Kto môže byť právnikom obce: komplexný pohľad na zodpovednosti a možnosti

Právo na slobodný prístup k informáciám, zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a detailne rozpracované v zákone č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „Infozákon“), predstavuje kľúčový nástroj na zabezpečenie transparentnosti a kontroly verejnej správy. Napriek tomu, že Infozákon platí už viac ako dve desaťročia, jeho aplikácia v praxi stále prináša aplikačné problémy a časté pochybenia pri vybavovaní žiadostí o poskytnutie informácií. Jednou z povinných osôb, na ktoré sa vzťahuje povinnosť sprístupňovať informácie, je aj obec. Tento článok sa zameriava na to, kto môže v kontexte obce pôsobiť ako „právnik“, či už v zmysle zodpovednosti za poskytovanie informácií, alebo ako osoba s právnym vzdelaním v rámci obecnej samosprávy, a objasní proces poskytovania informácií obcou ako povinnou osobou podľa Infozákona.

Obce ako povinné osoby a výzvy v praxi

Základným pilierom práva na informácie je článok 26 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje právo slobodne vyhľadávať informácie a ukladá orgánom verejnej moci povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a spôsob vykonania tohto práva ustanovuje Infozákon. Infozákon explicitne uvádza, že obec je jednou z povinných osôb, na ktoré sa vzťahuje povinnosť sprístupňovať informácie.

V praxi však už pri samotnom vymedzení obce ako povinnej osoby vzniká istý problém. V prvom stupni konania o poskytnutí informácií koná a rozhoduje obecný úrad. Podľa zákona o obecnom zriadení obecný úrad zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom, a teda nemá ako taký právnu subjektivitu. Právnu subjektivitu má obec ako celok. Napriek tejto skutočnosti zveril Infozákon obecnému úradu právo rozhodovať o žiadostiach o sprístupnenie informácií, a teda o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. V druhom stupni následne koná a rozhoduje starosta obce.

Kto môže podať žiadosť o informácie?

Právo na prístup k informáciám je univerzálne. Každý má právo na prístup k informáciám bez ohľadu na to, či je obyvateľom danej obce. Obec preto sprístupňuje informácie na základe žiadosti fyzických alebo právnických osôb, ktoré požiadajú o sprístupnenie informácií. Infozákon umožňuje žiadateľovi podať žiadosť písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Žiadosť musí spĺňať predpísané náležitosti:

• Ktorej povinnej osobe je určená
• Ktorých informácií sa žiadosť týka
• Aký spôsob sprístupnenia žiadateľ navrhuje
• Meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo

V prípade, ak žiadosť neobsahuje predpísané náležitosti, je obec povinná vyzvať žiadateľa, aby v lehote nie kratšej ako sedem dní doplnil chýbajúce náležitosti a poučiť ho, ako má doplnenie vykonať. Obec je rovnako povinná poučiť žiadateľa o možnosti odloženia nedoplnenej žiadosti. Je dôležité poznamenať, že nakoľko zo žiadosti má byť len zrejmé, ktorej povinnej osoby sa týka (Infozákon nevyžaduje presné označenie adresáta), pre prípadnú chybu v názve povinnej osoby nemožno žiadosť považovať za nekompletnú s potrebou doplnenia. Ak žiadateľ nedostatky neodstráni a informáciu nie je možné pre tento nedostatok sprístupniť, obec je oprávnená žiadosť odložiť. O takomto odložení je však povinná žiadateľa upovedomiť. Obec je povinná vynaložiť primerané úsilie, aby bola neúplná žiadosť doplnená. Ak by obec z dôvodu neúplnosti žiadosti, ktorú bolo možné odstrániť, túto žiadosť odložila, môže dôjsť k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia.

Proces vybavovania žiadosti a obmedzenia prístupu

Keď je žiadosť kompletná, obec skúma, či sa na požadované informácie nevzťahujú ustanovenia Infozákona o obmedzení prístupu k informáciám. Obec nesprístupní informácie, ak sa na ne vzťahuje ochrana pred zverejňovaním. Ide najmä o utajované skutočnosti, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a osobných údajov fyzickej osoby, ako aj informácie označené ako obchodné tajomstvo. V zásade však platí princíp „čo nie je tajné, je verejné“. To znamená, že pokiaľ zákon výslovne neoznačí informáciu ako nezverejniteľnú, obec ju musí sprístupniť.

