Rasová spravodlivosť presahuje rámec predchádzania individuálnym prípadom rasovej diskriminácie. Je to predovšetkým boj proti štrukturálnemu útlaku, ktorý si vyžaduje prácu na systémových zmenách a zameranie sa na základné príčiny rasového útlaku. Politická moc neraz odopiera základné práva ľuďom inej než bielej farby pleti, zatiaľ čo ekonomická moc uprednostňuje belochov pri zamestnávaní, kariérnom raste a odmeňovaní. Tieto nerovnosti sa prejavujú v mnohých sférach života, od policajného systému až po prístup ku kvalitnému vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti.
Rasová diskriminácia sa môže týkať nielen černochov a černošiek, ale aj iných ľudí posudzovaných na základe rasovej príslušnosti. Neraz sa prelína s diskrimináciou náboženských a etnických menšín a môže nadobúdať špecifické formy, keď sa zameriava na ľudí na úteku alebo migrantov a migrantky.
Rasizmus v policajných systémoch a v oblasti práva
Rasistické a diskriminačné praktiky poznačili policajný systém na celom svete. Títo ľudia častejšie čelia nezákonnému zatýkaniu, krutému, ponižujúcemu a neľudskému zaobchádzaniu. Policajné násilie, ktoré môže mať za následok smrť, je častým javom. Okrem toho čelia častejším kontrolám totožnosti, zatýkaniu a väzneniu za trestné činy súvisiace s drogami. Sú tiež častejšie zadržiavaní za drobné priestupky a priestupky proti „verejnému poriadku“.
Príkladom môže byť vynucovanie lockdownov a opatrení obmedzujúcich slobodu pohybu počas pandémie COVID-19, ktoré neúmerne zasiahlo rasovo marginalizované osoby a skupiny. V Brazílii sa „vojna proti drogám“ využíva na ospravedlnenie neprimeraného a nadmerného používania policajnej sily, vrátane vykonávania mimosúdnych popráv, čo má za následok tisíce mŕtvych afrobrazílskych obyvateľov žijúcich vo favelách.
Znepokojivý trend systémovej rasovej diskriminácie v súčasnosti pozorujeme aj v podobe násilia voči migrantom a migrantkám, ľuďom na úteku a hľadajúcim azyl. V Tunisku rasistické výroky prezidenta vyvolali vlnu protičernošského násilia, pričom terčom útokov násilníckych skupín i polície sa stali migranti aj študentky. Ľudia migrujúci do Kataru za prácou, pochádzajúci najmä z Afriky a južnej Ázie, sa často stretávajú s diskrimináciou kvôli svojmu národnostnému a rasovému pôvodu.
Európske zákonodarné orgány pokračujú vo svojich snahách o blokovanie bezpečných a legálnych ciest, pričom neváhajú kriminalizovať záchranárske misie a pomoc ľuďom na úteku. Zriedkavé nie je ani vytláčanie ľudí späť za hranice Európy. Ľudia na úteku do Európy, vrátane žiadateľov o azyl, sú preto čoraz častejšie nútení uprednostniť nebezpečné trasy.
Amnesty International vyjadruje znepokojenie nad dvojakými štandardmi v oblasti medzinárodnej spravodlivosti. Medzinárodný trestný súd (ICC) zjavne zlyháva vo vyvodzovaní zodpovednosti voči ľuďom podozrivým zo spáchania zločinov pochádzajúcim z vplyvných štátov. Úrad prokurátora ICC sa nedávno rozhodol nevyšetrovať alebo znížiť prioritu vyšetrovania zločinov údajne spáchaných štátnymi príslušníkmi vplyvných štátov, ako sú USA a Spojené kráľovstvo. Tieto rozhodnutia vyvolávajú otázku, či ICC uplatňuje zásady medzinárodnej spravodlivosti bez ohľadu na vplyv páchateľov. Problémom sú aj rozdielne aplikované rozpočtové obmedzenia. V dôsledku rozpočtových obmedzení ICC obmedzil vyšetrovanie situácií v Nigérii či Afganistane. Na vyšetrovanie zločinov spáchaných na Ukrajine však ICC vyčlenil fondy z dobrovoľného financovania. Okrem toho ICC nepokročil vo vyšetrovaní zločinov spáchaných na Okupovaných palestínskych územiach, vrátane apartheidu, ktorý je zločinom proti ľudskosti.
