Hrad Ľupča, majestátna dominanta Slovenskej Ľupče, postupne opäť nadobúda svoj niekdajší lesk a slávu. Tento ambiciózny projekt obnovy je zabezpečovaný jeho súčasným majiteľom, spoločnosťou Železiarne Podbrezová, ktorá od roku 2002 systematicky pracuje na rekonštrukcii tejto významnej kultúrnej pamiatky. Obnova hradu nie je len snahou o zachovanie architektonického dedičstva, ale aj investíciou do identity, regionálnej hrdosti a kultúrnej pamäte, ktorá má potenciál stať sa jedným z najvýznamnejších impulzov pre rozvoj cestovného ruchu v regióne.
Postupná Obnova ako Investícia do Budúcnosti
Renovácia Hradu Ľupča nie je jednorazovou záležitosťou, ale dlhodobým procesom, ktorý prebieha od roku 2002. V priebehu rokov boli postupne realizované viaceré etapy obnovy, ktoré sa dotkli rôznych častí hradného komplexu. Začínalo sa opravou striech, následne sa pristúpilo k fortifikačnému systému, zahŕňajúcemu hradby, brány a bašty. Dôležitou súčasťou obnovy bola aj pamiatková obnova Gizelinho paláca, položenie nových kamenných dlažieb na dolnom nádvorí, renovácia kaplnky a najvyššieho poschodia Rubigallovej veže. Tieto kroky vytvorili základy pre ďalšie etapy obnovy a postupne transformovali hrad do podoby, ktorá umožňuje jeho lepšie využitie.
Nedávna etapa obnovy sa zamerala na projekt "Hrad Ľupča - obnova horného nádvoria". Táto časť projektu, ktorá získala financovanie z Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a štátneho rozpočtu SR, ako aj spolufinancovanie od Železiarní Podbrezová, priniesla obnovu horného nádvoria, novú kamennú dlažbu a zreštaurovanie fasád. Vznikla tak ďalšia ucelená zrekonštruovaná časť hradu, ktorá poskytuje priestor pre rozšírenie expozičných plôch hradného areálu a pre organizovanie výstav umelcov.
Financovanie Obnovy: Spojenie Európskej a Národnej Podpory
Financovanie obnovy Hradu Ľupča je ukážkovým príkladom úspešnej spolupráce medzi medzinárodnými inštitúciami a domácimi subjektmi. Na poslednú etapu obnovy, konkrétne na obnovu horného nádvoria, bola použitá suma takmer 600 000 eur. Z tejto sumy tvoril projektový grant z finančného mechanizmu EHP a štátneho rozpočtu SR 478 278 eur. Železiarne Podbrezová projekt spolufinancovali sumou 119 569 eur. Okrem obnovy horného nádvoria sa z týchto prostriedkov podarilo kompletne zreštaurovať a obnoviť aj komnatu Márie Séči s jej predpolím.
Za koľko som kúpil zámok, koľko stála rekonštrukcia. Poďme sa porozprávať o peniazoch!
Projekt bol realizovaný v rámci programových oblastí "Ochrana a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva" a "Podpora diverzity v kultúre a umení v rámci európskeho kultúrneho dedičstva". Tieto programy sú výsledkom úzkej spolupráce Európskej únie s krajinami ako Island, Lichtenštajnsko a Nórsko v rámci Dohody o EHP. Cieľom týchto grantov je prispieť k zníženiu sociálnych a ekonomických rozdielov a k posilneniu bilaterálnych vzťahov s európskymi krajinami. V období rokov 2009-2014 sa suma ich pomoci vyšplhala na úroveň 1,79 miliardy eur, pričom Nórsko sa na tejto sume podieľalo až 97 percentami. Príspevok pre Slovenskú republiku v tomto období presiahol 80 miliónov eur.
Odhistorické Výzvy a Architektonické Riešenia
Obnova hradu si vyžadovala aj prekonávanie nemalých architektonických výziev. Ako uviedol architekt hradu Jozef Sálus, najväčšími výzvami boli často nepredpokladané skutočnosti, ako napríklad pôvodné trámy s obrovskými prierezmi v Rubigallovej veži. Dôležitá bola tiež úzka kooperácia s reštaurátormi, aby technické riešenia neboli v rozpore s ich odbornými názormi na reštaurovanie konkrétnych častí.
Zvláštnu kapitolu predstavuje obnova donjonu, najstaršej zachovanej časti hradu s koreňmi siahajúcimi do 13. storočia. Súčasťou obnovy tohto priestoru je predovšetkým záchrana a prezentácia pôvodnej nástennej maliarskej výzdoby, ktorá bola v minulosti výrazne poškodená. Reštaurátorský výskum odkryl cenné stavebné aj výtvarné nálezy, ktoré umožňujú hlbšie pochopenie najstarších období hradu Ľupča. Donjon má potenciál stať sa autentickým miestom, kde návštevník nebude len pozorovať históriu, ale doslova sa v nej ocitne.
