Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a prenájom informácií o pôde

Sprístupňovanie informácií o prenájme poľnohospodárskych pozemkov je kľúčovým aspektom transparentnosti a podpory správnych vzťahov v poľnohospodárstve. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) zohráva v tomto procese dôležitú úlohu, najmä prostredníctvom zverejňovania údajov o obvyklej výške nájomného a zabezpečovania prístupu k relevantným informáciám. Tento článok sa zameriava na legislatívne rámce, postupy a nedávne zmeny týkajúce sa prenájmu poľnohospodárskej pôdy na Slovensku, ako aj na proces sprístupňovania informácií v tejto oblasti.

Legislatívny rámec a určovanie obvyklej výšky nájomného

Základným predpisom, ktorý upravuje nájom poľnohospodárskych pozemkov, je zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Pre správne určenie obvyklej výšky nájomného (OVN) pre rok 2024 boli aplikované ustanovenia § 1 ods. 3 tohto zákona. Proces stanovenia OVN sa riadi postupmi podľa § 5 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 172/2018 Z. z. Modrá hviezdička v stĺpci "Poznámka" označuje katastrálne územia, kde bola OVN stanovená podľa § 5 ods. 4 uvedenej vyhlášky.

V súvislosti s preukázanými chybami pri spracovaní sumárnych údajov o nájomnom zo strany štátneho orgánu boli v priebehu rokov 2025 a 2026 zverejnené opravené údaje OVN za rok 2024 pre viaceré katastrálne územia. Konkrétne išlo o katastrálne územia Lazy pod Makytou, Lysá pod Makytou (opravené k 22.9.2025), Ilava (opravené k 04.12.2025) a Grinava (opravené k 28.1.2026). Tieto úpravy demonštrujú snahu ministerstva o zabezpečenie presnosti a spoľahlivosti zverejňovaných informácií.

Práva a povinnosti pri dedení nájomných vzťahov

V prípade úmrtia vlastníka poľnohospodárskych pozemkov prechádzajú na dedičov práva a povinnosti vyplývajúce z nájomných zmlúv, ktoré mal zosnulý uzatvorené s družstvami, roľníkmi alebo agrofirmami. Je nevyhnutné, aby si dedič v prvom rade zistil, kto je nájomcom zdedených pozemkov. Vlastnou iniciatívou by mal oznámiť zmenu vlastníka družstvu alebo agropodnikateľovi, s ktorým mala zosnulá osoba uzatvorenú nájomnú zmluvu. Bez tohto oznámenia nebudú tieto subjekty vedieť, komu majú ďalej platiť nájomné.

Ak poľnohospodársky podnik nevie vlastníka zistiť, môže ho identifikovať na základe čísla parcely na správe katastra. Tieto údaje sú tiež dostupné na webovej stránke Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. V prípadoch, keď dedičské konanie trvá dlhšie, je potrebné počkať na jeho ukončenie, až potom sa zmena vlastníka premietne do katastra nehnuteľností. Ak boli peniaze za nájom po zosnulom pripísané na účet, je dôležité ich uložiť na zvláštny účet a viesť o nich evidenciu. Nový vlastník pozemku má nárok na spätné vyplatenie nájmu za obdobie maximálne troch rokov predchádzajúcich podaniu žaloby na súd.

Ak pôdu niekto užíva bez nájomnej zmluvy, mal by mu nový vlastník zaslať návrh zmluvy. V prípade neistoty o tom, kto pôdu prenajíma, existuje viacero možností, ako túto informáciu zistiť. Odporúča sa osloviť postupne:

• Obec: Obec je príjemcom dane z nehnuteľností a vie uviesť platcu tejto dane, čo môže naznačovať užívateľa pozemku.
• Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA): PPA v rámci podporných programov vypláca dotácie nájomcom pôdy, čím môže poskytnúť informácie o aktívnych užívateľoch.
• Slovenský pozemkový fond (SPF): SPF ako správca prenajíma pozemky nezistených vlastníkov a vie identifikovať podniky, ktoré na týchto pozemkoch hospodária.
• Poľnohospodárske podniky: V rámci príslušného katastrálneho územia môžu mať miestne poľnohospodárske podniky evidenciu vlastných nájomných zmlúv a prehľad aj o hospodárení so susednými pozemkami.

Do 30 dní od zmeny vlastníka je potrebné túto skutočnosť oznámiť na obecnom úrade, pod ktorý patrí katastrálne územie. Na budúci rok do konca januára je potrebné podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností. Daň z pozemkov sa bude platiť až v nasledujúcom roku v termíne určenom obcou.

