Kataster nehnuteľností predstavuje kľúčový register, ktorý slúži na evidenciu všetkých nehnuteľností na území Slovenskej republiky. Jeho primárnym cieľom je zabezpečiť právnu istotu v oblasti nehnuteľností, čo je nevyhnutné vzhľadom na vysoké finančné hodnoty, ktoré s nimi súvisia, a ich často zásadný vplyv na životné podmienky občanov. Zápisy v katastri nehnuteľností majú rôzne právne účinky, pričom sa rozlišujú konštitutívne a deklaratórne účinky. Tento článok sa zameriava na hlbšiu analýzu konštitučných účinkov katastra nehnuteľností, ich význam a dopady na právne vzťahy, s osobitným dôrazom na problematiku odstúpenia od zmlúv o prevode nehnuteľností a súvisiacu nejednoznačnosť v právnej interpretácii.
Princípy zmluvného práva a odstúpenie od zmluvy
Základným kameňom zmluvného práva je zásada slobodného uzatvárania súkromnoprávnych zmlúv. Subjekty vstupujúce do zmluvného vzťahu sú viazané zásadou pacta sunt servanda, čo znamená povinnosť dodržiavať záväzky vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy. Táto povinnosť zahŕňa nielen samotné plnenie, ale aj jeho riadne a včasné uskutočnenie.
V prípade porušenia zmluvnej povinnosti prichádza do hry zodpovednosť, s ktorou súkromnoprávne normy spájajú určité právne následky. Občiansky zákonník, ako aj niektoré osobitné zákony, v konkrétnych prípadoch umožňujú jednostranne odstúpiť od zmluvy, a to ako sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti. Okrem zákonných možností si účastníci zmluvného vzťahu môžu jednostranné odstúpenie od zmluvy dohodnúť aj nad rámec úpravy Občianskeho zákonníka. V takýchto prípadoch nemusí ísť nevyhnutne o sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti. Ak k odstúpeniu od zmluvy dochádza na základe splnenia podmienok ustanovených v zákone alebo dohodnutých účastníkmi zmluvného vzťahu, takéto odstúpenie nepredstavuje porušenie zásady pacta sunt servanda.
Následky odstúpenia od zmluvy a ich špecifiká pri nehnuteľnostiach
Všeobecná úprava následkov odstúpenia od zmluvy je obsiahnutá v § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že „odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.“ Z tohto vyplýva, že odstúpenie od zmluvy v režime Občianskeho zákonníka pôsobí (v zásade) ex tunc, teda na zmluvu sa hľadí, akoby nikdy nevznikla. Aplikácia tohto ustanovenia a vzájomné vysporiadanie sa zmluvných strán nespôsobuje pri odstupovaní od zmlúv, ktorých predmetom je prevod hnuteľných vecí, v praxi výraznejšie problémy.
Problematickými sa však stávajú prípady, keď ide o odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Dôvodom je špecifický charakter nadobúdania vlastníckeho práva k nim - prostredníctvom vkladu do katastra nehnuteľností, ktorý má právotvorné (konštitutívne) účinky. Vyvstáva otázka, či sa vlastnícke právo k nehnuteľnosti pôvodného prevodcu obnovuje automaticky po odstúpení od zmluvy (a vlastnícke právo v jeho prospech sa zapíše záznamom, ktorý má len evidenčné účinky), alebo či vlastníkom naďalej ostáva nadobúdateľ a na obnovenie vlastníckeho práva prevodcu je potrebný až následný vklad do katastra nehnuteľností v jeho prospech. Ďalšou, nemenej významnou otázkou je, ako riešiť prípady, keď v období medzi uzatvorením zmluvy a následným odstúpením od nej dôjde k zmene právneho statusu predmetnej nehnuteľnosti, napríklad zriadením záložného práva alebo vecného bremena k nej.
Nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti: Dvojfázový proces
Predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe zmluvy sú vyjadrené v § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia sa na nadobudnutie vlastníckeho práva vyžaduje jednak tzv. iustus titulus acquirendi, teda právny dôvod nadobudnutia vlastníctva (najčastejšie zmluva), a taktiež tzv. modus acquirendi, čiže právny spôsob nadobudnutia vlastníctva.
Pri zmluvnom prevode nehnuteľnosti je právnym dôvodom nadobudnutia vlastníckeho práva samotná zmluva. Táto však má len obligačné účinky a sama prevod vlastníckeho práva nespôsobí. Je potrebné, aby k nej pristúpil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ako právom ustanovený modus acquirendi. Až týmto momentom nastúpia aj zmluvou zamýšľané vecnoprávne účinky pôsobiace erga omnes.
Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania, ktorý doručí katastrálnemu odboru Návrh na vklad. Oznámenie sa zašle elektronicky na príslušnú správu katastra. Prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Katastrálny odbor na návrhu na vklad vyznačí dátum, hodinu a minútu doručenia návrhu na vklad.
Katastrálny odbor následne preskúma zmluvu z viacerých hľadísk:
- či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy,
- či je úkon urobený v predpísanej forme,
- či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou,
- či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné,
- či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené,
- či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.
Rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. Rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu katastrálny odbor zašle účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia. Katastrálny odbor rozhodne o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad. Ak zmluva o prevode nehnuteľnosti bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo bola autorizovaná advokátom, nie je v rozpore s katastrálnym operátom a sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu, správa katastra rozhodne o návrhu na povolenie vkladu do 20 dní.
Správne poplatky sú spojené s návrhom na vklad. K návrhu sa prikladajú kolky v hodnote 66 €, alebo je správny poplatok možné zaplatiť prevodom na účet. Poplatok za urýchlené konanie o návrhu na vklad je 265,50 €. Ak pred podaním návrhu na vklad je použité oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad, správne poplatky sa znižujú o 15 €.
Názorové prúdy a interpretácie v otázke odstúpenia od zmluvy
Na Slovensku, rovnako ako v susednej Českej republike, sa vyskytujú dva základné názorové prúdy riešiace problematiku účinkov odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľnosti.
Podľa prvého prúdu sa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k zmluvnému prevodu nehnuteľnosti vykladá v tom zmysle, že odstúpenie od zmluvy v sebe zahŕňa nielen obligačné, ale zároveň aj vecno-právne účinky. V tomto pohľade odstúpenie od zmluvy ex lege automaticky obnovuje vlastnícke právo prevodcu. Táto skutočnosť sa následne zapíše do katastra nehnuteľností záznamom. Prevedenú nehnuteľnosť nie je potrebné „vrátiť“ (t. j., nie je potrebné ďalším úkonom s konštitutívnymi účinkami previesť vlastnícke právo naspäť na prevodcu), pretože táto je „vrátená“ už samotným odstúpením od zmluvy. Zakladá sa fikcia, že zmluvná strana, ktorá mala byť nadobúdateľom, vlastnícke právo k nehnuteľnosti nikdy nenadobudla. Záznamovou listinou, ktorá bude predstavovať podklad pre vykonanie záznamu do katastra, je buď súhlasné (písomné) vyhlásenie oboch zmluvných strán o odstúpení od zmluvy, alebo, v prípade vzniku sporu, príslušné rozhodnutie súdu vydané na základe určovacej žaloby. Základným argumentom tohto názoru je, že v slovenskej právnej úprave sa neuplatňuje princíp oddelenia (vzájomnej nezávislosti) obligačných a dispozičných úkonov, typický pre nemecký civilistický kódex BGB. Naopak, slovenské právo je postavené na princípe kauzálnej súvislosti. Keďže zmluva je právnym dôvodom nadobudnutia vlastníckeho práva, nemôže mať text ustanovenia § 48 ods. 2 OZ iný význam ako zánik zmluvy ako právneho titulu, a to ex tunc.