Komplexná Obnova Najcennejších Častí Hradu
Ďalšia fáza obnovy, ktorá sa plánuje realizovať v najbližších dvoch rokoch, sa zameria na druhé nadzemné podlažie stredovekej časti hradu, teda na jeho historicky, architektonicky a umelecky najcennejšie priestory. Spracovateľom podrobnej projektovej dokumentácie je Ateliér Turčan s.r.o., ktorý má bohaté skúsenosti v oblasti pamiatkovej obnovy. Súčasťou prípravy projektu bol aj doplnkový reštaurátorský výskum a návrh reštaurovania pod vedením akademického maliara Jozefa Doricu, ktorý odkryl mimoriadne cenné stavebné aj výtvarné nálezy.
Jedným z obnovených priestorov bude Komnata Františka Vešeléniho, ktorá vznikne v prepojení s už zrekonštruovanou komnatou Márie Séči. Tento priestor bude slúžiť ako reprezentatívna renesančná spálňa, približujúca kultúru hradného bývania 17. storočia. Návštevníci tu uvidia dobové zariadenie, ako posteľ Františka Vešeléniho (originál alebo verná replika), nábytok, dekorácie a funkčnú repliku kachľovej pece vyrobenú na základe nálezov kachlíc z archeologického výskumu hradu.
Spojením viacerých menších priestorov vznikne Veľká sieň, ktorá bude slúžiť ako renesančná hodovňa. V tomto veľkorysom priestore sa bude prezentovať dobová kultúra stolovania či každodenný aj slávnostný život šľachty. Veľká sieň však nebude len statickou expozíciou. Počíta sa s jej využitím aj ako rokovacej a reprezentačnej miestnosti pre odborné, vedecké, historické či kultúrne podujatia.
Odstránenie Rušivých Zásahov a Vytvorenie Návštevníckeho Zážitku
Mimoriadne dôležitým krokom v obnove hradu je aj odstránenie rušivých stavebných zásahov z rokov 1957 až 1959, ktoré vznikli pri adaptácii hradného objektu na nútené umiestnenie rehoľných sestier v rámci Akcie R. Tieto zásahy, hoci vznikli v konkrétnom historickom kontexte, výrazne narušili autentický charakter viacerých priestorov. Prioritou obnovy je návrat k pôvodným historickým, umeleckým a pamiatkovým hodnotám.
Cieľom obnovy, popri rekonštrukcii murív a interiérov, bude aj vytvorenie silného návštevníckeho zážitku, ku ktorému sa budú ľudia chcieť vracať. Obnovené priestory budú oživené dobovým slovom, obrazom aj zvukom. Počíta sa s ozvučením priestorov, inteligentným sprievodcom, projekciou príbehov histórie na hradné múry a ďalšími prvkami na princípoch takzvaných múzeí tretej generácie.
Hrad Ľupča v Kontexte Slovenských Hradov
Hrad Ľupča patrí medzi autenticky najzachovalejšie a typologicky najzaujímavejšie slovenské hrady. Jeho areál využívali uhorskí panovníci na pobyty počas poľovačiek, ale aj na spravovanie krajiny. Vývoj hradu dokumentuje prístupy renesančných vlastníkov, kráľovského eráru i štátu k využívaniu hradných stavieb od jeho prvopočiatkov až po koniec 20. storočia.
Slovensko sa, vzhľadom na svoju rozlohu, zaraďuje medzi krajiny s najväčším zastúpením zachovaných hradných architektúr v Európe. Nepokojné a neustálymi vojnovými konfliktmi prepletené obdobie 16. a 17. storočia spôsobilo, že drvivá väčšina z nich sa zachovala v neúplnom, často len v torzovitom stave. Aj po rozsiahlom poškodení hradu zemetrasením v roku 1443 sa zachovala jeho architektonická podstata a následná oprava nadväzovala na to, čo sa z neho zachovalo.
V nasledujúcich slohových obdobiach sa budovanie hradu ďalej kontinuálne vyvíjalo. Hrad sa upravoval a menil podľa potrieb a dôležitosti jeho vlastníkov. Keďže sa na konci protihabsburských stavovských povstaní nachádzal v správe štátu, zastúpenom banskobystrickou banskou komorou, bol uchránený od cieleného zničenia. Dokonca našiel svoje využitie aj v období po zrušení poddanstva, kedy, vďaka iniciatíve Egida Lehotského, poslanca za mesto Brezno, bol v jeho útrobách zriadený sirotinec pre osirelé deti erárnych robotníkov. Ani rozpad Rakúsko-Uhorska nezmenil využitie priestorov hradu na výchovu sociálne hendikepovanej mládeže. Po vzniku Československej republiky prešiel hrad do vlastníctva štátu a zmenil sa iba názov inštitúcie na Československý štátny sirotinec.
