Keď sa povie alergén v súvislosti s ovocím, mnohým ľuďom sa vybavia predstavy o rôznych svrbivých vyrážkach po zjedení mandarínky či pomaranča. Naopak, také jablko je často vnímané ako „bezpečná“ potravina, ktorá sa nachádza aj v rôznych protialergických diétach. Avšak, realita je zložitejšia. Existujú situácie, kedy aj naše najbežnejšie domáce druhy ovocia, ako sú jablká, broskyne, čerešne či práve slivky, môžu spôsobiť nepríjemné zdravotné problémy. Nie je to len domnienka, mnohí ľudia pociťujú, že im tieto druhy ovocia nerobia dobre, no často si myslia, že sa im to len zdá.
Predtým, než sa ponoríme do špecifík alergií na ovocie, je dôležité spomenúť aj inú možnú príčinu nežiaducich reakcií po konzumácii spomínaných druhov ovocia, najmä ak ide o tráviace ťažkosti ako kŕče, nafukovanie či hnačky. Na vine totiž môže byť aj fruktóza, známy ako ovocný cukor. Ten sa vo veľkom množstve vyskytuje práve v jablkách, slivkách, hruškách a podobných druhoch ovocia, v porovnaní napríklad s bobuľovým ovocím alebo citrusmi, ktoré nemajú tak vysoký obsah voľnej fruktózy.
Diagnostika alergií: Od prick testov po komponentovú analýzu
Diagnostiku vyššie spomínaných nešvárov vám urobia pomocou tzv. záťažových testov u väčšiny alergológov. Táto návšteva si nevyžaduje žiadne špeciálne prípravy, len pol dňa dovolenky. Počas vstupného alergologického vyšetrenia zvyčajne v ambulancii absolvujete základné testy na niekoľko najčastejších potravinových alergénov. Ide o tzv. prick testy, ktoré predstavujú jemné pichanie a čarbanie na predlaktia. Zároveň sa vykonáva odber krvi na laboratórnu diagnostiku IgE protilátok - teda protilátok, ktoré zohrávajú najdôležitejšiu úlohu v patogenéze alergií.
Existujú však aj ďalšie zaujímavé diagnostické metódy, ktoré pomáhajú odhaliť rôzne súvislosti medzi potravinovými alergénmi. Jednou z nich je komponentová diagnostika. Táto metóda pracuje s faktom, že alergén nie je jedna jediná molekula, ale skôr zmes viacerých alergénov, tzv. alergénnych komponentov. Zjednodušene povedané, ak sa povie, že sme alergickí na mlieko, presnejšie sme alergickí na bielkovinu mlieka, a ešte presnejšie sme alergický na jednu alebo viaceré druhy mliečnych bielkovín. Tieto bielkoviny majú rozličné vlastnosti a spôsobujú napríklad aj odlišné prejavy alergií. Niektoré bielkoviny sú odolnejšie (a tým pádom potenciálne nebezpečnejšie), iné menej odolné, ničí ich teplo alebo kyseliny tráviaceho traktu. Ich rozoznanie nám zároveň pomáha rozpoznať aj ďalšie komponenty, na ktoré môžeme s vyššou pravdepodobnosťou reagovať. Komponentová diagnostika preto skúma práve konkrétne typy alergénov, na ktoré sme senzibilizovaní. Jej výstupom nie je určenie, že sme alergickí na jablko, ale skôr identifikácia primárnej úlohy istého alergénu (alebo rodiny alergénov) v patogenéze (vzniku) našej alergie. Tento alergén sa s rôznou mierou pravdepodobnosti môže prejaviť ako alergia na hneď niekoľko potravín, vrátane jablka. Je to zložité, ale kľúčové pre pochopenie individuálnej reakcie organizmu.
Alergia na ovocie, typ č. 1: PR10 proteíny a skrížené reakcie
Jedným z typov alergie na ovocie je senzibilizácia k proteínom bet v 1. Tieto alergény patria do skupiny ochranných bielkovín rastlín, ktoré ich chránia pred poškodením mikroorganizmami. Hlavným zástupcom tejto skupiny je alergén brezy. Naše telo sa k týmto alergénom môže senzibilizovať (stať sa náchylné) inhalačnou cestou na sliznici dýchacích ciest, po vdýchnutí peľu.
