Nedávne udalosti v katastrálnom registri v Kráľovskom Chlmci vrhli nepríjemné svetlo na fungovanie jednej zo základných inštitúcií správy majetku na Slovensku. V roku 2022 došlo k zásahom do databázy, ktoré vyústili v nezákonné prepisovanie pozemkov na nových vlastníkov. Tieto praktiky, ako ich identifikovala Okresná prokuratúra v Trebišove, viedli k podaniu jedenástich žalôb na zamestnancov katastra a k následnému súdnemu riešeniu, ktoré malo vrátiť vlastnícke práva pôvodným majiteľom.
Nezákonné prevody a neznámi vlastníci: Korene problému
Podľa informácií poskytnutých hovorkyňou košickej krajskej prokuratúry Jarmilou Janovou, „vo všetkých prípadoch išlo o pozemky vo vlastníctve osôb s neznámym pobytom. Po zrealizovaní týchto neoprávnených zásahov došlo v početných prípadoch následnými právnymi úkonmi k ďalším zmenám vlastníctva.“ Tento scenár naznačuje sofistikované zneužitie systému, kde boli pozemky s nejasným vlastníctvom zneužité na nezákonné prevody.
Advokát Martin Friedrich v tejto súvislosti poukázal na historický kontext problému pôdy nezistených vlastníkov na Slovensku. „Pôda nezistených vlastníkov je na Slovensku historický problém od dôb, kedy začalo vysťahovalectvo povedzme do Ameriky. Alebo obdobia, kedy sme mali konfiškácie majetku či počas Slovenského štátu, alebo počas obdobia neslobody, komunizmu,“ zhodnotil. Toto historické pozadie však neospravedlňuje súčasné nezákonné konanie.
Friedrich ďalej vysvetlil, že „na katastri z neznámej príčiny došlo k tomu, že pozemky boli prevádzané na tretie osoby bez toho aby existoval nejaký právny titul, to znamená či už zmluva, rozhodnutie súdu, alebo osvedčenie od notára o dedičstve.“ Tento nedostatok právneho titulu je kľúčovým dôkazom o nezákonnosti prevodov. Ani po posledných reštitúciách sa k mnohým pozemkom nikto neprihlásil, čo viedlo k situácii, kedy o ich vlastníctve mohol rozhodnúť iba súd.
Súdne riešenie a trestné stíhanie
Okresný súd v Trebišove napokon rozhodol v prospech pôvodných vlastníkov. „Na základe jedenástich rozsudkov Okresného súdu v Trebišove došlo k vráteniu vlastníckych práv pôvodným vlastníkom a boli vykonané potrebné zápisy do katastra,“ potvrdil hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann. Tento krok predstavuje dôležité víťazstvo spravodlivosti a obnovenie práv v zmysle zákona.
Prípadom sa intenzívne zaoberá aj odbor kriminálnej polície. Dve bývalé zamestnankyne katastra v Kráľovskom Chlmci boli obvinené z trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa. Toto obvinenie naznačuje, že nezákonné konanie bolo výsledkom priameho konania osôb s prístupom k citlivým údajom.
Kybernetický útok a obnova prevádzky katastrálnych úradov
Udalosti v Kráľovskom Chlmci sa odohrali v kontexte širších problémov, ktorým katastrálne úrady na Slovensku čelili. V nedávnej minulosti boli viaceré katastrálne úrady, vrátane toho v Kráľovskom Chlmci, zasiahnuté rozsiahlym ransomvérovým kybernetickým útokom. Tento útok viedol k odstaveniu ich informačných systémov a k dočasnému zatvoreniu viacerých pracovísk.
