Problém výberu krstných rodičov sa často objavuje aj na internete, kde ho sprevádza živá diskusia pýtajúcich sa i tých, čo sa snažia odpovedať. Žiaľ, diskusia nie je vždy vecná a u mnohých odhaľuje náboženskú nevedomosť a odcudzenosť od cirkevného spoločenstva. Mnohým uniká podstata krstu, ktorý považujú za akýsi talizman alebo magický úkon, zabezpečujúci dieťaťu ochranu a šťastie, alebo ho jednoducho považujú za rodinnú tradíciu či folklór. Je však dôležité pochopiť hlboký duchovný význam krstu a s ním spojenú úlohu krstných rodičov.
Podstata krstu: Viac než len tradícia
Krstiť - grécky baptizein v preklade znamená ponoriť, pohrúžiť. Sväté Písmo nám v Liste Rimanom (Rim 6, 3 - 4) hovorí: „Neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení? Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom.“ Krst teda nie je len vonkajší obrad, ale hlboké ponorenie sa do života Ježiša Krista, prostredníctvom ktorého získavame jeho zásluhy. Ježiš je prítomný so všetkým bohatstvom spásy v Cirkvi. Krst je preto rovnako sviatosťou viery v Krista, ako aj sviatosťou viery v Cirkev. Kto chce prijať katolícky krst, prijíma to, čo Ježiš odovzdal Cirkvi: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 19 - 20). Pokrstiť teda nie je magický úkon, ale prijatie celkom nového spôsobu života, ktorým žije Cirkev, a do toho sa treba ponoriť.
Úloha krstných rodičov: Svedkovia viery a sprievodcovia na ceste
Cirkev zveruje úlohu voviesť niekoho do nového života niektorým svojim členom. Čo z toho vyplýva pri hľadaní vhodných krstných rodičov? Voľba krstného otca alebo krstnej matky sa neriadi prvotne hľadiskami rodinnej alebo spoločenskej blízkosti. Krstní rodičia sú predstaviteľmi prítomnej Cirkvi a viditeľnými prostredníkmi vo vzťahu k spoločenstvu veriacich. Svojho zverenca zoznamujú so životom miestneho cirkevného spoločenstva, posilňujú ho slovom a príkladom vo viere a v nasledovaní Krista a ochotne mu pomáhajú vo vážnych životných rozhodnutiach. Rodičom tiež pomáhajú pri riešení zložitých otázok výchovy.
Cirkevné požiadavky na krstných rodičov
Obrady krstu Katolíckej cirkvi udávajú tri základné vlastnosti, ktoré má mať krstný otec alebo krstná matka:
- Dostatočný vek a vyspelosť: Krstný rodič musí mať minimálne 16 rokov. Nemôže to byť vlastný otec alebo matka krstenca.
- Prijatie sviatostí: Má mať prijatý krst, birmovanie a Eucharistiu.
- Príslušnosť k Cirkvi a bezúhonnosť: Má byť katolík, ktorý nie je hatený právnymi prekážkami. To znamená, že nemá byť postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným. Krstný rodič má viesť život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať, má byť schopný a ochotný plniť túto ekleziálnu službu.
Kódex kánonického práva (Kán. 874) ďalej uvádza, že krstný rodič má byť pokrstený, pobirmovaný a ak je ženatý/vydatá, tak aj cirkevne sobášený. Pokiaľ ide o veriacich, ktorí nie sú katolíkmi, obradová knižka uvádza, že pokrstený v odlúčenej cirkvi alebo v náboženskej spoločnosti, ale veriaci v Krista, môže byť spolu s katolíckym krstným rodičom alebo krstnou matkou zapísaný ako krstný rodič alebo kresťanský svedok krstu, ak si to želajú rodičia. V tomto prípade však vždy musí byť prítomný aj katolícky krstný rodič. Nekatolík môže byť pri krste jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu.
Čo je krst? / Aký je význam kresťanského krstu? | GotQuestions.org
Záväzky a zodpovednosť krstných rodičov
Služba krstných rodičov je teda cirkevná a hlboko duchovná. Za sľub, ktorý dali pri krste krstenca, že budú nápomocní pri náboženskej formácii, nesú pred Bohom zodpovednosť. Kánonické právo (Kán. 851) hovorí o tom, že tí, ktorí prevezmú úlohu krstných rodičov, sa majú riadne poučiť o význame tejto sviatosti a o záväzkoch, ktoré s ňou súvisia. Krstní rodičia majú dbať aj na to, aby sa krstenému dieťaťu nedávalo meno cudzie kresťanskému zmýšľaniu (Kán. 855).
