ADD a ADHD: Poruchy pozornosti, ktoré ovplyvňujú celý život

Poruchy pozornosti, známe aj ako poruchy sústredenia, ovplyvňujú našu schopnosť sústrediť sa, udržať pozornosť a riadiť impulzívne správanie. Jednou z najznámejších porúch sústredenia je ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder), čo znamená porucha pozornosti s hyperaktivitou. Táto porucha sa prejavuje ťažkosťami so sústredením sa na úlohy, často sa striedajúcimi myšlienkami a impulzívnym správaním. Ďalšou častou poruchou je ADD, ktoré je podmnožinou ADHD bez hyperaktivity, ale s rovnakými problémami so sústredením a pozornosťou.

Čo sú poruchy pozornosti a ako funguje mozog?

Treba si uvedomiť, že porucha pozornosti a hyperaktivita nie sú choroby. Je to stav mozgovej činnosti, spôsob fungovania mozgu. Mozog je z rôznych príčin nastavený na nadmernú aktivitu, chýbajú alebo sú oslabené tlmivé procesy mozgu, ktoré brzdia zvýšenú motorickú činnosť. Pri poruchách pozornosti sa predpokladá, že systémy mozgu, ktoré sú zapojené do komplexu funkcií súvisiacich pozornosťou, sú oslabené, alebo ešte nezrelé. Tieto odchýlky sa prejavujú rôznymi kombináciami oslabení vo vnímaní, tvorení pojmov, reči, pamäti a v kontrole pozornosti, popudov alebo motoriky. Vznikajú väčšinou drobným, minimálnym poškodením nervovej sústavy v ranných vývinových obdobiach - v čase pred narodením, pri pôrode a aj skoro po pôrode. Môže sa tu prejavovať aj vplyv genetických odchýlok (získaných dedičnosťou). Môže ísť aj o kombináciu uvedených vplyvov alebo aj o oneskorený vývin centrálnej nervovej sústava - neskoršie dozrievanie. Táto drobná porucha centrálnej nervovej sústavy zapríčiňuje určité odlišnosti v správaní a konaní dieťaťa. Ide teda väčšinou o prejavy vrodené, za ktoré dieťa nemôže a ktoré spočiatku ťažko môže samo ovplyvňovať a korigovať.

Typické prejavy detí s ADD a ADHD

Aké sú jej typické prejavy v správaní dieťaťa?

• Ľahká rozptýliteľnosť vonkajšími podnetmi.
• Problémy s počúvaním a plnením príkazov.
• Problémy s zameraním a udržaním pozornosti.
• Problémy so sústredením sa na úlohu a jej dokončenie.
• Nevyrovnaný pracovný výkon v škole (raz úlohu splní, druhýkrát nie, výkon žiaka sa neustále mení).
• “Vypínanie” pozornosti, čo môže vyzerať ako “zasnenosť”.
• Neporiadnosť (žiak stráca alebo nemôže nájsť svoje veci - zošity, ceruzky, knihy), na pracovnom stole a vo svojej izbe má dokonalú spúšť.
• Nedostatočné študijné zručnosti.
• Ťažkosti so samostatnou prácou.
• Vysoká miera aktivity: pôsobí dojmom, akoby bolo v neustálom pohybe, nenechá v pokoji ruky ani nohy, vrtí sa, padá zo stoličky, vyhľadáva blízke predmety, s ktorými sa hrá alebo ich dáva do úst, prechádza sa po triede (nedokáže zotrvať na jednom mieste), nemôže sa dočkať, kým príde na rad, často skáče do reči ostatným alebo ich vyrušuje, často nadmerne hovorí, dostáva sa do ťažkostí tým, že si veci nedokáže vopred premyslieť (najskôr reaguje a až potom premýšľa), nezriedka sa zapája do fyzicky nebezpečných činností bez toho, aby vopred zvážilo možné následky a preto sa často zraní.
• Agresívne správanie, neprimerane prudká reakcia aj na drobné podnety.