Ministerstvo vnútra SR pristúpilo k postupnému obnovovaniu činnosti katastrálnych úradov. Od pondelka 13. januára sa začali otvárať prvé pracoviská. Harmonogram obnovovania bol rozsiahly a zahŕňal desiatky okresných úradov po celom Slovensku. Napríklad, 13. januára sa otvorili pracoviská v Malackách, Skalici, Trnave, Nitre, Topoľčanoch, Ilave, Myjave, Novom Meste nad Váhom, Trenčíne, Zvolene, Žiari nad Hronom, Rimavskej Sobote, Veľkom Krtíši, Bardejove, Kežmarku, Prešove, Starej Ľubovni, Svidníku, Gelnici, Moldave nad Bodvou (Košice-okolie), Michalovciach, Michalovciach-Veľkých Kapušanoch, Spišskej Novej Vsi a Trebišove.
Nasledovali ďalšie dni s postupným otváraním: 14. januára sa pridali Partizánske, Považská Bystrica, Banská Bystrica, Krupina, Banská Štiavnica a Lučenec. 15. januára sa otvorili Púchov, Sabinov a Medzilaborce. 16. januára nasledovali Vranov nad Topľou, Prievidza, Bytča, Martin, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Žilina, Stropkov, Levoča a Humenné. 17. januára boli na rade Šaľa, Liptovský Mikuláš, Námestovo a Tvrdošín. Konečne, 20. januára sa otvorili pracoviská v Bratislave, Dunajskej Strede, Senci, Kráľovskom Chlmci, Žarnovici, Sobranciach, Rožňave, Piešťanoch, Leviciach, Čadci, Ružomberku, Turčianskych Tepliciach, Brezne, Detve, Poltári, Revúcej a Snine. 23. januára boli zriaďované Zlaté Moravce a Nové Zámky.
Výzvy po obnove a cesta k modernizácii
Po opätovnom otvorení sa však ukázalo, že nie všetky informačné systémy fungujú plnohodnotne. Podľa informácií portálu Živé.sk bol spočiatku funkčný len interný systém na zapisovanie dát. V praxi to viedlo k problémom pri vybavovaní niektorých úkonov, napríklad občania nemohli získať list vlastníctva s plombou alebo vybaviť návrh na vklad. Situácia sa neskôr zlepšila, a na niektorých pracoviskách bolo možné podať návrh na vklad s číslom konania, čo umožnilo bankám uvoľniť čerpanie hypoték.
Pracovisko katastra v Kráľovskom Chlmci sa opätovne otvorilo 20. januára, ako bolo plánované. V takýchto situáciách je vždy dôležité overiť si aktuálnu funkčnosť všetkých služieb a prípadné obmedzenia priamo na úrade, prípadne prostredníctvom online kanálov Ministerstva vnútra SR.
Udalosti okolo kybernetického útoku a následného obnovovania činnosti katastrálnych úradov poukázali na kritickú dôležitosť modernizácie verejnej správy a investícií do bezpečnosti informačných systémov. Ministerstvo vnútra SR aktívne pracuje na týchto oblastiach. Dôkazom toho sú aj aktivity ako Správa o stave verejnej správy za rok 2024, ktorá poskytuje komplexný prehľad o vývoji a trendoch vo verejnej správe, ako aj hodnotenie jej výkonnosti, transparentnosti a pripravenosti na modernizáciu. Okrem toho, ministerstvo v spolupráci s Parlamentným inštitútom zorganizovalo okrúhly stôl o modernizácii samosprávy, ktorý sa konal na pôde národnej rady. Tieto kroky naznačujú snahu o systémové riešenia a dlhodobú reformu, ktorá by mala zabezpečiť spoľahlivejšie a bezpečnejšie fungovanie katastrálnych úradov do budúcnosti.
Zneužitie pozície a manipulácia s údajmi na katastri v Kráľovskom Chlmci je vážnym problémom, ktorý podčiarkuje potrebu neustáleho dohľadu, transparentnosti a modernizácie verejných registrov. Dôvera občanov v tieto inštitúcie je kľúčová, a preto je nevyhnutné, aby štátne orgány aktívne pracovali na zabezpečení bezpečnosti a integrity dát.