Žilina, krajské a okresné mesto na severe Slovenska, je štvrtým najväčším mestom krajiny s počtom obyvateľov 83 643. Je to dynamické centrum administratívy, hospodárstva, dopravy a kultúry severozápadného Slovenska, strategicky umiestnené na zemepisnej súradnici 49°13′24.39″S 18°44′21.58″. Historické jadro mesta, vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu, je svedkom stáročného vývoja. Centrom života je Mariánske námestie, ktoré sa začalo formovať v 12. storočí. Toto námestie, obklopené arkádami, spolu s priľahlými ulicami, nesie stopy minulosti v podobe Kostola Obrátenia svätého Pavla s kláštorom, starej budovy radnice so zvonkohrou a barokovej sochy Nepoškvrnenej Panny Márie (Immaculata) z roku 1738.
Mesto leží v Žilinskej kotline, na sútoku riek Váh, Kysuca a Rajčianka, čo mu dodáva jedinečnú geografickú polohu a zároveň ovplyvňuje jeho podnebie a rast rastlinstva. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 8 °C, s januárové teploty klesajú na -3 až -4 °C a júlové dosahujú okolo 18 °C. Prevládajú tu hnedé lesné, nivné a ilimerizované pôdy. Okolitá krajina, pahorkatinná až vrchovinová, je tvorená ílovcami centrálno-karpatského treťohorného flyšu a odolnejšími druhohornými usadeninami bradlového pásma. V minulosti bolo územie posiate parkovitými ihličnatými lesíkmi a rozsiahlejšími komplexmi v Malej Fatre, poskytujúcimi domov pre zver ako tetrov hoľniak a jariabok.
Prvé stopy ľudskej prítomnosti na území Žiliny siahajú do obdobia okolo 20 000 pred n. l. Po príchode Slovanov v 5. storočí sa začalo trvalejšie osídlenie, ktoré viedlo k vzniku mesta. Prvá písomná zmienka o Žiline pochádza z roku 1208. Okolo roku 1290 získali Žilinčania, spolu s nemeckými kolonistami z Tešína, mestské privilégiá a začali budovať mesto na základoch staršej slovenskej osady a hradu. V 15. storočí bolo centrum mesta spolu s okolitými ulicami opevnené hradbami a priekopami, čo sa dodnes odráža v názvoch ulíc Horný a Dolný val. Opevnenie bolo tvorené hlinenými valmi, drevenými palisádami a vodnou priekopou, nakoľko murované hradby mesto nikdy nemalo. Prvá zmienka o Žiline ako o meste je z roku 1312, prvé zachované mestské privilégium pochádza z roku 1321. V tom čase bolo mesto kráľovským majetkom, čo podporilo rozvoj remesiel a obchodu. Žilina sa stala právnym strediskom pre oblasť Kysúc a Považia, a jej obyvatelia sa podieľali na zakladaní mnohých obcí v regióne. Diaľkový obchod s ovčou vlnou a súkennými výrobkami prispel k prosperite mesta.
Žilina bola významným centrom vzdelávania a kultúry. Už v roku 1378 existovala Žilinská kniha, ktorá je cennou písomnou pamiatkou. Pre slovenské dejiny je významný prvý knižný zápis v slovenčine z roku 1451 a najmä Privilégium pre žilinských Slovákov z roku 1381, ktoré zrovnoprávnilo Slovákov s Nemcami. Od 16. storočia obývali mesto výlučne Slováci. Koncom 15. a začiatkom 16. storočia sa mesto stalo majetkom Strečnianskeho panstva, čím získalo štatút zemepánskeho mestečka.
Najväčší rozkvet Žiliny nastal v stredoveku, v 16. a 17. storočí. V 18 cechoch sa rozvinula výroba, ktorá priniesla mestu prosperitu. Šesť ročných jarmokov a týždenné trhy na hlavnom námestí podporovali obchod. Žilinské súkno sa predávalo v celom Uhorsku aj v zahraničí, dosahujúc stredoeurópsky význam. V roku 1542 tu už fungovalo evanjelické gymnázium a v 17. storočí pôsobila známa Dadanova tlačiareň. Žilinskí študenti od 15. storočia navštevovali univerzity v Prahe, Nemecku a Poľsku. V roku 1610 sa v Žiline konala významná synoda evanjelickej cirkvi, ktorá položila základy organizácie tejto cirkvi na Slovensku. V roku 1691 bolo založené jezuitské gymnázium, ktoré neskôr prevzali františkáni. Architektúra mesta bola obohatená prestavbami gotických domov v renesančnom a barokovom štýle.
V 18. storočí začalo mesto upadať v dôsledku stavovských povstaní, pobytu vojsk, úbytku obyvateľstva a morových epidémií. Cechová výroba stagnovala a rozvoj mesta sa zastavil. Veľký požiar v roku 1848 a zemetrasenie v roku 1850 spôsobili ďalšie škody. V rokoch 1848 a 1849 sa v meste odohrali boje medzi maďarskými povstalcami a cisárskymi vojakmi, ku ktorým sa pridali aj slovenskí dobrovoľníci pod vedením Ľ. Štúra a J. M. Hurbana. Títo vyzvali na námestí Slovákov k boju za autonómne postavenie Slovenska. V januári 1849 počas pobytu vojska vyhorel Budatínsky zámok.