Ak prijímame, že krstný rodič môže správne plniť svoje poslanie, len keď je aktívnym členom Katolíckej cirkvi, môžeme si dať otázku, či je zmysluplné, aby katolík prevzal na seba službu krstného rodiča v Evanjelickej cirkvi a. v. V júni 2001 podpísali dve najpočetnejšie cirkvi na Slovensku - Katolícka cirkev a Evanjelická cirkev a. v. - dohodu o vzájomnom uznávaní krstu. Krst evanjelikov je teda platný a zhodný s obsahom, aký má aj pre katolíkov. Mohli by sme si myslieť, že aj služba krstného otca alebo krstnej matky je vzájomne akceptovateľná. Evanjelik ako krstný rodič katolíkovi a naopak.
Ako sme už uviedli, dedičom a nositeľom krstného bohatstva je Cirkev s celým jej spôsobom existencie a života. Prijímajúci krst sa zaúča a zasväcuje do tohto bohatstva krstu a spôsobu života. Jeho učiteľom i svedkom je krstný rodič, ktorý s Cirkvou žije a dôverne ju pozná. Preto sa ten, čo je pokrstený v Katolíckej cirkvi, stáva katolíkom a ten, čo je pokrstený v Evanjelickej cirkvi a. v., sa stáva evanjelikom. Z toho dôvodu majú obe cirkvi vlastné požiadavky na prijatie za krstných rodičov.
Požiadavky v Evanjelickej cirkvi a. v.
Na objasnenie požiadaviek Evanjelickej cirkvi a. v. poslúži ich cirkevná ústava. V bodoch vzťahujúcich sa na krstných rodičov čítame: „Krstní rodičia majú byť zásadne evanjelici a. v. V prípade závažných dôvodov jeden z krstných rodičov môže byť členom inej kresťanskej cirkvi. Krstní rodičia ev. a. v. musia byť pokrstení a konfirmovaní a v prípade manželov - krstných rodičov aj cirkevne sobášení. Krstní rodičia z inej cirkvi musia byť pokrstení.“ Cirkevná ústava ďalej stanovuje, že krstným rodičom nemôže byť ten, kto nemá pokrstené vlastné deti, alebo deti krstného rodiča ev. a. v. nasledujú vierovyznanie neevanjelického rodiča. Po vekovej stránke za krstných rodičov z ev. a. v. možno prijať člena po konfirmácii. Ak rodina trvá na krstných rodičoch, ktorí nespĺňajú uvedené podmienky, navrhne kňaz rodine popri týchto krstných rodičoch ďalších spomedzi členov cirkevného zboru, ktorí prijmú túto úlohu menom cirkevného zboru. Pri skúmaní cirkevne právnych predpokladov tých, čo nie sú členmi cirkevného zboru, v ktorom sa krst koná, musia títo predložiť doklady o krste, konfirmácii, prípadne cirkevnom sobáši.
Svedok krstu: Alternatíva pre nesplnenie podmienok
V prípade, že osoba nespĺňa podmienky pre krstného rodiča, Cirkev pripúšťa aj úlohu tzv. svedka krstu. Svedok krstu nie je krstný rodič. Rodičia si zvolia krstného rodiča a ďalšia osoba môže byť svedok krstu, ak nespĺňa podmienky pre krstné rodičovstvo. Svedkovia krstu sú často napríklad veriaci iného vierovyznania.
Krst ako základ kresťanského života
Krst je prvou a hlavnou sviatosťou na odpustenie hriechov. Zjednocuje nás s Kristom, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, a dáva nám Ducha Svätého. Je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní. Krst je sviatosťou viery - je sviatostnou bránou do života viery. Je prameňom nového života v Kristovi, z ktorého vyviera celý kresťanský život.
