Vzdelávací systém prechádza neustálymi zmenami, ktoré prinášajú nové pohľady na fungovanie škôl a zvyšujú nároky na profesionalitu učiteľov. Učiteľ už nie je len osobou, ktorá odovzdáva vedomosti, ale stáva sa facilitátorom, spolupracovníkom a sprievodcom v profesionálnom rozvoji tých, ktorí svoju kariéru začínajú. V tomto kontexte zohráva kľúčovú úlohu adaptačné vzdelávanie a funkcia uvádzajúceho učiteľa, najmä v prostredí materských škôl. Tento článok sa zameriava na to, kto môže vykonávať túto dôležitú úlohu, aké sú s ňou spojené kvalifikačné a legislatívne požiadavky a aké zmeny priniesla nová legislatíva.
Legislatívny rámec adaptačného vzdelávania
Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“) a vyhláška MŠVVaŠ SR č. 361/2019 o vzdelávaní v profesijnom rozvoji (ďalej len „vyhláška č. 361/2019 Z. z.“) priniesli zásadné zmeny do oblasti profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov. Profesijný rozvoj je v zmysle zákona definovaný ako proces prehlbovania, zdokonaľovania a rozširovania profesijných kompetencií, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom vzdelávania, tvorivej činnosti, sebavzdelávania alebo odbornej stáže.
Profesijná dráha učiteľa sa zvyčajne člení do niekoľkých etáp. Po absolvovaní štúdia nastupuje fáza adaptácie, počas ktorej sa začínajúci učiteľ vyrovnáva s požiadavkami pedagogickej praxe. V tejto fáze je nenahraditeľná úloha uvádzajúceho pedagogického zamestnanca, ktorý koordinuje a zodpovedá za priebeh adaptačného vzdelávania. Po jeho úspešnom ukončení hodnotí mieru osvojenia si profesijných kompetencií potrebných na výkon pracovnej činnosti samostatného pedagogického zamestnanca.
Adaptačné vzdelávanie je povinné pre každého začínajúceho pedagogického zamestnanca. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z., začínajúci pedagogický zamestnanec vykonáva pracovnú činnosť pod dohľadom uvádzajúceho pedagogického zamestnanca a je povinný absolvovať a úspešne ukončiť adaptačné vzdelávanie najneskôr do dvoch rokov od nástupu do prvého pracovného pomeru. Riaditeľ školy je povinný zaradiť začínajúceho učiteľa do adaptačného vzdelávania najneskôr do piatich dní od vzniku pracovného pomeru. Cieľom tohto vzdelávania je získať profesijné kompetencie potrebné na výkon pracovnej činnosti v kariérovom stupni samostatný pedagogický zamestnanec.
Kto môže byť uvádzajúcim učiteľom v materskej škole?
Kľúčovou otázkou je, kto spĺňa podmienky na výkon funkcie uvádzajúceho pedagogického zamestnanca v materskej škole. Podľa zákona č. 138/2019 Z. z., uvádzajúcim pedagogickým zamestnancom môže byť pedagogický zamestnanec zaradený do rovnakej kategórie alebo podkategórie pedagogického zamestnanca a najmenej do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou.
Je dôležité poznamenať, že v rámci kariérového stupňa učiteľa s prvou atestáciou vykonáva uvádzajúci pedagogický zamestnanec špecializované činnosti, ktoré si v iných kategóriách vyžadujú absolvovanie špecializovaného vzdelávania. Avšak, splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje od učiteľa prvého stupňa základnej školy ani od učiteľa materskej školy. Toto ustanovenie vychádza z potrieb praxe a zohľadňuje špecifické podmienky práce v týchto zariadeniach.
Predchádzajúca legislatíva (do 31. decembra 2016) umožňovala vykonávať funkciu uvádzajúceho učiteľa samostatnému pedagogickému zamestnancovi s minimálne piatimi rokmi praxe v príslušnej kategórii. Od 1. januára 2017 bola táto podmienka sprísnená a uvádzajúcim učiteľom sa mohol stať len zamestnanec s prvou atestáciou. S účinnosťou zákona č. 138/2019 Z. z. od 1. septembra 2019 došlo k zmenám, ktoré zohľadňujú postavenie učiteľa materskej školy a učiteľa prvého stupňa ZŠ.
Adaptívne vyučovanie: Prehodnotenie povahy učenia sa v školách
Kvalifikačné predpoklady pre učiteľa materskej školy
Kvalifikačné požiadavky na učiteľa materskej školy prešli tiež viacerými úpravami. Podľa aktuálnej legislatívy, pre učiteľa materskej školy je vyžadované najmenej úplné stredné odborné vzdelanie. Zamestnávateľ môže prijať do pracovného pomeru učiteľku s vysokoškolským vzdelaním prvého stupňa, pričom kvalifikačné predpoklady sú splnené aj s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa.
Zásadná zmena nastane od 1. septembra 2029, kedy nadobudne účinnosť časť zákona č. 182/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. V tomto termíne bude pre učiteľa materskej školy, ktorý poskytuje výchovu a vzdelávanie deťom, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, vyžadované najmenej vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.
V prípade, ak učiteľ materskej školy nezískal vysokoškolské vzdelanie, zákon č. 138/2019 Z. z. (§ 10 ods. 4) uvádza, že okrem splnenia kvalifikačných predpokladov je potrebné absolvovať inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania v rozsahu 50 až 100 hodín. Toto vzdelávanie musí učiteľ absolvovať do siedmich rokov od začiatku výkonu pracovnej činnosti.
