Napriek dlhej histórii spoločného spolužitia a kultúrnej blízkosti, vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom často poznačujú napätia a nedorozumenia. Posledné udalosti, ako napríklad zrušenie spoločného rokovania zahraničných výborov slovenského a maďarského parlamentu, naznačujú, že obe krajiny sa opäť ocitli na bode mrazu. Dôvodov je viac a siahajú od politických deklarácií až po hlboko zakorenené historické krivdy a stereotypy.
Benešove dekréty ako rozbuška
Jedným z hlavných spúšťačov nedávneho napätia bola deklarácia slovenského parlamentu o "nespochybniteľnosti, nedotknuteľnosti a nemeniteľnosti" Benešových dekrétov. Tento krok, iniciovaný Slovenskou národnou stranou a podporovaný naprieč celým politickým spektrom vrátane opozičných strán, vyvolal na maďarskej strane okamžitú a ostrou reakciu. Maďarská politická reprezentácia vnímala tento krok ako "facku" a odmietnutie snáh o zmierenie.
Návrh Strany maďarskej koalície na spoločné vyhlásenie oboch parlamentov o zmierení, ktorý našiel podporu vo všetkých relevantných maďarských politických stranách, bol na Slovensku odmietnutý. Namiesto toho prišla spomínaná deklarácia SNS, ktorá mala byť podľa predsedu Jána Slotu súčasťou širšieho rámca, vrátane zakomponovania do trestnoprávnej roviny v zákone na ochranu republiky.
Reakcia Maďarska bola rýchla a viditeľná. Okrem zrušenia stretnutia parlamentných výborov, prezident László Sólyom tlmočil svoje odmietavé stanovisko prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi a premiér Ferenc Gyurcsány premiérovi Robertovi Ficovi. Slovenský veľvyslanec v Budapešti Juraj Migaš bol predvolaný na maďarské ministerstvo zahraničných vecí. Informácie o slovenskej deklarácii sa dokonca dostali aj do Európskeho parlamentu. V Budapešti sa uskutočnilo protestné zhromaždenie pred slovenským veľvyslanectvom a na Slovensku sa začala petícia za odškodnenie Maďarov, ktorým na základe Benešových dekrétov zabavili majetok po druhej svetovej vojne.
Vzájomné vnímanie a stereotypy
Súčasný spor nie je izolovaným incidentom, ale odráža dlhodobé predsudky a stereotypy, ktoré pretrvávajú medzi Slovákmi a Maďarmi. Prieskum inštitútu Nézőpont Intézet z roku 2017 ukázal, že hoci národy Vyšehradskej štvorky (V4) voči sebe pestujú vysokú mieru vzájomnej náklonnosti, najväčšie "srdce" pre svojich susedov majú práve Slováci.
Podľa tohto prieskumu, Slováci vyjadrili najviac sympatií Čechom (90%), nasledovali Poliaci (75%) a Maďari (72%). Naopak, z opačnej strany boli city vlažnejšie. Česi uviedli ako svoj najobľúbenejší národ Slovákov (73%), ale najmenej obľúbeným susedom sa stali opäť Slováci (21%), čo bolo najhoršie hodnotenie v rámci celej V4. Tieto výsledky naznačujú komplexnosť vzájomného vnímania, kde sa miešajú pozitívne pocity s negatívnymi stereotypmi.
Vzťah s Maďarmi je obzvlášť citlivý. Hoci 72% Slovákov sa na adresu svojich južných susedov vyjadrilo priaznivo, rovnaké hodnotenie im opätovalo len 59% Maďarov. Pripisuje sa to pretrvávajúcej "trianonskej traume" a pocitu, že z rozpadu Rakúsko-Uhorska vyšli víťazne Slováci. Na druhej strane, pri negatívnom hodnotení sa predovšetkým Slováci a Maďari zameriavali jeden na druhého.
Odborníci poukazujú na to, že stereotypy na oboch stranách sú hlboko zakorenené. Slováci sú často vnímaní ako menejcenní, menej schopní a menej nadaní, čo má viesť k ich nadradenému postoju. Naopak, Maďari sú vnímaní ako tí, ktorí pozerajú s nadradenosťou, túžia po revízii Trianonu a obnovení "veľkého Uhorska". Tieto stereotypy sú často reprodukované v rodinách a vzdelávacom systéme.
Jazykovedkyňa a vedúca oddelenia sociálnej lingvistiky Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra, PhDr. Alena Petríková, PhD., delí predsudky Slovákov voči Maďarom na "umelecko-folklórne" (Maďari majú radi papriku, sú prchkí) a "jazykovo-komunikačné" (ľudia s prízvukom sú menej vzdelaní alebo hlúpejší). Podobné stereotypy existujú aj v Maďarsku voči Slovákom, ktoré vychádzajú z kultúrnych predstáv o ich živote.
Potenciál spolupráce a spoločná identita V4
Napriek napätiam a predsudkom, prieskum inštitútu Nézőpont Intézet odhalil aj spoločné názory a túžby národov V4. Viac ako polovica respondentov si myslí, že spolupráca v rámci V4 je veľmi dôležitá a mala by presadzovať jednotné ekonomické a politické záujmy. Tento pocit je živený najmä vnímaním krivdy voči západnej Európe, pričom až tri štvrtiny účastníkov prieskumu si myslia, že západoeurópske krajiny sa k štátom V4 nesprávajú ako k rovnocenným partnerom.
Spoločné záujmy sa prejavujú aj v otázkach migrácie. Obyvatelia V4 vo všeobecnosti podporujú výstavbu hraničných plotov a nesúhlasia s kvótami na prerozdeľovanie utečencov. V prieskume sa tiež ukázalo, že 65% respondentov odmieta myšlienku vzdať sa národnej meny, hoci väčšina Slovákov je s eurom spokojná.
Predstava, že V4 by mohla byť alternatívou voči západnému jadru EÚ, je však podľa analytikov naivná. V praxi bola spolupráca v rámci V4 vždy charakterizovaná skôr voľným medzivládnym spojením, ktoré sa na úrovni EÚ často drobil pre rozdielnosť záujmov.
Najväčšími prioritami pre užšiu spoluprácu v rámci V4 sú podľa prieskumu:
- Väčšia ochrana vonkajších hraníc EÚ, motivovaná strachom z imigrantov.
- Harmonizácia priemyselnej politiky.
- Výstavba diaľnic.
Kultúra ako nástroj zbližovania
Napriek politickým rozdielom a historickým krivdám, kultúra môže slúžiť ako most spájajúci národy. Týždeň maďarskej kultúry v Bratislave pod názvom "Viac ako sused", organizovaný Maďarským veľvyslanectvom a Maďarským inštitútom, je príkladom snahy o zblíženie. Podujatie poukazuje na pestrosť Strednej Európy a zdôrazňuje tisícročné spolužitie, ktoré vytvorilo mnoho styčných bodov medzi Slovákmi a Maďarmi.
Podujatia ako koncerty, tanečné vystúpenia, prezentácie kníh a gastronomické ochutnávky majú za cieľ predstaviť bohatú maďarskú kultúru a posilniť vzájomné porozumenie. Veľvyslankyňa Maďarskej republiky na Slovensku, Eva Czimbalmosné Molnár, vyjadrila presvedčenie, že práve kultúra je tým, čo spája a približuje národy a krajiny, napriek existujúcim nedorozumeniam.
Hoci politické vzťahy môžu byť napäté, potenciál pre užšiu spoluprácu a vzájomné porozumenie existuje. Je však nevyhnutné, aby sa obe strany aktívne snažili prekonávať stereotypy, budovať dôveru a hľadať spoločné záujmy, namiesto toho, aby sa utápali v minulosti a neustáleho pretekania v počte historických krívd. Ako hovorí jedno príslovie, "jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať", čo naznačuje, že rozdiely sú často minimálne a vzájomné podceňovanie je kontraproduktívne.