Uzavretie novej nájomnej zmluvy po dedičstve

Ak chce dedič uzavrieť novú nájomnú zmluvu s iným agropodnikateľom, mal by zvážiť typ nájomnej zmluvy:

• Nájom na dobu určitú: Táto zmluva má presne stanovenú dobu trvania s konkrétnym dátumom ukončenia. Na skončenie nájmu je nevyhnutné, aby dedič, ktorý vstúpil do práv a povinností zosnulého prenajímateľa, rok pred zmluvným termínom vyzval nájomcu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku. Ak tak neurobí, zmluva sa obnovuje na pôvodnú dĺžku trvania, pričom rozmedzie dĺžok určuje zákon.
• Nájom na dobu neurčitú: Táto zmluva sa uzatvára bez časového obmedzenia. Jej trvanie je minimálne 5 rokov (s výnimkou špeciálnych prípadov definovaných zákonom). To znamená, že nájomca má právo obhospodarovať pozemok 5 rokov od uzatvorenia zmluvy. Nájom sa ukončuje výpoveďou podanou k 1. novembru s výpovednou lehotou jeden rok, ak bol dodržaný minimálny päťročný nájom. V prípade dohody zmluvných strán však tieto podmienky neplatia.

Pri vzniku novej zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku je potrebná dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia. Výška nájomného by mala byť najmenej jedno percento z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa bonitovanej pôdnoekologickej jednotky (podľa vyhlášky č. 38/2005 Z. z.). Niektoré agrofirmy platia viac alebo poskytujú plnenie v naturáliách. Odporúča sa informovať sa v obci, aké nájomné sa v danej lokalite za pôdu bežne platí.

Riešenie sporov a užívanie pozemku nájomcom

V prípade, že nájomca neplatil nájomné zosnulému a nebude ho platiť ani dedičom, je možné ho vymáhať, maximálne však tri roky spätne od podania žaloby na súde. Neplatenie nájomného za pôdu je dôvodom na odstúpenie od zmluvy, ak nájomca, napriek upomienke, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného. Spory v tejto oblasti rieši súd.

Nájomca pôdy, ktorú ste zdedili, je oprávnený ju využívať riadnym spôsobom v súlade s nájomnou zmluvou - na poľnohospodárske účely, pri prevádzkovaní podniku, primerane druhu pozemku. Nemôže napríklad meniť ornú pôdu na trvalý trávny porast a musí dodržiavať predpisy o rastlinno-lekárskej starostlivosti, o hnojivách, o ochrane prírody a krajiny.

Nájomca môže meniť druh pozemku (napríklad poľnohospodársku pôdu na lúky a pasienky) alebo robiť iné zmeny len so súhlasom vlastníka pozemku. Je oprávnený brať úžitky a znášať obvyklé náklady pri bežnom užívaní prenajatého pozemku, ak sa s vlastníkom v zmluve nedohodne inak. Nájomné sa platí ročne pozadu, vždy k 1. októbru kalendárneho roka, ak sa s vlastníkom nedohodne inak.

V prípade mimoriadnych okolností, ako sú napríklad záplavy, pre ktoré prenajatý pozemok nemohol byť použitý na poľnohospodárske účely alebo z ktorých nemohol byť dosiahnutý žiadny výnos v príslušnom kalendárnom roku, nie je nájomca povinný platiť nájomné.

Zmeny v prenájmoch poľnohospodárskej pôdy od mája 2018

Od 1. mája 2018 nastali v prenájmoch poľnohospodárskej pôdy významné zmeny, ktoré zaviedla novela zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Cieľom týchto zmien bolo vniesť poriadok do nájomných vzťahov, obmedziť špekulácie s prenájmom pôdy a uľahčiť prístup k poľnohospodárskej pôde malým a stredným poľnohospodárom a samostatne hospodáriacim roľníkom (SHR).