Úloha a povinnosti uvádzajúceho učiteľa
Úlohou uvádzajúceho učiteľa je pomáhať začínajúcemu učiteľovi etablovať sa v praxi. Tento proces je legislatívne vymedzený a vykonáva sa súbežne s výkonom pedagogickej činnosti. Uvádzajúci učiteľ koordinuje a zodpovedá za priebeh adaptačného vzdelávania, ktoré zahŕňa vypracovanie programu adaptačného vzdelávania a plánu vzdelávania. Tieto dokumenty nie sú síce legislatívne presne dané, ale ich tvorba je kľúčová pre úspešný adaptačný proces. Vyhláška č. 361/2019 Z. z. hovorí o tvorbe programu adaptačného vzdelávania.
Medzi hlavné povinnosti uvádzajúceho učiteľa patria:
- Vypracovanie programu a plánu adaptačného vzdelávania: Tento program by mal byť vytvorený na základe komparácie kompetencií začínajúceho a samostatného pedagogického zamestnanca v rámci profesijného štandardu.
- Pozorovanie a hodnotenie: Uvádzajúci učiteľ pozoruje začínajúceho učiteľa pri realizácii výchovno-vzdelávacej činnosti, zameriava sa na výsledky, interakciu detí s učivom, psychodidaktické zručnosti a metódy hodnotenia.
- Poskytovanie spätnej väzby: Dôkladné metodické rozbory a konštruktívna spätná väzba sú nevyhnutné pre rozvoj začínajúceho učiteľa. To zahŕňa aj reflexiu vlastných skúseností.
- Podnecovanie k sebarozvoju: Uvádzajúci učiteľ nabáda začínajúceho učiteľa k analýze vlastných skúseností, štúdiu odbornej literatúry a kladeniu otázok zameraných na profesijný rast.
- Hodnotenie adaptačného procesu: Na konci adaptačného obdobia uvádzajúci učiteľ hodnotí mieru osvojenia si profesijných kompetencií.
Kompetencie uvádzajúceho učiteľa sú rozdelené do troch oblastí: "Dieťa" (poznanie dieťaťa a rešpektovanie jeho individualít), "Výchovno-vzdelávací proces" (plánovanie, realizácia a hodnotenie edukácie) a "Profesijný rozvoj" (sebarozvoj a rola v systéme).
Problémy v praxi a možnosti riešenia
Napriek jasne definovaným legislatívnym rámcom sa v pedagogickej praxi stretávame s viacerými problémami. Jedným z nich je nedostatočná znalosť profesijných štandardov a ich štruktúry, čo vedie k tomu, že mnohí učitelia pri tvorbe programov adaptačného vzdelávania stále vychádzajú zo starších smerníc. Ďalším problémom je nedostatočná reflexia a sebareflexia, ktorá je pritom kľúčová pre profesijný rast.
Riešením týchto problémov môže byť:
- Zvýšenie informovanosti: Aktívna propagácia a vysvetľovanie významu profesijných štandardov.
- Integrácia sebareflexie: Zaradenie problematiky reflexie a sebareflexie do obsahu aktualizačných vzdelávaní a metodických stretnutí.
- Špecializačné vzdelávanie: Podpora účasti uvádzajúcich učiteľov na špecializačnom vzdelávaní, aj keď pre učiteľov MŠ nie je priamo vyžadované, môže zvýšiť ich kompetencie v tejto oblasti.
Kariérový rast a finančné ohodnotenie
Pedagogickí zamestnanci sú zaraďovaní do platových tried a kariérových stupňov v závislosti od dosiahnutého vzdelania a absolvovaných foriem profesijného rozvoja. Začínajúci pedagogickí zamestnanci s úplným stredným vzdelaním sú zaradení do 4. platovej triedy, samostatní pedagogickí zamestnanci s požadovaným stredoškolským vzdelaním do 5. platovej triedy.
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme upravuje výšku príplatkov, ktoré patria pedagogickému zamestnancovi vykonávajúcemu činnosť uvádzajúceho pedagogického zamestnanca. Od 1. januára 2026 bude zamestnávateľ priznať príplatok za hodnotenie vo výške podľa prílohy 4 zákona č. 553/2003 všetkým PZ/OZ, ktorým vykonal hodnotenie do 31.12.2025.
Učitelia materských škôl, ktorí nezískali vysokoškolské vzdelanie, musia do siedmich rokov od začiatku výkonu pracovnej činnosti absolvovať inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania. V prípade, že učiteľka MŠ vykonala atestáciu pre podkategóriu učiteľ 1. stupňa ZŠ, učiteľ 2. stupňa, učiteľ SŠ, od 1.1.2026 bude zaradená v kariérnom stupni pedagogický zamestnanec s 1. atestáciou.
Príručky a materiály pre uvádzajúcich učiteľov
Pre uvádzajúcich pedagogických zamestnancov materských škôl existuje špecifická literatúra, ktorá im pomáha v ich neľahkej úlohe. Tieto príručky sa venujú legislatívnym východiskám, teoretickým informáciám o realizácii adaptačného vzdelávania a ponúkajú praktické príklady a priestor na sebareflexiu. Súčasťou bývajú aj ukážky dokumentácie, ktoré sú dostupné online. Tieto materiály sú cenným zdrojom pre riaditeľky MŠ, metodičky, ale aj pre samotných uvádzajúcich a začínajúcich učiteľov, ktorí chcú byť dôkladne oboznámení s procesom adaptačného vzdelávania.