Budovy dnes majú takmer tretinový podiel na globálnej spotrebe energie a produkujú takmer polovicu všetkých ľuďmi produkovaných emisií CO2. Ľudstvo dosiahlo stav, keď ovplyvňuje okolitý svet nielen lokálne, ale aj globálne. V porovnaní s globálnym priemerom sa klíma na Slovensku otepľuje asi dvojnásobne rýchlejšie, upozornil v príspevku Jozef Pecho, klimatológ SHMÚ v Bratislave. Ak do konca tohto storočia vzrastie priemerná ročná teplota vzduchu o 4 až 5 °C, klimatické podmienky na Slovensku sa budú v mnohom ponášať na pomery, ktoré dnes prevládajú v južnej Európe, na Balkáne, v horšom prípade v oblasti východného Stredomoria.
Tieto alarmujúce fakty podčiarkujú naliehavú potrebu prehodnotiť prístup k bývaniu, najmä v mestskom prostredí, kde sa koncentruje rastúci počet obyvateľov. Medzinárodná konferencia na tému zdravého bývania s názvom „Bývanie v mestách 21. storočia“ sa uskutočnila 14. marca 2019 v Bratislave v rámci kampane „Bývajme zdravo“. Táto kampaň, koordinovaná tímom hlavnej architektky mesta, zahŕňala sériu diskusií a prezentácií zameraných na energeticky udržateľnú obnovu bytových domov.
Konferencia „Bývanie v mestách 21. storočia“ a jej posolstvo
Konferencia „Bývanie v mestách 21. storočia“, ktorá sa konala v Bratislavskom Primaciálnom paláci, zdôraznila nevyhnutnosť transformácie v oblasti stavebníctva a urbanizmu. Renomovaní európski architekti prezentovali svoje vízie a realizácie v oblasti ekologickej a udržateľnej výstavby, pričom dokázali, že aj environmentálne zodpovedné budovy môžu dosahovať vysokú estetickú kvalitu. Podujatie bolo súčasťou osvetovej kampane „Bývajme zdravo!“, ktorej cieľom bolo zvýšiť povedomie o potrebe znižovania energetickej náročnosti budov. Bratislava bola do európskeho projektu EU-GUGLE - Green Urban Gate towards Leadership in Sustainable Energy, ktorého záver kampaň sprevádzala, vybraná spomedzi 45 uchádzačov. Projekt sa zameriaval na príkladnú obnovu bytových domov v európskych mestách a Bratislava sa do neho zapojila v roku 2013 s cieľom podporiť energeticky udržateľnú obnovu.
Ingrid Konrad, hlavná architektka Bratislavy, pripomenula, že dlho po energetickej kríze v 70. rokoch sme si nepriznávali dva zásadné problémy: blízkosť ropného zlomu a postupný nárast znečistenia životného prostredia. Dnes, s poznaním príčin a dôsledkov nášho konania a s dostupnosťou alternatívnych zdrojov energie, je kľúčová zmena správania sa nás všetkých - ako výrobcov a konzumentov, tvorcov a užívateľov budov a miest. Zdôraznila, že bývanie nie je len o byte či ceste do práce, ale o celkovom pohybe v meste, o možnostiach hry na ihriskách a stretávaní sa s ľuďmi. Magistrát mesta si želá živé a zdravé mesto, ktoré ponúka viac takýchto príležitostí.
Výzvy súčasného bytového fondu a potreba obnovy
Bytový fond v Bratislave, rovnako ako na celom Slovensku, je síce relatívne mladý, ale mnohé budovy sú staršie ako 30 rokov. Zuzana Sternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného (TSÚS, n. o.), jedného z partnerov projektu „Bývajme zdravo“, zdôraznila potrebu obnovy týchto budov nielen z hľadiska zdravšieho bývania, ale predovšetkým z hľadiska bezpečnosti - statickej, protipožiarnej a užívateľskej.