Nie všetky príznaky platia pre každé dieťa a ich stupeň sa bude v jednotlivých prípadoch líšiť. Každé dieťa je totiž jedinečná bytosť s inou kombináciou prejavov správania, silných a slabých stránok, záujmov a zručností. Treba si uvedomiť, že v detstve je ktorýkoľvek z uvedených prejavov správania v určitej vývojovej fáze do určitej miery normálny. Napríklad u malého dieťaťa je normálne, že sa nemôže dočkať, kým naň príde rad, že pozornosť udrží len krátko a nevydrží dlho sedieť, preto je to potrebné porovnávať so správaním jeho rovesníkov.

Deti postihnuté ADD/ADHD boli neobyčajne aktívne už v maternici pred narodením. Niekedy sú to náročné deti, ktoré veľa plačú a zle spia, niekedy počúvame, že bolo ťažké dieťa si nakloniť a rozveseliť ho, že nemalo rado fyzický kontakt, malo tendenciu neustále rozprávať, vykrikovať, skákať do reči a rušiť ostatných od práce. Nadmerná aktivita je u detí prirodzeným prejavom ich zvedavosti a snahy objavovať svet. Väčšina z nich je v neustálom pohybe a zamestnaná v neprestávajúcej hrovej činnosti. Či sa nám to páči alebo nie, pre dieťa je tento pohyb znakom zdravej snahy spoznávať. V niektorých prípadoch začína aktivita naberať na intenzite, jeho pozornosť býva nedostatočne kontrolovaná a jeho prejavy sa stávajú pre okolie nadmerne rušivými. Narastá napätie v užšom rodinnom kruhu i v širšom sociálnom okolí.

ADD a ADHD - najčastejšie poruchy správania s vplyvom na učenie a vzťahy

ADD a ADHD je najčastejšie sa vyskytujúca porucha správania, ktorá ovplyvňuje učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy žiaka a vyžaduje si špecifický prístup vo vzdelávaní. Je to skupina porúch so začiatočnými prejavmi pred siedmym rokom života, pretrváva najmenej šesť mesiacov a je relatívne trvalá. Neprejavuje sa len situačne, ale ovplyvňuje všetky činnosti a oblasti správania dieťaťa - učenie, hry, sociálne vzťahy a podobne. U časti populácie pretrváva do dospelosti, pričom sa intenzita prejavov môže zmierňovať. Naopak, ak je miera hyperaktivity, resp. až agresivity vysoká, pri pretrvávajúcich negatívnych vplyvoch prostredia (rodina, škola) môže byť porucha základom pre vývin asociálneho správania.

Špecifickým rysom je, že táto porucha primárne nevzniká na základe nevhodnej výchovy, sociálneho pôsobenia. Presná príčina vzniku je doteraz neznáma, ale viaže sa na organické poškodenia (vzniká na neurobiologickej báze), vplyv môžu mať genetické faktory, prípadne iné ako napr. oneskorené zrenie centrálneho nervového systému (CNS), niektoré lieky, radioaktivita ap. Často ide o deti s priemernou až nadpriemernou inteligenciou, ktoré trpia poruchami učenia a správania v rozsahu od miernych po ťažké, ktoré sú spojené s odchýlkami funkcie centrálnej nervovej sústavy. Tieto odchýlky sa prejavujú rôznymi kombináciami oslabení vo vnímaní, tvorení pojmov, reči, pamäti a v kontrole pozornosti, popudov alebo motoriky.

Všeobecne platí, že kľúčovým nedostatkom u ADD a ADHD je neschopnosť zamedziť reakcii na impulz, a to rovnako vhodnej, ako aj nevhodnej. Odborníci tvrdia, že hlavný problém, ktorý trpia ľudia s ADD a ADHD spočíva v tom, že nedokážu ovládnuť svoje reakcie na signály, podnety alebo udalosti, ktoré nijako nesúvisia s tým, čo práve robia. Ľahká vyrušiteľnosť, neschopnosť plánovať a organizovať, nevyrovnanosť, zdanlivá absolútna neschopnosť predvídať dôsledky pramení z primárneho problému, a tým je neschopnosť vytrvať.

