý štvrtý búšením srdca. Príčinou je acetaldehyd, ktorý vzniká pri rozklade alkoholu. Táto látka spôsobuje v tele uvoľňovanie stimulačných látok, ako sú adrenalín a noradrenalín. Už po pol dňovej regenerácii sa však srdcový tep opäť normalizuje. Mesiac bez alkoholu teda prospieva aj ľuďom, ktorí sú náchylní na srdcovú arytmiu: srdce sa môže vrátiť do správneho rytmu a normalizuje sa aj zadržiavanie vody v tele.
Alkohol tiež stimuluje tvorbu žalúdočnej kyseliny v žalúdku. Ak ide o dlhodobý stav, dochádza k zápalu sliznice žalúdka.
Pečeň a Riziko Rakoviny
Z mesačnej abstinencie od alkoholu profituje najviac pečeň, ktorá trpí v dôsledku nadmernej konzumácie alkoholu. Zodpovedá totiž za detoxikáciu tela a distribúciu energie. Keď však musí neustále rozkladať alkohol, ukladá ho vo forme tuku a dochádza k takzvanému alkoholovému stukovateniu pečene. Tá môže až zdvojnásobiť svoju normálnu veľkosť a často vedie k cukrovke a obezite. Stukovatená pečeň sa však môže zmenšiť.
Alkohol poškodzuje nielen pečeň, pankreas či žalúdok. Môže tiež zvyšovať riziko vzniku rakoviny, pretože produkty rozkladu alkoholu prenikajú hlboko do buniek, priamo do bunkového jadra, a spôsobujú poškodenie genetického materiálu DNA, čím zvyšujú riziko vzniku rakoviny. Konzumácia alkoholu zvyšuje riziko vzniku rakoviny ústnej dutiny, hltanu, hlasiviek, pažeráka, hrubého čreva a prsníka. Niektoré štúdie ukazujú, že pitie troch a viac nápojov s obsahom alkoholu denne zvyšuje riziko vzniku rakoviny žalúdka a pankreasu. Alkohol tiež môže zvyšovať hladinu hormónov vrátane estrogénu, ktorý zohráva úlohu pri vzniku rakoviny prsníka, a uľahčuje bunkám v našich ústach absorbovať chemické látky spôsobujúce rakovinu.
Psychologické Aspekty Abstinenicie a Spoločenské Vnímanie
Mesačná abstinencia má aj psychologický efekt. Ukazuje nám, že bez alkoholu dokážeme žiť. Zdá sa vám, že január je už v plnom prúde, takže ste „suchý január“ nestihli? Nič sa nedeje, začať môžete kedykoľvek.
Čo je „suchý január“ a aké sú jeho zdravotné výhody?
Na Slovensku prevláda akési nepísané spoločenské nastavenie, že „sa nepatrí nepiť". To vytvára nepriaznivé podmienky pre abstinentov, prípadne ľudí, ktorí chcú s alkoholom prestať. V obci, kde je na každom kroku krčma, nemajú problém tí, čo v nej sedia, ale ten, ktorý sa vrátil z liečenia. Podľa štatistík WHO z roku 2019, priemerný Slovák za rok skonzumuje približne 12 litrov čistého alkoholu, podobne ako Česi, Rusi, Francúzi či Íri a Nemci. Pred nami sú Bielorusko a Lotyšsko. Abstinenti na Slovensku tvoria približne 30 % populácie.
Mnohí ľudia pijú alkohol ako spôsob odvrátenia sa od problémov. Na chvíľu to môže fungovať, ale z dlhodobého hľadiska si jeho užívaním vyrobia oveľa viac problémov. Zradnosť alkoholu je aj v tom, že jeho negatívne účinky nepocítime ihneď. Alkoholom si nechceme navodiť nepríjemný stav, ale jeho opak. Potreba navodiť si zmenu svojho stavu, akúsi mieru opojenia, býva jedným z najzávažnejších dôvodov pitia. Ak už k tomu, aby som sa cítila lepšie alebo aby som sa zabavila, potrebujem alkohol, je to dôvod na reflexiu a inventúru vo svojom vnútri a vo svojom živote. Taktiež, napríklad, keď neviem vydržať nepiť sebou stanovenú dobu, ako napríklad počas mesačnej výzvy.