Od založenia štátu Izrael v roku 1948 izraelské vlády vytvorili a udržiavajú systém zákonov, politík a praktík zameraných na utláčanie a ovládanie palestínskeho obyvateľstva. Tento systém sa v rôznych oblastiach, kde Izrael vykonáva kontrolu nad právami Palestínčanov, prejavuje rôznymi spôsobmi, avšak zámer je vždy rovnaký - zvýhodňovať židovské obyvateľstvo Izraela na úkor Palestínčanov. Príkladom je vysťahovanie Palestínčanov z ich domovov, ako v prípade Mohammeda Al-Ražábího z Jeruzalema, ktorému izraelské orgány odopreli možnosť vytvoriť si "útulný domov".
Vladimír Bilčík: Pripravuje sa európska legislatíva, ktorá má zadefinovať prejavy rasizmu
Rasizmus a nerovnosti v prístupe k základným právam
Rasizmus a štrukturálne nerovnosti vytvárajú prekážky, ktoré niektorým ľuďom bránia v prístupe ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Dlhodobá nedostupnosť kvalitnej starostlivosti môže neskôr zhoršiť ich zdravotné problémy. Problém s prístupom k zdravotnej starostlivosti je veľmi rozšírený. Napríklad v Namíbii čelí obyvateľstvo kmeňa San výrazným prekážkam v prístupe k zdravotnej starostlivosti v dôsledku veľkej vzdialenosti od miest, nedostatočného vzdelania, nedostatku finančných prostriedkov a nedostupnosti verejnej dopravy.
Rasová spravodlivosť znamená aj to, že všetky deti majú prístup ku kvalitnému vzdelávaniu. Rómske deti v Česku, Maďarsku, na Slovensku a v ďalších krajinách už desaťročia zažívajú systémovú diskrimináciu v prístupe k vzdelaniu. Toto porušovanie ľudských práv má systémový charakter. Rómske deti zaraďujú do špeciálnych škôl a tried určených pre žiakov a žiačky s mentálnym znevýhodnením, segregujú ich do škôl a tried určených len pre rómske deti. V bežných školách k nim pristupujú s predsudkami a zaobchádzajú s nimi inak než s deťmi bielej farby pleti.
V Indii a Nepále sú ženy a dievčatá z tzv. nízkych kást, ako sú dalitky, častejšie vystavené negatívnym dôsledkom klimatických zmien, pretože sú nútené žiť v segregovaných a izolovaných obydliach. Tieto ženy nemajú žiadny prístup k zdrojom ani možnosť ovplyvniť rozhodnutia, ktoré sa ich týkajú. V Severnej Amerike znečistenie ovzdušia neúmerne postihuje predovšetkým chudobnejšie komunity ľudí inej než bielej farby pleti, najmä Afroamerické. Štvrte, v ktorých bývajú, sa totiž častejšie nachádzajú v blízkosti elektrární, rafinérií a diaľnic, čo vedie k vyššej miere respiračných ochorení a rakoviny. Zmena klímy mimoriadne škodlivo vplýva aj na životy ľudí z komunít pôvodného obyvateľstva.
Spaľovanie fosílnych palív poškodzuje životné prostredie a spôsobuje početné úmrtia. Súčasný odklon svetovej ekonomiky od fosílnych palív a prechod na obnoviteľné zdroje energie však tiež môže zasahovať do ľudských práv a škodiť životnému prostrediu. Táto transformácia počíta s masívnym nárastom ťažby nerastných surovín. Ak tento trend pokračuje, ťažobné spoločnosti a ich odberatelia môžu prehĺbiť problém porušovania práv ľudí žijúcich v blízkosti baní a tiež zamedziť prechod k udržateľnej budúcnosti. V bangladéšskom meste Satkhira je nedostatok pitnej vody a miestne ženy sú nútené každý deň prejsť s džbánmi s vodou niekoľko kilometrov. Väčšinu ľudí žijúcich na juhozápadnom pobreží Bangladéša ohrozujú dôsledky klimatických zmien z dôvodu života v nízko položených, exponovaných oblastiach, závislosti živobytia od prírodných zdrojov a chudoby.
Boj za rovnosť a inklúziu
V posledných rokoch stojí na čele zmien hnutie #BlackLivesMatter (na životoch černochov a černošiek záleží), ktoré vzniklo v roku 2013 v reakcii na oslobodzujúci rozsudok pre vraha Trayvona Martina. Toto hnutie bojuje za odstránenie systému, v ktorom sú ľudia bielej farby pleti nadradení ostatným. S právom na nediskrimináciu sa prelína aj možnosť bezpečne protestovať. Ľudia, ktorí čelia nerovnosti a diskriminácii na základe veku, rasy, rodovej identity a mnohých ďalších faktorov, čelia ešte väčšiemu riziku ohrozovania a obmedzovania práva na protest. Je veľmi dôležité, aby každý človek mohol protestovať bezpečne a bez diskriminácie.
