Každý hudobník sa v rôznych fázach svojej kariéry nevyhnutne zamýšľa nad svojou aktuálnou situáciou. Často dochádza k porovnávaniu s kolegami, ktorí sú na scéne dlhšie, dosiahli väčší úspech, hrajú pre početnejšie publikum na lukratívnejších miestach. Toto porovnávanie nevyhnutne vedie k otázkam o príčinách rozdielov: sú to lepšie skladby, viac šťastia, finančná podpora od rodiny, alebo možno "anjel strážny" s neobmedzenými možnosťami? Niektorí hudobníci si možno uvedomia, že ich cesta je skôr "alternatívna" alebo "kultová" a možno ani netúžia po masovom úspechu. Istý skúsený hudobník kedysi poznamenal, že by radšej hral štyri akordy pre desaťtisíc ľudí, ako dvadsať akordov pre štyroch. Kapela Kýbel Mačiek sa rozhodla ísť cestou aktívneho potláčania svojej hudby a odmietla "zaspať za cieľovou čiarou majstrovstiev okresu". Ich ambíciou je dráždiť zmysly nielen sluchové, ale aj vizuálne, aby sa verejnosť dozvedela o ich vzhľade a schopnostiach.
Počiatky: Improvizácia a Prvé Klipy
Prvý videoklip kapely vznikol v improvizovaných podmienkach, s vlastnou réžiou. Skúšobňa poslúžila ako štúdio a na snímanie postačila kamera Go Pro. Svetelné efekty zabezpečil reflektor z garáže, pričom sa kapela spoliehala na svoju prirodzenosť pred objektívom. Výsledkom bolo "prehistorické video" k pesničke "Silvester". Počas natáčania a strihania si členovia osvojili základné techniky, ktoré v profesionálnej miere používajú hudobníci zvučnejších mien. Hudba Kýbla Mačiek nie je príliš abstraktná, čo umožňuje ľahké premietnutie na plátno. Dej piesne "Rozjebem byt" si dokáže predstaviť každý.
Napriek tomu sa prvá voľba pre profesionálny klip niesla v znamení pesničky "Je to popiči?". Text piesne sa zaoberá hlúposťami, ktoré človek vyvádza v opojení, a následným ranným zamyslením sa, či to stálo za to. Cieľom bolo zábavne zobraziť vypnutie mozgu a jeho dôsledky. Pri natáčaní sa skvele bavil aj kameraman Michal Furda, ktorý skupinu usmerňoval k hereckým výkonom. Natáčanie začalo skoro ráno a pokračovalo až do noci, pričom scéna s párty komparzom sa skončila tak, že sa niektorí opili natoľko, že prestali byť len komparzom. Aj napriek dohľadu profesionálov sa kapela nezaobišla bez "urob-si-sám" rekvizít. Napríklad, aby sa vytvorila ilúzia pohybu členov kapely smerom ku kamere, jeden z členov kapely, JZ, primontoval kolieska na paletu, ktorú dvaja členovia ťahali ťažným lanom z auta po chodbe pred skúšobňou. Skupina sa zapotila pri opakovanom preskakovaní plota v montérkach, páde zo štvormetrového múru, jazde na fúrikoch a naháňaní sa medzi stromami.
Úspech klipu "Je to popiči?" len potvrdil presvedčenie kapely, že pesnička "Rozjebem byt" si tiež zaslúži vlastný videoklip, a to ako druhý v poradí. Bolo jasné, že natáčanie bude náročnejšie, predovšetkým čo sa týka scény a kulís. Celá akcia bola rozdelená na dva dni. Prvý deň sa natáčala dejová línia v byte s monštruóznym minotaurom Marošom z kapely Galiba v hlavnej úlohe. Druhý deň bol venovaný "nábytkovej Sodome a Gomore" na záhrade u Radúza. Pre realizáciu tejto "preglejkovej kataklyzmy" bolo potrebné precízne naplánovať zvážanie nepotrebného nábytku z okolia Nitry. Kapela mala od svojho vzniku problém s nedostatkom potrebného vybavenia, a tentoraz to bol najmä dostatočne veľký automobil. Pomocnú ruku podali členovia kapely Zoči Voči, najmä ich bubeník Vlado Kovár, ktorý nezištne pomohol s odvozom nábytku z celého nitrianskeho kraja na ich dodávke.
