Od 1. septembra 2025 vstupuje do platnosti významná legislatívna zmena, ktorá zásadným spôsobom mení prístup k hospitalizácii detí na Slovensku. Slovenské deti získajú zákonné právo na prítomnosť blízkej osoby počas celého pobytu v nemocnici. Táto zmena, ktorá už nejaký čas rezonuje v spoločnosti a bola predmetom intenzívnych diskusií, predstavuje posun od vnímania rodiča ako "návštevy" k jeho uznaniu za neoddeliteľnú súčasť liečebného procesu. Cieľom je minimalizovať traumu z nemocničného prostredia, podporiť psychickú pohodu detí a v konečnom dôsledku prispieť k rýchlejšiemu uzdraveniu.
Zmena legislatívy: Od návrhu k zákonnému právu
Iniciatíva za zakotvenie práva detí na prítomnosť sprevádzajúcej osoby v nemocnici bola dlhodobo presadzovaná poslankyňou Vladimírou Marcinkovou. Po mesiacoch diskusií, rokovaní s nemocnicami a ministerstvom zdravotníctva, a po zorganizovaní petície, ktorú podporilo vyše 65-tisíc občanov, sa podarilo presvedčiť vládnych predstaviteľov o potrebe tejto zmeny. Výsledkom je novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá nadobúda účinnosť od 1. septembra 2025. Táto novela explicitne definuje, že sprevádzajúca osoba už nebude chápaná ako návšteva, ale bude môcť byť s dieťaťom mimo bežných návštevných hodín.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško zdôraznil, že táto zmena je súčasťou širšieho balíka opatrení zameraných na zlepšenie starostlivosti o deti. "Sprevádzajúca osoba už nebude chápaná ako návšteva. Bude môcť byť s dieťaťom mimo návštevných hodín, aj počas vyšetrení pred a po operácii," uviedol minister. Odborné usmernenie k zákonu bude zverejnené vo vestníku ministerstva a bude sa priebežne aktualizovať, aby sa zabezpečila jednotná aplikácia pravidiel vo všetkých zdravotníckych zariadeniach. Riaditeľ Národného ústavu detských chorôb Peter Bartoň potvrdil pripravenosť detských nemocníc na implementáciu tejto zmeny, pričom poznamenal, že v mnohých prípadoch už teraz nemocnice umožňujú rodičom byť pri svojich deťoch.
Praktické dôsledky zmeny pre rodičov a deti
Kľúčovým aspektom novej legislatívy je zrušenie obmedzenia na návštevné hodiny. Rodič alebo iná blízka osoba bude môcť byť s dieťaťom nepretržite, čo je zásadné najmä počas stresujúcich vyšetrení, predoperačnej prípravy či pooperačnej starostlivosti. V prípade, že nemocnica nebude mať kapacity na ubytovanie sprevádzajúcej osoby, bude musieť zabezpečiť aspoň možnosť byť pri lôžku dieťaťa, napríklad formou stoličky. Tento krok reflektuje realitu mnohých nemocníc, ktoré nemusia disponovať dostatočným počtom izieb pre rodičov.
Zákon tiež zohľadňuje finančnú situáciu rodiny. Ak rodič nemá prostriedky na úhradu poplatkov alebo ochranných pomôcok, nemalo by to byť dôvodom na odmietnutie jeho prítomnosti. Nemocnica zároveň nebude môcť rozhodovať o tom, či bude pri dieťati matka alebo otec. Toto rozhodnutie je v kompetencii rodičov. V prípade, že sa rodičia nedokážu dohodnúť alebo by ich prítomnosť narúšala liečebný proces, situáciu bude riešiť lekár, avšak vždy s primárnym zreteľom na najlepší záujem dieťaťa. Zákon myslí aj na neštandardné situácie, ako je prítomnosť starého rodiča, pestúna alebo inej blízkej osoby, ak dieťa nemá pri sebe rodiča.
Práva detí UNICEF
Medicínske a psychologické benefity prítomnosti rodiča
Odborníci sa dlhodobo zhodujú na tom, že prítomnosť rodiča alebo inej blízkej osoby má nesmierne pozitívny vplyv na psychickú pohodu dieťaťa a často aj na samotný priebeh liečby. Prítomnosť blízkeho znižuje stres, strach a nervozitu. Dieťa sa cíti bezpečnejšie, čo mu pomáha lepšie znášať bolesť a nepríjemné procedúry. Niektoré štúdie dokonca naznačujú, že prítomnosť rodiča znižuje potrebu podávania analgetík a iných liekov na tlmenie bolesti.
Podľa poslankyne Marcinkovej, až v 30 % prípadov odlúčenia od rodiča počas hospitalizácií u detí nastali vážne posttraumatické stavy. Prítomnosť sprevádzajúcej osoby môže urýchliť proces uzdravenia a dokonca skrátiť dĺžku samotnej hospitalizácie. Niektoré štúdie uvádzajú, že sa šance na úspešné dokončenie liečby zvyšujú až o 20 percent. Okrem psychologických benefitov prináša prítomnosť rodiča aj praktickú pomoc zdravotníckemu personálu, ktorý môže byť odbremenený pri asistencii s hygienou či kŕmením dieťaťa.
