Nepatrná zmena v zákone o vysokých školách, presadená v máji, priniesla zásadnú zmenu v možnostiach obsadzovania akademických funkcií. Doterajšie obmedzenie dvoch funkčných období za sebou pre rektorov vysokých škôl bolo zrušené, čím sa teoreticky otvára cesta k neobmedzenému pôsobeniu v tejto funkcii. Toto zrušenie časového limitu sa týka aj dekanov fakúlt, kde však pôvodný text zákona explicitne uvádzal obmedzenie na maximálne dve funkčné obdobia po sebe na tej istej fakulte. Zavedenie možného neobmedzeného pôsobenia vyvolalo vlnu kritiky z akademickej obce, ktorá v tom vidí ohrozenie akademických slobôd a demokratických princípov.
Novela zákona prijatá netradičným spôsobom
Zmena, ktorá umožnila rektorom pôsobiť vo funkcii neobmedzene, prešla parlamentom ako tzv. „prílepok“ k novele vysokoškolského zákona. Pôvodný návrh sa zameriaval na spájanie sa vysokých škôl, vytváranie konzorcií a spoločných programov či zabezpečenie spoločného stravovania pre študentov. Poslanec Ľubomír Petrák (Smer) však k tomuto zákonu predložil nesúvisiacu zmenu, ktorá sa týkala práve zrušenia časového obmedzenia pre akademických funkcionárov. Tento spôsob prijatia novely vyvolal kritiku aj preto, že verejnosť nemala možnosť k nej pripomienkovať a poslanci ju nekonzultovali s odborníkmi.
Kritici zdôrazňujú, že časové obmedzenie na dve funkčné obdobia bolo zavedené v roku 1990 ako súčasť demokratizácie vysokého školstva. Jeho zrušenie je preto vnímané ako krok späť, ktorý môže viesť k zakonzervovaniu stavu a obmedzeniu príchodu nových, progresívnych lídrov.
Prvé využitie a kontroverzná voľba
Prvou vysokou školou, ktorá využila novú legislatívu, bola Technická univerzita vo Zvolene. Dňa 5. novembra si zvolila Rudolfa Kropila za nového rektora. Tento krok bol o to kontroverznejší, že senát univerzity, ktorý Rudolfa Kropila zvolil, predtým novelu zákona kritizoval. V júni toho istého roku vydal Akademický senát Technickej univerzity vo Zvolene ostré kritické stanovisko k zrušeniu časového mandátu rektorov, prorektorov a dekanov, pričom uviedol, že ide o krok späť do minulosti. Stanovisko bolo zaslané aj ministerstvu školstva s požiadavkou na obnovenie predchádzajúceho stavu.
Profesor Dušan Gömöry, ktorý bol v júni jedným z najvýraznejších kritikov novely, uviedol, že si za svojím stanoviskom stále stojí, avšak značná časť akademického senátu svoj názor zjavne zmenila. Podľa neho zmena prešla bez akejkoľvek konzultácie s odborníkmi či pedagógmi, čo vníma ako prejav nedostatočnej vážnosti politikov voči vedeckej a pedagogickej komunite.
Argumenty kritikov a obhajcov
Najväčšie slovenské univerzity, vrátane Univerzity Komenského, a študentské rady vyjadrili znepokojenie nad novelou. Univerzita Komenského v stanovisku uviedla, že novelu považuje za „výrazný zásah do akademických práv a slobôd“. Rektor Univerzity Komenského Marek Števček sa dokonca vyjadril, že by v pozícii rektora dlhšie ako dve funkčné obdobia pôsobiť nechcel. Zmena bola označená za nedemokratickú.
Odborníčka Renáta Hall poukázala na možnosť, že manažment univerzít môže mať priamy vplyv na členov akademických senátov, ktorí rektora volia. Existujú nástroje, ktorými vedenie univerzity môže ovplyvniť hlasovanie, čo môže viesť k zabetónovaniu moci a minimalizácii diverzity názorov. Podobné správanie zaznamenala aj pri rozhovoroch s akademikmi v rámci analýzy slovenského vysokého školstva, kde niektorí respondenti uviedli, že si kandidát na rektora vie zariadiť, aby v senáte boli ľudia jemu naklonení.
Poslanec Petrák však novelu obhajuje. Tvrdí, že ak rektor požíva všeobecnú dôveru v akademickej obci aj v spoločnosti a v medzinárodnom prostredí, jeho znovuzvolenie po treťom funkčnom období nie je problémom. Podľa neho je kľúčová transparentnosť a kvalita samotnej voľby, nie striktné časové obmedzenie. Sľúbil, že do konca volebného obdobia predloží návrh na zmenu spôsobu voľby rektora.