Opätovný rozvoj mesta nastal po postavení Košickobohumínskej železnice v roku 1872 a neskôr železníc smerujúcich do Bratislavy a na Rajec (1883 a 1889). Žilina sa stala kľúčovou dopravnou križovatkou, čo v spojení s dostupnosťou surovín (drevo, vlna, voda) a lacnou pracovnou silou prilákalo kapitál. Začal sa rozvíjať priemysel a obchod. V roku 1891 v súkenke (dnešná Slovena) začali spracúvať vlnu a jej výrobky sa vyvážali do celého sveta. Súkenka bola v tom čase najmodernejšou textilkou v Uhorsku. Úspešná bola aj chemická továreň (1892) a celulózka.
V roku 1911 mala Žilina 10 000 obyvateľov a zaznamenala stavebný rozvoj. Mesto sa rozšírilo smerom k železničnej stanici, chemickej továrni na Závaží a v západnej časti na Frambore. Výstavba moderných štátnych budov v štýle secesnej architektúry (1910-1914), ako budova obchodnej banky a reálnej školy (dnes Žilinská univerzita), prispela k dynamickému rozvoju mesta, ktoré bolo v tom čase tretie najrýchlejšie sa rozvíjajúce na Slovensku. Počet obyvateľov sa na prelome 19. a 20. storočia takmer päťnásobne zvýšil. Hoci sa do dovtedy výlučne slovenského mesta prisťahovali aj obyvatelia iných národností, Žilina si napriek národnostnému útlaku zachovala svoj slovenský charakter. Obyvatelia privítali Martinskú deklaráciu a rozpad Uhorského štátu s očakávaním autonómneho postavenia Slovenska v novom štáte.
Ďalší rozvoj mesta nastal po roku 1955 s výstavbou zóny ľahkého priemyslu, strojárstva, stavebníctva a potravinárstva medzi Žilinou a Bytčicou. Vznikli tu významné podniky ako Váhostav, Závody valivých ložísk, Mliekárne, Tehelne a Pozemné stavby. Na opačnom konci mesta pri Košickej ceste pribudla Tepláreň a Avia. S priemyselným rozvojom súvisela aj výstavba bytových sídlisk Hliny, Vlčince, Solinky a Hájik. Okrem základných a materských škôl vznikli na sídliskách aj stredné školy, zdravotnícka, ekonomická, stavebná priemyslovka, gymnáziá, konzervatórium a ľudová škola umenia. Po roku 1990 sa ponuka vzdelávacích inštitúcií rozšírila o cirkevné školy, obchodnú akadémiu, belgické lýceum a ďalšie.
V roku 1960 sa z Prahy do Žiliny presťahovala Vysoká škola dopravy a spojov, dnešná Žilinská univerzita. Kultúrny život obohatil vznik nových organizácií. Mestské divadlo obnovilo svoju činnosť v roku 1991. Mestské múzeum, dnes známe ako Považské múzeum so sídlom v Budatínskom zámku, vzniklo v roku 1942. Profesionálny Štátny komorný orchester a Žilinský zmiešaný zbor účinkujú v budove bývalého kina, prestavanej pre ich potreby v roku 1988.
Na území mesta sa nachádza množstvo kultúrnych pamiatok. Kostol Najsvätejšej Trojice, pôvodne gotický, bol prestavaný v renesančnom štýle okolo roku 1400. Historické jadro mesta, vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu v roku 1987, si zachovalo stredovekú architektúru od gotiky po renesanciu, s typickými podchodmi a laubňami, ktoré dodávajú Mariánskemu námestiu osobitnú atmosféru. Námestie, mestská radnica a väčšina domov prešli kompletnou renováciou. Obnovené boli aj priľahlé ulice, pešia zóna a Námestie Andreja Hlinku. Najstaršou stavebnou pamiatkou je kostol sv. Štefana v Závodí, s freskami Ježiša a dvanástich apoštolov, ktorého pôvod sa podľa niektorých autorov datuje do obdobia Veľkej Moravy. Medzi ďalšie architektonické skvosty patria pôvodne gotický farský kostol, barokové kostoly sv. Pavla a Barbory, moderná synagóga z roku 1935 a základy Kaplnky Božieho tela z 15. storočia objavené pri archeologickom výskume v roku 1995.
Budatínsky zámok, postavený v 13. storočí ako strážny hrad na sútoku Váhu a Kysuce, je jednou z najvýznamnejších pamiatok. Jeho najstaršou časťou je 20 metrov vysoká valcovitá veža s hrúbkou múrov 2 metre. Dnes v zámku sídli Považské múzeum s expozíciou dejín Žiliny a archeológie.
Žilina patrí medzi najvýznamnejšie mestá Slovenskej republiky, čo potvrdzuje jej postavenie ako centra severozápadného Slovenska. Toto postavenie je výsledkom kombinácie priaznivých geografických podmienok a historického vývoja. Strategická poloha na križovatke medzinárodných cestných (E 50, E/75) a železničných trás, spolu s blízkosťou medzinárodného letiska v Dolnom Hričove, ju predurčuje na rozvoj.