Za bezproblémových konzumentov môžeme byť považovaní, ak nám požitie alkoholu nespôsobuje žiadne riziká a neovplyvní naše konanie tak, aby sme spôsobovali problémy iným. Táto myšlienka by sa dala rozmeniť do mnohých príkladov z každodenného života. Známe je delenie fáz vývoja alkoholizmu podľa Jellineka: od iniciálnej fázy (keď nachádzame úľavu pomocou alkoholu, stúpa tolerancia, začíname alkohol začleňovať do svojho životného štýlu, ale ešte to nie je nápadné okoliu) cez fázu, ktorá je predzvesťou choroby (v nej naďalej stúpa tolerancia, znesieme a potrebujeme stále viac alkoholu, vyskytujú sa stavy opitosti, stále viac myslíme na alkohol, častejšie cítime, že si potrebujeme vypiť, formuje sa návyk, ktorý si stále viac všíma už aj okolie, máme pocit viny, preto sa vyhýbame debatám o pití a pod.), sa dostávame k tretej, rozhodujúcej fáze. Naša pozornosť a záujmy sú už „alkohol-centrické“, to znamená, že sa točia okolo alkoholu, strácame kontrolu v pití, výčitky svedomia potláčame pitím, mávame obdobia tzv. vynútených abstinencií - chvíľu, aj pár mesiacov vydržíme nepiť, lebo nás k tomu donútia okolnosti, blízki, ale potom sa k tomu vrátime, už to nevieme zastaviť, odcudzujeme sa rodine, strácame vitalitu, mení sa naša osobnosť, sme labilní, podráždení, žiarliví, u mužov klesá potencia, pribúdajú stavy opitosti, v ktorých sa spoločensky strápňujeme, vrcholia manželské krízy, dochádza k strate zamestnania, k stretu so zákonom (výtržnosti, alkohol za volantom a pod.). Štvrtá, tzv. terminálna alebo záverečná fáza je charakteristická prítomnosťou viacdenných ťahov, ranných dúškov nalačno, klesá tolerancia, pijeme už aj nekvalitné produkty, osobnostne aj inteligenčne upadáme, len prežívame, oslabené je zdravie, prítomné poruchy myslenia a vnímania.
Liečbe závislostí sa venujú najmä špecializované pracoviská, centrá pre liečbu drogových závislostí. V nich prebieha liečba jednak ústavnou formou, hospitalizáciou, pobytom, ale aj ambulantnou formou. Osloviť s problémom môžeme aj bežnú psychiatrickú ambulanciu. Známe sú svojpomocné skupiny Anonymní alkoholici (AA), ktoré sa pri ceste za triezvym životom riadia múdrosťou tzv. 12-tich krokov. Ich stretnutia prebiehajú aj v súčasnej situácii online formou. Okrem anonymných alkoholikov na tomto princípe fungujú aj skupiny pre rodinných príslušníkov a priateľov alkoholikov (Al-Anon), či anonymných gamblerov (GA) a podobne.
