Rodičia majú právo slobodne nakladať so svojím majetkom, vrátane darovania majetku jednému alebo viacerým deťom. Ak sa rodičia slobodne rozhodnú, že jedno dieťa obdarujú na úkor jeho súrodencov, je to ich právo a v zásade do neho nemožno zasahovať. Rodičom v súvislosti s takýmto darovaním nevzniká povinnosť kompenzovať tých potomkov, ktorí od nich nič hodnotnejšie nedostali, a to ani vtedy, ak ešte majú majetok, z ktorého by sa mohlo ujsť aj ostatným deťom.
Čítajte, čo môžete urobiť, ak máte pocit, že darovanie nebolo úplne v súlade „s kostolným poriadkom“; pokiaľ ste naopak tým, kto dostal väčšinu rodičovského majetku, dozviete sa, s akými rizikami treba počítať. Má súrodenec právo na vyplatenie? Ak váš súrodenec dostal od rodičov majetok vyššej hodnoty a vám naopak mama a otec nedarovali nič, máte viacero možností, ako postupovať. Ani jedna však nepredstavuje priamočiaru cestu k výplate podielu z majetku. Po zvážení osobitostí vášho prípadu prichádzajú do úvahy nasledujúce kroky: 1) započítanie daru na dedičský podiel, 2) napadnutie platnosti darovacej zmluvy, 3) iniciovanie zrušenia darovania.
Započítanie daru na dedičský podiel
Započítanie daru na dedičský podiel obdarovaného je najjednoduchší a najmenej konfliktný spôsob, ako dosiahnuť (matematicky) spravodlivé delenie rodičovského majetku. Dar už pochopiteľne nemôže byť súčasťou dedičstva, pretože v deň úmrtia už poručiteľovi nepatril. Rieši sa teda len jeho hodnota. Pravidlá započítania (tzv. kolácie) sú nasledovné:
- Pri dedení zo zákona platí, že sa súrodencovi na jeho dedičský podiel započíta aj to, čo za života od rodičov bezplatne dostal nad rámec obvyklých darovaní (nezapočítavajú sa teda darčeky k narodeninám či na Vianoce, ktoré sa nevymykajú bežným pozornostiam). Ak obdarovaný súrodenec zomrel a v dedičskom konaní dedia jeho deti, môžete započítanie uplatniť aj voči nim.
- Pri dedení zo závetu sa započítava, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by bol obdarovaný dedič neodôvodnene zvýhodnený oproti potomkom poručiteľa.
Pri započítaní na dedičský podiel je ďalej potrebné rozlišovať, kto bol darcom. Ak k bezodplatnému prevodu majetku došlo z bezpodielového vlastníctva oboch rodičov, môže byť v dedičskom konaní po jednom z nich predmetom započítania len hodnota majetku, ktorá zodpovedá podielu poručiteľa (zvyšok sa následne dorieši až v dedičskom konaní po druhom rodičovi). Pre započítanie je rozhodujúca všeobecná cena daru v čase darovania - t. j. nie v dobe prejednávania dedičstva (rozhodnutie Najvyššieho súdu, sp.zn. 3 Cdo 40/2017).
Započítanie si treba uplatniť práve počas dedičského konania. Nemá to však zmysel vtedy, keď poručiteľ okrem darovaného majetku už nič hodnotnejšie nevlastnil - v takom prípade vás súrodenec nemusí dorovnávať a vašou jedinou šancou je napadnúť platnosť darovacej zmluvy.
Výnimky, v ktorých sa žiadosti o započítanie nemusí vyhovieť:
- Ak rodičia na súrodenca previedli majetok výmenou za to, že ich osobne doopatroval a vy ste sa na starostlivosti prakticky nepodieľali (dôležité ale budú samozrejme aj ostatné okolnosti prípadu, viď rozhodnutie Krajského súdu Košice, sp.zn. 9Co/48/2015).
- Rodičia nedarovali majetok vášmu súrodencovi, ale priamo jeho deťom (ich vnukom); tento výklad prijal Najvyšší súd ČR k právnej úprave, ktorá bola v ČR v minulosti rovnaká, ako na Slovensku (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 21 Cdo 486/2016).
