V dnešnej dobe dáva množstvo partnerov prednosť spolužitiu mimo manželského zväzku, bez sobášneho listu. Pritom vychovávajú spolu deti, splácajú spoločnú hypotéku na nehnuteľnosť, a tiež spoločne hradia náklady na domácnosť. V prípade úmrtia jedného z partnerov je situácia týkajúca sa dedenia iná ako v prípade, ak by išlo o manželov. Právnu úpravu dedenia obsahuje najmä zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení. Zákon rozoznáva dedenie zo zákona a dedenie zo závetu, pričom dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona.
Dedenie zo zákona: Kto má nárok na majetok?
Ak poručiteľ (zosnulá osoba) nezanechá závet, dedenie prebieha podľa zákona. Občiansky zákonník rozlišuje štyri skupiny zákonných dedičov.
1. Dedičská skupina: Najbližší príbuzní
V prvej skupine dedia poručiteľove deti a jeho manžel/manželka, pričom každý z nich dedí rovnakým dielom. Podmienkou dedenia manžela/manželky je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nezáleží na tom, či manželia žili v spoločnej domácnosti alebo nie. Zákon nevyžaduje ani bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). Ak poručiteľ nemal manžela, ale mal len potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov.
Príklad: Zosnulá žena bola majiteľkou bytu spoločne s manželom. Každý z nich vlastnil polovicu trojizbového bytu. Po smrti manželky a vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania sa predmetom dedičského konania stal jej polovičný podiel na vlastníctve bytu. Dediť budú manžel a štyri deti. Byt sa v dedičskom konaní rozdelí rovnakým dielom medzi manžela a štyri deti, čiže každý zdedí 10-percentný podiel na vlastníctve bytu. Manžel tak bude celkovo vlastniť 60 percent a každé dieťa 10-percentný podiel bytu.
Ak niektoré z detí dedičstvo nezíska (napríklad preto, že zomrelo skôr než poručiteľ), jeho právo na podiel z dedičstva prechádza na ďalšie generácie potomkov v priamej línii - t. j. vnukov, prípadne pravnukov pochádzajúcich od uvedeného dieťaťa.
2. Dedičská skupina: Rodičia a partner žijúci v spoločnej domácnosti
Ak poručiteľ nemá potomkov, nastupuje druhá dedičská skupina. V tejto skupine dedia manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
Zo zákona platí, že dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy dedí najmenej polovicu dedičstva. Ak v druhej dedičskej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa.
Príklad: Zosnulá manželka vlastnila s manželom trojizbový byt v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Manželia boli bezdetní, manželkini rodičia žijú. Manžel získa polovicu z dedeného podielu, druhá polovica podielu sa rovnakým dielom rozdelí medzi otca a matku zosnulej. Vlastníctvo bytu bude nasledujúce: manžel získa 25 percent podielu, celkovo bude mať teda 75-percentný spoluvlastnícky podiel. Otec manželky bude mať 12,5 percenta, matka manželky - 12,5 percenta. Ak by žil len jeden z rodičov, tak by získal 25-percentný podiel z dedenej polovice bytu po zosnulej manželke.
Osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti, v tejto skupine nemôžu byť samostatnými dedičmi, ak nimi nie sú aj z iného titulu (napr. manžel). Za osobu, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti, sa považuje osoba, ktorá s ním žila aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou. Môže ísť pritom o druha/družku, súrodenca, priateľa, priateľku, známeho.
Príklad: Peter má kúpený byt s Janou, pričom nie sú manželmi a žiaden z nich nemá deti. Žijú spolu už niekoľko rokov v spoločnej domácnosti, o ktorú sa starajú, pričom každý vlastní polovicu bytu. Peter náhle zomrie. Dedičmi po Petrovi budú jeho matka, otec a Jana, pričom každý z nich zdedí jednu tretinu z Petrovej polovice bytu. Po skončení dedičského konania bude teda Jana vlastniť celkovo 4/6 bytu, Petrova mama 1/6 bytu a Petrov otec 1/6 bytu.
3. Dedičská skupina: Súrodenci a osoby žijúce v spoločnej domácnosti
V prípade, ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. V tejto skupine dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a spolužijúce osoby. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, teda netere a synovci poručiteľa.