Osobné Dôvody na Abstinenicu: Rozmanitosť Prístupov
Prečo ľudia abstinujú je veľmi individuálne. Niektorí uvádzajú, že im alkohol jednoducho nechutí. „Moje nepitie nevzniklo na základe žiadnej zásady, zlej skúsenosti alebo snahy o prehnane zdravý životný štýl,“ uviedol jeden z respondentov. „Jednoducho mi to nechutí a nemám k tomu vzťah, naliať si. A otázky, prečo nechcem, ma dosť rozčuľujú a neznášam, keď ma niekto núti.“
Iní sa vyhýbajú alkoholu zo zdravotných dôvodov. „Nepijem alkohol zo zdravotných dôvodov, tiež mi to ani nechutí. Nie som úplný abstinent, ak chcem, tak si dám, občas, možno raz ročne.“ Ďalší uviedli, že po požití alkoholu im je fyzicky zle, majú pocit na odpadnutie, problém so spánkom a celkovo ich to vykoľají po psychickej stránke. „Skrátka som abstinent a hotovo. Zatiaľ ľudia nepotrebovali vysvetľovanie, prečo.“
Niektorí abstinujú z presvedčenia, často spojeného so spomienkami z detstva. „Pamatám si z detstva, čo alkohol s človekom vie spraviť a koľko bolesti spôsobiť mnohým… trauma na celý život. Tak ja som na tom takto.“ Iní jednoducho nevidia dôvod vysvetľovať. „Nevysvetľujem, nevidím dôvod niečo vysvetľovať… tiež nikoho nezaujíma, prečo neznášam cviklu, tak prečo by som mala vysvetľovať, že neznášam alkohol a je mi z neho na 🤢.“
Existujú aj ľudia, ktorí kedysi pili, ale po chorobe alebo iných okolnostiach prestali. „Kedysi som pila, ale len cez víkendy napríklad biele s oranžovým džúsom alebo mojito aj fajčila… potom som ochorela, tak som obe dala bokom a prestala piť a fajčiť. Dodržiavala som to najmä kvôli tej mojej diagnóze a liekom naň. Nepila a nefajčila som dobrých 15 rokov. Teraz sem tam si dám pohárik červeného s kolou, ale len každé dva mesiace, keď som u rodičov doma, inak nepijem a fajčenie som úplne nechala aj kvôli astme a nechýba mi.“
Ďalším častým dôvodom sú deti. „Lebo mám deti a odvtedy nepijem vôbec alkohol.“
Dôležité je uvedomiť si, že abstinencia nie je prejavom slabosti alebo nudy, ale často vedomým rozhodnutím založeným na rôznych osobných dôvodoch, či už zdravotných, etických, alebo jednoducho preto, že alkohol neprináša osobnú spokojnosť.
Nepatrné Množstvo Alkoholu v Organizme
Je zaujímavé, že aj celoživotný abstinent môže mať v organizme nepatrné množstvo alkoholu. Na nedávnom zasadnutí ústavnoprávneho výboru sa predkladal pozmeňovací návrh k novele zákona o cestnej premávke, ktorý by umožnil 0,5 promile alkoholu v organizme pre cyklistov. Podľa názoru súdnych znalcov však nulová koncentrácia alkoholu v ľudskom tele prakticky neexistuje, nakoľko v každom tele sa nachádza malé množstvo alkoholu, ktorý je súčasťou vnútorných metabolických procesov. Taktiež platí, že prístroje, ktorými polícia meria prítomnosť alkoholu u účastníkov cestnej premávky, majú určitú, hoci len minimálnu chybovosť, a to sa premieta do výslednej detegovanej koncentrácie. V niektorých prípadoch sa preto môže stať, že u človeka sa zistí určitá minimálna koncentrácia alkoholu napriek tomu, že alkoholický nápoj nepožil. Nepatrné množstvo alkoholu tak v organizme môže mať aj celoživotný abstinent. Napriek „nule“ v zákone však v skutočnosti neraz polícia toleruje hranicu 0,3 promile, čím sa písané pravidlo nahrádza nepísaným.
Alkohol ako Spoločenský Problém a Cesta k Riešeniu
Pitie alkoholu sa po nedávnych udalostiach u našich českých susedov stalo v posledných dňoch témou číslo jedna. Alkohol však nie je novým fenoménom, ale ako celospoločenský problém sa dotýka spoločnosti dlhodobo. Pije sa na celom svete a Slováci nezaostávajú. Tolerancia požívania alkoholických nápojov je vo všeobecnosti veľmi vysoká. Odborná literatúra uvádza štyri základné stupne - abstinent, konzument, pijan a alkoholik. Táto stupnica je však podľa mnohých skôr na pobavenie, pretože nevystihuje skutočnosť. Podľa nej je abstinent človek, ktorý celý život nevypije ani kvapku alkoholu, konzument vypije v priebehu mesiaca jedno pivo, alebo dve deci vína, alebo pol deci 40-stupňového alkoholu. Pijan vypije tú istú dávku za týždeň, alkoholik ešte viac.