Kritika tohto prístupu však poukazuje na viacero nedostatkov. Jedným z protiargumentov je skutočnosť, že takéto riešenie zakladá (pri odplatnom prevode) asymetrickú situáciu, kedy po odstúpení prevodcovi automaticky vznikne (obnoví sa) vecné právo (a priestor na vindikačnú žalobu), zatiaľ čo nadobúdateľovi ostane „len“ obligačný nárok na vrátenie kúpnej ceny. Vlastnícke právo k týmto zmiešaným peniazom už nadobúdateľ nemôže vindikovať, a preto prichádza do úvahy len uložiť prevodcovi povinnosť uhradiť nadobúdateľovi peňažnú čiastku vo výške zodpovedajúcej už prijatému plneniu. Nehodno pritom opomenúť fakt, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa nepremlčuje, zatiaľ čo právo na vrátenie kúpnej ceny ako obligačný nárok sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej lehote. Ďalším nedostatkom je absencia jednoznačného vysporiadania sa s prípadnou zmenou právneho statusu predmetnej nehnuteľnosti počas „prechodného obdobia“ (teda počas obdobia od uzatvorenia zmluvy do jej zániku odstúpením), napríklad zriadením záložného práva alebo vecného bremena k nej. Vráti sa prevodcovi nehnuteľnosť zaťažená záložným právom, alebo sa naň hľadí ako keby nikdy nevzniklo? Pokiaľ ide o záložné právo, toto podľa názoru judikatúry spravidla nezaniká. Stojí však za zamyslenie, či skutočne môžeme hovoriť o obnove vecno-právneho postavenia prevodcu strictu sensu, pokiaľ sa mu pôvodne nezaťažená nehnuteľnosť vráti zaťažená.
Z pohľadu tohto názorového prúdu sa má za to, že odstúpením od zmluvy zaniká ex tunc právny titul, čím sa úplne obnovuje pôvodný stav, aký bol pred uzavretím zmluvy. Za tejto situácie tak žiadna ďalšia osoba nemôže od pôvodného nadobúdateľa nadobudnúť vlastnícke právo, nakoľko pôvodný nadobúdateľ ako nevlastník nemohol previesť právo, ktoré sám nemal. Okolnosť, že tretia osoba bola pri uzatváraní zmluvy v dobrej viere, že nehnuteľnosť nadobúda od vlastníka (nakoľko to vyplývalo z údajov katastra), je podľa tejto alternatívy právne irelevantná. Neposkytnutie ochrany tretej osobe v prípade odstúpenia od zmluvy medzi pôvodnými zmluvnými stranami si však nezískalo zo strany odbornej verejnosti všeobecnú akceptáciu.
Podľa druhého názorového prúdu z ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by k návratu vlastníckeho práva dochádzalo ex lege. Odstúpenie od zmluvy samo osebe nenavracia vecnoprávnu pozíciu pôvodného prevodcu. Zanikajú len obligačné účinky zmluvy a zmluvným stranám vzniká povinnosť vrátiť si vzájomne to, čo na základe odstúpením zaniknutej zmluvy získali. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, pre nastúpenie vecno-právnych účinkov je potrebný vklad do katastra nehnuteľností v prospech pôvodného prevodcu. Tento prístup sa snaží riešiť kolíziu medzi ochranou vlastníckeho práva pôvodného prevodcu a ochranou dobrej viery tretej osoby prostredníctvom tzv. vzájomného zlaďovania princípov. Pri porovnávaní závažnosti oboch, v kolízii stojacich základných práv, by sa mala brať do úvahy skutočnosť, že v dobe uzatvorenia zmluvy medzi pôvodným nadobúdateľom a treťou osobou ako neskorším nadobúdateľom, ako aj v dobe vkladu práva v prospech tretej osoby do katastra nehnuteľností, objektívne neexistovala skutočnosť, z ktorej by tretia osoba mohla vyvodiť, že pôvodný nadobúdateľ nie je vlastníkom. Taktiež je potrebné domyslieť, že na vytvorení základu pre dobrú vieru sa podieľal aj štát, ktorý vedie evidenciu nehnuteľností, čo by malo činiť tretiu osobu osobou obzvlášť hodnou ochrany.