Historický kontext a medzinárodné porovnanie
Hoci na Slovensku nebola prítomnosť rodiča pri hospitalizovanom dieťati vždy samozrejmosťou a často závisela od individuálneho prístupu nemocnice, medzinárodné dokumenty a charty práv pacienta už dlhšie zdôrazňujú právo dieťaťa na prítomnosť blízkej osoby. Charta práv hospitalizovaného dieťaťa, ktorá existuje od roku 1988, jasne stanovuje, že deti v nemocnici majú právo mať pri sebe svojich rodičov alebo ich zástupcov. V niektorých krajinách Európskej únie je toto právo priamo zakotvené v legislatíve. Slovensko sa touto novelou zákona pripája k európskemu štandardu a posilňuje ochranu práv detí v zdravotníckych zariadeniach.
Ústava Slovenskej republiky a Dohovor o právach dieťaťa striktne vymedzujú, že dieťa môže byť od rodičov oddelené proti vôli rodičov iba na základe súdneho rozhodnutia a v súlade so zákonom. Zákon o rodine zas hovorí o rodičovských právach a povinnostiach, ku ktorým patrí sústavná a dôsledná starostlivosť o zdravie a všestranný vývin dieťaťa. Tieto právne rámce vytvárajú základ pre zákonné právo dieťaťa na prítomnosť blízkej osoby počas hospitalizácie.
Budúcnosť starostlivosti o deti v nemocniciach
Zavedenie práva na prítomnosť sprevádzajúcej osoby počas hospitalizácie je významným krokom vpred v starostlivosti o detských pacientov na Slovensku. Zmena zákona, ktorá nadobúda účinnosť od 1. septembra 2025, má potenciál znížiť stres a úzkosť detí, podporiť ich emocionálnu pohodu a prispieť k efektívnejšiemu liečebnému procesu. Dôležitou súčasťou implementácie bude aj vydanie podrobného usmernenia Ministerstvom zdravotníctva SR, ktoré zabezpečí jednotné uplatňovanie pravidiel vo všetkých nemocniciach. V prípade, že sa rodičia stretnú s neochotou zo strany zdravotníckeho zariadenia, majú právo sa informovať, ohradiť a v krajnom prípade sa obrátiť na príslušné orgány. Táto legislatívna úprava predstavuje víťazstvo pre deti, rodičov a pre celý systém zdravotnej starostlivosti, ktorý sa stáva viac humánnym a orientovaným na komplexné potreby malého pacienta.
Právne aspekty a výnimky
Zákonný rámec definuje, že právo na sprievod má každé maloleté dieťa. V prípade, že dieťa nemá pri sebe rodiča, môže ho sprevádzať iná plnoletá osoba určená zákonnými zástupcami. Dôležité je poznamenať, že ak sa rodičia nedohodnú, ktorý z nich bude dieťa sprevádzať, alebo ak ich prítomnosť negatívne vplýva na dieťa, lekár môže ich prítomnosť obmedziť. Toto rozhodnutie však musí byť vždy podložené záujmom dieťaťa a malo by byť zdokumentované.
Štruktúra nemocničného poriadku a vnútorné pravidlá zariadenia môžu ďalej ovplyvňovať konkrétne spôsoby uplatňovania tohto práva, avšak základné právo dieťaťa na prítomnosť blízkej osoby zostáva nezmenené. V prípadoch kritických stavov dieťaťa, najmä na jednotkách intenzívnej starostlivosti, môže byť prítomnosť sprievodnej osoby časovo obmedzená z dôvodu potreby neustáleho monitoringu životných funkcií. Akonáhle sa však zdravotný stav dieťaťa stabilizuje, prítomnosť rodiča je opätovne vítaná.
Výzvy a budúce smerovanie
Napriek pozitívnemu posunu v legislatíve môžu pri implementácii v praxi nastať určité výzvy. Nedostatočná kapacita lôžok pre rodičov, potreba stavebných úprav v niektorých zariadeniach či zaškolenie personálu sú aspekty, ktoré si budú vyžadovať pozornosť a investície. Ministerstvo zdravotníctva SR sa však zaviazalo aktívne monitorovať proces a poskytovať usmernenia na zabezpečenie rovnomernej aplikácie zákona vo všetkých nemocniciach, od veľkých univerzitných centier po menšie regionálne zariadenia. Cieľom je vytvoriť prostredie, kde je prítomnosť rodiča pri hospitalizovanom dieťati štandardom, nie výnimkou.
Judr. Mária Dvončová, autorka projektu Právne pre rodiča, zdôrazňuje, že právo na doprovod počas hospitalizácie je nielen medicínskym, ale aj ľudským právom. „Môj osobný názor je, kedy nás potrebuje dieťa viac ako vtedy, kedy je choré?“ pýta sa. Tento sentiment rezonuje s celkovým poslaním novely zákona - zabezpečiť, aby žiadne dieťa nebolo v náročnom období choroby osamotené.