Napadnutie platnosti darovacej zmluvy
Platnosť zmluvy možno napadnúť najmä vtedy, ak bol pri jej uzatváraní porušený zákon či dobré mravy. V súvislosti s prevodom majetku z rodiča na dieťa možno o neplatnosti uvažovať najmä, ak zdravotný stav rodiča v dobe podpisu zmluvy mohol ovplyvniť jeho úsudok, prípadne ak existujú indície, že rodič majetok daroval pod nátlakom. Podmienky napadnutia platnosti darovania sa líšia podľa toho, kedy chcete prevod napadnúť. V uvedenom zmysle rozlišujeme napadnutie platnosti zmluvy:
- Za života rodiča (darcu) - ide o mimoriadne problematickú záležitosť, pretože súdy zastávajú názor, že potenciálny zákonný dedič v zásade nemôže s žalobou o určenie neplatnosti darovania uspieť pre nedostatok právneho záujmu na takomto určení (napr. rozhodnutia Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 6Co/21/2019). Pomôcť môže, ak by sa neplatnosti rozhodol domáhať priamo rodič.
- Po smrti rodiča (darcu a zároveň poručiteľa) - otázka neplatnosti darovacej zmluvy sa môže vyriešiť v konaní o určenie, že predmet daru patrí do dedičstva - toto už môže začať aj osoba z okruhu dedičov (rozhodnutie Najvyššieho súdu, sp.zn. 2Cdo/155/2020).
Dôvody neplatnosti sa samozrejme musia spoľahlivo preukázať.
Iniciovanie zrušenia darovania
Proces zrušenia darovacej zmluvy (teda nie napadnutie jej platnosti) možno začať len za života rodiča. Iba on sám vo svojom mene totiž môže žiadať o vrátenie daru. Tento spôsob opätovného získania šance na nadobudnutie podielu na rodičovskom majetku teda prichádza do úvahy vtedy, keď rodič darovanie majetku súrodencovi ľutuje a praje si, aby sa navrátil do jeho vlastníctva. Platná darovacia zmluva sa ale nedá zrušiť len preto, že si to darca želá. Vrátenia daru sa môže domáhať iba, ak sa k nemu alebo k členom jeho rodiny obdarovaný správal tak, že tým hrubo porušil dobré mravy.
Aj keby rodič dosiahol zrušenie darovacej zmluvy, znamená to len toľko, že ak vrátený dar bude vlastniť až do smrti, rozdelíte si ho v dedičskom konaní s ostatnými dedičmi.
Prípady z praxe a právne riešenia
Príklad 1: Darovanie bytu s doživotným právom užívania
Moji starí rodičia mi darovali byt s tým, že majú doživotné právo. Po smrti jedného starého rodiča sa ozval ich syn (môj strýko) s nárokmi na vyplatenie. Má nárok na vyplatenie? Môže nejakým spôsobom napadnúť darovaciu zmluvu?
Darovacia zmluva je jedným z právnych titulov, na základe ktorých je možné nadobudnúť vlastnícke právo k veci. Keďže vo Vašom prípade ide o nehnuteľnosť, zmluva musela mať písomnú formu a aby došlo k prevodu vlastníctva, bol potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Ak došlo k takémuto prevodu vlastníctva bytu na Vás a stali ste sa jeho výlučnou vlastníčkou, byt sa po smrti starých rodičov nestáva súčasťou dedičstva. Darovacia zmluva by však bola neplatnou, ak by k nadobudnutiu vlastníctva malo dôjsť až po smrti starých rodičov.
Ak ste nadobudli byt do svojho vlastníctva počas života starých rodičov, ich synovi v tomto prípade na byt (a teda ani voči Vám) nevznikajú žiadne nároky. Vaši starí rodičia, ako vlastníci, boli oprávnení na nakladanie s bytom bez akýchkoľvek obmedzení vo vzťahu k nárokom ich syna. Ten by si mohol uplatniť nároky na byt len v prípade, ak by byt bol predmetom dedičského konania, nakoľko by išlo o neopomenuteľného dediča. Občiansky zákonník však priznáva Vášmu žijúcemu starému rodičovi možnosť domáhať vrátenia daru, ak ste sa k nemu alebo členom jeho rodiny správali tak, že by ste tým hrubo porušovali dobré mravy.
