S rastúcou urbanizáciou a masívnym budovaním betónových a asfaltových plôch sa čoraz častejšie stretávame s javom, kedy dažďová voda namiesto toho, aby sa vsakovala do pôdy, okamžite odteká do kanalizácií, potokov a riek. Tento jav sa týka aj vody dopadajúcej na naše strechy. Pritom ide o cenný prírodný zdroj, ktorý môžeme efektívne zachytiť a využiť na rôzne účely, ako je zavlažovanie, splachovanie toaliet či dokonca pranie.
Prečo je zber dažďovej vody dôležitý?
Zachytávanie dažďovej vody nie je len o ekonomike, ale predovšetkým o ekológii. Voda je vzácna tekutina a jej odtok z miesta dopadu bez úžitku je nehospodárny. Uvedomenie si jej vzácnosti nás musí viesť k implementácii opatrení na jej efektívne zachytávanie a recykláciu. V krajinách s ekologicky uvedomelejším prístupom, ako sú Rakúsko či Nemecko, nie je nič neobvyklé vidieť v suterénoch rodinných či bytových domov zberné nádrže na dažďovú vodu. Tieto nádrže sú často pripojené ako tretia prívodná rúrka (popri studenej a teplej vode) k automatickým práčkam a dokonca aj k toaletám.
Tradičné a moderné prístupy k zberu dažďovej vody
Mnohí z nás už poznajú bežné 1 až 3 plechové sudy umiestnené za domom, ktoré zachytávajú vodu zo strechy. Pokiaľ nám zaprší, môžeme niekoľko dní zadarmo zavlažovať záhony dažďovou vodou, ktorá je na tento účel neporovnateľne vhodnejšia ako tvrdá voda z vodovodu. Problémom však je, že objem týchto sudov (zvyčajne 600-700 litrov) je obmedzený. Pri výdatnejšom daždi sa sudy naplnia a zvyšná voda nám aj tak odteká, často priamo do kanalizácie.
Pre efektívnejšie hospodárenie s dažďovou vodou je potrebné zvážiť sofistikovanejšie systémy. Na internete je možné nájsť rôznych výrobcov plastových nádrží s objemom 10 m³, ktorých cena sa pohybuje od 800 do 1200 €. Odporúčajú sa vystužené nádrže, ktoré lepšie odolávajú tlakom zeminy. Na výstavách sa dajú nájsť aj osvedčené sety obsahujúce nádrž s objemom cca 5-6 m³ a čerpadlo s tlakovým spínačom. Tieto nádrže je možné reťaziť, čím možno nazhromaždiť až 10 až 15 m³ vody. Je však potrebné počítať s tým, že kvalita západných produktov sa často odráža aj v ich dvoj- až trojnásobnej cene oproti tuzemským výrobcom.
Využitie dažďovej vody v domácnosti
Zavlažovanie záhrady: Zavlažovanie dažďovou vodou je pre mnohých Slovákov najprirodzenejším spôsobom jej využitia. Ak však chceme zber a distribúciu vody riešiť komplexnejšie, k 6-12 m³ nádobe zakopanej v zemi je potrebné čerpadlo s výkonom minimálne 900 W. Vhodné je povrchové čerpadlo, ktoré vodu saje. Dôležité je zohľadniť jeho saciu hĺbku a výtlak. Pre potiahnutie cca 40 m hadice by mal mať výtlak minimálne 20-30 m. Pre lepší výkon a dostrek je vhodné čerpadlo s výkonom nad 1000 W. Aj pri takomto systéme je možné doplniť ho o sudy naplnené deň vopred a polievať rastliny vlažnou vodou priamo ku koreňom.
Pranie: Dažďová voda je mimoriadne mäkká, čo vedeli už naše staré mamy. Pri praní s ňou spotrebovali omnoho menej mydla a bielizeň bola lepšie vypláchaná v porovnaní s tvrdou vodou z vodovodu. V ekologicky zmýšľajúcich krajinách je bežné, že automatické práčky sú napojené priamo na systém zberu dažďovej vody.
Splachovanie toaliet: Na splachovanie toaliet sa spotrebuje oveľa viac vody ako na pranie. Štvorčlenná rodina môže na tento účel spotrebovať aj 2-3 m³ vody mesačne. Preto je logické, ak už v domácnosti zavádzame tretí prívod s technickou (dažďovou) vodou, aby sme ho viedli aj k toaletám.
Typy čerpadiel a ich využitie
Čerpadlá vhodné na distribúciu vody sa delia na dva základné typy: ponorné a povrchové.
- Ponorné čerpadlá: Sú vhodné predovšetkým do studní, pretože dokážu vytláčať vodu z veľkých hĺbok.
- Povrchové čerpadlá: Sú nasávacie a ideálne na čerpanie a distribúciu dažďovej vody zo zberných nádrží. Na povrchu sa nachádza len samotné čerpadlo, do nádrže je spustená iba nasávacia rúrka. Pre tlak vhodný aj na postrekovanie sú vhodné nasávacie čerpadlá s výkonom nad 1000 W. Cena takýchto čerpadiel s tlakovým samospínačom začína od cca 140 €. Menšie ponorné čerpadlá s výkonom 300-600 W (cena okolo 40-50 €) sú skôr "mobilné" riešenia pre príležitostné prečerpanie. Vibračné ponorné čerpadlá, hoci sú stále dostupné, nedosahujú tlak potrebný na postrekovanie.
Inštalácia a údržba systémov na zber dažďovej vody
Pri zabudovaní nádrže na dažďovú vodu platia podobné zásady ako pri žumpe. Je potrebné zabezpečiť odtok prebytočnej vody, ktorá musí smerovať preč od domu a nádrže. Na odvod prebytočnej vody slúžia trativody a vsakovacie jamy, aby voda neodtekala do kanalizácie, ale zostávala na pozemku.
Správne odvádzanie dažďovej vody zo strechy: Efektívny systém odvodu zabraňuje vzniku plesní, poškodzovaniu fasády, základov a iných častí domu.
- Dažďové žľaby: Zbierajú vodu zo strechy a vedú ju do odkvapových zvodov. Používajú sa klasické (U-profil), polkruhové (s lepšou kapacitou) a hranaté (k moderným stavbám).
- Odkvapové zvody: Vedú vodu dole od základov. Môžu byť klasické vertikálne alebo dekoratívne reťazové.
- Materiály žľabov a zvodov:
- Oceľové - farbený pozink: Cenovo dostupné, odolné, dostupné v rôznych farbách. Štandard v moderných stavbách, no náchylné na koróziu.
- Hliníkové: Odolné voči korózii, nenáročné na údržbu, ľahko sa inštalujú. Cenovo sú zhruba štyrikrát drahšie ako pozinkované.
- Medené: Kvalitné, drahé, s mimoriadne dlhou životnosťou a bezúdržbovosťou. Časom menia vzhľad (oxidácia, patina), čo môže byť aj estetický prínos. Riziko krádeže.
- Titánzinkové: Vysoká kvalita a dlhá životnosť, minimálna údržba.
Údržba: Pravidelné čistenie žľabov od lístia a nečistôt, kontrola priechodnosti zvodov a správneho sklonu žľabov (minimálne 1-2 cm na meter) sú kľúčové pre bezproblémové fungovanie systému. Použitie listových sít môže predchádzať upchatiu.
Zelené strechy a ich prínos
V kontexte hospodárenia s dažďovou vodou sú čoraz populárnejšie aj zelené strechy. Výskumný projekt na Žilinskej univerzite (UNIZA) sa zameral na prínosy vegetačných striech pre budovy z konštrukčného hľadiska, najmä v súvislosti s rastom mestských tepelných ostrovov. Merania na skúšobných skladbách vegetačných striech ukázali významný pozitívny vplyv na teplotný aj vodný režim.
Vegetačná strecha dokáže zadržať podstatnú časť vody z bežného dažďa (až 80 %) a filtráciou cez jednotlivé vrstvy podstatne znižuje rýchlosť odtoku zo strechy, v rozpätí od 75 % do 83 %. Pri dažďoch s vyšším úhrnom (nad 30 mm) sa retencia vody pohybovala od približne dvoch hodín. Okrem zadržiavania vody prispievajú zelené strechy aj k zníženiu teploty v mestách a akumulácie tepla.
Materiály striech a zber dažďovej vody
Rôzne strešné krytiny majú rôzny vplyv na kvalitu zberanej dažďovej vody.
- Klasické pálené (keramické) alebo betónové škridly: Sú ideálne na zber zrážkovej vody.
- Plechnové strechy: Pri starších náteroch je potrebné dávať pozor na možné uvoľňovanie častíc náteru do zberanej vody.
- Eternitové strechy: Tieto strechy zmes cementu a azbestových vlákien môžu vyvolávať obavy z uvoľňovania azbestu. Pri bežnom používaní nádrže a správnej údržbe, vrátane mechanickej filtrácie a sedimentácie, je však riziko kontaminácie dažďovej vody veľmi nízke.
Inovatívne prístupy a budúcnosť
Implementácia zberných a filtračných systémov, ako aj využitie inovatívnych technológií, nám umožňuje efektívnejšie hospodáriť s dažďovou vodou, znižovať náklady a prispievať k ochrane životného prostredia. Pri plánovaní a realizácii zberných systémov je dôležité zohľadniť miestne právne predpisy a normy. Osvojenie si zelenšieho spôsobu života, kde dažďová voda môže nahradiť až 40 % dennej spotreby vody, je krokom k udržateľnejšej budúcnosti.