Kľúčové zmeny zahŕňali:

• Koniec automatickej obnovy nájomných zmlúv: Táto zmena pomohla bežným občanom a menším poľnohospodárom, ktorí sa kvôli automatickému predlžovaniu zmlúv nevedeli dostať k vlastnej pôde. Komplikovalo to aj poskytovanie priamych platieb, keď si nárok na podporu uplatňoval doterajší nájomca aj subjekt s novou nájomnou zmluvou. Novela však nenarušila podnikateľské prostredie; ak nájomca riadne a včas plnil svoje záväzky, má prednostné právo na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy za nájomné v obvyklej výške.
• Zjednodušenie procesu určovania nájomného: Namiesto doterajšieho určovania nájomného podľa vyhlášky o všeobecnej hodnote majetku, ktorá často viedla k sporom a zapojeniu súdov, novela zaviedla jasnejšie pravidlá. Údaje o výške nájomného zverejňujú okresné úrady za uplynulý rok vždy k 30. júnu nasledujúceho roka. Prvé údaje za rok 2018 boli dostupné v roku 2019.
• Jasná definícia pozemku na poľnohospodárske účely: Zákon špecifikoval, čo sa považuje za pozemok na poľnohospodárske účely, a v prípade zastavaných plôch a nádvorí stanovil minimálnu výšku nájomného. Tým sa predchádzalo sporom, kde vlastníci žiadali vysoké nájomné s odôvodnením, že ide o stavebné pozemky, napriek tomu, že mali byť využívané na poľnohospodárske účely. Ak nedôjde k dohode, výška nájomného sa bude počítať ako minimálne dvojnásobok priemerneho nájomného v danom katastrálnom území na hektár. Toto sa týka pozemkov evidovaných v registri "C" ako zastavaná plocha a dvor, pozemkov zastavaných stavbou na poľnohospodárske účely (bývalé hospodárske dvory) alebo iných pozemkov prenechaných na poľnohospodárske účely.
• Upravená maximálna doba nájmu: Doterajších 25 rokov (platných od roku 2013) sa skrátilo na 15 rokov, s ohľadom na nové technológie v agrovýrobe.
• Upravená dĺžka výpovednej lehoty: V prípade nájmu pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, dohodnutého na dobu neurčitú, novela jasne stanovuje výpovednú dobu na päť rokov.

Tieto zmeny, schválené Národnou radou SR so širokou podporou (123 poslancov), mali za cieľ vytvoriť podmienky pre prístup k pôde pre mladých a malých poľnohospodárov bez zásadného narušenia stability podnikateľského prostredia.

Sprístupňovanie informácií podľa zákona o slobode informácií

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) sa riadi aj zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií. V prípade pochybností, či podanie je žiadosťou o sprístupnenie informácií, vecný gestor postupuje podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií. Ak žiadateľ navrhuje konkrétny spôsob sprístupnenia informácií (napr. telefonicky na číslo +421 2 59266 305, príp. osobne v podateľni ministerstva v pracovných dňoch od 8:00 do 15:30 hod.), ministerstvo sa snaží vyhovieť tomuto návrhu.

Lehota na spracovanie žiadosti o informácie je zvyčajne 8 pracovných dní od doručenia žiadosti. Zo závažných dôvodov stanovených zákonom môže byť táto lehota predĺžená najviac o ďalších 8 pracovných dní. Ak vecný gestor nevyhovie žiadosti o sprístupnenie informácie, hoci len sčasti (§ 18 ods. …), proti rozhodnutiu o odmietnutí informácie sa možno odvolať.

Proti rozhodnutiu o odmietnutí požadovanej informácie možno podať rozklad v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti. Následne odvolací orgán rozhodne o odvolaní (rozklade) do 15 dní od jeho doručenia povinnou osobou. Rozhodnutie je po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva na základe správnej žaloby podanej do dvoch mesiacov odo dňa jeho oznámenia. Náležitosti správnej žaloby sú bližšie upravené v § 182 zákona č. 162/2015 Z. z.

Dôležité upozornenia pre užívateľov webových stránok

Pre správne fungovanie webovej stránky ministerstva a jej funkcií je potrebné povoliť Javascript vo Vašom prehliadači.

Dodatočné informácie z oblasti pôdohospodárstva

Okrem informácií o prenájme pôdy poskytuje ministerstvo prostredníctvom svojich sekcií aj ďalšie relevantné údaje. V sekcii týkajúcej sa pestovania rastlinných komodít nájdete signalizačné, situačné a výhľadové správy. Dokumenty vzťahujúce sa k chovu hospodárskych zvierat, podmienky pestovania geneticky modifikovaných rastlín či ekologického poľnohospodárstva sú tiež súčasťou ponuky. Sekcia venovaná potravinám ponúka informácie o bezpečnosti a označovaní potravín, dôležité upozornenia pre spotrebiteľov, legislatívu vzťahujúcu sa na jednotlivé potravinárske komodity, biopotraviny, ako aj rôzne štatistické údaje o obchode s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami. Tieto informácie slúžia na podporu informovaného rozhodovania všetkých aktérov v agrosektore a potravinárstve.

tags: #ministerstvo #podohospodarstva #prenajom