V prípade, ak obec nemá požadované informácie k dispozícii a má vedomosť o tom, kde ich možno získať, postúpi žiadosť do piatich dní od doručenia príslušnej povinnej osobe, čo bezodkladne oznámi žiadateľovi. Ak sa žiadosť týka informácií, ktoré už boli zverejnené, obec môže namiesto ich sprístupnenia, bez zbytočného odkladu (najneskôr do piatich dní od podania žiadosti), odkázať žiadateľa na už zverejnenú informáciu a oznámiť mu údaje, ktoré umožňujú jej vyhľadanie a získanie. V situácii, kedy obec nemá požadovanú informáciu a ani nevie, kto ju má, postupuje podľa štandardných pravidiel.

Poskytnutie informácií a rozhodnutie o ich sprístupnení

Ak obec poskytne požadované informácie v súlade s Infozákonom, žiadateľovi nezasiela rozhodnutie o poskytnutí týchto informácií s náležitosťami podľa správneho poriadku. Informácie poskytne spôsobom, akým ich žiadateľ žiadal, a rozhodnutie urobí zápisom do spisu. Proti takému rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.

Obec môže informáciu poskytnúť rôznymi spôsobmi:

• Ústne
• Nahliadnutím do spisu, vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis
• Odkopírovaním informácií na technický nosič dát
• Sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami
• Telefonicky, faxom, poštou alebo elektronickou poštou

Pre žiadateľa, ktorý je nevidiaci alebo slabozraký, sa za prístupnú formu sprístupnenia informácie považuje informácia napísaná slepeckým (Braillovým) písmom, prípadne zväčšeným typom písma.

V prípade, ak obec nevyhovie žiadosti hoci len sčasti, vydá o tejto časti v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie, ktoré žiadateľovi riadne doručí. Takéto rozhodnutie musí obsahovať všetky zákonom predpísané náležitosti:

• Výrok: Obsahuje rozhodnutie vo veci, s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.
• Odôvodnenie: Obsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, úvahy, ktorými sa obec viedla pri hodnotení dôkazov, správnu úvahu a opis, ako sa obec vyrovnala s návrhmi a námietkami žiadateľa a jeho vyjadreniami.
• Poučenie: Obsahuje údaj o tom, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či je možné rozhodnutie preskúmať súdom v rámci správneho súdnictva.

Lehoty na vybavenie žiadosti a konanie o odvolaní

Obec má na vybavenie žiadosti zákonom stanovenú lehotu. Žiadosť o poskytnutie informácií je povinná vybaviť bez zbytočného odkladu, najneskôr však do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti. Ak sa sprístupňujú informácie v prístupnej forme nevidiacej osobe, lehota je pätnásť pracovných dní. Obec môže zo závažných dôvodov predĺžiť uvedenú lehotu, a to najviac o osem pracovných dní (resp. o pätnásť pracovných dní v prípade nevidiacej osoby). O predĺžení lehoty je obec povinná žiadateľa informovať a uviesť dôvody.

Zákonodarca pamätal aj na prípadnú nečinnosť obce. Ak obec v stanovenej lehote neposkytne informácie či nevydá príslušné rozhodnutie, nastáva tzv. fiktívne rozhodnutie. Predpokladá sa, že obec vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť požadované informácie.

Proti rozhodnutiu, ktorým obec (v prvom stupni obecný úrad) odmietla poskytnúť informácie, je možné podať opravný prostriedok - odvolanie. Žiadateľ podáva odvolanie na obecnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v pätnásťdňovej lehote od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia zákonnej lehoty.

Obecný úrad môže odvolanie vybaviť v rámci autoremedúry, ak mu v celom rozsahu vyhovie. V takom prípade si obec prizná chybu a znovu rozhodne. Táto možnosť je však obmedzená na prípady, kedy rozhodnutie netýka iného účastníka konania, alebo je potrebný jeho súhlas. Obecný úrad rozhoduje v rámci autoremedúry v lehote pätnásť dní od doručenia odvolania. Takéto rozhodnutie je opäť prvostupňovým rozhodnutím.

Ak obecný úrad nerozhodne o odvolaní sám v rámci autoremedúry, predloží v lehote tridsiatich dní od doručenia odvolania spisový materiál spolu s výsledkami doplneného konania odvolaciemu orgánu, ktorým je starosta obce. Starosta má následne pätnásť dní na rozhodnutie o odvolaní. Môže rozhodnutie zmeniť, zrušiť, odvolanie zamietnuť a rozhodnutie obecného úradu potvrdiť, alebo rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť obecnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Po vrátení veci obecnému úradu má tento lehotu osem (alebo pätnásť v prípade informácií pre slabozrakých a nevidiacich) pracovných dní na to, aby buď informáciu poskytol, alebo o veci inak rozhodol, pričom je viazaný právnym názorom starostu. V prípade, ak by obecný úrad po vrátení veci od starostu opäť nevydal rozhodnutie, bolo by možné sa voči nemu opäť odvolať, čím by sa dodržala zásada dvojinštančnosti konania.