Závislosť nesúvisí len s tým, kto koľko vypije. Človek závislý na alkohole má totiž prekonanú istú toleranciu a tá je u každého iná. O intenzívnom pijanstve môžeme hovoriť pri 15 poldeci, alebo 15 pivách, alebo 3 litroch vína denne. Ďalším znakom ťažkého alkoholizmu sú ranné dúšky, to znamená, že človek nevie fungovať bez toho, aby sa nenapil, lebo organizmus už drogu potrebuje. To sú stavy, ktoré závislí dobre poznajú. Áno, niekto môže konzumovať alkohol celý život a alkoholikom nebude, lebo má istú hranicu, za ktorú nepôjde. Naopak, niekto sa stane alkoholikom za pomerne krátky čas, ani nevie, ako do toho spadne.
Málokto vie, že existuje anglosaský (anglický) a románsky typ závislosti. Slovensko má anglosaský typ závislosti, ktorý charakterizuje konzumácia piva a tvrdého alkoholu. Románsky typ závislosti je bežný v Španielsku, Taliansku a ostatných južných krajinách. Tam sú ľudia závislí na víne, ktoré v podstate odmala pijú k raňajkám, obedu, k večeri.
Cesta k Triezvemu Životu: Výzvy a Podpora
Cesta za triezvym životom nie je jednoduchá, no oplatí sa na ňu vykročiť. Klinická psychologička Nemocnice AGEL Košice-Šaca PhDr. uvádza, že závisí aj od toho, ako na tom s alkoholom sme. Odlišne ho budú prežívať ľudia, u ktorých bol alkohol prítomný len výnimočne a inak jeho každodenní konzumenti. Podľa dostupných údajov z UK, viac ako 50 % ľudí, ktorí sa zapojili do mesačnej výzvy bez alkoholu, udávalo zlepšenie spánku, úbytok hmotnosti, mali viac energie. Štúdia z roku 2018, uverejnená v British Medical Journal, hovorí o znížení krvného tlaku, cholesterolu, rizika vzniku cukrovky a tiež o znížení hladiny proteínov súvisiacich s rakovinou v krvi.
Preliečení alkoholici sa často pokúšajú piť kontrolovane. Lenže u závislého alkoholika kontrolované pitie neexistuje. Jednoducho nemá šancu s alkoholom ani vyhrať, ani remizovať, môže len prehrať. Stačí jeden štamperlík, čo je štartovacia dávka, a dôjde k recidíve. Keď vyliečení alkoholici navštevujú podporné skupiny, musia sa svojej chorobe venovať, mať sa na pozore. Veľkou výhodou vyliečeného alkoholika je, že pokiaľ si alkoholom úplne nezdevastoval zdravie, po vyliečení môže žiť plnohodnotným životom bez akýchkoľvek následkov. Aj psychika sa dá dať do poriadku. U ostatných chorôb to tak vždy nie je. Z celospoločenského hľadiska je však alkoholik úplne resocializovaný až po šiestich rokoch abstinencie.
Sú to všetko veľmi dobrí, inteligentní ľudia, len, bohužiaľ, veľmi nespoľahliví. Dalo by sa povedať, že často trpia práve pre tú svoju dobrotu. Často majú mindráky, sú frustrovaní, nezriedka nenávidia sami seba. Treba povedať, že podobné problémy prekonávajú aj gambleri, shopoholici, čokoholici, ľudia závislí od počítačov atď. Každá závislosť je utrpením, rozvracia rodiny, spôsobuje tragédie, neraz vedie k samovraždám.
Treba si uvedomiť, že keby mala byť abstinencia jediným životným cieľom, bolo by to nešťastie. Abstinenciu vnímame ako prostriedok na dosiahnutie vyššej kvality života. Človek musí vedieť aj abstinovať. Keby som bez alkoholu trpel a cítil sa frustrovaný, asi by som abstinovať nemohol. Ale mne abstinencia neprináša žiadne problémy, strasti, nemám pocit, že by som trpel.