Konštitutívne účinky vkladu do katastra: Kedy skutočne vzniká vlastnícke právo?
V tejto súvislosti je kľúčové pochopiť, kedy presne dochádza k zmene vlastníka nehnuteľnosti. V pomeroch SR sa často stretávame s nejednoznačnosťou a rozdielnymi názormi odbornej verejnosti, ale aj súdov a dokonca aj samotných katastrálnych orgánov.
Podľa ustanovenia § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností. Tento názor zastávame aj my, avšak v praxi sa vyskytujú aj iné interpretácie, ktoré sú podľa nás výsledkom nedôslednej interpretácie právnych predpisov. Názory, že vlastnícke právo prechádza na nadobúdateľa právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu, podľa nášho názoru vyplývajú z nesprávneho výkladu ustanovenia § 28 ods. 3 katastrálneho zákona, ktorý ustanovuje: „Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.“
Pri aplikácii § 29 ods. 3 katastrálneho zákona štátne orgány, ale aj súkromné osoby nesprávne vykladajú slovné spojenie „na základe právoplatného rozhodnutia“ ako „právoplatným rozhodnutím.“ Podľa nášho názoru však k zmene vlastníka nedochádza „právoplatným rozhodnutím“, ale až vkladom, teda fyzickým zapísaním nového vlastníka do originálu listu vlastníctva. Slovné spojenie „na základe právoplatného rozhodnutia“ treba podľa nás vykladať tak, že podmienkou právnych účinkov vkladu je právoplatné rozhodnutie o jeho povolení. Ak by bol zápis do listu vlastníctva (vklad) vykonaný bez toho, že by bol predtým povolený, nemal by právne účinky, t. j. nedošlo by k zmene vlastníka.
Kataster slúži na zverejnenie údajov o vlastníkoch nehnuteľností, na ochranu ich práv a na posilnenie právnej istoty na trhu s nehnuteľnosťami. Obchodovanie s nehnuteľnosťami je obchodovaním s veľkými materiálnymi hodnotami a neraz má vplyv na základné životné podmienky občanov (bývanie), preto je tu právna istota zvlášť potrebná. Práve z tohto jediného dôvodu je zmena vlastníka viazaná na vklad (zápis) do katastra nehnuteľností, pretože práve zápisom sa zverejňuje kto je novým vlastníkom nehnuteľností. Týmto spôsobom sa predchádza vzniku neplatných zmlúv uzavretých s nevlastníkom, a teda aj mnohým sporom a konfliktom.
Aby údaje katastra mohli byť naozaj hodnoverné, štát prísne dohliada nad tým, čo sa do katastra zapíše na základe zmlúv. Tento dohľad sa vykonáva v rámci konania o povolení vkladu, kde správa katastra ako štátny orgán skúma zmluvu z hľadiska jej formálnych náležitostí (podpis, presné označenie nehnuteľnosti a pod.), ale aj z hľadiska jej súladu so zákonom. Keď správa katastra dospeje k záveru, že zmluva je v poriadku, vydá rozhodnutie o povolení vkladu. Následne je rozhodnutie o povolení vkladu predložené zapisovateľke, ktorá vykoná vklad, t. j. zapíše do listu vlastníctva nového vlastníka v lehote podľa § 43 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona. Týmto okamihom sa mení vlastník nehnuteľnosti a súčasne sa aj zverejňuje, kto je novým vlastníkom.
Nie je žiadny relevantný dôvod na to, aby k zmene vlastníka dochádzalo právoplatným rozhodnutím o povolení vkladu. Účelom tohto rozhodnutia nie je zmena vlastníka (nerozhoduje sa o tom, kto bude vlastník, pretože o tom môžu rozhodovať len zmluvné strany), ale jeho účelom je kontrola zmluvy, dozor štátu. Samotným rozhodnutím o povolení vkladu sa nemenia údaje katastra, tie sa zmenia až vykonaním vkladu. Zákon v záujme právnej istoty viaže zmenu vlastníka na vklad, teda na moment, keď sa nový vlastník zverejní na liste vlastníctva a ostatné osoby sa o ňom môžu dozvedieť.
