Slovensko, hoci malá krajina, disponuje pomerne pestrou škálou vodných plôch. Tieto vodné plochy, vrátane vodných tokov, vodných nádrží, rybníkov a takzvaných ostatných vodných plôch, sú obhospodarované rôznymi subjektmi. Vlastníctvo a využívanie týchto plôch sa riadi komplexnou legislatívou, ktorá zohľadňuje rôzne aspekty, ako sú ochrana životného prostredia, verejný záujem a práva vlastníkov pozemkov. Tento článok sa zameriava na priblíženie legislatívneho rámca týkajúceho sa vlastníctva vodných plôch, s dôrazom na relevantné zákony a ich praktický dopad.
Legislatívny rámec vodných plôch
Základným právnym predpisom upravujúcim oblasť vôd je zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“). Tento zákon transponuje právne záväzné akty Európskej únie, ako je Rámcová smernica o vode, a stanovuje pravidlá pre ochranu, využívanie a hospodárenie s vodami na Slovensku.
Definície a klasifikácia vodných plôch
Vodný zákon definuje rôzne typy vodných plôch a stanovuje ich klasifikáciu. Dôležitým pojmom je „vodná plocha“, ktorej definícia bola zavedená pre zjednotenie a zjednodušenie postupov pre zápis zmeny druhu pozemku katastrálnymi odbormi. Návrh zákona definoval pojem vodná plocha, upravoval a spresňoval doterajšie postupy ohľadom predkladania rozhodnutí na zápis do katastra nehnuteľností. Cieľom bolo doplniť absentujúci legislatívny rámec pri zmene druhu pozemku z vodnej plochy na ostatnú plochu a zastavanú plochu a nádvorie a naopak. Absentujúca legislatíva pri zmene druhu pozemku z vodnej plochy na iný druh pozemku sa nedoplní. Návrh zákona upravoval a spresňoval doterajšie postupy ohľadom predkladania rozhodnutí na zápis do katastra nehnuteľností v prípade, že na ich základe je možné v katastri nehnuteľností vykonať zmenu druhu pozemku.
Povrchové vody sú definované ako vnútrozemské vody okrem podzemných vôd, brakické vody a pobrežné vody. Podzemné vody sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane geotermálnej vody.
Vodné cesty sa delia na sledované a nesledované. Sledované vodné cesty sú tie, na ktorých je prevádzka plavidiel regulovaná a monitorovaná. Prevádzkovateľ vodnej cesty je zodpovedný za udržiavanie a zlepšovanie podmienok na prevádzku plavidiel.
Vlastníctvo a správa vodných plôch
Vlastníctvo vodných plôch na Slovensku môže byť rôzne. Niektoré vodné plochy sú vo vlastníctve štátu, iné vo vlastníctve obcí, miest alebo súkromných osôb. Štát môže založiť obchodnú spoločnosť, do ktorej vloží majetok štátu, ktorý má v správe Dopravný úrad a podnik štátneho podniku. Prioritný investičný majetok môže byť iba vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve spoločnosti. Na tento majetok nemožno zriadiť záložné právo, ani ho nemožno inak použiť na zabezpečenie záväzkov spoločnosti, inej obchodnej spoločnosti alebo tretej osoby, nemožno ho predať, darovať či inak previesť do vlastníctva iných právnických osôb a fyzických osôb okrem štátu alebo spoločnosti, ani ho prenechať do výpožičky.
Slovenský vodohospodársky podnik (SVP, š. p.) vykonáva odbery a analýzy kvality pitnej vody, povrchovej vody a odpadovej vody. SVP, š. p. prevádzkuje akreditované skúšobné laboratória v Banskej Bystrici, Bratislave, Piešťanoch, Žiline a Košiciach. Laboratória sú akreditované Slovenskou národnou akreditačnou službou (SNAS) a sú spôsobilé vykonávať odber a analýzu pitných, povrchových a odpadových vôd. Rozsahy vykonávaných analýz (skúšok) a kontaktné informácie sú zverejnené na www.svp.sk v položke „Ponuka služieb“ ako aj na stránke SNAS www.snas.sk.
Práva a povinnosti vlastníkov pozemkov pri vodných plochách
Vlastníci pozemkov, ktoré sa nachádzajú pri vodnej ceste, sú povinní strpieť nevyhnutné zásahy do svojich vlastníckych práv, ak si to vyžaduje záujem prevádzky plavidiel, ako je používanie plavebných chodníkov, ochranných pásem, umiestnenie signálnych znakov alebo vyväzovacích zariadení. Obmedzenie vlastníckeho práva prevádzkovateľom vodnej cesty sa vykoná za primeranú náhradu. Ak vlastník pozemku nesúhlasí s navrhnutou výškou náhrady, rozhodne o nej súd.