ADD vs. ADHD: Rozdiely a podobnosti

Nie všetky poruchy pozornosti musia byť sprevádzané aj hyperaktivitou. Takáto neschopnosť udržať pozornosť dieťaťa napríklad pri hre, plnení a dokončovaní úloh, neschopnosť sústrediť sa na detaily - ale v tomto prípade bez pridruženia hyperaktivity - sa označuje skratkou ADD - z anglického Attention Deficit Disorder. V škole sa napríklad takéto dieťa javí pani učiteľke často ako zasnené, nevníma čo sa mu hovorí, ľahko sa nechá vyrušiť akýmikoľvek podnetmi, má chaos vo svojich veciach, nevie si usporiadať činnosti, nevie plánovať, prechádza z jednej činnosti do druhej, zabúda. Je možné, že na niektoré témy, ktoré dieťa veľmi zaujímajú, sa však dokáže sústrediť - niekedy až príliš. Dokonca až tak, že nevníma nič ostatné, že nie je možné ho od danej témy alebo činnosti odtrhnúť alebo v nej vyrušiť.

Aj v škole a aj doma sú takéto prejavy často vnímané veľmi negatívne a deti sú za ne trestané - neustále upozorňovania, poznámky do žiackej knižky, vnímanie dieťaťa ako lajdáka a pod. Stáva sa však, že dieťa s ADD unikne pozornosti učiteľa, pretože nijako nevyrušuje, nehnevá ani negatívne nepúta pozornosť. ADD však obyčajne výrazne negatívne ovplyvňuje školský prospech dieťaťa a následne aj jeho vlastné sebavnímanie.

Na druhej strane, ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) zahŕňa okrem problémov s pozornosťou aj zvýšenú motorickú aktivitu a impulzivitu. Deti s ADHD sa často javia ako nepokojné, neposedné, majú problém vydržať sedieť na jednom mieste, často prerušujú ostatných, konajú skôr ako premýšľajú.

Mnohí ľudia nerozlišujú medzi ADD a ADHD, avšak ani zďaleka to nie je to isté. ADD (porucha pozornosti) je hovorový výraz pre jeden konkrétny typ ADHD - prevažne nepozorný typ bez výraznejších príznakov hyperaktivity. Z technického hľadiska porucha pozornosti (ADD) už nie je lekárskou diagnózou, ale „ADD“ sa často používa na označenie prevažne nepozorného typu ADHD a súvisiacich príznakov. Už roku 1994 lekári používajú termín ADHD na označenie hyperaktívneho aj nepozorného podtypu poruchy pozornosti s hyperaktivitou.

Existujú tri hlavné kategórie ADHD:

1. Prevažne nepozorný typ (ADD): Charakterizovaný predovšetkým problémami so sústredením, organizáciou a dokončovaním úloh, bez výraznej hyperaktivity alebo impulzivity.
2. Hyperaktívno-impulzívny typ: Prejavuje sa nadmernou aktivitou, nepokojom, impulzívnym správaním, ako je prerušovanie ostatných alebo konanie bez premyslenia.
3. Kombinovaný typ: Kombinuje príznaky oboch vyššie uvedených typov, teda problémy so sústredením aj hyperaktivitu s impulzivitou.

Príčiny porúch pozornosti

Presná príčina vzniku ADD a ADHD je doteraz neznáma, ale viaže sa na organické poškodenia (vzniká na neurobiologickej báze), vplyv môžu mať genetické faktory, prípadne iné ako napr. oneskorené zrenie centrálneho nervového systému (CNS), niektoré lieky, radioaktivita ap. Tieto prejavy nie sú ovplyvnené výchovou, alebo „nechcením“ dieťaťa, ale zapríčiňujú ich odchýlky vo vývoji centrálnej nervovej sústavy (CNS) spojené s prenosom signálov v CNS na báze dopamínu a noradrenalínu.

Výskumy nepotvrdzujú všeobecne rozšírené názory, že ADHD je spôsobená konzumáciou príliš veľkého množstva cukru, príliš častým sledovaním televízie, výchovou alebo sociálnymi a environmentálnymi faktormi, ako sú rozvrátené vzťahy medzi rodičmi. Samozrejme, mnohé faktory, vrátane týchto, môžu príznaky zhoršiť, najmä u niektorých ľudí. Dôkazy však nie sú dostatočne presvedčivé na to, aby sme mohli konštatovať, že sú hlavnými príčinami ADHD.

