Bezpodielové spoluvlastníctvo (BSM) predstavuje jedinečnú formu vlastníctva, ktorá je výlučne viazaná na manželský zväzok. Na rozdiel od podielového spoluvlastníctva, kde sú majetkové podiely presne definované, v BSM nie sú podiely spoluvlastníkov striktne určené. Predmet nachádzajúci sa v BSM nie je možné fyzicky rozdeliť na menšie časti, pretože celý tento predmet patrí nerozdielne obom manželom. Vlastnia ho spoločne a nerozdielne. Táto komplexná problematika je detailne upravená v Občianskom zákonníku, konkrétne v § 143 a nasledujúcich ustanoveniach.
Vznik a rozsah bezpodielového spoluvlastníctva
Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov spadá všetok majetok, ktorý manželia nadobudli počas trvania manželstva. Existujú však dôležité výnimky: majetok získaný jedným z manželov darom alebo dedičstvom do BSM nespadá. Rovnako tak do BSM nepatria veci, ktoré manželia vlastnili už pred uzavretím manželstva, ani veci, ktoré slúžia výlučne osobnej potrebe alebo na výkon povolania jedného z manželov.
Často sa stáva, že jeden z manželov nadobudne nehnuteľnosť prostredníctvom kúpnej zmluvy do svojho výlučného vlastníctva, teda v podiele 1/1, bez toho, aby bol v zmluve uvedený aj druhý manžel. V takom prípade kataster nehnuteľností zaznamená vlastnícke právo presne podľa zmluvy. Zdanlivo sa môže zdať, že jeden z manželov je výlučným vlastníkom danej nehnuteľnosti. Výnimkou z tohto pravidla je situácia, ak si manželia počas manželstva zúžili BSM, a teda nehnuteľnosť bola nadobudnutá v tomto režime.
Užívacie práva a povinnosti v rámci BSM
Od momentu vzniku manželstva až do jeho zániku, prípadne do zrušenia BSM súdom počas trvania manželstva, manželia užívajú svoj spoločný majetok spoločne. Toto spoločné užívanie sa týka nielen samotného majetku, ale aj súvisiacej zodpovednosti. Podľa ustálenej súdnej praxe obaja manželia spoločne uhrádzajú náklady spojené s užívaním a udržiavaním spoločných vecí, ako sú napríklad náklady na rekonštrukciu domu či bytu, alebo výdavky na pohonné hmoty. Tieto náklady sa zvyčajne hradia zo spoločných peňazí manželov.
Dôležité je poznamenať, že spoločné právo užívať veci patriace do BSM, ako aj spoločná povinnosť uhrádzať náklady, pretrvávajú aj v prípade, že manželia už nežijú v spoločnej domácnosti. Toto ustanovenie o spoločnom užívaní majetku platí dokonca aj vtedy, ak spoločný majetok manželov síce nezanikol, ale nebolo ešte vykonané jeho vyporiadanie.
Ochrana majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve
Každý z manželov, ako bezpodielový spoluvlastník, je oprávnený uplatniť vlastnícku žalobu podľa § 126 Občianskeho zákonníka na ochranu majetku patriaceho do BSM. Každý z nich je samostatne oprávnený podať žalobu o vydanie neoprávnene zadržiavanej veci z BSM. Negatórnou žalobou sa každý z manželov môže domáhať, aby sa nezasahovalo do bezpodielového spoluvlastníctva. Taktiež sa každý z nich môže žalobou domáhať vypratania spoločnej nehnuteľnosti.
Právne úkony týkajúce sa spoločného majetku
Manželia sú z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Bežné veci, ktoré sa týkajú spoločných vecí, môže vybavovať každý z manželov samostatne. Každý z manželov je tiež oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných záležitostiach. V ostatných, teda nie bežných, veciach je však potrebný súhlas oboch manželov. V opačnom prípade je právny úkon neplatný.
Občiansky zákonník nedefinuje pojem "bežné veci" priamo. Preto je potrebné vychádzať z ustálenej súdnej praxe, ktorá za bežné považuje tie veci, ktoré sú obvyklé a pravidelné. Medzi takéto veci patria napríklad nákupy potravín, oblečenia, spotrebných vecí do domácnosti, objednávka bežných opráv domu, vyberanie a platenie nájomného, prijímanie zásielok či plnenie pravidelných platieb.
Podľa ustálenej judikatúry potrebuje manžel súhlas druhého manžela na to, aby za peniaze z BSM kúpil nehnuteľnosť, pretože takýto úkon nie je považovaný za bežnú záležitosť týkajúcu sa spoločných vecí. Základnou podmienkou pre aplikáciu ustanovení § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na konkrétny prípad je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Ak táto podmienka nie je splnená, potom úvahy o tom, či išlo o bežnú alebo nebežnú záležitosť, a teda či bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, alebo či je založená aktívna či pasívna solidarita manželov, sú bezpredmetné.
Dôsledky pre veriteľov a potreba právneho poradenstva
Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla počas trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pre laika, ktorý nie je oboznámený so zákonmi a ustálenou súdnou praxou, môže byť veľmi ťažké alebo dokonca nemožné správne vyhodnotiť, ktoré právne úkony sa týkajú spoločného majetku manželov, na ktoré úkony potrebuje súhlas druhého manžela, z ktorých je zaviazaný sám, z ktorých spoločne a nerozdielne s druhým manželom, a ktoré úkony sú platné a ktoré neplatné.
Preto v prípade akýchkoľvek nejasností pri nakladaní s vaším spoločným majetkom, alebo ak sa obávate aktivít vášho manžela pri nakladaní so spoločným majetkom, je vysoko odporúčané poradiť sa s advokátom, ktorý sa danej problematike aktívne venuje.