Po obsadení Slovenskej Ľupče nemeckým vojskom, v októbri 1944, sa ústav na hrad nakrátko vrátil, aby bol následne vysťahovaný a z hradu sa stal po oslobodení pracovný tábor pre zajatých nemeckých vojakov. Polepšovňa sa ešte dvakrát nakrátko vrátila na hrad, aby ju od roku 1950 definitívne nahradili učni Švermových železiarní z Podbrezovej. Ich Stredisko pracujúceho dorastu a Domov učňovskej mládeže využívali priestory po predchodcoch, predovšetkým dielne. No už od roku 1954 sa tieto učňovské zariadenia premiestnili do Podbrezovej a z hradu sa stal sklad veľkoobchodu.
Je zarážajúce, že napriek pomerne dobrému stavu a viditeľným kvalitám historickej architektúry zostal hrad Ľupča v druhej polovici 20. storočia, až na malé výnimky, mimo záujmu pamiatkovej starostlivosti. Drastická, k pamiatke necitlivá generálna oprava hradu Ľupča sa začala realizovať už v roku 1957 kvôli potrebe umiestnenia vyše dvesto rehoľných sestier v areáli hradu. Napriek tomu, že všetky práce boli organizované pod hlavičkou Pamiatkostavu Žilina. Najväčším zásahom bolo budovanie veľkokapacitných toaliet a kúpeľní pre mníšky, ktorým padla za obeť, napríklad, vstupná hala neogotického schodiska i mimoriadne cenná renesančná výmaľba na druhom podlaží donjonu (najstaršia zachovaná časť hradu). Pôvodný pôdorys podlaží bol narúšaný novými deliacimi priečkami, pôvodné omietky boli prekrývané olejovými nátermi a podlahy zalievané betónom.
Po spoločensko-politických zmenách v roku 1989 získal hradný areál Krajský ústav pamiatkovej starostlivosti v Banskej Bystrici po tom, ako ho už skôr opustili všetky rehoľníčky, ktoré sa presťahovali do nového zariadenia. Ústav prenajal priestory hradu Biskupskému úradu v Banskej Bystrici, ktorý tu zriadil diecézny kňazský seminár. Ten tu pôsobil krátko, no zabezpečil areálu zodpovedajúcu údržbu a primerané využitie. Po jeho odchode do Badína v roku 1993 ostal hrad v rukách pamiatkovej inštitúcie, ktorá sa postarala o najnutnejšie práce, akými boli statické zabezpečenie oporného piliera západnej fasády horného hradu, obnova vodovodu či pokrytie menších strešných plôch medeným plechom.
Ľupčiansky hrad bol naďalej v majetku Pamiatkového ústavu Bratislava, stredisko Banská Bystrica a viacerí zahraniční záujemcovia mali v pláne hrad odkúpiť. Väčšina z nich sa zaujímala o to, ako vyťažiť z neho čo najviac peňazí, ale nepočítali s rozsiahlymi investíciami, ktoré si vyžadovala obnova a následná prevádzka zariadenia. Napokon všetci od svojich zámerov upustili. Ukázalo sa, že ani obec by nebola schopná financovať rozsiahle opravy a prevádzku hradu.
Hrad Ľupča ako Živá Kultúrna Scéna
Okrem rekonštrukčných prác sa na hrade Ľupča konajú aj rôzne kultúrne podujatia, ktoré oživujú jeho priestory a približujú históriu širokej verejnosti. Na hrade sa organizujú komorné koncerty, výstavy, remeselné trhy a tematické podujatia, ktoré lákajú návštevníkov z celého Slovenska.
Za koľko som kúpil zámok, koľko stála rekonštrukcia. Poďme sa porozprávať o peniazoch!
Návštevníci si môžu vychutnať atmosféru hradu počas komentovaných prehliadok, ktoré sa konajú pravidelne, najmä počas víkendov a sviatkov. Okrem prehliadok dolného a horného nádvoria, sa návštevníci môžu tešiť aj na špeciálne akcie. Napríklad, počas Veľkej noci prebiehajú špeciálne komentované prehliadky. Piesne a árie rôznych skladateľov zaznievajú v Gizelinej sále, pričom sa prezentujú diela ako od ikonických autorov, tak aj od menej známych skladateľov či rodákov z okolia. V jesenných mesiacoch sa na hrade koná tradičná výstava húb, ktorá priláka milovníkov prírody a mykológie. Okrem toho, hrad hostí aj divadelné predstavenia, ktoré sa odohrávajú v netradičných priestoroch, ako napríklad v tajomnej pivnici hradu. Letná sezóna býva obohatená o vystúpenia sokoliarov, ktorí predvádzajú svoje umenie a potešia tak malých aj veľkých návštevníkov. Hradné múry sa stávajú aj plátnom pre výstavy rôznych umelcov, prezentujúcich ich sochársku a maliarsku tvorbu. Pre spríjemnenie pobytu je na hradnom nádvorí umiestnené občerstvenie, ktoré umožňuje návštevníkom vychutnať si historickú atmosféru a spríjemniť si čakanie na prehliadky.
Hrad Ľupča tak nie je len monumentálnou stavbou, ale živým centrom kultúry a histórie, ktoré neustále rastie a rozvíja sa, aby pritiahlo nových návštevníkov a uchovalo si svoje miesto v srdciach ľudí.
tags: #lupciansky #hrad #rekonstrukcia