Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) je najvyšším zákonodarným orgánom štátnej moci na Slovensku. Ako volený orgán reprezentuje suverenitu štátu a jeho občanov, a preto je kľúčové pochopiť, kto sa môže stať poslancom a aké sú s touto funkciou spojené práva a povinnosti. Poslanci sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným hlasovaním, čo zaručuje demokratický proces výberu zástupcov ľudu.
Historické korene a súčasné postavenie Národnej rady
Národná rada Slovenskej republiky odvodzuje svoju tradíciu od historicky prvej Slovenskej národnej rady, založenej 16. septembra 1848 vo Viedni pod vedením Jozefa Miloslava Hurbana, Ľudovíta Štúra a Michala Miloslava Hodžu, s pôvodným sídlom v Myjave. Z ústavnoprávneho hľadiska sa za prvé funkčné obdobie považuje vznik Slovenskej národnej rady ako vrcholného orgánu domáceho slovenského odboja počas druhej svetovej vojny. Pod súčasným názvom Národná rada Slovenskej republiky funguje od 1. januára 1993.
Pôsobnosť a právomoci poslanca
Pôsobnosť Národnej rady je určená jej ústavným postavením v systéme výkonu moci. Poslanci Národnej rady sú volení zástupcovia občanov Slovenskej republiky. Poslanec nadobúda svoje práva a povinnosti zvolením. Na schôdzi Národnej rady, na ktorej sa poslanec zúčastňuje po prvý raz, skladá sľub vernosti Slovenskej republike, pričom sa zaväzuje plniť svoje povinnosti v záujme jej občanov a dodržiavať ústavu a zákony. Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu.
Funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou prezidenta republiky, sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl a príslušníka ozbrojeného zboru. Za hlasovanie v Národnej rade alebo jej výboroch poslanca nemožno stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Za výroky prednesené pri výkone funkcie v Národnej rade alebo jej orgánoch podlieha poslanec len disciplinárnej právomoci Národnej rady. Zrušením trestnoprávnej imunity poslancov sa odstránilo podmienenie trestného stíhania poslanca súhlasom Národnej rady. Podľa aktuálneho znenia Ústavy SR je však potrebný súhlas Národnej rady na vzatie poslanca do väzby. V prípade, že sa žiadosť o súhlas týka konkrétneho poslanca, predseda Národnej rady zvolá mandátový a imunitný výbor, ktorý prerokuje žiadosť a predloží Národnej rade správu s návrhom uznesenia.
Poslanec sa môže funkcie poslanca vzdať. Ak o to požiada, zamestnávateľ mu poskytne na dobu výkonu funkcie pracovné voľno.
Volebný systém a podmienky kandidatúry
Národná rada Slovenskej republiky je volená pomerným volebným systémom s volebným kvórom 5 % a otvorenými kandidátnymi listinami. Kandidovať môže občan Slovenskej republiky, ktorý dovŕšil 21 rokov veku v deň volieb. Kandidovať nemôže občan, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, a tiež ten, koho právoplatne odsúdili za úmyselný trestný čin a odsúdenie nebolo zahladené.
Kandidátnu listinu môže podať registrovaná politická strana alebo politické hnutie. Strany sa môžu spojiť a vytvoriť koalíciu a podať spoločnú kandidátku. Kandidátna listina musí byť doručená najneskôr 90 dní pred dňom konania volieb. Súčasťou kandidátky musí byť aj potvrdenie o uhradení volebnej kaucie. Kaucia sa vráti strane alebo koalícii, ktorej kandidátka nebola zaregistrovaná, alebo ktorá získala aspoň dve percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Kaucie, ktoré sa nevracajú, sú príjmom štátneho rozpočtu.
Kandidátka musí obsahovať zoznam členov najvyššieho orgánu strany alebo zoznam členov strany rovnajúci sa najmenej dvojnásobku počtu kandidátov. Politická strana alebo koalícia môže mať na kandidátnej listine najviac 150 kandidátov. Po podaní kandidátky nie je možné ju dopĺňať ani meniť poradie kandidátov.
Odmena a náhrady poslanca
Poslancovi Národnej rady patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, znížený podľa zákona, a zaokrúhlený nahor na celé euro, začínajúc dňom zvolenia. Za vykonávanie zákonom určených funkcií v Národnej rade a jej orgánoch patrí poslancovi funkčný príplatok a na úhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie paušálne náhrady vo výške, ktorú určí Národná rada uznesením.