"Rozjebem Byt": Epické Natáčanie a Deštrukcia
Nedeľné predpoludnie. Režisér Maťko Macík ani po prvej cigarete nebol celkom istý, čo sa bude v byte diať. Narýchlo si zopakovali kľúčové body deja, mieru realizmu a to, čo na zariadení bytu musí zostať nepoškodené - riad do tejto kategórie nepatril. Krátko po tom, ako "herec" aplikoval riad na kuchynskú linku, niekto zazvonil pri dverách. Neinformovaní susedia zavolali políciu. Majiteľ bytu JZ im horlivo vysvetľoval, že výkriky slúžia na to, aby sa hlavný protagonista čo najlepšie vžil do svojej role. Inteligentnejší z dvoch policajtov incident od začiatku príliš nezaujímal, a tak sa situácia obišla bez vážnejších následkov.
Najväčší kus očakávania si samozrejme získal druhý natáčací deň: "rokenrol na záhrade". Aby všetko bolo na najvyššej úrovni, nazhromaždili sa rôzne rekvizity a "príslušenstvo": krompáč, kladivo (nevyužité na rozbitie televízora), sekera, kanistre benzínu a handry na výrobu fakieľ, ktoré zároveň slúžili ako hasiace prístroje. JZ, ktorý v civile pracuje ako bezpečnostný pracovník, velil nad bezpečnostnými opatreniami celej operácie. Prípravy natáčania prilákali množstvo divákov, z ktorých sa niektorí neskôr stali členmi štábu - väčšinou ako podpaľači alebo hasiči.
Po tom, čo sa minotaurus vyslobodil z labyrintu stromov, mal sa aj on zapojiť do deja miernou deštrukciou nábytku. Keď obývačková stena utrpela počiatočné škody, začalo sa pripravovať na najnáročnejšiu scénu. Režisér, fajčiaci, usmerňoval hudobníkov na scéne. Paťo Sýkora z The Paranoid dostal okrem úlohy producenta aj post hlavného podpaľača. Medzitým JZ vysvetľoval každému svoju predstavu o zapaľovaní nábytku tak, aby to vyzeralo dobre a zároveň aby sa pri tom nikto nezranil.
Tu sa kredenc zalial benzínom, podpálil fakľou a vzbĺkol aj s perinákom. Kapela po sekundovom užasnutí pochopila, že nemajú času nazvyš a musia rýchlo točiť. Naskákali doprostred scény a robili, čo mali. Nasledovalo uhasenie nábytku hasákmi a opäť odznova. Ukázalo sa, že ani JZ si nebol celkom istý, čoho všetkého je benzín schopný. Po jednej aplikácii benzínu a zapálení vznikla celkom zaujímavá ohnivá clona, ktorá všetkých na okamih ohromila. Zakrátko už nebolo čím hasiť, a tak sa muselo počkať, kým sa naťahá voda zo studne.
Po poskakovaní kapely pred horiacim nábytkom zostávalo natočiť už len "ultimátny armagedon": totálne rozflákanie a spálenie na popol všetkých rekvizít. Toto bol dar od tejto piesne pre členov kapely. Dosýta si užili to, čo už pravdepodobne nikdy nezopakujú. Krompáčom do televízora, sekerou do masívneho perináka, kladivom do dverí skrine, kyjakom do skla. Diváci sa postupne vzďaľovali od smradu spáleného plastu. Šariš vyhlásil, že si naň tak zvykol, že už bez neho nemôže byť. Takto zmenili improvizované kulisy bytu na kôpku triesok, zrkadlových črepín a obhorených kníh v maďarčine.
Po skončení prác sa Bilbo zniesol na gauč na terase záhradného domčeka a pocítil taký nebeský pokoj a kľud, aký nezažil ani po prvom svätom prijímaní. Odchádzajúci štáb si neodpustil poznámku, že by to veru nechcel upratovať. Táto úloha pripadla na nešťastného Radúza a Bilba, ktorý má dobré srdce. Deň na to prišli dorozjebávať zvyšky nábytku a naštiepať ich na kúsky pre ľahké zakladanie vatry. Ostatný neporiadok sa rovnomerne roznášal po skládkach a smetiakoch v Nitre. Neverili by ste, koľko svinstva po sebe zanechá 15 spálených televízorov. Zlé jazyky tvrdia, že záhradu sa nikdy nepodarí celkom upratať.
Vedľajšie Pokusy a Hudobná Cesta
Pre dôveryhodnosť zdroja nemožno vynechať ani vedľajšie pokusy o vytvorenie klipu. Na začiatku fungovania sa kapela rozhodla neangažovať sa príliš do "trápnych pokusov o výhru v tradičných získajčonajviac hlasov súťažiach". Avšak, v čase, keď mali presne nula nahrávok, stretli sa s možnosťou zúčastniť sa súťaže o najlepší hudobný video s vianočnou tematikou na stránke rock.sk. Bilbovi v tom čase napadla "zhovadená" verzia obľúbených vianočných kolied s alkoholickým textom. Kapela stvorila primitívnu nahrávku a rovnako jednoduchý, "akože vianočný" klip, s ktorým sa prihlásili do súťaže. Hoci sa príliš nesnažili, získali slušné tretie miesto a isté renomé. Ako odmenu im prišli hudobné nosiče podľa vlastného výberu a tričká, ktoré všetci okrem Bilba neznášajú a vždy, keď si ich oblečie, ho kritizujú.
