Brekovský hrad, majestátna stredoveká ruina týčiaca sa na východnom Slovensku medzi mestami Strážske a Humenné, sa stal miestom, kde sa prelína história s modernou snahou o jej záchranu. Táto kedysi významná strážna pevnosť, situovaná na úpätí Vihorlatských vrchov, dnes ožíva vďaka úsiliu dobrovoľníkov z celého sveta a zapojeniu dlhodobo nezamestnaných. Každoročne počas leta sa tu konajú medzinárodné pracovné kempy, ktoré nielenže prispievajú k obnove hradu, ale zároveň slúžia ako most spájajúci rôzne kultúry a generácie.
Bohatá minulosť a strategický význam
História Brekovského hradu siaha až do sklonku 13. storočia. Spolu s ďalšími hradmi v regióne tvoril dôležitú súčasť obranného systému na strategicky významnej uhorsko-poľskej ceste. Jeho strategická poloha a monumentálna architektúra svedčia o jeho niekdajšej dôležitosti. Hrad bol svedkom významných historických udalostí a prechodných období. V prvej polovici 15. storočia prešiel posilnením opevnenia a krátko potom zohral kľúčovú úlohu vo vnútropolitických konfliktoch. V roku 1466 sa pod jeho hradbami odohral významný boj medzi vojskami uhorského kráľa Mateja Korvína a jeho poľského rivala, Kazimíra IV.
Zaujímavosťou, ktorá podčiarkuje jeho historický význam, je fakt, že počas jednej zimy v 15. storočí na hrade prebýval samotný uhorský kráľ Matej Korvín. Neskôr, o niečo neskôr, hrad navštívil aj poľský kráľ Ján III. Sobieski. Podľa dobových záznamov ich miestni obyvatelia hostili vínom z lokálnych vinohradov, čo svedčí o pohostinnosti a prosperite regiónu v minulosti.
V rokoch 1484 až 1488 hrad vlastnili Zápoľskí, ktorí ho rozšírili a ďalej zdokonaľovali. V polovici 16. storočia sa majiteľ František Kendy pridal k šľachtickej opozícii proti kráľovi Ferdinandovi Habsburskému. V dôsledku toho kráľovské vojsko po dobytí hradu v roku 1558 nariadilo jeho zbúranie. Neskôr, v roku 1575, hrad obnovil Mikuláš Druget. Avšak, v roku 1644 hrad napadli povstalecké vojská Juraja Rákociho a takmer ho opäť zničili. Čiastočná obnova obytných traktov mu iba nakrátko vrátila život. Vlnami protihabsburských povstaní na konci 17. storočia však z neho definitívne vyprchala jeho niekdajšia sláva a hrad postupne chátral.
Záchrana a obnova: Spojenie práce a dobrovoľníctva
V súčasnosti je Brekovský hrad miestom, kde sa stretáva úsilie o záchranu kultúrneho dedičstva s medzinárodnou spoluprácou. Občianske Združenie na záchranu Brekovského hradu, ktoré sa systematicky venuje obnove hradu od roku 2009, sa stalo hnacím motorom pre záchranu tejto významnej pamiatky.
Projekty obnovy hradu získali podporu aj zo strany štátu, prostredníctvom ministerstva práce a ministerstva kultúry. Tieto projekty nielenže prispievajú k obnove samotnej stavby, ale majú aj významný sociálny rozmer. Okrem profesionálnych remeselníkov a dlhodobo nezamestnaných sa na prácach podieľajú aj dobrovoľníci z rôznych krajín sveta.
Tento rok sa na záchrane hradu podieľa 25 ľudí v rámci projektu financovaného ministerstvami. V letných mesiacoch sa k nim pridávajú dobrovoľníci z rôznych kútov sveta, čím sa vytvára jedinečná medzinárodná pracovná komunita. "Pracovný kemp je už siedmy v poradí," informoval TASR Stanislav Macinský, predseda Združenia na záchranu Brekovského hradu.
Mladí ľudia, často študenti alebo čerství absolventi, prichádzajú na Brekov, aby pomohli pri manuálnej práci, ktorá je nevyhnutná pre záchranu ruín. Medzi nimi bol aj 22-ročný Erik Sanchez Guerrero z Mexika, ktorý si vybral Slovensko pre jeho historické miesta. "Som prvýkrát na hrade. Je to pre mňa zaujímavá skúsenosť, pretože mám rád historické miesta. V našej krajine sa dajú bežne vidieť pyramídy, ale hrady sú nám pomerne cudzie. Máme ich len pár," uviedol pre TASR. Po Brekove sa Erik chystal pokračovať v dobrovoľníckej práci v Taliansku, kde plánoval čistiť turistické chodníky.