Nevyhnutnosť krstu pre spásu
Krst je nevyhnutne potrebný na spásu. Preto prikázal Ježiš svojim učeníkom, aby ohlasovali evanjelium a krstili všetky národy. Krst je nevyhnutne potrebný na spásu tým, ktorým sa ohlasovalo evanjelium a mali možnosť požiadať o túto sviatosť. Cirkev nepozná nijaký iný prostriedok na zaistenie vstupu do večnej blaženosti, iba krst. Boh zviazal spásu so sviatosťou krstu, ale on sám nie je viazaný svojimi sviatosťami. Krst je základom spoločenstva všetkých kresťanov, aj tých, ktorí ešte nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou. „Veď tí, čo veria v Krista a riadne prijali krst, sú v istom, hoci nedokonalom spoločenstve s Katolíckou cirkvou… V krste sú ospravodlivení vierou, včlenení do Krista, a preto sú právom poctení menom kresťan a synovia Katolíckej cirkvi ich oprávnene uznávajú za bratov v Pánovi.“ Krst teda vytvára sviatostné puto jednoty jestvujúce medzi všetkými, ktorí boli jeho prostredníctvom znovuzrodení.
Praktické aspekty krstu dieťaťa
Rodičia sú povinní postarať sa, aby deti boli pokrstené v prvých týždňoch života. Čím skôr po narodení, ba ešte predtým sa majú obrátiť na farára, aby požiadali o sviatosť pre dieťa a aby sa na ňu náležite pripravili (KKP, kán. 771 a 850). Aby mohlo byť dieťa pokrstené, sa vyžaduje súhlas rodičov, aspoň jeden z nich, alebo zákonného zástupcu, a aby bola opodstatnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve. Ak taká nádej úplne chýba, má sa krst podľa predpisov partikulárneho práva odložiť, pričom sa rodičom vysvetlí dôvod (KKP, kán. 790 §2).
Ak o krst dieťaťa žiadajú rodičia žijúci v civilnom zväzku alebo v konkubináte, pričom nejestvujú žiadne kánonické prekážky k uzatvoreniu sviatostného manželstva, od rodičov sa vyžaduje písomné osvedčenie, že sa zaväzujú vychovávať dieťa v katolíckej viere; podobné písomné osvedčenie sa vyžaduje aj od krstných rodičov, že sa zaväzujú urobiť všetko pre to, aby dieťa bolo vychovávané katolícky. Rodičia dieťaťa, ktoré má byť pokrstené, a takisto tí, ktorí prevezmú úlohu krstných rodičov, sa majú riadne poučiť o význame tejto sviatosti a o záväzkoch, ktoré s ňou súvisia; farár sa má postarať, aby rodičia boli náležite pripravení (KKP, kán. 851).
Krst sa má spravidla sláviť v nedeľu (KKP, kán. 856). Dieťa má byť pokrstené vo farskom kostole kánonického pobytu rodičov; spravidla je to vo farnosti, v ktorej rodičia skutočne bývajú (porov. kán. 107 §1).
Príprava na krst starších detí a dospelých
Deti, ktoré nenastúpili do povinnej školskej dochádzky, môžu byť pokrstené rovnako ako deti v dojčenskom období. Deti v povinnej školskej dochádzke môžu prijať krst, pokiaľ navštevujú hodiny náboženskej výchovy. Krst sa vtedy udelí pred slávnosťou 1. svätého prijímania (zvyčajne tretiaci na základných školách, prípadne aj starší). Príprava dospelých (katechumenát) trvá 2 roky. V rámci prípravy prijatia sviatosti krstu je aj príprava k svätej spovedi, svätému prijímaniu a birmovaniu. Všetky tieto sviatosti prijme dospelý po dvojročnej príprave spolu vo Veľkonočnej vigílii, alebo v jeden deň inokedy vo veľkonočnom období. Záujemcovia sa môžu kedykoľvek prihlásiť na farskom úrade.
Krstný rodič ako nositeľ viery
Zvolenie si krstného rodiča je dôležitým krokom pre rodičov, ktorý presahuje bežné rodinné či spoločenské väzby. Krstný rodič je svedkom viery a má pomáhať rodičom vo výchove dieťaťa v kresťanskom duchu. Jeho úloha je hlboko duchovná a vyžaduje si zodpovednosť pred Bohom. Je to pozvanie ku spoločnému životu vo viere a v spoločenstve s Cirkvou.