Globálny verejný seminár v CIE: Budúcnosť vysokoškolského vzdelávania v Gruzínsku
Medzinárodné porovnanie a vnútro-univerzitné procesy
V niektorých západných krajinách nie je presný počet rokov, počas ktorých môžu akademickí funkcionári zastávať svoje funkcie, stanovený. V Česku napríklad stále platí obmedzenie na maximálne dve funkčné obdobia za sebou. V USA je bežné, že kvalitní rektori či manažéri pôsobia na viacerých vysokých školách. Podľa odborníčky Hall zrušenie časového obmedzenia nie je samo o sebe problémom, pokiaľ ide o kvalitných manažérov. Dôležité je však, aké má akademický senát možnosti rektorov odvolať.
Proces vymenúvania a odvolávania rektorov a dekanov je na Slovensku pomerne zložitý a zasahuje do neho viacero aktérov. Rektora vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh akademického senátu vysokej školy. Právo navrhovať kandidátov má každý člen akademickej obce, ale kandidát sa môže uchádzať aj sám. Kandidátom môže byť len člen akademickej obce s kvalifikáciou vysokoškolského učiteľa.
Dekana vymenúva a odvoláva rektor na návrh akademického senátu fakulty. Dekan je volený na štvorročné funkčné obdobie. Na tej istej fakulte môže tá istá osoba vykonávať funkciu dekana najviac dve funkčné obdobia po sebe. Toto obmedzenie platilo aj pred novelou, ktorá zrušila limit pre rektorov.
Dekani a ich funkčné obdobia: Špecifická situácia
Zatiaľ čo novela zákona sa primárne zamerala na rektorov, otázka funkčných období dekanov si zaslúži osobitnú pozornosť. Pôvodný zákon explicitne uvádzal limit dvoch po sebe nasledujúcich funkčných období pre dekana na jednej fakulte. Zrušenie limitu pre rektorov vyvolalo diskusiu, či sa toto zrušenie nepriamo netýka aj dekanov, alebo či bude tento limit naďalej platný.
Podľa dostupných informácií a interpretácií by mal limit dvoch funkčných období pre dekana na tej istej fakulte naďalej platiť, pokiaľ nedôjde k ďalšej legislatívnej zmene. Toto odlišné pravidlo pre rektorov a dekanov môže byť zdrojom nejednoznačností a potenciálnych sporov v budúcnosti. Dekan zodpovedá za svoju činnosť akademickému senátu fakulty a rektorovi. Jeho funkčné obdobie je štvorročné a jeho odvolanie je podmienené predchádzajúcim skončením výkonu funkcie.
Vplyv na kvalitu vzdelávania a výskumu
Odborníci a akademici varujú, že neobmedzené pôsobenie v čele vysokých škôl môže viesť k zabetónovaniu moci, obmedzeniu kritického myslenia a odlivu talentov z akademickej pôdy. Ak manažér neprodukuje novú generáciu nástupcov, ktorá by pokračovala v rozvoji univerzity a prinášala nové pohľady, univerzita sa môže stať uzavretou inštitúciou. Zrušenie časového obmedzenia môže prispieť k ešte väčšej uzavretosti univerzít, prečo mnoho šikovných mladých ľudí doslova uteká z akademickej pôdy.
Na druhej strane, obhajcovia novely argumentujú, že kvalitní a skúsení manažéri by mali mať možnosť dlhšie pôsobiť vo svojich funkciách, ak prinášajú univerzite úžitok. Príkladom môže byť rektor Vysokej školy manažmentu Branislav Lichardus, ktorý školu rozvinul od nuly. Kľúčové je podľa nich, aby boli funkcionári volení transparentne a aby mali akademické senáty dostatočné právomoci na kontrolu a prípadné odvolanie.
Rudolf Kropil, ktorý bol prvým rektorom zvoleným na tretie funkčné obdobie po zmene zákona, tvrdí, že vždy súhlasil so zrušením obmedzenia počtu volebných období a oceňuje, že novela rozširuje kompetencie senátov. Podľa neho je dôležité, aby senáty mali právo voliť rektorov a dekanov.
Zrušenie časového obmedzenia pre funkčné obdobia rektorov a v kontexte aj dekanov otvára komplexnú diskusiu o riadení vysokých škôl, akademických slobodách a potrebe neustálej obnovy a kritického myslenia v akademickom prostredí. Budúcnosť ukáže, či táto zmena prinesie očakávané posilnenie autonómie a kvality, alebo či sa naplnia obavy z jej negatívnych dôsledkov.