Riziko predstavuje ešte možnosť syna Vašich starých rodičov podať žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy. Avšak v tomto prípade by musel preukázať naliehavý právny záujem a jeden zo zákonných dôvodov neplatnosti takejto zmluvy.
Príklad 2: Matka darovala polovicu bytu synovi, ale žije s ním v byte a vyhráža sa mu
Moja mama mi darovala svoju polovicu bytu, druhú vlastním na základe toho, že po môjho otca mi prešla. Teraz žije mama s ďalším mužom v byte a vyhráža sa mi, že v ňom nemám čo robiť. Táto situácia ma viedla k tomu, aby som sa opýtal, aké právomoci má moja mama vzhľadom na to, že je ľahko ovplyvniteľná týmto mužom. Zaujíma ma, čo môžu urobiť, ak doživotné bývanie a užívanie bytu má moja mama.
To, že Vaša matka má v byte zriadené právo doživotného bývania a užívania (bez ohľadu na to, či bolo zriadené ako vecné bremeno a je teda zapísané na liste vlastníctva alebo či bolo zriadené len ako záväzkový vzťah) znamená, že Vaše vlastnícke právo (resp. jednotlivé z vyššie uvedených oprávnení) sú obmedzené tak, že ste povinný strpieť to, že Vaša matka býva a užíva daný byt - teda nemôžete sa napr. domáhať vypratania bytu.
Čo sa týka zrušenia darovacej zmluvy, ak v čase jej uzavretia boli splnené všetky podmienky platnosti právneho úkonu a nedohodli ste si v zmluve, že by sa uzatvárala napr. za podmienky, že sa bude správať slušne, potom nie je možné ju zrušiť z dôvodu, že sa teraz správa nevhodne. Zrušenie darovacej zmluvy je možné len v prípadoch, ak obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy voči darcovi alebo členom jeho rodiny.
Príklad 3: Mama a babka darovali dom, ale teraz chcú, aby som odišla
Keď mi moja mama a babka darovali dom, môžu sa ho domáhať späť? Dom bol v tom čase kompletne neprerobený. Ja som ho s manželom dala prerobiť. Teraz ma slovne stále napáda, aby som odišla, a že mi všetko zoberie. Babka má doživotné právo.
Z toho, čo uvádzate, vyplýva, že ste dom nadobudli darovacou zmluvou, pričom babka má v dome doživotné právo (typicky vecné bremeno doživotného bývania a užívania). Pri darovaní nehnuteľnosti je bežné, že darca zriadi vecné bremeno práva doživotného bývania a užívania v prospech darujúceho. Za hrubé porušenie dobrých mravov sa podľa výkladu v komentári považuje porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, napríklad fyzické napádanie darcu, hrubé urážky, opakované vyháňanie darcu z domu, neposkytnutie potrebnej pomoci a podobne. Samotné konflikty, „slovné napádanie“ zo strany darcov alebo to, že sa darca „hneval“, dôvod na vrátenie daru nezakladajú; rozhodujúce je, či obdarovaný (Vy) voči darcom (mame, babke) hrubo porušujete dobré mravy. Vzhľadom na uvedené, kým sa Vy nesprávate voči mame alebo babke spôsobom, ktorý by súd mohol posúdiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, nemajú právny nárok „zobrať si dom späť“ len preto, že sa s Vami hádajú alebo Vám slovne hovoria, aby ste odišli.
Dedenie a darovanie: Dôležité súvislosti
Pri dedení zo zákona je potrebné upozorniť na to, že do dedičovho podielu sa započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal. Toto pravidlo, známe ako kolácia, zabezpečuje, aby došlo k spravodlivejšiemu rozdeleniu majetku medzi dedičov, pričom sa berie do úvahy hodnota darov, ktoré už dedič za života poručiteľa dostal.
Je dôležité rozlišovať medzi darovaním za života a dedením po smrti. Zatiaľ čo rodičia môžu voľne nakladať so svojím majetkom a darovať ho jednému dieťaťu, dedičské právo sa riadi inými pravidlami. V prípade, ak rodičia nezanechajú žiadny majetok, dedičské konanie sa síce začne, ale nebude predmetom dedenia žiadny majetok. Slovenské právo nepozná tzv. povinný podiel detí na majetku rodičov za ich života. Povinný podiel (neopomenuteľný dedič) sa uplatňuje len pri dedení zo zákona alebo zo závetu, nie pri darovaní za života.