Spôsobuje očkovanie ADHD? Nie, očkovanie nie je príčinou ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder). ADHD je neurovývojový stav. Určité špekulácie spájajú poruchy pozornosti s povinným očkovaním detí, avšak kauzálny vzťah medzi očkovaním a poruchami pozornosti zatiaľ nebol preukázaný žiadnymi klinickými štúdiami.

Diagnostika ADD a ADHD

Diagnostika ADD a ADHD je komplexný proces, ktorý by mal zohľadňovať viaceré aspekty správania, funkcionality a histórie pacienta. Prvým krokom je zber dôkladnej anamnézy, vrátane informácií o symptómoch, ich trvaní a závažnosti, ako aj hodnotení pacientovho vývoja a správania v rôznych prostrediach - napríklad doma, v škole či v práci. Zároveň sa zhromažďujú informácie od rodiny, učiteľov alebo kolegov (ak ide o dospelého pracujúceho človeka), aby sa získal komplexnejší pohľad na symptómy. Ďalším krokom je fyzické vyšetrenie a vykonanie rôznych testov na vylúčenie iných možných príčin symptómov, ktoré by mohli byť podobné poruchami pozornosti. Jednoduché diagnostické testy na ADHD slúžia skôr ako orientácia a podklad na ďalšie psychologické vyšetrenia, pretože podobné príznaky môžu mať aj mnohé iné poruchy, napríklad úzkosť, depresia, problémy so spánkom a niektoré druhy porúch učenia. Diagnostiku ADHD vykonávajú akreditovaní psychológovia a psychiatri. Dnes už máme aj na Slovensku množstvo psychologických centier, zameraných na diagnostiku a liečbu ADHD.

Po zhromaždení všetkých relevantných informácií a vyšetrení sa psychológ či psychiater môže rozhodnúť pre stanovenie diagnózy ADHD. Táto diagnóza je často založená na kritériách stanovených v diagnostickom manuáli DSM (Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders) alebo iných diagnostických štandardoch. V niektorých prípadoch môže byť diagnostika ADHD náročnejšia, pretože symptómy môžu byť zmiešané s inými psychickými poruchami alebo vplyvmi z prostredia.

Liečba a manažment ADD a ADHD

S poruchami pozornosti (či už s pridruženou hyperaktivitou, impulzivitou, hypoaktivitou alebo bez nich) sa dá do určitej miery pracovať. Čím skôr, tým lepšie. Vo väčšine prípadov sa ADHD najlepšie lieči kombináciou behaviorálnej psychoterapie a liekov. U detí v predškolskom veku (4 - 5 rokov) poruchami pozornosti sa ako prvá línia liečby pred skúšaním liekov odporúča behaviorálna terapia, ktorá však kladie vysoké nároky na čas a energiu rodičov, pretože sa do nej aktívne zapájajú na každodennej báze. To, čo funguje najlepšie je individuálne a závisí to od konkrétneho dieťaťa a rodiny. Dobrý terapeutický plán by mal obsahovať dôkladné monitorovanie, následné kontroly a prípadné zmeny v priebehu terapie.

Konvenčné lieky na ADHD:

Na pomoc deťom a dospelým pri zvládaní symptómov ADHD sa ponúka široký výber liekov. Lekári často individuálne spolupracujú s pacientmi na identifikácii správneho lieku a dávkovania, ktoré najlepšie vyhovuje ich potrebám. Lieky určené na liečbu ADHD možno zvyčajne kategorizovať ako stimulanty alebo nestimulanty.

• Stimulanty sú najčastejším typom liekov používaných pri poruchách pozornosti. Predpisujú sa stimulanty, ako sú metylfenidát a amfetamíny.
• Nestimulanty predstavujú alternatívu pre ľudí, pre ktorých sú stimulanty nevhodné. Tieto lieky môžu prispieť k zlepšeniu sústredenia, pozornosti a zníženiu impulzivity u detí a dospelých s ADHD. Často sa predpisujú aj v kombinácii so stimulantmi na zvýšenie ich účinnosti.