Aj v odvolacom konaní platí, že ak odvolací orgán v stanovenej lehote nerozhodne, predpokladá sa vydanie tzv. fiktívneho rozhodnutia, ktorým sa odvolanie zamietlo. Rozhodnutie starostu obce, ako aj obecného úradu, musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti.

Právoplatné rozhodnutie odvolacieho orgánu, či už fiktívne alebo skutočné, je následne preskúmateľné súdom. Žalovaným subjektom v prípade správnej žaloby je starosta príslušnej obce.

Zneužívanie práva na informácie a jeho dôsledky

Napriek tomu, že právo na slobodný prístup k informáciám má byť nástrojom kontroly vecí verejných a informovanosti občanov, často dochádza k jeho zneužívaniu. Žiadateľ v takom prípade nepotrebuje požadované informácie a jeho cieľ je iný - napríklad zlomyseľnosť, politický boj alebo získanie trov konania v správnej žalobe. V histórii používania Infozákona existujú prípady, kedy žiadateľ rozposielal žiadosti po celej republike, často s využitím spôsobu doručenia, pri ktorom predpokladal, že sa žiadosť k povinnej osobe nedostane, čím sa uplatní fikcia doručenia a následne rozhodnutia. Inokedy žiadal také množstvo informácií, že nebolo v reálnych možnostiach príslušného orgánu žiadosť vybaviť.

Súdna prax na takéto situácie reagovala a viedla k vydaniu niekoľkých zaujímavých rozhodnutí. Rozsudok Najvyššieho súdu SR so spisovou značkou 3 Sži/4/2014 zo dňa 12. marca 2014 uvádza, že „Zákon o slobode informácií neobsahuje vo svojich ustanoveniach legálnu definíciu zneužitia práva. Zákaz zneužívania výkonu práva je však jedným z ústavných princípov právneho štátu… Zneužitie práva v oblasti práva na informácie je v zásade individuálnou situáciou, kedy v rámci správnej úvahy a v rámci úvahy súdu existuje dostatočný počet indícií, že cieľom žiadosti o informácie nie je reálny záujem získať informáciu.“ V tomto prípade Najvyšší súd SR považoval žiadosť o sprístupnenie informácií v celkovom rozsahu päťdesiatich ôsmich bodov za šikanózny výkon práva, kde kvalita informácie ustupuje kvantite.

Obdobne reagoval aj Ústavný súd SR v uznesení II. ÚS 357/2016 zo dňa 26. apríla 2016, ktorý sa v prevažnej časti stotožnil s právnymi názormi Najvyššieho súdu SR. Súdy v týchto prípadoch nepriznali žiadateľovi nárok na náhradu trov konania, nakoľko malo ísť o šikanózny výkon práva.

Či ide o šikanózny výkon práva, je potrebné starostlivo zvážiť a k odmietnutiu žiadosti pristúpiť iba v nevyhnutnom prípade, keď je bez dôvodných pochybností jasné, že jediným cieľom žiadateľa je paralyzovať obec alebo získať majetkový prospech. Je však dôležité si uvedomiť, že obec má slúžiť občanom, hospodári s verejným majetkom a financiami, a teda podlieha prísnej kontrole, ktorá sa realizuje aj prostredníctvom Infozákona. Ústavný súd SR vo svojom Náleze pod sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28. júna 2007 potvrdil, že obec má povinnosť sprístupniť každú informáciu, ktorú má k dispozícii, s výnimkou informácií, ktorých poskytnutie zákon vylučuje, s odôvodnením, že „hospodárenie s verejnými financiami a štátnym, resp. obecným majetkom zakladá verejný záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu kvôli možnosti verejnej kontroly zo strany občanov a posilneniu dôvery občanov v zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom.“

Kto je "právnikom obce" v širšom zmysle?

Pojem "právnik obce" môže mať viacero významov. V kontexte Infozákona sú zodpovednými osobami za vybavovanie žiadostí obecný úrad a starosta.

Z hľadiska právneho vzdelania a zabezpečenia právnych služieb pre obec je situácia rôznorodejšia. Obec môže zamestnávať interných právnikov, využívať služby externých advokátskych kancelárií alebo sa spoliehať na právne poradenstvo poskytované starostom či poslancami, ak majú potrebné vzdelanie.