Duplicitný zápis vlastníctva a jeho dôsledky
História evidovania nehnuteľností a vlastníckych práv k nim je v podmienkach Slovenskej republiky pomerne problematická. Časté legislatívne zmeny, neprededenie nehnuteľností a nedôslednosť zápisov do vtedajšej pozemkovej knihy a evidencie nehnuteľností majú za následok rôzne komplikácie. Jednou z takýchto komplikácii je duplicita zápisu vlastníckeho práva.
Duplicitný zápis vlastníctva vzniká najmä v dôsledku historickej právnej úpravy, v dôsledku ktorej mal zápis práv k nehnuteľnostiam do pozemkovej knihy a evidencie nehnuteľností v rokoch 1951 až 1992 iba deklaratórne účinky. Neoznámenie vzniku, zmeny alebo zániku vlastníckeho práva nebolo spájané s výraznými sankciami, a preto vôľa vlastníkov notifikovať príslušné orgány o zmene vlastníckeho práva nebola vysoká, čo prirodzene viedlo k nedôslednosti zápisov. Nehnuteľnosti sa tak viackrát predeďovali, opakovane sa uzatvárali prevodové zmluvy s viacerými osobami, pozemky sa v teréne rozčleňovali nepresnými meraniami alebo sa napr. vydávali dokumenty, ku ktorým sa nevytvoril grafický podklad. To všetko malo za následok chaos v evidovaní nehnuteľností a vznik s tým súvisiaceho duplicitného, resp. viacnásobného vlastníctva.
Dôsledky nefunkčného katastra sú veľké a môžu ovplyvniť viaceré oblasti. Keďže kataster momentálne čelí problémom s fungovaním, proces kúpy nehnuteľnosti môže byť výrazne komplikovanejší a rizikovejší než za bežných okolností. Kataster zohráva kľúčovú úlohu pri evidencii vlastníckych práv, záložných práv, vecných bremien a ďalších právnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Predtým, než sa rozhodnete kúpiť byt/dom v tejto situácii, je dôležité zvážiť niekoľko faktorov, ktoré môžu ovplyvniť nielen rýchlosť a bezpečnosť prevodu vlastníctva, ale aj vašu právnu a finančnú ochranu. Oneskorenie zápisu vlastníckeho práva, neistota vlastníckych práv a sťažené financovanie sú len niektoré z problémov.
Ak sa však ponáhľate s kúpou nehnuteľnosti, je nevyhnutné postupovať opatrne. Rovnako dôležité je zvoliť bezpečný spôsob platby. Ideálne je použiť notársku alebo bankovú úschovu, kde budú finančné prostriedky uvoľnené až po úspešnom prepise vlastníctva. Vyhnete sa tak riziku, že zaplatíte za nehnuteľnosť, no nebudete môcť oficiálne nadobudnúť vlastnícke práva.
Zmeny v právnej úprave katastra nehnuteľností
V posledných rokoch došlo k viacerým legislatívnym zmenám v oblasti katastra nehnuteľností, ktoré reflektujú snahu o zjednotenie právnej úpravy a odstránenie nejasností.
Novela zákona č. 162/1995 Z. z. priniesla zmeny v spôsobe zapisovania stavieb do katastra nehnuteľností. Po novom sa budú zapisovať stavby ohraničené obvodovými stenami a strešnou konštrukciou, teda budovy. Na základe nového rozdelenia kompetencií na úseku katastra je Úrad geodézie, kartografie a katastra SR oprávnený na rozhodovanie o pochybnostiach týkajúcich sa evidencií stavieb v katastri nehnuteľností. Pre toto rozhodovanie je upravené osobitné konanie.
Ďalšie zmeny sa týkajú aj zápisov rozostavaných stavieb, bytov a nebytových priestorov do katastra nehnuteľností. Podklady na zápis rozostavanej stavby sa v zásade nezmenili, vyžaduje sa právoplatné stavebné povolenie a znalecký posudok o stupni rozostavanosti.