Zúženie bezpodielového spoluvlastníctva
Zákon tiež umožňuje manželom zúžiť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Toto zúženie znamená, že nadobudnutú nehnuteľnosť bude následne vlastniť iba jeden z manželov, sám. Táto možnosť poskytuje flexibilitu v rámci manželského majetkového usporiadania.
Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľností v BSM
Samostatnou a často komplikovanou problematikou pri bezpodielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosti je následné zdaňovanie príjmu z jej predaja.
Príjem z predaja nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa zahrňuje do základu dane (čiastkového základu dane) u každého z manželov v rovnakom pomere, ak sa manželia nedohodnú inak. Toto platí len v prípade, že predmetnú nehnuteľnosť nemal nikdy zaradenú v obchodnom majetku ani jeden z manželov.
Ak jeden z manželov mal predmetnú nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku používanom na podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, potom príjem z predaja tejto nehnuteľnosti, dosiahnutý po jej vyradení z obchodného majetku, zdaní ten z manželov, ktorý mal túto nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku ako posledný.
Pri predaji nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku a ktorú obaja manželia využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, sa príjem z predaja rozdelí medzi oboch manželov v takom pomere, v akom nehnuteľnosť využívajú pri svojej činnosti.
Podľa § 9 ods. 3 zákona o dani z príjmov sa pri predaji nehnuteľnosti po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 až 151 Občianskeho zákonníka do doby vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá je ustanovená v § 9 ods. 1 písm. a) zákona, započítava aj doba, počas ktorej bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
Príklad 1:V roku 2025 manželia predali byt, ktorý nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva v roku 2021 kúpou za 110 000 eur. Byt nebol zaradený v obchodnom majetku ani jedného z manželov. Byt predali za 190 000 eur, pričom kúpna cena im bola zaplatená v roku 2025. Ak sa tak manželia dohodnú, môže celý príjem z predaja bytu zahrnúť do základu dane manželka.
Príklad 2:V máji 2025 manželia predali byt, ktorý nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva v januári 2021 kúpou za 150 000 eur. Príjem z predaja bytu v sume 190 000 eur im kupujúci zaplatil v roku 2025. Ak si manželia nedohodli iný pomer zahrnovania príjmov z predaja predmetného bytu do základu dane, zahrnú dosiahnuté príjmy do základu dane (čiastkového základu dane) v rovnakom pomere.
Príklad 3:Manželia vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnosti vlastnia od roku 2015 nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve, ktorú využívajú na vykonávanie živnosti v rovnakom pomere. V marci 2015 manžel zaradil predmetnú nehnuteľnosť do svojho obchodného majetku. V apríli 2025 manželia nehnuteľnosť predali za 100 000 eur. Nakoľko ide o predaj nehnuteľnosti zahrnutej v čase predaja do obchodného majetku manžela, príjem z jej predaja nie je oslobodený od dane z príjmov a ide o zdaniteľný príjem z podnikania podľa § 6 zákona o dani z príjmov (príjem z nakladania s obchodným majetkom).
Príklad 4:Manželia vlastnia nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov od roku 2021. Manžel vykonáva podnikateľskú činnosť a v roku 2022 zaradil predmetnú nehnuteľnosť do obchodného majetku v súvislosti s vykonávaním živnostenského oprávnenia. V roku 2025 predmetnú nehnuteľnosť vyradil z obchodného majetku a následne ju manželia predali. Nakoľko neuplynulo päť rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku manžela, tento príjem nie je od dane z príjmov oslobodený a považuje sa za zdaniteľný príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona.
Príklad 5:Manželia nadobudli v marci 2011 do bezpodielového spoluvlastníctva byt. Po rozvode manželstva v roku 2021 byt nadobudla na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov manželka a v apríli 2025 ho predala. Byt nebol zahrnutý do obchodného majetku. Nakoľko ide o predaj nehnuteľnosti po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do doby vlastníctva sa započítava aj doba, počas ktorej bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
Príklad 6:Manželia vlastnili byt v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Na základe dohody o vyporiadaní majetku manželov po rozvode byt pripadol manželke, pričom manželovi vyplatila podiel vo výške 120 000 eur. Manželia nadobudli byt kúpou do BSM v roku 2021 za 140 000 eur. V roku 2022 manželka zomrela. Časť bytu pripadajúcu na manželku zdedil manžel a dcéra, teda manžel po dedičskom konaní vlastnil spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti v 3/4 a dcéra spoluvlastnícky podiel v 1/4. V roku 2025 byt predali. V dedičskom konaní bola stanovená hodnota bytu na 150 000 eur. Daňovník (manžel) v uvedenom prípade nadobudol časť bytu kúpou a časť bytu dedením, preto aj pri vyčíslovaní výdavkov je potrebné postupovať rozdielne. Do daňových výdavkov si môže zahrnúť 1/2 z kúpnej ceny zaplatenej pri obstaraní bytu kúpou v roku 2021, teda sumu 70 000 eur, a 1/4 z ceny určenej v uznesení o dedičstve, teda sumu 37 500 eur.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je komplexný právny inštitút s mnohými nuansami, ktoré ovplyvňujú nielen užívanie a nakladanie s majetkom, ale aj daňové dôsledky. Je preto nevyhnutné venovať patričnú pozornosť jeho špecifikám a v prípade potreby vyhľadať odborné právne a daňové poradenstvo.
tags: #parcela #v #bezpodielovom #spoluvlastnictve