Príklad: Jakub mal kúpený byt s Danou, pričom neboli manželmi, Jakub nemal deti. Žili spolu už niekoľko rokov v spoločnej domácnosti, pričom každý vlastnil polovicu bytu. Jakub náhle zomrel. Nakoľko Jakubovi rodičia už v dobe jeho smrti nežili, nebudú dediť dedičia v druhej dedičskej skupine, ale v tretej dedičskej skupine, t.j. Jakubova sestra a partnerka Dana. Každá zdedí jednu polovicu z Jakubovej polovice bytu. Po skončení dedičského konania bude teda Dana vlastniť celkovo 3/4 bytu a Jakubova sestra 1/4 bytu.
Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Súrodencom bude aj súrodenec, ktorý bol osvojený.
4. Dedičská skupina: Prarodičia a ich deti
V tejto skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda strýkovia a tety poručiteľa. Dediť teda môžu otcov otec, otcova matka, matkin otec, matkina matka a ich deti.
Ak nemôžu dediť ani dedičia vo štvrtom rade, tak nebude dediť nikto zo známych osôb zosnulej osoby, majetok zosnulého pripadne štátu.
Dedenie zo závetu: Ako ovplyvniť rozdelenie majetku?
Závet môže ovplyvniť dedenie po partnerovi najmä v prípadoch, kedy partner nemá deti a ako dedičia prichádzajú do úvahy napríklad jeho rodičia alebo súrodenci. Prostredníctvom závetu môže poručiteľ určiť, komu odkáže svoj majetok, prípadne jeho časť.
Dôležité upozornenie: Potomkovia poručiteľa (deti) sú tzv. neopomenuteľní dedičia. Dedia de facto vždy, avšak majú možnosť dedičstvo odmietnuť. Je možné ich tiež vydediť, avšak len v zákonom ustanovených prípadoch. Maloletým potomkom sa totiž bez ohľadu na znenie testamentu musí dostať celý ich zákonný dedičský podiel a plnoletým aspoň jeho polovica.
Príklad: Peter a Lucia žijú v spoločnej domácnosti už niekoľko rokov, pričom spolu vlastnia byt v podielovom spoluvlastníctve, každý jednu polovicu. Nie sú manželmi. Peter má dieťa z prvého manželstva, ktoré je už plnoleté, majú spolu dobré vzťahy. Peter si uvedomuje, že v prípade, že by zomrel, zdedí jeho majetok a teda i polovicu celého bytu jeho dieťa. Avšak Peter by rád zanechal čo najväčšiu časť bytu Lucii, nakoľko byt spolu zhodnocovali. Peter preto spíše závet, kde zanechá ¼ bytu, teda polovicu svojej polovice svojmu dieťaťu a druhú štvrtinu bytu zanechá Lucii. Učiní tak zadosť i zákonu, nakoľko Petrove dieťa zdedí polovicu toho, na čo by malo nárok a súčasne zvyšnú časť svojho podielu bytu Peter podľa svojej vôle zanechá partnerke Lucii.
Aby boli deti z dedenia vylúčené, treba využiť inštitút tzv. vydedenia. Toto prichádza do úvahy len ak dieťa:
- Neposkytlo v rozpore s dobrými mravmi poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch.
- O poručiteľa neprejavuje ozajstný záujem, aký by malo prejavovať.
- Bolo odsúdené pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej 1 roka.
- Trvalo vedie neusporiadaný život.
Ak si prajete vylúčiť z dedenia aj potomkov dieťaťa, u ktorého sú splnené podmienky pre vydedenie, treba túto vôľu v listine o vydedení výslovne vyjadriť. Napriek tomu, že aj pre platnosť listiny o vydedení (podobne ako pre platnosť závetu) postačí, ak ju napíšete a podpíšete vlastnou rukou, je lepšie sa obrátiť na notára. Ten vám okrem iného bližšie poradí aj v tom, či sú okolnosti vášho prípadu skutočne dôvodom pre vydedenie.
Dodajme, že manžela (na rozdiel od potomkov) možno závetom z dedenia vylúčiť - napríklad tak, že sa všetko odkáže deťom. V takom prípade manžel po smrti získa len svoj podiel z BSM a do rozdeľovania dedičstva už zahrnutý nebude. Manžel nemusí dediť ani v prípade tzv. dedičskej nespôsobilosti. Táto u neho nastáva, ak sa dopustí:
- Voči vám, deťom alebo vašim rodičom úmyselného trestného činu.
- Zavrhnutia hodného konania proti prejavu vašej poslednej vôle (napr. sa bude snažiť zničiť váš závet).
Dedičská nespôsobilosť nenastane, ak ste manželovi vyššie uvedené činy odpustili.
Vysporiadanie BSM po smrti jedného z manželov
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) sa v konaní o dedičstve vysporiadava jedným z nasledujúcich spôsobov:
- Pozostalý manžel a ostatní dedičia sa na jeho vysporiadaní dohodnú, a to buď písomne alebo ústnou formou, ktorá sa zaznamená do zápisnice. Dohoda podlieha schváleniu súdom.
- O vysporiadaní rozhodne súd, a to za predpokladu, že k dohode dedičov a manžela nedôjde.
Pri vysporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú rovnaké. Pri určení časti získanej zo spoločného majetku sa prihliada na:a) Potreby maloletých detí, starostlivosť o ne a obstarávanie spoločnej domácnosti.b) Starostlivosť každého z manželov o rodinu.c) Zásluhy každého z manželov o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Každému z manželov by sa ďalej malo uhradiť, čo zo svojho na BSM vynaložil a každý naopak musí nahradiť, čo sa z BSM vynaložilo na jeho výlučný majetok.
Dohoda aj rozhodnutie súdu o vysporiadaní spoločného majetku manželov musia obsahovať informácie o:
- Rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov spolu s uvedením hodnoty majetku.
- Určení, čo z majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi.
Ak je sporné, či niektorá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov poručiteľa, nebude sa na ňu prihliadať, ibaže by bolo o spore právoplatne rozhodnuté pred skončením dedičského konania.
Pozostalý manžel teda po smrti svojho životného partnera formálne získava majetok v dvoch fázach - najskôr získava svoj podiel z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne sa ešte stáva účastníkom procesu, v ktorom sa rozdelí dedičstvo po poručiteľovi medzi jednotlivých dedičov.
WORKSHOP časť 1. - Dedičské konania (manželské a partnerské majetkové režimy)
Môže dediť aj rozvedený manžel?
V súvislosti s konaním o dedičstve sa môže vysporiadať aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré zaniklo rozvodom. Je to ale možné len vtedy, ak ešte za života poručiteľa nebola podaná žaloba o jeho vysporiadanie súdom, príp. ak sa po uplynutí troch rokov od rozvodu nevysporiadalo automaticky podľa zákona.
Rozvedený manžel však vysporiadaním získa len svoj podiel zo zaniknutého BSM a v drvivej väčšine prípadov už nebude dediť.
Príklad: Zosnulá žena mala manžela, tri deti a rozvádzala sa. Účelom vysporiadania BSM v konaní o dedičstve je určiť, čo z majetku BSM pripadne do vlastníctva pozostalého manžela a čo bude patriť do dedičstva. Výsledkom je potom určenie, ktorá konkrétna vec alebo aká jej časť patrí do dedičstva. Pri vysporiadaní sa postupuje podľa predpisov Občianskeho zákonníka. BSM sa vysporiada buď dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice, alebo vyrovnanie vykoná súd.
Čo robiť, ak chcete ovplyvniť dedenie?
Ak chcete mať istotu, že váš majetok bude po vašej smrti rozdelený podľa vašich predstáv, najlepším riešením je spísanie závetu. Závet by mal byť jasný, zrozumiteľný a mal by obsahovať presné určenie dedičov a ich podielov. V prípade, že máte potomkov, je dôležité pamätať na ich práva ako neopomenuteľných dedičov. Ak chcete potomkov z dedenia úplne vylúčiť, je potrebné využiť inštitút vydedenia.
V súvislosti s dedením nehnuteľností, ako sú byty a domy, je dôležité zohľadniť aj fakt, či nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, alebo je vo výlučnom vlastníctve jedného z nich. Toto má vplyv na to, aká časť nehnuteľnosti sa stane predmetom dedičstva.
V prípade akýchkoľvek nejasností alebo pochybností o dedičskom konaní, najmä pri zložitejších majetkových vzťahoch alebo sporných situáciách, je vždy vhodné obrátiť sa na odbornú pomoc advokáta alebo notára. Tí vám poskytnú relevantné informácie a pomôžu vám zabezpečiť, aby dedičské konanie prebehlo v súlade so zákonom a vašimi želaniami.