Liečba ADHD môže zahŕňať aj niektoré antidepresíva, ktoré sa môžu podávať samostatne alebo v kombinácii so stimulantmi. Tieto lieky môžu pomôcť pri symptómoch ADHD a lekár ich môže zvážiť v prípade, že stimulanty nie sú vhodné alebo ako doplnok v prípade súbežne existujúcej úzkostnej poruchy.

Prírodné lieky na poruchy pozornosti bez predpisu:

Existujú niektoré prírodné účinné látky, ktoré možno získať bez lekárskeho predpisu, ale ich účinok je pomerne významný. Podobne ako v prípade bežných liekov ich môžeme radiť do skupiny stimulantov a nestimulantov.

• Prírodné nestimulujúce lieky na ADHD: Rovnako ako v prípade konvenčných liekov, nestimulujúce prírodné látky sú vhodné na použitie pre zmierňovaní príznakov ADHD s hyperaktivitou a impulzivitou, pretože nedráždia nervový systém k ešte väčšej agitovanosti. Patrí sem napríklad Ashwagandha, Bacopa a ďalšie prírodné látky.

  • Ashwagandha (Withania somnifera): Táto rastlina je dlhodobo používaná v tradičnej ázijskej medicíne na zmiernenie stresu, zlepšenie imunity a podporu celkového zdravia tela a mysle. Existuje niekoľko predklinických štúdií a prieskumov, ktoré naznačujú potenciálny prospech Ashwagandhy pre ľudí s poruchami pozornosti, aj keď dôkazy sú zatiaľ obmedzené a nejednoznačné.
  • Bacopa monnieri: Známa aj ako Brahmi, je rastlina používaná v tradičnej ázijskej medicíne, najmä v ájurvéde, na zlepšenie kognitívnych funkcií a pamäti. Existujú niektoré štúdie a predklinické výskumy naznačujúce, že Bacopa monnieri môže mať potenciálne prospešné účinky pre ľudí trpiacich poruchami pozornosti.
  • Kvalitné Omega-3: Omega-3 mastné kyseliny, konkrétne DHA (dokozahexénová kyselina) a EPA (eikosapentaénová kyselina), sa ukázali ako potenciálne prospešné pre ľudí trpiacich ADHD. Tieto mastné kyseliny sú dôležité pre správne fungovanie mozgu a nervovej sústavy a zohrávajú kľúčovú úlohu v procesoch spojených s pamäťou, koncentráciou a správaním.

• Prírodné stimulanty na ADHD: Stimulanty sú vhodné predovšetkým na riešenie problémov s ADD - teda typom ADHD bez prítomnosti hyperaktivity a impulzivity. Nie sú vhodné pre deti a dospelých trpiacich hyperaktivitou a impulzivitou, pretože môžu tieto symptómy závažným spôsobom posilniť. Predovšetkým u malých detí je ich použitie vhodné dôkladne zvážiť. Medzi stimulanty patria látky, ako je napríklad kofeín, ktoré sú známe svojou schopnosťou zlepšiť sústredenie a povzbudiť mentálnu aj fyzickú energiu.

Alternatívnou doplnkovou liečbou, ktorá sa tiež využíva, je špeciálna metóda EEG-neurofeedback terapia. Táto metóda pomáha mozgu naučiť sa lepšie regulovať svoje funkcie.

Špecifiká vo vzdelávaní a výchove detí s ADD/ADHD

Špecifickým cieľom vzdelávania žiakov s PAP (poruchy pozornosti a hyperaktivity) je reedukácia a korekcia prejavov v učení a správaní, ktoré sú dôsledkom diagnostikovaného zdravotného znevýhodnenia, ako aj tréning požadovaných vzorov, foriem správania a následne aj reedukácia vlastností vo vzťahu k učeniu. Základom je koordinovaný postup učiteľa, špec. pedagóga, psychológa, liečebného pedagóga, logopéda, sociálneho pedagóga, asistenta učiteľa prípadne lekára. Často je nutné upraviť denný režim žiaka, stanoviť rutinný režim s čo najmenšími modifikáciami počas týždňa.