Druhý DIY video vznikol ako doplnok k akustickej live verzii "Šalátového holokaustu". Scenár bol jednoduchý: šikovný kresliar Man Seger vytvorí atraktívne a dôvtipné kresby, na ktorých bude vtipne a trochu cynicky zobrazený dej pesničky. Natáčanie klipu prebiehalo v "smradľavom bratislavskom pajzli". Seger si zavolal kameramanku, ktorá ho natáčala, ako sedí za stolom, fajčí, prehadzuje jednotlivé obrázky a na záver nakreslí celú kapelu na výkres.
Text piesne "Rozjebem byt" opisuje frustráciu z každodenného života, neporiadku a nespokojnosti: "Prídem večer z roboty a už vo dverách som nasratý!! prečo nieje jedlo na stole?! mňa nesere že si bola v kostole! a čo ten bordel v kuchyni?! a centimeter prachu na skriňi . čo vy už robíte v tomto byte?! zablatené parkety, svetlo svieti cez deravé rolety, kto mi vzal cigarety?! iba ja furt dávam pozor na deti.rozpadnuté zárubne, a v kúpelni pravidelné povodne.kam sa pozriem samý bordel! R:hej ja rozjebem byt, rozjebem všetko čo nieje z kameňa, hej ja rozjebem byt rozjebem všetko čo nie je zo železo-betónu!!!"
Kapela Kýbel Mačiek vznikla v Internáte Mladosť v Mlynskej doline. Ich "prehistorické autentické nahrávky a prízemné texty" sa objavili pod názvom Kýbel Mačiek. Hudbu dokáže písať aj sám líder kapely. Prvá požiadavka na "ozajstný, živý koncert s hudobníkmi a aparatúrou" ich priviedla k stretnutiu s Jurajom Zaujecom a Erikom Králom, ktorí sa o tri mesiace neskôr objavili na spoločnom pódiu. Juraj, po verejnom predvedení hotových piesní, bol očarený a okamžite sa pridal ku kapele, čím sa vrátil k svojim punkovým prvopočiatkom. Napriek nedostatočnej príprave sa prvý koncert v Novej pekárni stretol s veľkým úspechom, keď si ho pozrelo vyše 200 ľudí a prepili viac ako 1000 €. Toto im dodalo impulz pre ďalšiu tvorbu a prípravy na nasledujúce koncerty.
Zostava sa postupne aktualizovala. Gitarista Juraj Šarišský, ktorý akoby sa občas pozabudol v 60. rokoch, sa pridal ako druhý gitarista. Počas spontánnej ceremónie pred Tescom bol Erik Král za bicími nahradený Martinom Zaujcom. Oficiálny novodobý letopočet kapely Kýbel Mačiek sa datuje od 3. novembra 2010, kedy obsadili skúšobňu. Kýbel Mačiek odohral svoj prvý skutočný koncert so všetkým, čo k tomu patrí, priamo v hlavnom meste. Odvtedy kapela neustále skladá nové pesničky a vymýšľa pre svojich fanúšikov prevratné prekvapenia.
Medzi ďalšie významné postavy spojené s kapelou patria:
- Juro Z. (Juraj Zaujec): Gitarista, ktorý sa vrátil k punkovým koreňom. Zastúpil bubeníka Zajaca a je známy svojou vytrvalosťou.
- Erino (Erik Král): Bubeník, ktorý sa ocitol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, ale kývol na dočasnú spoluprácu.
- Vladan a Robo: Duchovní otcovia a čestní členovia kapely, ktorí stáli pri jej zrode a zúčastnili sa legendárneho nultého koncertu.
- Ondro Vydarený: Producent, audiofil a "oranžový Ježiš". Jeho hlavná funkcia spočíva v zriadení domáceho štúdia, ktoré napriek svojej obmedzenosti slúži k nahrávaniu ich netradičného playlistu.
- Bilbo: Člen kapely, ktorý sa po náročnom natáčaní klipu "Rozjebem byt" cítil pokojne a vyrovnane.
Tieto príbehy a zážitky formujú identitu Kýbla Mačiek, kapely, ktorá sa nebojí experimentovať a prinášať svojim fanúšikom nielen hudbu, ale aj nezabudnuteľné vizuálne a emocionálne zážitky.