Zjednodušene povedané, ak patríte medzi typických jarných peľových alergikov, existuje určitá šanca, že budete reagovať aj na niektoré potraviny - najmä ovocie a orechy. Tento jav sa nazýva skrížená reakcia. Medzi najčastejšie skrížené alergické reakcie patria reakcie na jablko a čerešňu, ale časté sú aj reakcie na iné plody ovocných stromov alebo na lieskovce.
O týchto alergénoch vieme aj ďalšie dôležité skutočnosti, ktoré nám pomáhajú pri pátraní po príčine našich zdravotných ťažkostí. Napríklad, bet v 1 ako aj iné proteíny z tzv. PR10 skupiny sú termolabilné, čo znamená, že sa ničia pri vyšších teplotách. Preto je pravdepodobnejšie, že alergická reakcia nastane pri konzumácii surového ovocia a orechov. Naopak, pri konzumácii tepelne upravených pokrmov (napríklad ovocná výživa, džemy) k reakciám nemusí dôjsť. Zároveň sa alergia na PR10 proteíny najčastejšie prejaví ako tzv. orálny alergický syndróm (OAS) - teda ako vyrážka alebo svrbenie v okolí úst a v ústnej dutine. Ďalej vieme, že alergická reakcia môže prebehnúť ťažšie, keď skonzumujeme väčšie množstvo alergénu v kombinácii s prázdnym žalúdkom, teda na lačno.
Alergia na ovocie, typ č. 2: LTP proteíny a vážnejšie prejavy
Druhým významným typom alergie na ovocie je senzibilizácia k proteínom LTP (lipid transfer protein). Tieto proteíny sú na rozdiel od rodiny PR10 (bet v 1) veľmi odolné a prežijú aj cestu tráviacim traktom. K senzibilizácii preto väčšinou dochádza práve v sliznici tráviaceho traktu a prejavy sa neobmedzujú len na ústnu dutinu a jej okolie.
Prečo máme alergie? | Relácia Dr. Binocs | Najlepšie vzdelávacie videá pre deti | Peekaboo Kidz
Ak sa pomocou komponentovej diagnostiky preukáže tento typ senzibilizácie na ovocie a iné plodiny, lekári vedia, že tepelná úprava nemusí stačiť a potravine sa musíme vyhnúť úplne. Zároveň je aj samotná alergická reakcia často závažnejšia, môže dôjsť až k anafylaktickému šoku, čo je život ohrozujúci stav, kedy zlyháva obehová sústava.
Ako ste už možno vydedukovali, je celkom užitočné poznať viac do hĺbky pôvod vašej alergie. Ak sa preukáže, že máte senzibilizáciu PR10 (bet v 1), lekár má k dispozícii tabuľku s najčastejšími skríženými reakciami na rôzne druhy potravín, čomu následne prispôsobuje diétu. V úvode diéty, najmä ak sú prítomné akútne príznaky, sa zvyčajne odporúča na čas úplne vylúčiť všetky orechy, strukoviny aj všetky druhy (hlavne) surového ovocia. Postupne sa však môžeme vrátiť ku konzumácii napríklad tepelne upravených jabĺk, hrušiek či marhúľ. Strava by mala byť založená prevažne na živočíšnych produktoch ako sú mäso, vajíčka, ryby, neochutené mliečne výrobky, neochutené druhy obilnín a pečiva, zelenina okrem koreňovej a rôzne druhy tukov (môžu byť aj rastlinné, ale nie orechové a sójové oleje). Po 4-6 týždňoch sa odporúča postupne zavádzať vylúčené potraviny a sledovať reakcie. Ak ojedinele hrozia vážnejšie prejavy, tieto potraviny sa naspäť nezaraďujú vôbec. Pretože vždy je to o určitom percente pravdepodobnosti, že skrížená reakcia nastane.
Nie je jablko ako jablko: Odrody, skladovanie a kultivary
Faktom je, že človek môže rozdielne reagovať aj na rôzne kultivary jedného ovocia. Napríklad, na rôzne odrody jabĺk. Oxidácia môže do istej miery znížiť alergenicitu ovocia, napríklad po nakrájaní. V praxi vám však môžem potvrdiť, že alergie na rastlinné potraviny sú dosť rozšírené. Nie je to len o mlieku a vajciach, čo býva častý argument pre prechod na rastlinnú stravu.