Technologické spoločnosti bez vedomia a súhlasu dotknutých osôb získavajú milióny fotografií z profilov na sociálnych sieťach. Pri vývoji technológie rozpoznávania tvárí siahajú aj do iných databáz vrátane registrov vodičských preukazov. Technológie rozpoznávania tvárí môžu zosilniť rasovú diskrimináciu prítomnú v policajných opatreniach a ohrozujú právo na protest. Tieto technológie predstavujú obzvlášť veľké riziko pre černošské a menšinové komunity. Ak nebudeme konať, technológie rozpoznávania tvárí a ich nebezpečné dôsledky sa stanú bežnou súčasťou našich životov.
Štáty musia zabezpečiť spravodlivosť a kompenzácie vrátane odstránenia rasistických zákonov, politík a praktík, ako aj zaručiť rovnosť v prístupe k ekonomickým a sociálnym právam. Približne 50 000 ľudí sa zúčastnilo na demonštrácii proti rasizmu vo Viedni v roku 2020.
"Obrátený rasizmus" a jeho kritika
Termín "obrátený rasizmus", niekedy označovaný aj ako pozitívna diskriminácia, vychádza z predpokladu, že afirmatívna akcia a podobné programy zamerané na nápravu rasovej nerovnosti predstavujú formy rasizmu namiereného proti belochom. V širšom zmysle môže byť rasizmus definovaný ako „a) predsudky alebo antagonizmus voči väčšinovej alebo (bývalej) dominantnej etnickej skupine“. V užšom zmysle sa týka „c) diskriminácie (resp. systematických postojov, činností a inštitúcií v neprospech) väčšinovej rasy“.
Samotná existencia obráteného rasizmu, podľa definícií b) alebo c), je často spochybňovaná. Podstatou definície rasizmu je jeho systematickosť. Rasizmus je preto možný len vtedy, ak má diskriminujúca strana v krajine moc a kontroluje inštitúcie. V prípade menšín to však nie je možné. Menšina môže prejavovať predsudky voči väčšine a môžu sa vyskytnúť individuálne prípady diskriminácie príslušníka väčšiny, ale ako systematický jav obrátený rasizmus neexistuje. O tzv. obrátenom rasizme sa na Slovensku hovorí najmä v súvislosti so sociálnym zabezpečením pre rómske menšiny.
Iniciatívy a stratégie v boji proti rasizmu
Európska komisia predstavila novú stratégiu proti rasizmu, ktorá nadväzuje na akčný plán EÚ z rokov 2020 - 2025. Cieľom je vytvoriť Európu, v ktorej môžu ľudia prosperovať bez diskriminácie a plne sa zapájať do života spoločnosti. Napriek pokroku v boji proti rasizmu, ktorý bol dosiahnutý v posledných rokoch, prieskum Eurobarometra ukazuje, že takmer dve tretiny občanov stále považujú rasovú diskrimináciu za vážny problém vo svojich krajinách. Európska únia zdôrazňuje, že „rasizmus nemá v našej Únii miesto“ a táto stratégia mení túto zásadu na činy prostredníctvom posilnenia presadzovania právnych predpisov a boja proti diskriminácii.
Existuje niekoľko organizácií a iniciatív, ktoré sa aktívne zapájajú do boja proti rasizmu a diskriminácii:
- Európska komisia proti rasizmu a intolerancii (ECRI): Orgán monitorujúci ľudské práva v rámci Rady Európy, zameraný na boj proti rasizmu, diskriminácii, xenofóbii, antisemitizmu a intolerancii.
- Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA): Podporuje a chráni ľudské práva v EÚ a vydáva správy o situácii v oblasti základných práv.
- Európska sieť proti rasizmu (ENAR): Celoeurópska sieť, ktorá presadzuje rasovú rovnosť a zabezpečuje spoluprácu medzi subjektmi občianskej spoločnosti bojujúcimi proti rasizmu.
- Európsky akčný týždeň boja proti rasizmu: Koná sa v marci pri príležitosti Medzinárodného dňa eliminácie rasovej diskriminácie (21. marca).