Od 1. októbra 2018 bude kataster nehnuteľností obsahovať aj údaj o cene nehnuteľnosti. Cena sa bude evidovať vo vzťahu ku všetkým nehnuteľnostiam, a to z listín, ktoré budú predložené katastru nehnuteľností. Údaj o cene nehnuteľnosti sa nebude zverejňovať, ale bude sa poskytovať na požiadanie len vlastníkovi nehnuteľnosti a iným subjektom za účelom plnenia ich úloh podľa osobitných predpisov.
Zmenili sa aj náležitosti návrhu na začatie katastrálneho konania, ktoré boli prijaté z dôvodu zabezpečenia obsahovej jednotnosti papierových návrhov s elektronickým formulárom. Prílohy predkladané v listinnej podobe musia byť predložené v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii.
Oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad, ktoré má informatívny charakter a nemá žiadne právne účinky, zostáva zachované a jeho podanie vedie k zníženiu správneho poplatku o 15 EUR. Oznámenie o návrhu na vklad platí 90 dní.
Predmetom návrhu na vklad okrem všetkých úkonov obsiahnutých v zmluve musia byť aj všetky nehnuteľnosti týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu. Možnosť opravy chýb zmluvy opravnou doložkou zaniká. Chyby v zmluve bude možné opraviť výlučne len dodatkom k zmluve.
Prerušenie katastrálneho konania a výzva okresného úradu na odstránenie nedostatkov návrhu na vklad alebo jeho príloh z dôvodu nesprávností uvedenia identifikačných údajov účastníkov právneho úkonu podľa novej právnej úpravy už nebude potrebné. Návrh na vykonanie záznamu bude možné podať aj prostredníctvom elektronického formulára.
Zmenil sa aj spôsob opravy chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností zmlúv predložených ako príloha návrhu na vklad. Konanie o oprave chyby môže začať na návrh alebo bez návrhu.
V súvislosti s lehotami na vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností je potrebné zmieniť sa aj o výraznom skrátení ďalšej lehoty na vykonanie zápisu záznamom, konkrétne lehoty na výmaz záložného práva. Ak je dôvodná obava, že okresný úrad v konaní o zázname nedodrží lehotu, predseda Úradu môže rozhodnúť o tom, že v konaní bude konať iný okresný úrad.
V zmysle novej právnej úpravy k žiadosti o zápis zákonného záložného práva bude postačovať len žiadosť správcu domu alebo žiadosť spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov o jeho zápis do katastra nehnuteľností bez uvedenia pohľadávky a bez doloženia listiny preukazujúcej existenciu pohľadávky.
Novým spôsobom je upravený postup pri zápise záznamom v prípade, ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená listina nevychádzajúca z údajov katastra. V prípade predloženia súdneho rozhodnutia záväzného pre osobu zapísanú v katastri nehnuteľností okresný úrad vykoná záznam podľa rozhodnutia. Okresný úrad po predložení súdneho rozhodnutia, ktoré nie je v dôsledku ďalšej právnej zmeny záväzné pre osobu zapísanú v katastri, záznam nevykoná, avšak o vydaní súdneho rozhodnutia zapíše do katastra nehnuteľností obmedzujúcu poznámku na dobu 2 mesiacov od jej zápisu.
Novelou sa významne rozšírili možnosti opravy chybných zápisov okresným úradom v rámci inštitútu opravy chyby. Oprava chyby sa môže týkať napríklad údajov katastra nezapísaných na liste vlastníctva, vybraných údajov katastra zapísaných na liste vlastníctva, alebo údajov zapísaných do katastra v rozpore s ustanoveniami Katastrálneho zákona upravujúcimi zápis záznamom a poznámky. Konanie o oprave chyby môže začať na návrh alebo bez návrhu.
tags: #konstitucne #ucinky #kataster #nehnutelnosti