STÉPHANE MALKA z Paríža, renomovaný architekt a autor manifestu o zanedbaných územiach mesta, transformácii strešnej krajiny a priestoroch pod mostnými konštrukciami, predstavil na konferencii svoje prístupy k transformácii mesta v rôznych polohách - vo vzťahu k človeku, prostrediu a funkcii. Jeho ateliér Malka Architecture sa zameriava na tvorbu originálnej, súčasnej a inovatívnej architektúry, vrátane obnovy bytových domov.
Jakob Dunkl z rakúskeho ateliéru Querkraft ukázal, ako možno dosiahnuť vysokú latku v tvorbe kvalitného obytného prostredia pri dodržaní princípov energeticky udržateľnej architektúry. Viedenský architekt Rüdiger Lainer zase priblížil projekty svojho tímu v novej štvrti Aspern, ktorá vzniká na ploche bývalého letiska.
Slovenská technická univerzita v Bratislave sa taktiež zapojila do kampane. Útvar hlavnej architektky (ÚHA) mesta Bratislava v spolupráci s Fakultou architektúry a Stavebnou fakultou pripravil workshop Panel LUCK, kde študenti navrhovali alternatívne obnovy panelového bytového domu a revitalizácie okolitých verejných priestorov v Petržalke.
Udržateľnosť vo výstavbe: Viac než len technológie
Architekt Pavol Pokorný, jeden z ambasádorov kampane „Bývajme zdravo”, upozornil, že udržateľná architektúra a udržateľnosť vo výstavbe nie sú výsadne témou technológií a inteligentných domácností. Kľúčový vplyv na udržateľnosť a zdravé bývanie majú aj použité stavebné materiály. Podľa správy o globálnom stave - Global Status Report za rok 2017 - až 36 % produkcie skleníkových plynov v Európe za posledných 10 rokov spôsobilo stavebníctvo. Z toho 9 % pripadá na narábanie s materiálmi ako oceľ a betón, zvyšných 27 % tvorí prevádzka budov. „Prioritou aj pri rozvoji bývania je obnoviteľná a udržateľná materiálová základňa v stavebníctve a architektúre,“ zdôraznil P. Ing. arch. Ingrid Konrad, Ing. Ľubica Šimkovicová, Ing. arch.
Budúcnosť bývania: GREEN BUILDING SUMMIT 2026 a Rented Residential Summit 2026
Otázka, ako budeme bývať o 20 rokov, nie je zodpovedaná len v architektonických ateliéroch, ale aj pri výbere materiálov, technológií a pri plánovaní miest a obcí, ktoré formujú kvalitu nášho každodenného života. Tieto aspekty boli v centre pozornosti medzinárodnej konferencie GREEN BUILDING SUMMIT 2026, ktorú organizovali Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC) a Slovenská komora architektov (SKA). Hlavnou témou bola FUTURE LIVING - Sustainable Housing for Tomorrow. Cieľom organizátorov bolo na príkladoch zo zahraničia ukázať, že udržateľnosť v stavebníctve nemusí znamenať vyššie náklady alebo kompromisy v kvalite.
Dánsky architekt Simon Ingvartsen zo štúdia Henning Larsen vysvetlil, prečo už nestačí navrhovať len energeticky efektívne budovy, ale je nevyhnutné premýšľať o celých mestských štvrtiach. Architekt Juan Pablo Herrero Gil z dánskeho ateliéru EFFEKT predstavil projekty, ktoré dokazujú, že je možné navrhovať dostupné, cirkulárne a zdravé bývanie zároveň. Jeho prezentácia zahŕňala tri realizované projekty bývania, ktoré využívajú rôzne konštrukčné stratégie na zníženie uhlíkovej stopy budov a zlepšenie kvality života ich obyvateľov.
Diskusia na konferencii sa dotkla aj širšieho kontextu miest. Podľa architekta Piotra Kalbarczyka z holandského ateliéru CITYFÖRSTER totiž udržateľné mesto nevznikne len súčtom udržateľných budov. Rozhodujúce sú aj urbanizmus, spôsob mobility či životný štýl obyvateľov. GREEN BUILDING SUMMIT 2026 otvoril diskusiu o tom, ako môže stavebný sektor reagovať na klimatickú krízu a na rastúci tlak na dostupnosť bývania. Podujatie sa uskutočnilo s podporou generálneho partnera VÚB banka a hlavného partnera JTRE, ako aj ďalších partnerov.
Päť prvkov, ktoré každá štvrť potrebuje - ÚRBISKOVÉ PLÁNOVANIE, 5. epizóda
Ďalším dôležitým podujatím bola konferencia Rented Residential Summit 2026, ktorá sa uskutočnila 20. januára 2026 v hoteli Sheraton Bratislava. Viac ako 100 investorov, developerov, operátorov, bánk a zástupcov miest sa stretlo, aby diskutovali o formovaní trhu privátneho nájomného bývania. Diskusie sa sústredili na kľúčové oblasti rozvoja sektora: plánovanie a reguláciu, financovanie, prevádzku budov, investície a development. Opakovane zaznievala potreba jasných a predvídateľných regulačných rámcov ako nevyhnutného predpokladu pre efektívny dialóg medzi mestami a súkromným sektorom.
„Stredná a východná Európa vstupuje do fázy, v ktorej sa moderné privátne nájomné bývanie stáva prirodzenou súčasťou trhu,“ uviedli účastníci. Panelová diskusia o financovaní poukázala na rastúci záujem kapitálu o rezidenčné segmenty. Diskusie o prevádzke budov zdôraznili význam profesionálneho manažmentu, kvality služieb a skúsených operátorov. V debate o investíciách a developmente zaznelo, že hoci sa vstup na trh privátneho nájomného bývania postupne zjednodušuje, povoľovací proces a nejednoznačná regulácia naďalej zostávajú hlavnými bariérami. Dopyt po kvalitnom privátnom nájomnom bývaní v regióne zostáva silný, avšak pre ďalší rozvoj je kľúčová jasnosť regulácie, plánovacích procesov a dlhodobé smerovanie trhu.
Modulárna architektúra: Nový pohľad na bývanie
Medzinárodná konferencia Modulárna architektúra v meste 21. storočia, ktorá sa konala v Bratislave, priniesla pohľad na menej etablovanú oblasť architektúry na Slovensku. Podujatie, ktorého sa zúčastnilo približne 200 návštevníkov, predstavilo slovenským, českým i zahraničným expertom možnosti modulárnej výstavby pre rôzne sociálne vrstvy, ako aj pre miestnu samosprávu a neziskové subjekty. Hoci modulárna výstavba je vo svete bežná, na Slovensku sa jej venovalo len málo odborníkov.
Konferencia, ktorá bola súčasťou veľtrhu CONECO 2011, sa zaoberala možnosťami modulárnej a kontajnerovej architektúry. Medzi prednášajúcimi boli experti ako Ing. Martin Hart z KOMA MODULAR CONSTRUCTION, Ing. arch. Petr Šikola z ČVUT v Prahe, PhDr. Jiří Ryba, MgA. Jiří Sulženko, prof. Han Slawik z Univerzity Hannover a Caroline Bijvoet z BIJVOET ARCHITECTUUR. Druhý blok konferencie sa venoval špecifickým vlastnostiam modulárnej výstavby z hľadiska výroby modulov, riešenia interiérov, TZB inštalácií, elektroinštalácií, tepelných a akustických parametrov. Dipl.-Ing. Jaroslav Benák predstavil systémové riešenia modulovej výstavby s použitím materiálu FERMACELL.
Tieto diskusie a konferencie poukazujú na komplexnosť výziev spojených s bývaním v 21. storočí. Riešenia si vyžadujú synergický prístup, ktorý spája technologické inovácie, udržateľné materiály, premyslený urbanizmus a zodpovedné správanie nás všetkých. Len tak môžeme zabezpečiť zdravé, bezpečné a kvalitné bývanie pre súčasné aj budúce generácie v rastúcich mestských aglomeráciách.
tags: #medzinarodna #konferencia #byvanie #v #mestach #21