Rozpoznanie Alkoholizmu: Príznaky a Dôsledky
Ako človek zistí, že už nie je konzumentom, ale alkoholikom? Je veľmi ťažké definovať, kto je už závislý, lebo každý prípad je individuálny. Každý človek má určitý strop tolerancie na alkohol. Niekto ho dosiahne po piatich rokoch, niekto po päťdesiatich, niekto nikdy. S človekom, ktorý dosiahne pomyselný strop, už alkohol zametá, nevie si rozkázať, bez odbornej pomoci sa z toho nedostane.
Hádam najspoľahlivejším ukazovateľom sú kvôli alkoholu narušené sociálne, pracovné a rodinné vzťahy, ktoré alkoholik nevie riešiť inak ako zase len alkoholom. Keďže alkoholik nevie fungovať bez toho, aby sa nenapil, typickým príznakom závislosti sú už spomínané ranné dúšky. Ďalším ukazovateľom je tzv. alkoholcentrizmus. Človek počas vykonávania akejkoľvek, či už fyzickej alebo duševnej činnosti, myslí len na to, ako čím skôr dokončiť prácu a ísť sa napiť. Teší sa len na tú vytúženú chvíľku s alkoholom. Toto sú hlavné príznaky závislosti. Ale ako bolo spomínané, u každého je to veľmi špecifické. Problémom totiž nie je samotné popíjanie alkoholu, problémom sú následky, ktoré so sebou pitie prináša.
Abstinencia od alkoholu je v niektorých spoločenských kruhoch takmer tabu. Kto nepije, vydeluje sa. Abstinenti majú povesť nudných patronov, ktorí kazia mejdany. Alebo úsmevných figúrok typu Limonádový Joe. Ale je tomu naozaj tak, že s abstinentmi nie je sranda? Alebo ich len násoskovia nemôžu vystáť, pretože ich znervózňujú? Poznáte nejakých ľudí, ktorí vôbec nepijú, a pritom to nie sú asketickí suchári? Majú to abstinenti ťažšie? V rámci sviatočnej sezóny bohatej na drinky všetkého druhu sme sa na to zľahka pozreli. Nie, nechceme vás nútiť, aby ste sa ihneď vzdali všetkého pitiva, hoci si myslíme, že prístup „bych tie sviatky neprežila bez toho, aby som si dala ráno rum“ tiež nie je to pravé orechové. Majú to abstinenti ťažšie? Predpokladať by sa to dalo: „Alkohol má medzi závislosťami absolútne výnimočné postavenie,“ hovorí (za všetkých) psychologička Marcela Vojířová pre Ona. „Zatiaľ čo napríklad drogy, a v posledných rokoch aj cigarety, sú vnímané v spoločnosti ako nežiaduce, pri alkohole je to medzi ľuďmi inak. Pritom - síce to v krajine, kde sa vylemtá najviac piva na hlavu a medzi svetovou špičkou sa pohybuje aj vo vypitom alkohole vôbec, tak nevyzerá, ale veľa zásadných postáv svetovej histórie boli abstinenti. Nepočítame v to ľudí, ktorí nepijú preto, že roky kalili tak, až si vypestovali návyk a následne sa alkoholu vyhýbajú, aby prežili - ako komik Russel Brand alebo veľa muzikantov - Eric Clapton, Ian Brown, Fatboy Slim, modelka Naomi Campbell… To je sebezáchova, nie zásada. Alkohol ale zo zásady - vôbec - nepila veľa významných osobností, a z toho len menšina kvôli náboženstvu. Albert Einstein, Dalajláma, Chuck D z Public Enemy, Isaac Asimov, prezident Masaryk, Mahátma Gándhí, Henry Ford (ten nutil k abstinencii aj podriadených), Chuck Berry, Che Guevara, rad herečiek a modeliek ako Kate Beckinsale, Tyra Banks a Jennifer Hudson, ďalej Tom Cruise alebo napríklad športové superhviezdy Muhammad Ali, Plánička, Senna či v USA ohromne populárny golfista Bubba Watson. Aké to je, byť tá triezva jednotka medzi opilcami? Jennifer Hudson: „Nikdy som nemala ani alkohol, ani drogy, takže keď som v jednom filme mala hrať narkomanku závislú na heroíne, nemala som sa veľmi o čo oprieť. Prezident Masaryk, člen Českého abstinentného zväzu, vyhlásil „Budúcnosť patrí striezlivým.“ Zaujímavá, hoci ultrapřísná je jeho stať O etike a alkoholizme (dostupná tu): „Alkoholik tým, že sa rozhodne pre pitie, stavia sa úplne inak k najdôležitejším životným otázkam, než abstinent. Pitie a nepitie znamená dnes voľbu a rozhodnutie medzi dvoma úplne rozdielnymi životnými názormi,“ myslel si. „Zásluhou Kraepelinovou a iných bádateľov je pokusne dokázané, že pitím celá duševná činnosť človeka je otupovaná, že nielen činnosť rozumová, ale aj cit a vôľa, že vôbec duševná schopnosť je zmenšovaná a zhoršovaná. Požitie alkoholu zmenšuje chápavosť, zoslabuje pozornosť; má sa správne a jasne myslieť, nesmie sa piť; precízna, presná vedecká práca je požívaním alkoholu znemožnená. Dobre, dobre, to boli veľké slová a možno až prehnané. Čo v dnešnej praxi? Aké to je, nepiť v súčasnosti v Čechách - nie preto, že máme zrovna antibiotiká, ale preto, že nechceme a chcieť už asi nebudeme? Spýtali sme sa dvoch ľudí, ktorí sú nadmieru zábavní, bez toho, aby pili, a pritom okolo seba majú stále nejakých ľudí, čo sú pod vplyvom. Dôvody, prečo nepijem, sú hlavne dva. Ten prvý je, že som si v detstve myslel, že je môj otec alkoholik, a druhý je ten, že som si v trinástich rokoch prečítal Rýchle šípy. Chápem, že človeka napadne, že odvtedy ubehlo skoro 30 rokov, kedy som mal iste niekoľko príležitostí sa napiť. Teraz si uvedomujem, že stav celoživotnej striezlivosti je v našej spoločnosti pomerne unikát, takže teraz ma už ani nenapadne otázka, či by som si príležitostne nedal. Nie, nemyslím si, že som o niečo prišiel. Uvoľniť sa a baviť sa viem aj bez alkoholu myslím celkom bežne. Som pomerne vášnivá osoba, a to aj s tým negatívnym, čo k tomuto patrí. Čistá hlava mi dáva stav permanentného riešenia situácií, podnetu, konceptu. V jednom momente mi v hlave spracovávajú tri a viac projektov, v dlhých časových úsekoch, kontinuálne. Teda, do istej miery aj keď spím. Verím tomu, že vďaka tomu som schopný robiť pomerne náročné projekty, v ktorých vyhodnocujem scenáre s niekoľkými predpokladanými riešeniami. Bojím sa, že s alkoholom by som tohto nebol schopný. Negatívom tohto stavu permanentného sústredenia je, že málokedy vypnem. O alkohole všeobecne si nemyslím nič, avšak ľuďom, ktorí alkohol nezvládajú, sa vyhýbam. Pred pár rokmi som kvôli alkoholu ukončil vzťah s dievčaťom, ktorú som naozaj hlboko miloval. Vlastne ani neviem, prečo nepijem alkohol (ináč samozrejme pijem, aby som žil). Proste ma to nikdy nijak zvlášť nelákalo. O trapasy som neprišiel. Nemám ten pocit. Možno o trapasy som neprišiel. Dal som si poctivo všetky a ešte k tomu si ich pamätám! Ťažko povedať. Moje nepitie nevzniklo na základe žiadnej zásady, zlej skúsenosti alebo snahy o prehnane zdravý životný štýl. Som si vedomý toho (a chalanom sa týmto ospravedlňujem - tí sú v tom nevinní!), že som svojím nepitím z určitej časti spôsobil „slušňácku“ image našej kapely. Čo je pre rock’n’rollovú kapelu asi tá najhoršia možná. Zase som ale napríklad nepozvracal žiadnu šatňu. Nič zlé ani dobré. Zo svojej pozície pozorovateľa (pri)opitých ľudí mám pocit, že z