Ochranné pásma a obmedzenia činností vodných ciest:
Vodné cesty majú ochranné pásma, ktoré sú územnými pásmami priľahlými k vodnej ceste v šírke najviac päť metrov od brehovej čiary. V týchto pásmach platia obmedzenia činností, ktoré by mohli ovplyvniť plynulosť plavby alebo ohroziť životné prostredie. Činnosť na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme, ktorá by mohla ovplyvniť plynulosť plavby, spôsobiť dočasné alebo trvalé obmedzenie plavebnej prevádzky alebo prerušenie plavebnej dráhy, možno vykonávať len po predchádzajúcom súhlase Dopravného úradu.
Na vodných cestách nemožno zriaďovať a prevádzkovať zariadenia, ktoré by mohli ohroziť zdravie alebo život osôb vykonávajúcich plavbu a zhoršiť alebo znemožniť plavbu. Pontónové mosty cez vodné cesty možno zriaďovať iba vo výnimočných prípadoch a so súhlasom prevádzkovateľa vodnej cesty a Dopravného úradu.
V zmysle ustanovení §47 Zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách sú povinní odstraňovať nánosy a prekážky vo vodnom toku vlastníci týchto stavieb, a to na vlastné náklady. Vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku, križuje vodný tok, alebo je v inundačnom území je taktiež v zmysle § 37 Zákona č. 7/2010 Z. z.
Správca vodného toku zasahuje len vtedy, ak poškodené alebo spadnuté stromy vytvárajú prekážku v odtoku vody, čím by mohli spôsobiť škody alebo ohroziť bezpečnosť. Ochranné pásmo vodného toku nie je legislatívne definované. Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách používa v podobnej súvislosti pojem „pobrežné pozemky“. V §49 sa uvádza, že správca vodného toku môže pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení užívať pobrežné pozemky. Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom vodnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej čiary, pri drobnom vodnom toku do 5 m od brehovej čiary; pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty hrádze. Pobrežné pozemky by mali zostať voľné, nezastavané, pre bezproblémový prístup pre výkon správy, zabezpečovacích prác počas povodne a pod. Správca toku je tiež oprávnený vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov.
Povolenia a súhlasy
Na vykonávanie určitých činností na vodných plochách je potrebné povolenie alebo súhlas príslušných orgánov štátnej správy. Napríklad, na prevádzku prístaviska, prekladiska, výväziska alebo kotviska na sledovanej vodnej ceste je potrebné rozhodnutie Dopravného úradu. Stavba, ktorá zasahuje do vodnej cesty alebo ktorá vodnú cestu križuje, si vyžaduje záväzné stanovisko ministerstva ako dotknutého orgánu. Stavbu možno uskutočniť len tak, aby nezhoršovala podmienky na prevádzku plavidiel.
SVP, š. p., ako správca vodných tokov na Slovensku je jedným z účastníkov konania pri povoľovaní vodných stavieb (v zmysle § 52 zákona 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov). Súčasťou podkladov, potrebných pre povolenie domovej ČOV (DČOV), ktoré vydáva miestne príslušný orgán štátnej vodnej správy, je aj vyjadrenie SVP, š. p., o ktoré má stavebník vopred požiadať príslušnú organizačnú jednotku SVP, š. p., v ktorej pôsobnosti sa plánovaná stavba bude nachádzať.
Pre zaujatie vyjadrenia je potrebné so žiadosťou predložiť kompletnú projektovú dokumentáciu celej stavby (nie len jej voľne žiadateľom vybrané časti a to vrátane celej dokladovej časti). Pre potreby vydania stavebného povolenia súčasne s povolením na osobitné užívanie vôd je potrebné, aby predložená PD obsahovala hydrotechnické výpočty a doklady umožňujúce povoliť odber vôd (hydrogeologické či hydrologické posúdenie, atď.) resp. vypúšťania vôd (platné údaje o prietoku vôd a kvalite vôd v recipiente, charakteristika a parametre vypúšťaných vôd a režim ich vypúšťania, atď.) a aj návrh podmienok povolenia na osobitné užívanie vôd s náležitosťami, ako to vyžadujú platné predpisy na úseku ochrany vôd (v súčasnosti najmä vodný zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a NV SR č. 269/2010 Z. z.). Pokiaľ tieto nie sú súčasťou PD, je nevyhnutné ich doložiť v prílohe žiadosti samostatne.