Prípady porušovania ľudských práv počas pandémie COVID-19
Pandémia COVID-19 priniesla výnimočnú situáciu, ktorá si v niektorých prípadoch vyžiadala zavedenie mimoriadnych opatrení na zastavenie šírenia infekcie. Medzinárodné právo umožňuje vládam udeliť zvláštne právomoci v záujme zachovania práva na zdravie, avšak rozhodnutia o obmedzení ľudských práv musia sledovať legitímne ciele v oblasti verejného zdravia, vychádzať z dôveryhodných vedeckých podkladov a nesmú byť svojvoľné ani diskriminačné.
Amnesty International vyjadrila znepokojenie nad tým, že zavádzanie karanténnych opatrení počas pandémie COVID-19 v mnohých európskych krajinách sprevádzalo porušovanie ľudských práv. Reštriktívne opatrenia neprimerane zasiahli práva príslušníkov marginalizovaných skupín a osôb, ktoré zažívali stigmatizáciu, diskrimináciu a násilie už pred pandémiou.
- Slovensko: Prístup k riešeniu pandémie COVID-19 bol vo viacerých prípadoch pochybný. Boli zaznamenané neproporčné zásahy do ľudských práv marginalizovaných skupín, vrátane nejasného právneho základu pre povinnú karanténu v rómskych osadách, čo mohlo viesť k svojvoľnému zadržiavaniu osôb. Opatrenia voči Rómom a Rómkam prispeli k ich ďalšej stigmatizácii a predsudkom.
- Bulharsko: V rámci povinných karanténnych opatrení bolo od zvyšku krajiny odrezaných viac ako 50 000 Rómov a Rómok, čo viedlo k nedostatku potravín. V Burgase úrady používali drony na snímanie teploty a sledovanie pohybu obyvateľov rómskych osád.
- Francúzsko: V Seine-Saint-Denis, najchudobnejšej oblasti s majoritou obyvateľov severoafrického a západoafrického pôvodu, bol počet pokút za porušenie karantény trikrát vyšší ako v iných častiach krajiny. Bolo zaznamenané rasistické urážanie a fyzické násilie zo strany polície voči osobám afrického pôvodu.
- Španielsko: Video z Bilbaa zachytáva policajtov, ktorí zastavili a zneužili silu proti mladému mužovi údajne severoafrického pôvodu.
- Taliansko: Mimovládna organizácia Avvocato di Strada zdokumentovala prípady, keď ľudia bez domova dostali pokutu za to, že neboli schopní dodržať opatrenia týkajúce sa izolácie.
Boj proti rasizmu ako neustály proces
Boj proti rasizmu je komplexný a dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje úsilie zo strany všetkých. Medzi najdôležitejšie kroky v boji proti rasizmu patria:
- Vzdelávanie a osveta: Je dôležité, aby sa ľudia učili o histórii rasizmu, o jeho prejavoch a o jeho dopadoch na spoločnosť. Vzdelávanie by malo byť zamerané na rozvoj kritického myslenia a na podporu empatie a tolerancie voči iným rasám a etnickým skupinám. Prevencia je veľmi dôležitá, predovšetkým v školskom prostredí.
- Legislatíva a politiky: Je dôležité, aby existovali zákony a politiky, ktoré zakazujú rasovú diskrimináciu a chránia práva príslušníkov menšín. Tieto zákony a politiky by mali byť účinne vymáhané.
- Podpora obetí rasizmu: Obete rasizmu potrebujú prístup k podpore a pomoci, vrátane psychologického poradenstva, právnej pomoci a finančnej podpory.
- Aktívny postoj a solidarita: Každý z nás môže prispieť k boju proti rasizmu tým, že bude aktívne vystupovať proti prejavom rasovej diskriminácie a nenávisti a postaví sa za obete rasizmu.
Nenávistné prejavy sú v rozpore so základnými princípmi demokratickej spoločnosti, pretože podporujú intoleranciu, nenávisť a násilie. Štát má povinnosť chrániť práva a dôstojnosť všetkých ľudí. Slovenský trestný zákon obsahuje ustanovenia, ktoré postihujú hanobenie národa, rasy alebo presvedčenia a podnecovanie k národnostnej, rasovej alebo etnickej nenávisti.
- marec je Medzinárodný deň boja proti rasovej diskriminácii. Aj na Slovensku si v tento deň pripomíname, že ľudia sú si rovní v dôstojnosti aj právach a že boj proti rasizmu a diskriminácii je neustálou výzvou pre celú spoločnosť.