človeka môže vytiahnuť jeho najlepšie aj najhoršie vlastnosti. Dá sa tak zažiť veľa veselých, príjemných ľudí, rovnako ako dotieravo otravných. V najhoršom prípade agresívnych. Doba ani náhodou nenazrela k nejakej veľkej abstinenčnej revolúcii a žijeme v krajine najviac sekulárnej a asi najviac alkoholickej. Publikáciu vydalo o.s. Filia Nova pre Radu vlády ČR - Medzirezortnú protidrogovú komisiu, 2001. Jednanie, ktoré vedie k zdržaniu sa užívania alkoholu alebo inej drogy z dôvodov zdravotných, osobných, sociálnych, náboženských, morálnych, právnych či iných. Ktokoľvek v súčasnosti abstinuje, môže byť nazývaný „abstinent.“ Termín „súčasný abstinent“ (current abstainer) je niekedy používaný pre výskumné účely a definovaný ako osoba, ktorá neužíva žiadnu látku po určité obdobie, napr. 3, 6 alebo 12 mesiacov. V niektorých štúdiách osoba, ktorá pije alebo užíva iné drogy iba raz alebo 2x za rok, je klasifikovaná ako abstinent. V demografických a zdravotných profiloch je dôležitý rozdiel medzi celoživotným abstinentom a ex-userom. Čísla hovoria za všetko. Až 400 000 ľudí na Slovensku je závislých od alkoholu. O tom, že cesta za triezvym životom nie je jednoduchá, no oplatí sa na ňu vykročiť, sme sa zhovárali s klinickou psychologičkou Nemocnice AGEL Košice-Šaca PhDr. Závisí aj od toho, ako na tom s alkoholom sme. Odlišne ho budú prežívať ľudia, u ktorých bol alkohol prítomný len výnimočne a inak jeho každodenní konzumenti. Podľa dostupných údajov z UK, viac ako 50 % ľudí, ktorí sa zapojili do mesačnej výzvy bez alkoholu, udávalo zlepšenie spánku, úbytok hmotnosti, malo viacej energie. Štúdia z r. 2018, uverejnená v British Medical Journal, hovorí o znížení krvného tlaku, cholesterolu, rizika vzniku cukrovky a tiež o znížení hladiny proteínov súvisiacich s rakovinou v krvi. Dokážete zhruba určiť, ako sú na tom Slováci a alkohol? Na Slovensku prevláda akési nepísané spoločenské nastavenie, že „sa nepatrí nepiť". To vytvára nepriaznivé podmienky pre abstinentov, prípadne ľudí, ktorí chcú s alkoholom prestať. V obci, kde je na každom kroku krčma, nemajú problém tí, čo v nej sedia, ale ten, ktorý sa vrátil z liečenia. Z dostupných štatistík, v konzumácii alkoholu na obyvateľa máme celosvetovo popredné miesta, podľa WHO z roku 2019 priemerný Slovák za rok skonzumuje cca 12 litrov čistého alkoholu, podobne ako Česi, Rusi, Francúzi či Íri, Nemci, pred nami sú Bielorusko, Lotyšsko. Abstinenti na Slovensku tvoria podľa štatistík cca 30 % . Negatívne vplýva na všetky naše vnútorné systémy, spôsobuje ochorenia srdca a ciev, neurologické problémy, ochorenia obličiek, tráviaceho traktu, kožné problémy, onkologické ochorenia. Lekári všetkých špecializácií by k tomu mali čo povedať - od dermatológa (zmatnenie pokožky, zníženie elasticity) až po psychiatra. Alkohol je za úmrtím na cestách, príčinou mnohých nehôd. Slúži bežným ľuďom alkohol ako spôsob odvrátenia sa od problémov? Mnohí áno, na chvíľu, z dlhodobého hľadiska si však tých problémov jeho užívaním vyrobia oveľa viac. Zradnosť alkoholu je aj v tom, že jeho negatívne účinky nepocítime ihneď, alkoholom si nechceme navodiť nepríjemný stav, ale jeho opak. Potreba navodiť si zmenu svojho stavu, akúsi mieru opojenia, býva jedným z najzávažnejších dôvodov pitia. Ak už