Kedy je potrebné vyjadrenie SVP k vydaniu nového prehodnoteného povolenia (po ukončení platnosti) na osobitné užívanie vôd u existujúceho zdroja, k povoleniu zmeny platného povolenia na osobitné užívanie vôd atď.: Takéto vyjadrenie so zameraním na ochranu vôd je potrebné, najmä pokiaľ toto osobitné užívanie vôd súvisí s vodnými tokmi v správe SVP, š. p., resp. s vodami v povodí vodohospodársky významných vodných tokov v správe SVP, š. p. Pre zaujatie vyjadrenia je potrebné so žiadosťou predložiť najmä nasledovné: návrh podmienok pre vydanie nového prehodnoteného povolenia s náležitosťami, ako to vyžadujú platné predpisy na úseku ochrany vôd (v súčasnosti najmä vodný zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a NV SR č. 269/2010 Z. z.) a ich zdôvodnenie, kópiu dovtedy platného povolenia na osobitné užívanie vôd a písomné vyhodnotenie plnenia jeho jednotlivých podmienok, prehľadná situácia vodného hospodárstva celého areálu existujúceho zdroja (zásobovanie vodou, odvádzanie vôd) a jeho prehľadný popis, kópie dokladov o recipiente a posúdenie vplyvu na tento recipient.
Štátna správa a starostlivosť o životné prostredie
Výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie zabezpečuje Okresný úrad, ktorý v rozsahu ustanovenom zákonom č. 525/2003 Z. z. spolupracuje s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR). Medzi jeho úlohy patrí:
- Spolupráca s MŽP SR pri zabezpečovaní výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.
- Zabezpečovanie funkcie vecného správcu automatizovaného informačného systému, evidenciu a uchovávanie dokumentácie.
- Prijímanie hlásení a oznámení.
- Rozhodovanie o poplatkoch.
- Ukladanie pokút v súlade s osobitnými zákonmi v oblasti starostlivosti o životné prostredie a zadávanie uložených pokút do informačného systému.
- Schvaľovanie programov a plánov vyplývajúcich z osobitných zákonov v oblasti starostlivosti o životné prostredie.
- Vykonávanie činností v rámci protipovodňovej ochrany, povodňové prehliadky, vyčíslovanie a verifikovanie povodňových škôd a vydávanie povodňových štatútov.
- Vedenie evidencie vo veciach štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.
- Predkladanie návrhov na školenia a skúšky ministerstvu životného prostredia v oblasti zabezpečenia odborných kvalifikačných predpokladov pre štátnych zamestnancov.
- Vykonávanie iných úkonov agendy starostlivosti o životné prostredie.
- Kontrola výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie uskutočňovanej obcami.
- Upozorňovanie obcí na nedostatky a vyhradzovanie si pôsobnosti obce vo veciach štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ak to dovoľuje zákon a boli splnené zákonné podmienky.
- Vykonávanie štátneho dozoru vo veciach dosiahnutia cieľov štátnej environmentálnej politiky na miestnej úrovni na základe žiadosti Environmentálneho fondu v súlade so zákonom č. 587/2004 Z. z.
- Vykonávanie úkonov na ďalších úsekoch podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, napr. podľa zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon), zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon).
Ochrana vôd a environmentálne ciele
Vodný zákon stanovuje environmentálne ciele, ktorých cieľom je dosiahnuť dobrý stav povrchových vôd a podzemných vôd do roku 2027. Tieto ciele zahŕňajú ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody a podzemnej vody.
Monitorovanie a hodnotenie stavu vôd
Na zabezpečenie ochrany vôd sa vykonáva monitorovanie množstva, kvality a režimu povrchových vôd a podzemných vôd. Hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd slúži na spracovanie podkladov potrebných na tvorbu vodnej politiky, plánov manažmentu povodí, koncepcií využívania vôd a ich ochrany, na výkon štátnej vodnej správy, na poskytovanie informácií verejnosti a na podávanie správ medzinárodným inštitúciám.
Stavom povrchových vôd je všeobecné vyjadrenie stavu útvaru povrchových vôd, ktorý je určený ekologickým stavom alebo chemickým stavom podľa toho, ktorý z nich je horší. Ekologickým stavom je vyjadrenie kvality štruktúry a funkcie vodných ekosystémov, ktoré sú viazané na povrchové vody. Dobrým ekologickým stavom povrchových vôd je stav útvaru povrchových vôd ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom.