Osvojte si metódu „med a bič“: Dieťa potrebuje mať istotu, že ho dospelý chápe a má ho rád. No zároveň je dôležité postaviť dieťaťu pevné hranice a jednoznačne mu dať najavo, čo si môže dovoliť a čo musí spraviť. Pri nesplnení úloh musí vedieť, že bude znášať následky. Buďme dôslední pri zadávaní úloh aj pri kontrole. Napríklad pri písaní prác a úprave zošita jasne stanovte, čo požadujete - okraje v zošite, písanie nadpisu, označenie cvičenia, písanie dátumu a pod. Dôsledne dbajte na držanie tela pri písaní, na držanie pera, sklon zošita.

Čo je ešte potrebné pri vytváraní organizačných a študijných zručností detí? Naučte dieťa:

• Usporiadať si svoje pomôcky.
• Usporiadať svoj pracovný priestor - hovorí sa, kto má poriadok na stole, má poriadok aj v hlave.
• Zaznamenávať si úlohy.
• Sledovať vyučovacie hodiny a vedieť sa na ne pripraviť.

Aké návyky by mal získať žiak s ADHD/ADD?

1. Musí vedieť, čo odniesť domov a čo nechať v škole.
2. Musí vedieť, kde a kedy odovzdať vypracovanú úlohu.
3. Musí vedieť, čo presne má robiť pri samostatnej práci.
4. Musí vedieť, čo presne má robiť po ukončení práce.
5. Musí vedieť, kedy môže hovoriť.

Všetky tieto návyky by malo dieťa získať v čo najkratšom čase - zo začiatku školského roka pomocou poznámkového bloku, ktorý by mal byť úplne iný ako klasický zošit.

Hry na podporu pozornosti a učenia

Hra je najmenej násilná forma výchovy. Pre deti s ADHD je vhodné organizovať hry v prírode, kde majú čo najväčšie možnosti pohybu. Každá hra má mať aj výchovný cieľ. Ešte pred jej realizáciou si premyslite, ako dlho chcete, aby sa deti hrali, a kto bude mať aké roly. Pri hre veľmi dbáme aj na slušný spôsob komunikácie medzi hráčmi.

Ako pri využití hier postupovať?

1. Hru, ktorú chceme cielene využiť, musíme mať dobre premyslenú a organizačne pripravenú. Hyperaktívne deti musia mať vo všetkom vopred jasno, musia vedieť postup a pravidlá.
2. Dieťaťu s poruchou pozornosti pravidlá hry vopred vysvetlíme, najlepšie je, ak si ju môže párkrát precvičiť.
3. Pravidlá v žiadnom prípade nemeníme počas hry.
4. Ak sa hrá viac detí, upozorníme ich na dôležitosť spolupráce.
5. Hru spočiatku koordinuje dospelý. Jeho rola nie je vodcovská, ale poradenská.
6. Niekedy je vhodné, aby sa do hry zapojil aj učiteľ/rodič. Hlavne vtedy, ak cíti, že deti by sa bez jeho zapojenia dostali do problémových situácií. Ako účastník hry môže lepšie ovplyvňovať jej priebeh.
7. V každej hre je dôležitá motivácia.

Každú hru po jej skončení zhodnotíme. Niekedy stačí slovne, ale dá sa aj odmeniť najlepšieho, najaktívnejšieho, najdisciplinovanejšieho…

Nasledujúcimi hrami môžete precvičovať pozornosť a sústredenie detí:

• Spájanie čísel: Na papier napíšte ľubovoľne porozhadzované čísla (napr. 1 - 60). Úlohou žiaka je pospájať ich v číselnom rade bez toho, aby sa spojovacie čiary preťali alebo dotkli. Nájdené číslo zafarbí a cez tento tmavý bod môže prechádzať. Čísla môžu spájať jeden alebo dvaja žiaci na striedačku, ak vedia spolupracovať. Vo dvojici sa dá hra využiť v školskom klube alebo doma.
• Indické preteky: Indické ženy nosia džbány na hlave. Vyskúšajte si obmenu - nosiť knihu na hlave. Spolu s dieťaťom si dajte knihu na hlavu a prejdite krížom cez miestnosť, potom si sadnite, postavte sa, prejdite cez nejakú prekážku. Vyhráva ten, komu dlhšie vydrží položená na hlave a nedotkne sa jej rukou.
• Sluchové hádanky: Dieťa sa otočí chrbtom a postupne zvoníme, klopkáme a pod. predmetmi, ktoré vydávajú nejaké zvuky (napr. kľúče, noviny, sklenený predmet). Po každom zvuku dieťa háda, k čomu zvuk prináleží. Po zhodnotení hry sa môžete porozprávať o tom, ako zvuky vznikajú, ktoré sú nám príjemné a ktoré vôbec nemáme radi.
• Čo vidím, to si pamätám: Na stôl rozložíme veci. Dieťa si ich prezrie, odíde za dvere alebo sa otočí. Následne predmety buď premiestnime alebo vymeníme za iné. Úlohou dieťaťa je rozpoznať a povedať rozdiely.
• Hľadanie písmen: V novinách alebo v časopise dieťa preškrtáva vopred zadané písmeno. Pre kontrolu si na konci odseku napíše počet nájdených písmen. Ťažšie je sústrediť sa naraz na dve alebo viac písmen. Takéto úlohy dávame vtedy, ak má dieťa zvládnuté hľadanie jedného písmena.
• Čo ohmatám, to si pamätám: Na stôl rozložíme rôzne predmety a zakryjeme ich šatkou/látkou. Úlohou je vložiť pod šatku len ruky a pomocou hmatu identifikovať a zapamätať si čo najviac predmetov. Na „ohmatávanie“ vecí má dieťa stanovený časový limit. Po uplynutí času sa dieťa vráti na svoje miesto a snaží sa zapísať (ak je mladšie tak nakresliť) všetky predmety, ktoré si zapamätalo. Táto hra sa dá využiť aj pri precvičovaní slovíčok na vyučovaní cudzieho jazyka, ak pod šatku ukryjete také veci, ktorých názvy sa dieťa práve učí alebo si ich potrebuje upevniť.

Poruchy pozornosti v číslach

Podľa štúdie Centers for Disease Control and Prevention (CDC) z roku 2016 trpí ADHD približne 9,4 % detí vo veku 2 až 17 rokov v Spojených štátoch. Štatistiky naznačujú, že ADHD postihuje viac chlapcov než dievčatá. Podľa CDC je prevalencia ADHD u chlapcov v Spojených štátoch takmer dvojnásobná v porovnaní s dievčatami.

ADHD postihuje ľudí takmer celý život, takže nepostihuje len deti. V mladom veku boli považovaní za ťažko zvládnuteľné deti, ale postupom času sa naučili poruchami pozornosti žiť. Pociťujú nervozitu a ľahko sa rozčúlia. Keďže v minulosti sa u nás porucha ADHD prakticky prehliadala, mnohí dnešní dospelí ani len netušia, že od malička trpia na poruchy pozornosti.

Poruchy sústredenia môžu mať významný vplyv na každodenný život, bez ohľadu na to, či trápia deti alebo dospelých. Môžu ovplyvniť ich vzdelávanie, pracovný výkon aj romantické, či bežné priateľské a rodinné vzťahy. Ľudia s poruchami sústredenia môžu viesť plnohodnotný život so správnou podporou a liečbou.

Včasné zachytenie varovných signálov

Rada by som vám predstavila znaky, ktoré sú odborníkmi považované za varovné signály porúch pozornosti a učenia sa. Ak sa v predškolskom veku u dieťaťa objavujú, je vo vyššom riziku, že mu neskôr bude diagnostikovaná porucha pozornosti (ADHD/ADD) alebo špecifická porucha učenia sa (dyslexia, dysortografia, dysgrafia, dyskalkúlia, dyspraxia). Včasné zachytenie varovných signálov vedie k rýchlej akcii. Vďaka stimulačným programom viete zlepšiť slabé miesta vo vývine. Môžete prispieť k pripravenosti dieťaťa na život a školu.

Záver

Add a ADHD sú komplexné poruchy, ktoré vyžadujú pochopenie a špecifický prístup. S vhodnou diagnostikou, liečbou a podporou môžu jedinci s týmito poruchami viesť plnohodnotný a úspešný život. Je dôležité si uvedomiť, že nejde o chybu výchovy, ale o neurovývojový stav, ktorý si vyžaduje odbornú pomoc a trpezlivosť zo strany okolia.

tags: #moze #byt #aj #pri #add #porucha