Celková anestézia, známa aj ako narkóza, je medicínsky navodený stav bezvedomia, ktorý je nevyhnutný na vykonávanie bezbolestných a rozsiahlejších chirurgických zákrokov. Je to riadená strata vnímania zmyslových podnetov a kontrolované, vratné vyradenie niektorých životne dôležitých funkcií organizmu. Jej cieľom je nielen zabezpečiť bezbolestný priebeh operácie, ale aj vytvoriť vhodné podmienky pre jej vykonanie - nehybné operačné pole a uvoľnenie svalového napätia. Vďaka anestézii sa dosahuje strata vedomia, odstránenie vnímania bolesti, stabilizácia funkcií vegetatívneho nervového systému a relaxácia svalstva.
Hĺbka anestézie a riziko prebudenia
V dnešnej dobe modernej medicíny je prebudenie pacienta počas operácie extrémne zriedkavé, až raritné. V odbornej literatúre sú síce opísané stavy peroperačnej bdelosti a spomienok, kedy si pacient vie spomenúť na určitú časť operácie alebo rozhovor personálu na operačnej sále, no ich výskyt je minimálny. Rozsiahla štúdia z roku 2014 popisuje peroperačný výskyt bdelosti v pomere 1:8 000 anestézií s použitím svalových relaxancií a 1:136 000 bez nich. Toto zriedkavé riziko je minimalizované modernými monitorovacími technikami. Okrem vitálnych funkcií ako krvný tlak a pulz, ktoré pri zvýšení signalizujú možný bolestivý podnet, anestéziológovia monitorujú aj samotnú hĺbku anestézie. Využívajú na to záznam elektrickej aktivity mozgu pomocou elektród pripevnených na pokožku hlavy.
Rôzne formy anestézie a úloha anestéziológa
Existujú rôzne formy anestézie, nielen celková, pri ktorej je pacient počas zákroku úplne uspatý. Často sa využíva aj čiastočná anestézia, kedy sa pomocou lokálnych anestetík znecitliví konkrétna časť tela. V určitej miere je však anestézia v nejakej forme vždy potrebná. Príkladom sú tzv. "awake" operácie mozgu. Pacient je v úvode uspatý, aby sa neurochirurgovia dostali k mozgu, ktorý sám o sebe nebolí, pretože nemá nervové zakončenia pre bolesť. V tejto fáze je možné pacienta zobudiť, aby sa dali monitorovať jeho reakcie a predišlo sa poškodeniu dôležitých častí mozgu zodpovedných napríklad za reč alebo pohyb. Tieto operácie sa týkajú napríklad mozgových nádorov alebo operácií chrbtice a miechy. Počas prebudenia pacienta je úlohou anestéziológa podávať lieky na zmiernenie úzkosti, napätia a stresu, monitorovať životné funkcie a v prípade potreby zasiahnuť pri akýchkoľvek komplikáciách.
Celková anestézia
Anestézia a pamäť
Celková anestézia môže spôsobiť prechodnú stratu krátkodobej pamäti. Po prebudení si pacienti často nepamätajú presun z operačnej sály na pooperačnú izbu, alebo sa opakujúco pýtajú na priebeh a dĺžku operácie, pričom si na odpoveď čoskoro nepamätajú. Riziko straty dlhodobej pamäte alebo zhoršenia pamäťových schopností je vyššie u starších pacientov s viacerými pridruženými ochoreniami.
Epidurálna analgézia a pôrod
Epidurálna analgézia je považovaná za najúčinnejšiu formu tlmenia bolestí pri spontánnom pôrode. Pri správnom načasovaní podávania liekov (s dostatočne otvoreným krčkom maternice a pravidelnými kontrakciami) a správnej dávke zvyčajne nedochádza k predĺženiu prvej pôrodnej doby ani k vyššiemu výskytu operačného ukončenia pôrodu. Dávkovanie a časovanie liekov proti bolesti konzultuje anestéziológ s pôrodníkom, aby sa predišlo nežiadúcim účinkom. Väčšina štúdií tiež ukazuje, že epidurálna analgézia nie je priamym dôvodom zvyšujúcim riziko akútneho cisárskeho rezu.
Ryšaví ľudia a anestézia
Áno, je pravda, že ľudia s ryšavými vlasmi a pehami môžu mať odlišnú reakciu na anestéziu. Tento rozdiel je spôsobený genetickými faktormi, konkrétne mutáciou génu MC1R, ktorý ovplyvňuje nielen farbu pokožky a vlasov, ale aj citlivosť na anestetické látky.
Premedikácia a príprava na anestéziu
Premedikácia, známa aj ako "náladovka", je zmes liečiv podávaná pred operáciou s cieľom upokojiť pacienta a znížiť jeho stres. Pomáha tiež znížiť množstvo anestetík potrebných počas operácie. Podáva sa zvyčajne krátko pred zákrokom a môže obsahovať aj lieky proti bolesti. Dôležitou súčasťou prípravy na operáciu sú predoperačné vyšetrenia, na základe ktorých lekár zhodnotí zdravotný stav pacienta a rozhodne o vhodnosti celkovej anestézie.