Vodná bilancia a oznamovanie odberov a vypúšťaní
Vodná bilancia tvorí hydrologická bilancia a vodohospodárska bilancia. Ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu z jedného odberného miesta v množstve nad 15 000 m3 ročne alebo nad 1 250 m3 mesačne na uspokojovanie osobných potrieb domácnosti a ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu na základe povolenia, je povinný oznamovať údaje o týchto odberoch. Ten, kto vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo podzemných vôd v množstve nad 10 000 m3 ročne alebo nad 1 000 m3 mesačne z domácnosti a ten, kto produkuje a vypúšťa odpadové vody, osobitné vody alebo geotermálne vody do povrchových vôd alebo podzemných vôd na základe povolenia, je povinný oznamovať údaje o týchto vypúšťaných vodách.
Mimoriadne zhoršenie vôd (MZV) a postupy pri haváriách
Mimoriadne zhoršenie vôd (MZV) je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd bez povolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny na hladine, výskytom uhynutých rýb, alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacim s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou (§41 zák. č. 364/2004 Z.z.).
Pri spozorovaní príznakov mimoriadneho znečistenia toku napr. úhyn rýb, nadmerné penenie, výskyt olejovej škvrny, zmena farby alebo neobvyklý zápach je potrebné ohlásiť túto skutočnosť Slovenskej inšpekcii životného prostredia, alebo okresnému úradu, alebo na jednotné európske číslo tiesňového volania (112), obci alebo správcovi vodného toku (§ 41 ods. 2 zák. č. 364/2004 Z. z.). Pre nahlásenie „havárie“ správcovi toku má Slovenský vodohospodársky podnik je možné kontaktovať vodohospodársky dispečing príslušného odštepného závodu alebo správy povodia.
Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd platí ten, kto vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd v množstve nad 10 000 m3 za kalendárny rok alebo nad 1 000 mᶟ za mesiac a prekročí ustanovené limitné hodnoty znečistenia v príslušnom ukazovateli znečistenia ustanovené vo vykonávacom predpise (Nariadenia vlády SR č. 755/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška neregulovaných platieb, výška poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatňovaním užívania vôd v znení neskorších predpisov) a ten, kto vypúšťa geotermálne vody do povrchových vôd v množstve nad 10 000 mᶟ za kalendárny rok alebo nad 1 000 mᶟ za mesiac (§79, ods. 4, zák. č. 364/2004 Z. z.). Poplatkové oznámenie pre predpokladané vypúšťanie odpadových vôd na nasledujúci kalendárny rok sa podáva do 31. januára (§11 Nariadenia vlády SR č. 755/2004 Z.). Poplatkové priznanie za skutočné vypúšťanie odpadových vôd za predchádzajúci rok sa podáva v termíne do 31. marca (§12 Nariadenia vlády SR č. 755/2004 Z.).
Poplatky za odber podzemných vôd platí ten, kto odoberá podzemné vody v množstve nad 15 000 m3 za kalendárny rok alebo nad 1 250 mᶟ za mesiac, za odbery podzemných vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy v množstve nad 50 000 mᶟ ročne, v zmysle § 79 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. Poplatkové oznámenie za odbery podzemných vôd na nasledujúci kalendárny rok (predpoklad) sa podáva do 31. januára bežného roka (§7 Nariadenia vlády SR č. 755/2004 Z.). Poplatkové priznanie za skutočné odbery podzemných vôd za predchádzajúci rok sa podáva v termíne do 15. februára nasledujúceho roka (§8 Nariadenia vlády SR č. 755/2004 Z.).
Zmenou vodného zákona č. 364/2004 Z. z., novelou č. 409/2014 Z. z., účinnou od 15.01.2015, sa zrušilo oslobodenie od platenia poplatkov za odbery podzemných vôd na účely energetického využitia, ak sa následne vypúšťajú späť do podzemných vôd. Poplatky sa platia podľa NV SR č. 755/2004 Z. z., § 6 odst. 2 písm. c).
Rybárstvo a vodné plochy
Možnosti slovenských športových rybárov stráviť čas pri vode sú pomerne pestré. Naša malá krajina ponúka množstvo štátnych vodných plôch, ktoré obhospodarujú mestské a miestne rybárske organizácie zastrešené v Slovenskom rybárskom zväze (SRZ). Patria sem vodné toky, vodné nádrže, rybníky, či tzv. ostatné vodné plochy.
Súkromné revíry vs. zväzové vody
Charakter väčšiny súkromných vodných plôch je podobný zväzovým kaprovým vodám, preto možno porovnávať súkromné revíry so zväzovými kaprovými revírmi. Súkromníci si určujú vlastné pravidlá. Prihliadajú na veľkosť vodnej plochy, obsádku rýb a určite aj ekonomickú stránku veci, t.j. zisk z predaja povolení. V zimných mesiacoch sú väčšinou zatvorené a svoje služby začínajú ponúkať krátko potom, ako ustúpia ľady.