Daňové aspekty darovania a dedenia
Z hľadiska daňových aspektov sú na tom darovanie a dedenie rovnako - podľa zákona o dani z príjmov tejto dani nepodlieha príjem získaný darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Podľa súčasného právneho stavu platí, že od dane je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku. Rovnako aj v prípade darovania je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena b), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku.
V prípade nehnuteľnosti získanej dedením je podmienkou oslobodenia od dane z príjmu skutočnosť, že (i) ide o dediča v priamom rade alebo manžela a (ii) uplynulo minimálne 5 rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti do vlastníctva poručiteľa, t.j. poručiteľ bol vlastníkom nehnuteľnosti aspoň 5 rokov pred svojou smrťou.
Náklady dedičského konania
Súdny poplatok za konanie o dedičstve je do 3 319 eur čistej hodnoty dedičstva (po odpočítaní dlhov) 6.50 eur, do 9 958 eur čistej hodnoty dedičstva 16.50 eur a nad 9 958 eur z čistej hodnoty dedičstva 0, 2 %, najviac 165,50 eura. Teda, čím menej toho poručiteľ zanechá (resp. vyporiada za života), tým nižší bude súdny poplatok, pričom aj pri nulovej hodnote dedičstva je dedič povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 6.50 eur. Odmena notára ako súdneho komisára za úkony vykonané v konaní o dedičstve, ktoré bolo zastavené, je 13 eur. Súd konanie zastaví, ak poručiteľ nezanechal majetok. Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie zastaví. Ak konanie o dedičstve nebolo zastavené, pretože poručiteľ zanechal majetok, resp. majetok viac ako nepatrnej hodnoty, odmena notára sa vypočítava percentuálne.
Darovanie nehnuteľnosti maloletému dieťaťu
Podľa judikatúry súdov je možné obdarovať aj maloleté dieťa. Samozrejme toto obdarovanie musí spĺňať isté obligatórne (povinné) náležitosti darovacej zmluvy, ktoré sú uvedené § 628 občianskeho zákonníka. Ďalšou podstatnou vecou je, že s darom musí obdarovaný súhlasiť. Keďže dieťa nedosiahlo plnoletosť, nemá teda ani spôsobilosť na právne úkony a tým pádom nemôže sám vysloviť súhlas s obdarovaním. Za neho to môže urobiť jedine jeho zákonný zástupca, len v prípade, že nepôjde o stret záujmov. Stret záujmov by znamenalo napr. to, že darca vysloví súhlas (ako zákonný zástupca dieťaťa) s obdarovaním. V takomto prípade ide o stret záujmov. Súhlas môže vysloviť buď druhý rodič alebo súdom ustanovený opatrovník.
Postup pri darovaní nehnuteľnosti maloletému dieťaťu zahŕňa:
- Uzatvorenie darovacej zmluvy: Ako darca vo zmluve uvediete presný popis nehnuteľnosti a osobné údaje všetkých zmluvných strán. Zmluvu musia za maloletú dcéru podpísať jej zákonní zástupcovia, teda obaja rodičia, pokiaľ nedochádza ku kolízii záujmov.
- Schválenie kolízneho opatrovníka súdom: V prípade, že medzi zákonnými zástupcami a maloletým existuje stret záujmov, súd musí ustanoviť kolízneho opatrovníka, ktorý bude zastupovať dieťa v tomto právnom úkone.
- Schválenie právneho úkonu súdom: Po podpísaní darovacej zmluvy je potrebné požiadať súd o schválenie tohto právneho úkonu. Návrh na súd musí obsahovať aj priloženú darovaciu zmluvu a odôvodnenie, prečo je tento úkon v záujme maloletého.
- Návrh na vklad do katastra nehnuteľností: Po schválení súdom podajte návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra, priložte darovaciu zmluvu a právoplatné rozhodnutie súdu.
Súd posúdi, či darovanie je v záujme maloletého a či mu nevznikajú žiadne následky, ktoré by mohli byť pre neho nevýhodné, ako napríklad povinnosť platiť daň z nehnuteľností, náklady na údržbu a podobne. Ak súd zistí, že darovanie by malo nepriaznivé následky, môže návrh zamietnuť.