Natalia Revilla Martin, mladá Španielka, videla v letnom kempe na Brekove príležitosť spoznať nových ľudí a zároveň cestovať do východnej Európy. "Som tu, pretože som chcela cestovať na východ Európy. Je to šanca, ako spoznať ľudí odtiaľto, ale vlastne aj z celého sveta," povedala. Skupina dobrovoľníkov v Brekove často zahŕňa mladých ľudí z rôznych krajín, vrátane Česka, Nemecka a Ruska.
Peter Mihaľko, starosta obce Brekov, víta tieto aktivity na hrade. "Treba pochváliť najmä to, že tu nájdu uplatnenie dlhodobo nezamestnaní. Máme tu každoročne šikovných ľudí, remeselníkov či odborníkov na klenbové murovačky z obce i okolia. Mladí z 'workcampu' sa zasa veľmi tešia, keď priložia ruku k dielu. Je vidieť, že ich to baví."
Konkrétne práce a archeologické objavy
Práce na hrade prebiehajú v rôznych častiach stredovekej stavby. Medzi úspešne zrealizované projekty patrí vyčistenie hradnej pivnice, ktorá slúžila na skladovanie vína. V pláne je aj rekonštrukcia jej klenby. Murári zároveň pracujú na stabilizácii brány hradu, v miestach, kde sa kedysi nachádzali strieľne na pušky.
Novinkou tejto sezóny je výstavba informačného centra v susedstve hradných ruín, čo prispeje k lepšej informovanosti návštevníkov a k rozvoju turizmu v regióne.
Záchrana Brekovského hradu ide ruka v ruke s archeologickým výskumom, ktorý vedie Ivana Strakošová z Vihorlatského múzea v Humennom. Mnohé stavebné práce priamo nadväzujú na zistenia archeológov. Doterajšie výskumy priniesli zaujímavé nálezy, ktoré potvrdzujú honosnosť niekdajšieho sídla. Medzi významné objavy patria neskorogotické a renesančné kachlice s rastlinnými a živočíšnymi motívmi z 14. storočia, ako aj keramika a železné hroty šípov zo slovanského hradiska. Časť z týchto nálezov je vystavená v hradnom múzeu priamo pod hradom počas letnej sezóny.
Projekt obnovy hradov: "Malý zázrak" v slovenskej realite
Práce na Brekovskom hrade sú súčasťou širšieho projektu obnovy hradov na Slovensku, ktorý je označovaný za "malý zázrak" a jedno z mála zmysluplných využití dotácií z Európskej únie. Tento projekt, pochádzajúci z dielne dvoch ministerstiev - Ministerstva kultúry SR (MK SR) a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) - funguje na princípe financovania profesionálnych stavebných prác z prostriedkov MK SR a uhrádzania miezd zamestnancom z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom ÚPSVR.
V roku 2017 bolo do projektu zapojených 627 uchádzačov o zamestnanie. Ministerstvo práce investovalo do projektu tri milióny eur, ministerstvo kultúry takmer osemstotisíc eur. Značná časť nákladov, najmä pri zapojení nezamestnaných, je hradená z prostriedkov Európskej únie, až z 85 percent.
Tento integrovaný prístup prináša dvojaký úžitok: obnovuje kultúrne pamiatky a zároveň pomáha riešiť nezamestnanosť a poskytuje ľuďom nové zručnosti. "Pozitívne je, že okrem prác na hrade ide o zapojenie ľudí, ktorí sa pre nejakú príčinu nevedia zapojiť do riadneho pracovného procesu. Často ich to nakopne, dodá im sebavedomie a následne sa už riadne zamestnajú," opisuje Stanislav Macinský.
Napriek úspešnému fungovaniu projektu sa objavujú aj obavy o jeho budúcnosť. Neoficiálne sa šíria informácie o možnom ukončení projektu, hoci pôvodne bolo s jeho obnovou rátané do roku 2020. "Počul som o tom. A bola by to veľká škoda. Tento projekt posunul viaceré zrúcaniny z najakútnejšieho stavu, ďalšie na to čakajú. Po obnove by sa mohli zapojiť aj do aktívneho cestovného ruchu," vyjadril sa Macinský.
Martin Sárossy zo združenia Rákociho cesta dodal: "Ak by sa projekt teraz skončil, dalo by sa to prirovnať ku škôlkarovi, ktorého ste poslali do sveta. Hrady potrebujú ešte aspoň dva-tri roky, aby sa postavili na vlastné nohy a dokázali vytvoriť model udržateľnej obnovy a údržby hradu."
Ľubomír Chobot zo Združenia na záchranu Lietavského hradu verí v pozitívny vývoj: "Neoficiálne sa hovorí všeličo, no nič nie je potvrdené. … Jednoznačne by bolo škoda, keby zanikol taký ambiciózny projekt, ktorý nám závidia okolité krajiny a ktorý úspešne funguje. Veríme, že zvíťazí rozum aj cit k nášmu kultúrnemu dedičstvu."
