Využívanie finančných prostriedkov z európskych fondov na obstaranie hmotného majetku prináša podnikateľom a iným subjektom významné výhody. Tieto prostriedky môžu byť poskytnuté na obstaranie dlhodobého hmotného či nehmotného majetku. Je však nevyhnutné dôkladne poznať pravidlá ich použitia, zdanenia a najmä obmedzenia týkajúce sa ich prenájmu. Nesprávne pochopenie týchto pravidiel môže viesť k nečakaným daňovým povinnostiam a sankciám.
Zúčtovanie dotácií: Kedy a ako sa dotácia stáva príjmom?
Kľúčovým aspektom pri správe majetku obstaraného z dotácií je správne načasovanie a spôsob ich zúčtovania. Zákon o dani z príjmov definuje, že do základu dane sa pri jej zisťovaní nezahŕňa dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov. Táto formulácia však skrýva niekoľko dôležitých nuáns.
Rozlišuje sa, či bola dotácia poskytnutá pred dňom obstarania majetku, alebo až po ňom. Ak bola poskytnutá pred dňom obstarania majetku, účtuje sa v knihe záväzkov, nakoľko podnikateľovi vzniká záväzok voči poskytovateľovi dotácie. Keď podnikateľ majetok obstará, zaúčtuje zánik záväzku. Ak je podmienkou poskytnutia dotácie preukázanie obstarania majetku, podnikateľ v deň obstarania účtuje do knihy pohľadávok nárok na poskytnutie dotácie.
V praxi dochádza z rôznych objektívnych príčin aj k situácii, že dotácia na obstaranie hmotného majetku je priznaná a poskytnutá skôr, a to v účtovnom období predchádzajúcom obdobiu, v ktorom sa hmotný majetok obstará a uvedie do užívania. Napríklad, spoločnosti bola v roku 2021 priznaná a aj vyplatená dotácia na nákup potravinárskeho stroja vo výške 60 000 € (100 % obstarávacej ceny stroja). Spoločnosť obstarala potravinársky stroj a uviedla ho do užívania až v januári 2022. V takomto prípade, ak podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva obstará hmotný majetok v jednom zdaňovacom období, ale dotácia mu bude poskytnutá až v nasledujúcom zdaňovacom období, potom predmetný príjem zahrnie do základu dane až v zdaňovacom období, v ktorom bola dotácia prijatá.
Pri účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva by mal podnikateľ postupovať nielen podľa ustanovení zákona o dani z príjmov, ale aj podľa zákona o účtovníctve a postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve. Ak je v účtovnej závierke potrebné vedenie pomocných účtovných kníh na preukazovanie predmetu účtovníctva, podnikateľ v pomocných účtovných knihách účtuje v prípade, ak napríklad z dotácie obstará hmotný majetok - vtedy účtuje podľa postupu účtovania v knihe dlhodobého majetku.
Zdanenie dotácií pri odpisovanom majetku
Základným pravidlom je, že dotácia na obstaranie odpisovaného hmotného majetku sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku. Uplatňuje sa vo výške daňového odpisu vypočítaného rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania.
Príklad: Spoločnosť obstarala potravinársky stroj, ktorý je zaradený v 1. odpisovej skupine s dobou odpisovania 4 roky. Spoločnosť uplatňuje rovnomerný spôsob odpisovania majetku (1/4 z obstarávacej ceny 60 000 €, t.j. 15 000 € ročne). Podľa odpisového plánu sa spoločnosť rozhodla účtovne odpisovať stroj rovnako 4 roky. V roku prijatia dotácie sa dotácia zahrnie do základu dane vo výške ročného odpisu hmotného majetku obstaraného z týchto prostriedkov za toto zdaňovacie obdobie.
Iný scenár nastáva, ak daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva obstará stroj v roku prijatia dotácie a zaradí ho do používania. V takom prípade daňovník zahrnie prijatú dotáciu do základu dane v roku 2025 vo výške zodpovedajúcej ročnému odpisu hmotného majetku, uplatnenému do daňových výdavkov v roku 2025.
Ak daňovník v roku prijatia dotácie majetok nestihne zakúpiť a zaradiť do používania, nemá nárok na uplatnenie daňového odpisu za tento rok. Keďže v roku prijatia dotácie do daňových výdavkov neuplatnil odpis z tohto hmotného majetku, prijatú dotáciu do základu dane nezahrnul vôbec. Dotáciu prijatú v roku 2024 vo výške 5 500 eur daňovník zahrnie v roku 2025 do základu dane len vo výške uplatneného ročného odpisu do daňových výdavkov, t. j. v sume 1 375 eur (5 500/4). Zvyšnú časť dotácie daňovník zahrnie do základu dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ročne vo výške uplatneného ročného odpisu z tohto hmotného majetku.
Mikroekonómia: Dotácie
Prenájom majetku obstaraného z dotácií: Obmedzenia a pravidlá
Jedným z najčastejšie nepochopených pravidiel je obmedzenie týkajúce sa prenájmu majetku obstaraného z eurofondov. Ustanovenie § 17 ods. 3 písm. f) zákona o dani z príjmov stanovuje zahrnutie dotácie na obstaranie odpisovaného hmotného majetku počas doby odpisovania daného majetku a vo výške daňového odpisu. Avšak, spôsob zahrnutia daňových odpisov do základu dane pri majetku používanom na prenájom vymedzuje § 19 ods. 3 písm. a) ZDP. Podľa tohto ustanovenia sa do daňových výdavkov zahŕňa daňový odpis najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie.
To znamená, že ak prenajímate majetok, ktorý bol obstaraný z dotácie, vaše daňové výdavky v podobe odpisov sú obmedzené výškou príjmov z prenájmu. Príjem z prenájmu nie je dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku, preto ju nemožno zohľadniť v príjmoch na účely § 19 ods. 3 písm. a).
Príklad: Vozidlo zaradené do 1. odpisovej skupiny (doba odpisovania 4 roky) s ročným odpisom vo výške 20 000 €. Daňovník prijal dotáciu len v sume 40 000 eur, t. j. vo výške zodpovedajúcej jednej polovici obstarávacej ceny vozidla. Z uvedeného dôvodu bude počas doby odpisovania (2025 až 2028) zahrňovať dotáciu do zdaniteľných príjmov ročne v sume 10 000 eur, t. j. sumu zodpovedajúcu jednej polovici rovnomerného ročného odpisu.
Ak bol majetok obstaraný v plnej výške z dotácie a je prenajímaný, dotácia sa zahrnie do základu dane vo výške zodpovedajúcej daňovému odpisu podľa § 19 ods. 3 písm. a). Následne, po uplynutí doby odpisovania hmotného majetku, sa aj dotácia bude zahŕňať do základu dane vo výške douplatňovaného odpisu podľa § 19 ods. 3 písm. a).
Finančný prenájom a jeho špecifiká
Zákon o dani z príjmov sa venuje aj špecifickým situáciám týkajúcim sa finančného prenájmu. Pri vyčíslení základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k porušeniu podmienok finančného prenájmu, sa pri vyradení hmotného majetku postupuje podľa príslušných ustanovení.
Príklad: Spoločnosť obstarala obrábací stroj formou finančného prenájmu. Doba prenájmu bola dohodnutá na 36 mesiacov. Stroj je odpisovaný v 1. odpisovej skupine. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov došlo k predčasnému ukončeniu nájomnej zmluvy a odovzdaniu predmetu nájmu prenajímateľovi. Daňová zostatková cena obrábacieho stroja k 1.1.2025 je vo výške 21892,50 €. Spoločnosť bude v roku 2025 postupovať v súlade so zákonom a pri vyradení obrábacieho stroja z dôvodu jeho vrátenia lízingovej spoločnosti uplatní ustanovenie § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia je zostatková cena obrábacieho stroja uznaným daňovým výdavkom v plnej výške.
V prípade predčasného ukončenia finančného prenájmu z dôvodu škody, napríklad krádeže automobilu, postupuje spoločnosť pri úprave základu dane v súlade so zákonom a pri vyradení automobilu uplatní ustanovenie § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov. Keďže ide o škodu spôsobenú neznámym páchateľom, pričom táto skutočnosť je potvrdená políciou, daňová zostatková cena v sume 39 375 € je v súlade s § 19 ods. 3 písm. g) bod 2 zákona o dani z príjmov v roku 2025 daňovým výdavkom v plnej výške.
Problémy s pozemkami a eurofondy
Okrem daňových a účtovných aspektov existujú aj iné prekážky pri využívaní eurofondov, ktoré súvisia najmä s neusporiadaným vlastníctvom pozemkov. Štát a samosprávy často nemajú dostatok prostriedkov na ich vysporiadanie či sceľovanie, čo im sťažuje súťaž s investormi.
Starostovia sa stretávajú s komplikovanými situáciami, kedy jeden pozemok môže mať desiatky vlastníkov, pričom mnohí z nich nemajú záujem pozemky predať či prenajať, alebo sú už po smrti a dedičské konania nie sú doriešené. Tento stav brzdí nielen opravu ihrísk a budovanie cyklotrás, ale aj stavbu infraštruktúry ako kanalizácií a ciest.
Problém rozdrobeného pozemkového vlastníctva siaha hlboko do minulosti, spôsobený uhorským dedičným právom. Súčasné riešenia, ako napríklad jednoduchšie pozemkové úpravy, zatiaľ nedokázali tento problém efektívne vyriešiť. Jedným z navrhovaných riešení je, aby neusporiadané pozemky po istom čase prešli na štát, od ktorého by si ich obec prenajala alebo kúpila.
Tieto príklady poukazujú na to, že úspešné čerpanie a využívanie eurofondov si vyžaduje nielen dobré projektové zámery, ale aj dôkladné poznanie legislatívy a schopnosť prekonať praktické prekážky, ktoré môžu vzniknúť v procese realizácie. Pri majetku obstaranom z eurofondov je nevyhnutné venovať osobitnú pozornosť pravidlám jeho zdanenia a najmä obmedzeniam týkajúcim sa prenájmu, aby sa predišlo potenciálnym problémom s daňovým úradom.
tags: #majetok #ziskany #z #eurofondov #nemozno #prenajimat