k tomu, aby som sa cítila lepšie, alebo aby som sa zabavila, potrebujem alkohol, je to dôvod na reflexiu, možno inventúru vo svojom vnútri, vo svojom živote. Taktiež, napríklad, keď neviem vydržať nepiť sebou stanovenú dobu ako napríklad počas mesačnej výzvy. Za bezproblémových konzumentov môžeme byť považovaní, ak nám požitie alkoholu nespôsobuje žiadne riziká a neovplyvní naše konanie tak, aby sme spôsobovali problémy iným. Táto myšlienka by sa dala rozmeniť do mnohých príkladov z každodenného života. Známe je delenie fáz vývoja alkoholizmu podľa Jellineka. Od iniciálnej, resp. úvodnej fázy (keď nachádzame úľavu pomocou alkoholu, stúpa tolerancia, začíname zaradzovať pitie do svojho životného štýlu, ale ešte nie je nápadné okoliu) cez fázu, ktorá je predzvesťou choroby (v nej naďalej stúpa tolerancia - znesieme a potrebujeme stále viac alkoholu, vyskytujú sa stavy opitosti, stále viac myslíme na alkohol, častejšie cítime, že si potrebujeme vypiť, formuje sa návyk, ktorý si stále viac všíma už aj okolie, máme pocit viny, preto sa vyhýbame debatám o pití a pod.), sa dostávame k tretej, rozhodujúcej fáze . Naša pozornosť a záujmy v nej sú už „alkohol-centrické ", to znamená, že sa točia okolo alkoholu, strácame kontrolu v pití, výčitky svedomia potláčame pitím, mávame obdobia tzv. vynútených abstinencií - chvíľu, aj pár mesiacov vydržíme nepiť, lebo nás k tomu donútia okolnosti, blízki, ale potom sa k tomu vrátime, už to nevieme zastaviť, odcudzujeme sa rodine, strácame vitalitu, mení sa naša osobnosť, sme labilní, podráždení, žiarliví, u mužov klesá potencia, pribúdajú stavy opitosti, v ktorých sa spoločensky strápňujeme, vrcholia manželské krízy, dochádza k strate zamestnania, k stretu so zákonom (výtržnosti, alkohol za volantom a pod.). Štvrtá, tzv. terminálna alebo záverečná fáza je charakteristická prítomnosťou viacdenných ťahov, ranných dúškov nalačno, klesá tolerancia, pijeme už aj nekvalitné produkty, osobnostne aj inteligenčne upadáme, len prežívame, oslabené je zdravie, prítomné poruchy myslenia a vnímania ,tzv. Liečbe závislostí sa venujú najmä špecializované pracoviská (Predná hora, Veľké Zálužie…), centrá pre liečbu drogových závislostí. V nich prebieha liečba jednak ústavnou formou, hospitalizáciou, pobytom, ale aj ambulantnou formou. Osloviť s problémom môžeme aj bežnú psychiatrickú ambulanciu, nie je potrebný výmenný lístok, psychiater nás vie prípadne nasmerovať inam. Známe sú svojpomocné skupiny Anonymní alkoholici (AA), ktoré sa pri ceste za triezvym životom riadia múdrosťou tzv. 12-tich krokov. Ich stretnutia prebiehajú aj v súčasnej situácii online formou. Okrem anonymných alkoholikov na tomto princípe fungujú aj skupiny pre rodinných príslušníkov a priateľov alkoholikov (Al -Anon), či anonymných gamblerov (GA) a podobne. Občas áno, naša ambulancia sa ale na problém závislostí nešpecializuje. Skôr nás vyhľadajú klienti po ukončení ústavnej liečby, ktorí sa chcú udržať v nových spôsoboch zvládania svojich životných situácií, prípadne klienti v úvodných fázach problémového pitia, keď si alkoholom potrebujú navodiť úľavu a podobne. Ak si človek prizná, že má problém, je to dobrý východiskový bod. Samozrejme. Cesta za triezvym životom nie je jednoduchá, no oplatí sa na ňu vykročiť.