Hovorca Ministerstva kultúry Jozef Bednár potvrdil, že ministerstvo spolu s Ústredím práce pripravuje pokračovanie projektu na roky 2018 - 2020, čo naznačuje, že projekt by mal pokračovať, hoci jeho presná forma sa môže meniť.
Sociálny rozmer a zapojenie komunít
Projekt obnovy hradov má aj významný sociálny rozmer, ktorý presahuje rámec samotnej rekonštrukcie. Zapojenie dlhodobo nezamestnaných do prác na hradoch im poskytuje nielen možnosť získať pracovné návyky a nové zručnosti, ale aj posilňuje ich sebavedomie a pocit spolupatričnosti. "Chodím sem na Lietavu zo Žiliny, cestujem autobusom a nevadí mi to. Práca na hrade ma baví, lebo to má zmysel," opisuje svoje skúsenosti Tomáš, ktorý pracuje na Lietavskom hrade.
Ľudia z evidencie úradov práce pracujú na hradoch počas sezóny, často so zmluvou na dobu určitú, pričom štátny rezort práce hradí lekárske prehliadky, úrazové poistenie a náklady na pracovné pomôcky.
Napriek nesporným pozitívam, niektorí hradári poukazujú aj na byrokratické prekážky. "Nevýhodná je dosť nelogická podmienka zapájať dlhodobo nezamestnaných až v objeme 50 percent a, navyše, nesmú to byť tí istí ako minulú sezónu. Z toho logicky plynie vysoká fluktuácia," hovorí Ratibor Mazúr zo Združenia na záchranu hradu Revište. "Máme s tým zbytočnú administratívu, čo nás stojí more času. Navyše práce a materiál treba obstarávať v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, čo je pre nás ako neziskovú organizáciu ďalšia záťaž."
Peter Martinisko z hradu Lednica potvrdzuje, že podmienky pre uchádzačov boli niekedy až "prehnane prísne", čo sťažovalo napĺňanie pozícií. Napriek tomu úrad práce zdôrazňuje, že cieľom projektu je, aby uchádzači získali "nové zručnosti, vedomosti a pracovné návyky," ktoré im pomôžu pri presune na trh práce.
Kľúčovým aspektom úspechu projektu je aj zapojenie miestnych komunít. "Keď nepracovali na hrade, bola to pre nich len kopa stavebného materiálu, dnes je to pre nich hrad, na ktorý sú hrdí a ktorý si strážia," hovorí Peter Pastier z hradu Beckov. Projekt tak nielenže obnovuje hrady, ale aj obnovuje hrdosť na históriu a posilňuje väzby v rámci lokálnych komunít.
Budúcnosť hradov a "Krajina hradov"
Slovensko je právom označované za "krajinu hradov". Na relatívne malom území sa nachádza pozoruhodné množstvo hradov a zrúcanín, ktoré svedčia o bohatej histórii. Vďaka projektu obnovy hradov sa mnohé z týchto pamiatok vracajú k životu, zachraňujú sa pred nenávratným zničením a stávajú sa opäť súčasťou kultúrneho a turistického života.
Napriek výzvam a byrokratickým prekážkam, budúcnosť projektu obnovy hradov vyzerá nádejne. Rokovania o jeho pokračovaní prebiehajú a existuje silný záujem zo strany ministerstiev, ako aj združení pracujúcich na záchrane hradov.
Kým kedysi sa hradári stretávali s nepochopením, dnes je situácia iná. "Čo sa urobilo za posledné roky? Jednoducho - vrátili sme na hrad život," tvrdí Ľubo Chobot. Hradné areály ožívajú kultúrnymi podujatiami, festivalmi a expozíciami, čím sa stávajú atraktívnymi cieľmi pre domácich aj zahraničných turistov. Vzrastajúci záujem turistov z Česka, Poľska, Maďarska a dokonca aj zo vzdialenejších krajín potvrdzuje úspešnosť týchto snáh.
Obnova prebieha s dôrazom na historické postupy a pôvodné materiály, ako je vápno, piesok a kameň. Turisti tak majú možnosť vidieť záchranu hradu v priamom prenose a spoznať pôvodné technológie. Tento prístup, spolu s manuálnou prácou a využitím tradičných remesiel, dodáva prácam na hradoch jedinečnú atmosféru, kde údery kladív kamenárov či sekier tesárov dotvárajú obraz oživenej minulosti.
Samotný Brekovský hrad, ako aj mnoho iných hradov na Slovensku, sa tak stáva nielen svedectvom minulej slávy, ale aj živým priestorom, kde sa stretáva medzinárodná komunita, kde sa prelínajú generácie a kde sa spoločne pracuje na záchrane cenného kultúrneho dedičstva pre budúce generácie.
tags: #brekovsky #hrad #rekonstrukcia