Proces podávania celkovej anestézie
Pacient je napojený na monitor sledujúci základné životné funkcie. Po podaní anestetík pacient zaspí a je zaintubovaný, čo znamená zavedenie trubice do dýchacích ciest napojenej na dýchací prístroj. To je nevyhnutné, pretože anestetiká spôsobujú aj relaxáciu dýchacích svalov. V minulosti sa používali rôzne anestetiká, od éteru v roku 1846, cez intravenózny thiopental v roku 1934, až po moderné inhalačné a intravenózne anestetiká ako propofol a etomidát. Dnes sa používajú aj benzodiazepíny na premedikáciu a ketamín ako disociatívne anestetikum. Na potlačenie bolesti slúžia analgetiká, najmä silné opioidné analgetiká. Svalové napätie sa uvoľňuje pomocou periférnych svalových relaxancií.
Dôležité pokyny pred operáciou
V deň operácie je nevyhnutné prísť nalačno a dodržiavať pitný režim. Nedodržanie týchto požiadaviek môže ohroziť život pacienta, najmä v prípade stresom vyvolaného zvracania. Fajčenie by malo byť ukončené minimálne dva týždne pred operáciou, pretože negatívne ovplyvňuje priebeh narkózy. Zubné protézy musia byť pred zákrokom odstránené. Lieky obsahujúce aspirín alebo ibuprofén by sa mali pred a po operácii vyhnúť, pretože môžu zvýšiť krvácanie. Pacient by mal informovať lekára o užívaní liekov na "riedenie" krvi. Ochorenia ako chrípka, angína, alebo zápal v tele (aj bolestivý zub) môžu spôsobiť neadekvátne reakcie na anestéziu, preto je dôležité všetky zdravotné problémy nezatajovať. Zvýšený cukor, vysoký krvný tlak a menštruácia sú tiež faktory, ktoré môžu viesť k odloženiu operácie.
Technické vybavenie a monitorovanie
Moderné anesteziologické prístroje sú navrhnuté tak, aby minimalizovali možnosť omylu pri ich obsluhe. Zahŕňajú dýchací ventilátor s monitorom parametrov ventilácie, analyzátory plynov, merače a regulátory prietoku plynov, dávkovacie zariadenie pre prchavé anestetiká, pohlcovač oxidu uhličitého, dýchací vak, odsávačku a monitor vitálnych funkcií pacienta. Anesteziologický prístroj je napojený na pacienta cez masku alebo kanylu pomocou anesteziologického dýchacieho systému.
Možné komplikácie celkovej anestézie
Celková anestézia, hoci je v súčasnosti veľmi bezpečná, môže mať aj svoje komplikácie. Tie môžu byť spôsobené technickými a ľudskými chybami, stavom pacienta a jeho pridruženými ochoreniami, alebo nežiadúcimi účinkami liekov. Výskyt komplikácií s následkom smrti alebo trvalého poškodenia zdravia je veľmi nízky, udáva sa okolo 4 na 1 000 000 operácií. Medzi komplikácie zo strany dýchacieho systému patria uzávery dýchacích ciest zapadnutým jazykom, zvratkami, hlienmi alebo kŕčmi. Obehové komplikácie zahŕňajú pokles alebo vzostup krvného tlaku, poruchy srdcového rytmu a srdcové zlyhanie. Podchladenie pacienta pri dlhších operáciách alebo závažný vzostup teploty (malígna hypertermia) u geneticky predisponovaných jedincov sú tiež možné. Rôzne závažné alergické reakcie na lieky sa môžu vyskytnúť. Pooperačná kognitívna dysfunkcia (porucha pamäte a kognitívnych funkcií) sa vyskytuje najmä u starších pacientov a pripisuje sa kombinácii faktorov vrátane účinku anestetík a zápalovej reakcie.
Regenerácia po anestézii
Po ukončení celkovej anestézie pacient vyžaduje dohľad anesteziológa až do návratu obranných reflexov a nadobudnutia plného vedomia. Pacient musí dostatočne dýchať a jeho krvný obeh musí byť stabilizovaný. Po prebudení z narkózy sa môžu objaviť vedľajšie účinky ako nevoľnosť, vracanie, bolesť hrdla, zimnica, bolesti hlavy, závraty, bolesti svalov, potenie, výkyvy nálady a emočná nestabilita. Zákaz prijímania tekutín ešte niekoľko hodín po prebudení môže byť tiež nepríjemný. Dôležité je riadiť sa pokynmi zdravotníckeho personálu a dopriať si dostatok spánku, oddychu a relaxácie.
Lokálna a regionálna anestézia
Lokálna alebo regionálna anestézia je dočasné znecitlivenie určitej oblasti tela. Nástup účinku trvá priemerne 15 až 40 minút. Medzi základné regionálne techniky patria spinálna a epidurálna anestézia. Spinálna anestézia spočíva vo vpravení lokálneho anestetika do priestoru s mozgovo-miešovým mokom, pričom znecitlivenie trvá 1,5 až 3 hodiny. Epidurálna anestézia sa podáva do epidurálneho priestoru medzi miechovými obalmi a chrbticovým kanálom. Obavy z poškodenia miechy a ochrnutia sú častou príčinou odmietania anestézie v oblasti chrbtice.
Anestézia a stomatologické zákroky
Celková anestézia a sedácia sa používajú aj pri zubných zákrokoch, najmä pri komplikovaných výkonoch alebo u úzkostlivých pacientov. Počas celkovej anestézie je pacient v úplnom bezvedomí a po ošetrení si nič nepamätá. Pri sedácii pacient pociťuje ospalosť a uvoľnenie, ale môže reagovať na pokyny lekára a dýchať samostatne. Zubné ošetrenie v anestézii alebo sedácii môže zabezpečiť bezbolestnú a pozitívnu skúsenosť, avšak je potrebné zvážiť aj riziká a nevýhody.