K 21. máju 2011 sa v Žilinskom kraji nachádzalo 144 948 domov, čo predstavuje 13,5 % z celkového počtu domov na Slovensku. Žilina ako okres mala najvyšší počet domov v kraji (20,3 %).
Územný a demografický vývin mesta v 20. storočí bol ovplyvnený pričleňovaním susedných obcí. Postupná integrácia obcí ako Závodie, Budatín, Bánová, Považský Chlmec, Bytčica, Strážov a Trnové, neskôr aj Višňové, Rosina, Mojšova Lúčka, Zádubnie, Zástranie, Vranie, Brodno, Porúbka, Lietavská Lúčka, Turie a Teplička, viedla k tomu, že Žilina sa stala tretím najväčším mestom Slovenska s 92 000 obyvateľmi v roku 1986. V roku 1990 došlo k odčleneniu niektorých obcí, čo spôsobilo pokles počtu obyvateľov na 83 853 v roku 1991.
Žilina bola rodiskom a pôsobiskom mnohých významných osobností, vrátane skladateľa Juraja Bánovského-Sklenára, pedagóga D. Dúbraviusa, národného pracovníka E. Gerometta, filozofa a dramatika E. Ladivera, organizátora slovenského národného hnutia Š. Martinčeka, archeológa A. Petrovského-Šichmana, zakladateľa slovenskej neurochirurgie J. Žuchu, barokového básnika H. Gavloviča, lekára a spisovateľa I. Hálka, maliara J. Božetecha Klemensa a ďalších.
V kontexte realitného trhu v Žiline, a špecificky v oblasti Štefánikovho námestia a jeho okolia, je možné zaznamenať rôznorodé ponuky bývania. Odzrkadľuje to dynamický charakter mesta a jeho neustály rozvoj. V oblasti Štefánikovho námestia v Kremnici, ktoré je v texte spomínané v súvislosti s predajom pozemkov a apartmánových domov, sa nachádzajú historické budovy a kultúrne pamiatky, čo naznačuje potenciál pre rezidenčný aj komerčný rozvoj. V samotnej Žiline, na Štefánikovom námestí, sú dostupné ponuky ako veľkometrážny 3-izbový byt s výťahom a lodžiou v tehlovom bytovom dome priamo v centre mesta, ako aj priestranný 3-izbový byt s balkónom a pivnicou v tehlovom dome s výťahom.
História Žiliny na fotografiách
Ponuky ako napríklad byt s výmerou 100m2 vrátane pivnice, ktorý je pripravený na kompletnú prerábku, s možnosťou parkovania vo dvore a pred bytovkou na kartu, s kompletnou občianskou vybavenosťou v blízkom okolí (obchodné centrum, MHD, školy, univerzity), predstavujú atraktívnu možnosť pre záujemcov o bývanie v Žiline. Cena takejto nehnuteľnosti bola uvádzaná na 164.900€. Okrem toho sú dostupné aj iné typy bytov, ako napríklad útulné 2-izbové byty na sídlisku Hájik, byty v centre mesta s lodžiou, či apartmány v kúpeľnom meste Rajecké Teplice, ktoré sú blízko Žiliny. Ceny sa pohybujú od 139.000,- € za 2-izbový byt na okraji Bulváru až po 203.000,- € za luxusný 2-izbový byt v centre Žiliny s obrovskou lodžiou. Ponuka zahŕňa aj nové byty v štádiu výstavby v meste Rajec, s predpokladanou kolaudáciou v decembri 2027.
V ponuke sa objavujú aj luxusné 2-izbové byty so záhradkou v srdci Žiliny, či priestranné 2-izbové byty v mestskej časti Hliny, ktoré sa nachádzajú na vyšších poschodiach bytových domov. Ceny týchto nehnuteľností sa pohybujú od 155.000,- € do 159.900,- €. K dispozícii sú aj moderne zariadené 2-izbové byty s dvoma balkónmi po kompletnej rekonštrukcii, s rozlohou 60 m2, ktoré sa nachádzajú v lokalite Bitarová.
Zaujímavou ponukou je aj prenájom veľkometrážneho dvojizbového bytu po kompletnej rekonštrukcii, s modernou dispozíciou, otvoreným priestorom obývacej izby spojeným s kuchynskou a jedálenskou časťou, vysokými stropmi, renovovanými parketami a použitím prírodných materiálov. Staromestský dizajn bytu, nadštandardná kúpeľňa s vaňou a sprchovým kútom, technická miestnosť s práčkou a sušičkou, a obrovský šatník, robia z tejto nehnuteľnosti atraktívnu možnosť na dlhodobý prenájom. Výmera bytu je 68 m2, vrátane energií a internetu v cene nájmu. Táto ponuka, spolu s ostatnými, odráža rôznorodosť trhu s nehnuteľnosťami v Žiline a jej okolí, a uspokojuje potreby širokého spektra záujemcov o bývanie.