Zákon o obecnom zriadení definuje postavenie starostu ako predstaviteľa obce a najvyššieho orgánu obce, ktorý vykonáva verejnú funkciu. Na starostu sa vzťahuje ústavný zákon o ochrane verejného záujmu. V zmysle § 11 ods. 4 písm. l) zákona č. 369/1990 Zb. starosta obce nemôže byť jedným z konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným založenej obcou, ak by to bolo v rozpore s ochranou verejného záujmu.

Poslanec obecného zastupiteľstva nemá postavenie verejného funkcionára v rovnakom zmysle ako starosta, a preto môže byť konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným založenej obcou, pokiaľ to nie je v rozpore s inými právnymi predpismi a verejným záujmom.

Obecný právnik v širšom zmysle môže byť aj externý poradca, ktorý pomáha obciam riešiť konkrétne právne problémy, ako sú nevysporiadané pozemky, nakladanie s majetkom, susedské spory, čierne stavby či nedoplatky na daniach. Takéto služby sú často poskytované v rámci projektov zameraných na rozvoj samosprávy.

Zodpovednosti poslanca obecného zastupiteľstva

Poslanec obecného zastupiteľstva je fyzická osoba s trvalým pobytom na území obce, staršia ako 18 rokov a plne spôsobilá na právne úkony. Hoci zákon nestanovuje osobitné zručnosti pre výkon funkcie poslanca, predpokladá sa schopnosť zložiť sľub.

Medzi základné povinnosti poslanca patrí:

• Dodržiavať zákon a konať vo verejnom záujme: Ide o najvšeobecnejšiu povinnosť, vyplývajúcu zo zákona o obecnom zriadení a ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Verejný záujem je neurčitý pojem, ale v tomto kontexte sa čiastočne prekrýva so záujmom obce.
• Transparentnosť a oznamovanie osobného záujmu: Vždy keď hrozí alebo je predpoklad kolízie osobného a verejného záujmu, poslanec má povinnosť oznámiť svoj osobný (súkromný) záujem.
• Zúčastňovať sa práce zastupiteľstva: Zastupiteľstvo je kolektívny orgán s právomocou prijímať uznesenia, územný plán, rozpočet a všeobecne záväzné nariadenia. Neplnenie tejto povinnosti môže ohroziť chod obce.
• Vzdelávanie: Novela zákona o obecnom zriadení zaviedla povinnosť pre starostov a poslancov sa vzdelávať.
• Informačná povinnosť: Na požiadanie informovať o svojej činnosti a činnosti obecného zastupiteľstva. Ide o inú povinnosť, ako je uvedená v zákone o slobodnom prístupe k informáciám.

V súvislosti s výkonom funkcie poslanca je dôležité pamätať na to, že poslanec samosprávy je verejným činiteľom a vzťahujú sa na neho trestné činy verejných činiteľov.

Právna pomoc a dostupnosť právnych služieb

Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy. Toto právo je zakotvené v Ústave SR. Pojem právna pomoc zahŕňa právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, spisovanie listín, podaní na súdy, zastupovanie v konaní, obhajobu v trestnom konaní a podobne. Právnu pomoc poskytujú osoby s právnickým vzdelaním, najmä advokáti.

Poskytovanie právnych služieb je spoplatnené. Pre osoby v materiálnej núdzi existuje možnosť využiť služby Centra právnej pomoci. V občianskom a trestnom konaní môže súd dokonca ustanoviť zástupcu z radov advokátov.

Je dôležité rozlišovať medzi právnou pomocou a činnosťou verejného ochrancu práv. Verejný ochranca práv síce prispieva k právnej ochrane osôb, ale nie je subjektom oprávneným priamo poskytovať právnu pomoc alebo právne služby vo vyššie načrtnutom rozsahu. V prípade potreby občanov nasmeruje tam, kde požadovanú právnu pomoc nájdu.

Záver

Otázka "kto môže byť právnikom obce" je komplexná a závisí od konkrétneho kontextu. V zmysle Infozákona sú zodpovednými osobami obecný úrad a starosta. Z hľadiska poskytovania právnych služieb môže obec využívať interných zamestnancov s právnym vzdelaním, externých advokátov alebo sa spoliehať na špecializované poradenské služby. Poslanci obecného zastupiteľstva majú svoje špecifické povinnosti vyplývajúce z ich verejnej funkcie, ktoré zahŕňajú dodržiavanie zákonov, konanie vo verejnom záujme a transparentnosť. Zabezpečenie dostupnosti právnej pomoci a efektívne vybavovanie žiadostí o informácie sú kľúčové pre transparentnú a funkčnú samosprávu.

tags: #kto #moze #byt #pravnikom #obce #v