Väčšina zväzových vôd sa zvykne zarybňovať raz, prípadne dvakrát ročne. Ihneď na to je v danom revíri zákaz lovu. Následne pri opätovnom umožnení lovu dochádza k rýchlemu vyloveniu väčšiny násady. Súkromné revíry fungujú predovšetkým v režime „chyť a pusť“, a preto v nich ryby dorastajú do úctyhodných rozmerov.
Správcovia vodných tokov a ich zodpovednosť
V zmysle § 48 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorým je štátna odborná organizácia ministerstva, (t. j. Slovenský vodohospodársky podnik, š. p.), je zodpovedný za správu vodných tokov. Správcovia drobných vodných tokov, ktorými sú správca vodohospodársky významných vodných tokov a štátne organizácie, ktorým bola prevedená správa podľa § 51 ods. 1 vodného zákona.
Správca vodohospodársky významných vodných tokov v zmysle ustanovenia § 80d ods. 4 a v spojitosti s § 80 ods. 5 druhej vety vodného zákona bol povinný prevziať správu vodných tokov do 31. decembra 2019, ak ministerstvo neprevedie správu na inú osobu podľa § 51 ods. 1 vodného zákona. Ministerstvo životného prostredia SR k 1. januáru 2020 vydalo rozhodnutia podľa § 51 ods. 1 vodného zákona. Drobné vodné toky, ktoré nie sú uvedené v databáze, sú v zmysle vodného zákona k 1. januáru 2020 v správe správcov vodohospodársky významných vodných tokov.
Zoznam vodohospodársky významných vodných tokov je uvedený vo Vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 211/2005 Z. z.
Vodovodné prípojky a vlastnícke vzťahy
Vlastníctvo vodnej plochy je komplexná téma, ktorá si vyžaduje znalosť príslušnej legislatívy. V kontexte vodovodných prípojok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou distribúcie vody, je dôležité pochopiť právne vzťahy.
Podľa platnej legislatívy Slovenskej republiky je vodovodná prípojka úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla pripája na verejný vodovod navrtávacím pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu.
V prípade, že cez váš pozemok vedie potrubie tranzitného vodovodu a toto vám obmedzuje výkon vlastníckych práv, môžete mať nárok na finančnú náhradu. Podľa občianskeho zákonníka, vlastník, ktorému je obmedzené vlastnícke právo, nemôže svoj pozemok v plnej miere užívať, a preto mu môže prináležať nárok na náhradu za obmedzenie práva k pozemku. Rozhodujúce je zistiť, či existuje právny základ pre prechod potrubia cez váš pozemok, napríklad zriadenie vecného bremena alebo iný právny akt, a či bolo za tento zásah poskytnuté patričné vyrovnanie. Otázne je tiež premlčanie takého nároku.
Ak je vodovodná prípojka vo vlastníctve suseda, je potrebné jeho súhlas na jej využitie alebo odkúpenie. V takom prípade by ste sa pred vodármi preukázali vlastníctvom prípojky, a tým by ste nepotrebovali súhlas suseda. Sused vám nemusí prípojku len predať, môže vám ju darovať, ak ho o tom presvedčíte.
V prípade sporov týkajúcich sa vodovodných prípojok je odporúčané zhromaždiť všetky podstatné listiny, ako sú osvedčenie o dedičstve, výpisy z katastra a doklady od prevádzkovateľa verejného vodovodu. Ak nedôjde k dohode, je na zváženie obrátiť sa na súd s určovacou žalobou podľa Občianskeho zákonníka, v ktorej by ste sa domáhali, aby súd vyhlásil, že prípojka je vaším majetkom.
Pre každú pripájanú nehnuteľnosť sa zásadne zriaďuje samostatná vodovodná prípojka. Miesto pripojenia na vodovodnej prípojke a umiestnenie vodomernej meradla na vodovodnej prípojke určí prevádzkovateľ verejného vodovodu, alebo obec. Žiadateľ musí pred pripojením vybudovať na vlastné náklady vodovodnú prípojku podľa dokumentácie vyhotovenej podľa príslušných právnych predpisov.
V prípade umiestnenia vodomernej šachty nie na vlastnom pozemku je potrebné predložiť notárom, resp. matrikou overenú dohodu o umiestnení vodomernej šachty v zmysle zákona č. 50/1976 Zb.
Vlastníctvo vodnej plochy je teda multifacetná problematika, kde sa prelínajú právne predpisy týkajúce sa vôd, pozemkového práva a štátnej správy. Pochopenie týchto súvislostí je kľúčové pre správne hospodárenie a ochranu našich vodných zdrojov.