Napriek všeobecnému a rozhodne pravdivému tvrdeniu o zdravom ovocí, existujú situácie, kedy vie značne potrápiť zdravie. Po jeho konzumácii sa totiž môže prejaviť alergická reakcia. A to nielen na bežné druhy ovocia. Na Slovensku neexistuje databáza potravinových alergikov, no naši českí susedia si ju vedú. Intolerancia na ovocie a tiež prvá alergická reakcia naň stúpa s vekom. Najčastejšie sa prejavuje v podobe orálneho alergického syndrómu, čo znamená, že sa obmedzuje predovšetkým na ústnu dutinu. Kľúčovú úlohu zohráva v tomto prípade aj alergia na peľ.
Za alergiou na ovocie sa podpisujú najrôznejšie chemické látky prítomné v plodoch, ale aj spomínaný peľ počas ich kvitnutia. Niektoré z týchto látok sú pre človeka prekážkou len v surovom stave, a preto ich treba pred zjedením skúsiť tepelne upraviť.
Najčastejšie sme alergickí na jablko, pričom nás môže (po)trápiť len v sezóne a mimo nej vôbec. Nie je jablko ako jablko. Niekto si totiž môže dopriať domáce, kupované mu však už spôsobujú ťažkosti. Veľký vplyv má na alergénnosť jabĺk ich skladovanie, ale aj napadnutie plesňami či hmyzom. Platí, že skladovaním sa množstvo alergénnych bielkovín v ovocí zväčšuje. V praxi to znamená, že jablko odtrhnuté zo stromu a krátko na to skonzumované, nemusí spôsobiť žiadne zdravotné komplikácie. Najviac alergénne sú podľa českých odborníkov odrody Golden Delicious alebo Granny Smith, menej zase Santana alebo Elise. Veľa pacientov s jablčnou alergiou toleruje starú odrodu lesných jabĺk (takzvané staré padavky).
Pri alergii na jablko niekedy dokonca stačí bozk od človeka, ktorý ho práve dochrúmal. Inokedy sa alergia prejaví pri strúhaní tohto jablka a niekto reaguje podráždene pri jeho šúpaní.
Skrížené alergie: Peľ a ovocie, zeler a iné
Podľa MUDr. Ivety Salátovej Kozlovskej z Centra imunológie a alergológie v Bratislave, najčastejšie v prípade pacientov s alergiou na peľ brezy sa kríži potravinová alergia na čerstvé ovocie a zeleninu. Ide prevažne o jablká, hrušky, čerešne, slivky, broskyne, marhule a zo zeleniny je to zeler, mrkva, hrášok a surové zemiaky.
Ďalšou významnou skríženou reakciou je tzv. alergia na zeler. Podľa známej imunologičky je problémom najmä chemická konzervácia exotického ovocia. Pacient môže reagovať na tieto konzervanty, ktorých najviac sa nachádza v šupke či tesne pod ňou. Často sa to stáva pri mangu. Preto treba dodržiavať zásady umývania plodov, nedotýkať sa perami ich kôry či šupky, nekonzumovať kôru citrusov. Po olúpaní, hoci pomaranča, si umyť ruky. Najviac alergických reakcií v ambulancii má, čo sa týka exotického ovocia, po kiwi a ananáse. Bol zaznamenaný aj prípad pacienta s anafylaktickou reakciou po konzumácii liči, ktorý bol následne hospitalizovaný.
Exotické vs. domáce: Konzervanty a pôvod potravín
Podľa doktorky sa razí trend konzumácie potravín, teda aj ovocia dopestovaného v našom pásme a v našej pôde, prirodzene dozretého v záhradách. Alergici by mali byť opatrní, na úvod začať s malou porciou po prvý aj druhý raz. Netreba podceniť príznaky po prvej konzumácii. Vždy je dobré mať poruke lieky na alergiu. Mnoho pacientov, ktorí mali v minulosti reakciu, nosí svoje dve tabletky v peňaženke.
Výživa je základným predpokladom pre existenciu života, ale niekedy môže mať aj nežiaduce účinky. Nežiaduce reakcie organizmu na jedlo sa môžu prejavovať ako pravé alergické reakcie alebo ako nepravé potravinové alergie. Potravinová alergia je do značnej miery ovplyvnená stravovacími návykmi, zastúpením alergénu v jedálnom lístku a množstvom prijatej potraviny. Nezanedbateľným faktorom je aj dedičnosť.
Čo je potravinová alergia a ako sa prejavuje?
Potravinová alergia je reakcia imunitného systému na zvyčajne neškodnú látku, ktorú telo mylne považuje za škodlivú. Táto látka sa nazýva alergén. Alergény sú esenciálne proteíny (bielkoviny). Takmer 90 % všetkých alergií na potraviny spôsobuje osem potravín resp. potravinových skupín. Výskyt alergie na potraviny sa odhaduje u minimálne 5 % detskej populácie a asi 1-2 % populácie tvoria dospelí.
Pri pravej alergii dochádza k reakcii imunitného systému, zatiaľ čo pri nepravej alergii ide o nežiaduce reakcie na potraviny, ktoré nespôsobuje imunitný systém, ale ich prejavy sú porovnateľné s prejavmi pravej potravinovej alergie. Príčinou vzniku týchto reakcií sú väčšinou nízkomolekulové látky odlišné od proteínov, napr. toxíny, chemické a mikrobiologické kontaminanty potravín, metabolické poruchy a pod. Aj niektoré potravinové aditíva (farbivá, konzervačné látky…) môžu spúšťať pseudoalergické reakcie.
Keď sa nejaká látka dostane do kontaktu s telom, obranný systém vyprodukuje ochranné chemikálie. Medzi najčastejšie príznaky patria kožné prejavy (vyrážky, ekzém, angioedém), gastrointestinálne prejavy (zvracanie, hnačka, bolesť brucha) a respiračné prejavy (sípavý kašeľ, ťažkosti s dýchaním). V najzávažnejších prípadoch môže dôjsť k anafylaxii, život ohrozujúcej reakcii.
Diagnostika a liečba: Od eliminácie po imunoterapiu
Významnú úlohu pri diagnostike zohráva anamnéza - zisťovanie, po ktorých potravinách sa alergia objavuje a po vynechaní ktorých ustupuje. Lekári sa snažia predchádzať alergiám tým, že identifikujú potraviny, ktoré alergie spôsobujú, a doporučujú pacientom, aby sa týmto potravinám vyhýbali. Robí sa to tzv. eliminačnou diétou. Okrem toho možno u alergických stavov niektoré nedostatočne prijímané zložky doplniť.
Základné metódy liečby zahŕňajú:
- Prečistenie organizmu od alergénov, počnúc tráviacim systémom.
- Zamedzenie ďalšieho príjmu alergénov alebo iba v podprahovej dávke, ktorá nevyvolá alergickú reakciu.
- Povzbudenie činnosti orgánov, ktoré s vyliečením alergie priamo súvisia (tráviaci a imunitný systém).
- Postupné zvykanie prečisteného a posilneného organizmu na bežné prostredie pomocou stopových dávok alergénov.
Prečistenie organizmu od alergénov sa uskutočňuje potravinami s vysokým obsahom vlákniny a prečisťovacími tekutinami.
Špecifické potravinové alergie a ich prejavy
Alergia na ovocie nebýva doživotná na rozdiel od alergie na ryby a orechy. Častejšie sa prejavy alergie na ovocie a zeleninu prejavujú u peľových alergikov, hovoríme tomu syndróm peľ-potrava. Alergény v ovocí a zelenine sú väčšinou termolabilné, čo znamená, že varením ich možno deštruovať.
Aj keď sa článok primárne zameriava na alergie na ovocie, je užitočné spomenúť aj iné bežné potravinové alergie a ich charakteristiky, aby sme získali komplexnejší obraz:
- Alergia na ryby: Častá u dospelých, zvyčajne celoživotná. Alergény sú zväčša termostabilné. Môže ju vyvolať aj vôňa pri varení.
- Alergia na kôrovce: Bežná, môže byť prítomná od detstva alebo sa vyvinúť v dospelosti. Často celoživotná.
- Alergia na sóju: Zvyčajne bežná u detí, ktoré ju môžu prerásť s vekom.
- Alergia na pšenicu: Odlišná od celiakie, bežnejšia u detí, ktoré ju často prerastú.
- Alergia na citrusy: Zriedkavá, ale môže byť spojená s alergiou na peľ.
- Alergia na zeler: Zriedkavá, ale môže byť závažná, často spojená s peľovou alergiou.
- Alergia na paradajky: Menej častá, často spojená s orálnym alergickým syndrómom (OAS).
- Alergia na čokoládu: Veľmi zriedkavá, často ide o alergiu na konkrétne zložky (kakao, mlieko, orechy).
- Alergia na semienka: Alergia na slnečnicové, sezamové, tekvicové, chia semienka a iné druhy. Alergia na sezamové semienka je obzvlášť častá.
- Alergia na kávu a čaj: Veľmi zriedkavá, môže byť spôsobená kofeínom alebo inými chemickými látkami.
Nízkohistamínová diéta a sušené ovocie
Pre ľudí trpiacich alergiami alebo intoleranciami, ako je intolerancia laktózy alebo histamínová intolerancia (HIT), môže byť zostavenie jedálnička náročné. Pri HIT je dôležité sledovať, ako sa histamín hromadí v tele. Niektoré potraviny sú prirodzene bohaté na histamín, zatiaľ čo iné môžu histamín v tele uvoľňovať. Je dôležité poznať svoje individuálne tolerancie a vyhýbať sa potravinám, ktoré spôsobujú problémy.
Pred HIT sa mnohí ľudia nikdy nezamysleli nad tým, že aj sušené ovocie môže človeku škodiť. Sušené ovocie je totiž všade prezentované ako zdravé. Avšak, ovocné tyčinky môžu obsahovať aj siričitany, vďaka ktorým si ovocie zachová napríklad peknú farbu. Sírené sušené ovocie je často žiarivo oranžové, zatiaľ čo prirodzene sušené ovocie (napríklad marhule) hnedne oxidáciou. Je preto lepšie siahať po prirodzene sfarbených produktoch, ktoré sú často dostupné v bezobalových obchodoch. Nikdy nekupujte sušené ovocie v bežných supermarketoch zabalené v plastových sáčkoch bez znalosti podmienok balenia, kde hrozí riziko plesní.
Najčastejšie sa kupujú datle, brusnice a hrozienka. Jabĺčka, slivky a marhule sú často domáce. Okrem klasického sušeného ovocia sú populárne aj lyofilizované (mrazom sušené) produkty, ktoré si zachovávajú vysokú kvalitu, ale aj cenu.
Sušené ovocie je pri nízko-FODMAP diéte väčšinou problematické, pretože koncentruje prírodné cukry (fruktózu) a polyoly (napr. sorbitol), ktoré spúšťajú tráviace problémy, najmä pri syndróme dráždivého čreva (IBS). Najmä datle, figy, sušené slivky, marhule sa považujú za vysoko FODMAP. Avšak malé porcie, najmä brusníc či hrozienok, môžu byť dobre tolerované.
Pre alergikov je dôležité vyhýbať sa potravinám, ktoré spôsobujú nežiaduce reakcie, a zároveň zabezpečiť pestrú a vyváženú stravu. Ovocie môže byť cenným spojencom pri chudnutí, ak viete, ktoré druhy si vybrať a ako ich správne konzumovať. Ovocie je bohaté na vitamíny, minerály, vlákninu a antioxidanty, ktoré sú dôležité pre celkové zdravie a môžu podporiť aj proces chudnutia. Pri výbere ovocia počas chudnutia sa zamerajte na druhy s nízkym obsahom kalórií a vysokým obsahom vlákniny, ako sú jablká, bobuľové ovocie, citrusové plody, melón, kôstkové ovocie, kiwi a hrušky. Ovocie, ktoré je potrebné konzumovať s mierou, zahŕňa hrozno, banány a avokádo, kvôli vyššiemu obsahu cukru alebo kalórií.
Je dôležité si uvedomiť, že alergia na ovocie, vrátane sliviek, nie je len triviálnym problémom. Správna diagnostika, pochopenie mechanizmov alergických reakcií a individuálne nastavená diéta sú kľúčové pre zvládnutie týchto zdravotných problémov a zabezpečenie kvality života.