Na zabezpečenie výkonu poslaneckého mandátu si poslanec zriaďuje primerane vybavenú kanceláriu. Na výkon odborných a administratívnych prác spojených s činnosťou kancelárie mu Kancelária Národnej rady poskytuje asistenta.
Ak sa poslanec bez riadneho ospravedlnenia nezúčastní najmenej dvoch rokovacích dní schôdzí Národnej rady alebo jej výborov v jednom kalendárnom mesiaci, stráca nárok na polovicu platu, polovicu funkčného príplatku a polovicu paušálnych náhrad na nasledujúci mesiac.
V roku 2015 bolo oznámené, že po skončení funkčného obdobia dostanú poslanci odstupné. Tí, čo pôsobili viac než 2 roky, ale menej než 5 rokov, dostanú dvojnásobok svojho platu (3 922 €). Poslanci s viac než 5-ročným pôsobením v parlamente dostanú trojnásobok svojho platu (5 883 €). Na vyplácanie odstupného bolo vtedy určených 821 000 € ročne.
Proces tvorby zákonov a kontrolná činnosť
Národná rada prerokúva a uznáša sa na ústave, ústavných zákonoch, ostatných zákonoch a kontroluje ich dodržiavanie. Zákonodarnú iniciatívu majú výbory, poslanci a vláda. Zákonodarný proces sa realizuje prostredníctvom troch čítaní. V druhom čítaní, ktoré je kľúčové, môže Národná rada rokovať najskôr po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov. V treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravu legislatívno-technických a jazykových chýb, iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy môže predložiť najmenej 30 poslancov.
Kontrolná právomoc Národnej rady vo vzťahu k vláde zahŕňa aj oprávnenie poslancov podávať interpelácie, podnety a pripomienky, na ktoré sú adresáti povinní odpovedať. Každý štvrtok sa na programe schôdze Národnej rady nachádza "Hodina otázok", kde poslanci kládli otázky členom vlády.
Poslanecké kluby a rokovací poriadok
Poslanci Národnej rady sa môžu združovať v poslaneckých kluboch podľa príslušnosti k politickým stranám, hnutiam alebo volebným koalíciám. Poslanec môže byť členom len jedného klubu. Na utvorenie poslaneckého klubu je potrebných najmenej 8 poslancov. Kluby delegujú svojich členov do poslaneckého grémia, ktoré sa zaoberá politickými a procedurálnymi otázkami.
Národná rada zasadá stále, pričom jej zasadanie sa skončí uplynutím volebného obdobia alebo rozpustením. Schôdze Národnej rady sú spravidla verejné, avšak neverejné sa konajú v prípadoch, keď sa prerokúvajú veci tvoriace štátne, služobné alebo obchodné tajomstvo, alebo ak to ustanoví osobitný zákon či trojpätinová väčšina poslancov.
Na prijatie platného uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov (najmenej 39). Pri vyslovení nedôvery vláde, voľbe a odvolaní predsedu a podpredsedov NR SR, a pri schvaľovaní návrhov, pri ktorých to určuje ústava alebo zákon, je potrebný súhlas najmenej 76 poslancov.
Hlasovanie na schôdzach môže byť verejné (technickým zariadením alebo zdvihnutím ruky) alebo tajné. Rokovanie o jednotlivých bodoch programu nemožno začať, ak neboli poslancom najneskôr 24 hodín pred rozpravou odovzdané všetky písomné materiály. Národná rada sa môže dohodnúť na dĺžke rozpravy k bodu programu, ktorá nesmie byť kratšia ako 12 hodín, s pomerným rozdelením času medzi kluby a nezaradených poslancov. Toto obmedzenie neplatí pri rokovaní o návrhoch ústavných zákonov, zákonoch o štátnom rozpočte a programových vyhláseniach vlády.
Poslanec na obecnej úrovni
Pojem "poslanec" však nie je obmedzený len na parlament. Poslanec je človek, ktorý zastupuje občanov v zastupiteľských zboroch na rôznych úrovniach. Obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce na štyri roky.
Podmienky kandidatúry na poslanca obecného zastupiteľstva sú podobné ako na národnej úrovni, avšak s ohľadom na miestne špecifiká. Kandidovať nemôže občan, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené. Mandát poslanca obecného zastupiteľstva zaniká vzdaním sa mandátu, odvolaním v miestnom referende, alebo v iných prípadoch stanovených zákonom. Je dôležité, aby si poslanci obecného zastupiteľstva boli vedomí svojich práv a povinností vyplývajúcich zo zákona o obecnom zriadení, aby nedochádzalo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa.