Legislatíva týkajúca sa školstva prechádza neustálymi zmenami s cieľom zlepšiť kvalitu vzdelávania, optimalizovať kapacity škôl a reflektovať meniace sa potreby spoločnosti. Jednou z oblastí, ktorá prešla významnými úpravami, je maximálny a minimálny počet žiakov v triedach základných a stredných škôl. Tieto zmeny, ktoré nadobudli účinnosť v rôznych obdobiach, ovplyvňujú organizáciu vyučovania, vytváranie triednych kolektívov a celkovú efektivitu vzdelávacieho procesu. V tomto článku sa zameriame na kľúčové aspekty týchto legislatívnych zmien, ich dôsledky a praktické dopady na školy a žiakov.
Zmeny v počte žiakov v triedach základných škôl
Novela školského zákona, prijatá v roku 2013 a účinná od 1. januára 2014, priniesla zásadné úpravy v maximálnom počte žiakov v triedach základných škôl. Predovšetkým sa zvýšila horná hranica pre triedy na druhom stupni základných škôl, teda pre 5. až 9. ročník. Po novom môže v týchto triedach byť maximálne 29 žiakov, čo predstavuje navýšenie o jedného žiaka oproti predchádzajúcemu stavu, kedy to bolo 28 detí. Počet detí v triedach prvého stupňa základných škôl ostal nezmenený.
Okrem maximálnych počtov detí na triedu novela zaviedla aj stanovenie ich minimálneho počtu, ktoré nadobudli účinnosť postupne. Tieto zmeny mali za cieľ efektívnejšie hospodárenie so zdrojmi a predchádzanie zániku málotriednych škôl.
Minimálne počty žiakov v triedach základnej školy (od 1. septembra 2015):
- Nultý ročník: 8 žiakov (v neplnoorganizovanej základnej škole 6 žiakov).
- Trieda spájajúca dva ročníky prvého stupňa: Minimálne 12 žiakov. Táto trieda mohla mať maximálne 24 detí.
- 1. ročník: Minimálne 11 žiakov.
- 2. až 4. ročník: Minimálne 13 žiakov.
- 5. až 9. ročník: Minimálne 15 žiakov.
Tieto minimálne počty boli stanovené s cieľom zabezpečiť, aby triedy neboli príliš malé, čo by mohlo viesť k neefektívnosti vo vyučovacom procese a vyšším nákladom na jedného žiaka.
Osobitné prípady a výnimky
Nová právna úprava však zároveň pamätala na špecifické situácie a umožnila zriaďovateľom základných škôl určiť aj nižší počet žiakov v triede, než je zákonom stanovený minimálny počet. Tieto výnimky sa týkali najmä:
- Zníženej dostupnosti do školy: Ak dĺžka dopravnej cesty vlakom alebo autobusom z miesta trvalého pobytu žiaka do školy presahovala 6 kilometrov.
- Vzdelávania žiakov v jazyku národnostnej menšiny: Ak v okruhu 6 kilometrov od miesta trvalého pobytu žiaka neexistovala žiadna iná základná škola s vyučovacím jazykom danej národnostnej menšiny.
- Vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia: Ak viac ako 80 % žiakov školy pochádzalo zo sociálne znevýhodneného prostredia.
- Prípady hodné osobitného zreteľa: Sem patrili napríklad nepriaznivé klimatické podmienky v zimnom období alebo situácie, keď žiaci bývali na odľahlých miestach (lôzach).
Okrem toho, od 1. septembra 2015, bolo umožnené znížiť počet žiakov o dvoch v obciach, kde bola zriadená základná škola s vyučovacím jazykom slovenským a zároveň aj jazykom národnostnej menšiny, alebo kde bola zriadená slovenská a národnostná škola s jedným zriaďovateľom.
Úpravy pre stredné školy
Novela sa dotkla aj počtu žiakov v triedach stredných škôl. Maximálny počet žiakov v triede strednej školy bol zvýšený na 31 žiakov. Podobne ako pri základných školách, aj tu bola zavedená možnosť navýšiť počet žiakov v triede o tých, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku v zahraničí.
Aj stredné školy zaznamenali zmeny v najnižšom počte žiakov v triede:
- Denná forma štúdia: Minimálne 17 žiakov v triede.
- Externá forma štúdia: Minimálne 8 žiakov v triede.
Zriaďovatelia stredných odborných škôl mali v osobitných prípadoch možnosť určiť aj nižší minimálny počet žiakov. V dennej forme to bolo 13 žiakov a v externej forme 5 žiakov. Osobitný prípad sa vzťahoval na študijné alebo učebné odbory zaradené do zoznamu odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce, ak nebolo možné zriadiť spoločnú triedu pre príbuzné odbory. Tieto zmeny týkajúce sa minimálneho počtu žiakov v triedach stredných odborných škôl nadobudli účinnosť od 1. septembra 2015.
Odborné učilištia a praktické školy
S účinnosťou od 1. septembra 2015 novela určila aj najnižší počet žiakov v triedach odborných učilíšť a praktických škôl. Dovtedy nebol stanovený žiadny minimálny počet, po novom je to 4 žiaci v triede.
Zmeny v hodnotení a organizácii vzdelávania
Okrem počtov žiakov priniesla novela aj zmeny v hodnotení žiakov s mentálnym postihnutím. Od 1. septembra 2015 sa ich celkové vzdelanie nebude hodnotiť stupňami, ale slovami "prospel" alebo "neprospel" spolu so slovným opisom dosiahnutých vedomostí a zručností. Toto sa však nevzťahuje na žiakov stredných odborných učilíšť, ktorí sa naďalej hodnotia súčasným spôsobom.
Vzdelávanie žiakov umiestnených v zdravotníckych zariadeniach, kde je nízky alebo kolísavý počet žiakov, môže po novom zabezpečovať aj pedagóg inej špeciálnej školy.
Model inklúzie pre študentov so špeciálnymi potrebami
Zrušenie jazykových certifikátov ako náhrady maturity
Jednou z výraznejších zmien bolo zrušenie možnosti nahradiť maturitnú skúšku z cudzieho jazyka predložením jazykového certifikátu. Táto možnosť, ktorá umožňovala predložiť certifikát minimálne na úrovni B1/B2 Spoločného európskeho referenčného rámca, bola zrušená s účinnosťou od 1. marca 2014. Dôvodom bolo zníženie počtu žiakov vykonávajúcich maturitnú skúšku, čo znemožňovalo objektívne porovnanie výsledkov. Uznanie certifikátu bolo možné len pri žiadostiach podaných do 28. februára 2014, s maximálnym uznaním v školskom roku 2014/2015.
Redukcia administratívnej záťaže
S cieľom znížiť administratívnu záťaž škôl a školských zariadení došlo s účinnosťou od 1. marca 2014 k redukcii pedagogickej dokumentácie. Vypustilo sa napríklad vedenie učebných plánov, osnov, vzdelávacích štandardov či osobných spisov žiaka. Naopak, pribudla povinnosť viesť denník evidencie odborného výcviku.
Úprava stravného a organizácia osemročných gymnázií
Čiastočná úhrada stravného v školskej jedálni, ktorú uhrádza zákonný zástupca žiaka, bola upravená na sumu neprevyšujúcu 7,5 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
V prípade osemročných gymnázií sa účinnosť ustanovenia o obmedzení prijímania piatakov na 5 % opätovne posunula, tentokrát na školský rok 2016/2017. Toto opatrenie, pôvodne zakotvené ešte za ministra Jána Mikolaja, vyvolávalo obavy najmä zo strany osemročných gymnázií v Bratislavskom kraji.
Doplnenia do ďalších zákonov
Novela sa nedotkla len školského zákona, ale aj ďalších súvisiacich právnych predpisov, ako napríklad zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, zákona o financovaní škôl a zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Zriaďovateľ školy začal schvaľovať nielen počty prijímaných žiakov, ale aj počet tried. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR získalo explicitne upravené riadenie súťaží a olympiád a povinnosť zverejňovať ich zoznam.
Adaptačné triedy a inkluzívne vzdelávanie
Od 1. januára 2025 sa špecializované triedy v základných školách nahrádzajú adaptačnými triedami. Do adaptačnej triedy možno žiaka zaradiť na nevyhnutný čas, najviac na jeden školský rok. Cieľom je posilniť inkluzívny charakter vzdelávania, najmä pre žiakov, ktorí neovládajú dostatočne vyučovací jazyk, alebo potrebujú individuálnu podporu.
Organizácia vyučovania a prestávky
Vyučovacia hodina v základnej škole štandardne trvá 45 minút, s výnimkou popoludňajšieho vyučovania, kde trvá 40 minút. Po každej vyučovacej hodine nasleduje prestávka, pričom veľká prestávka trvá 15 až 45 minút a obedňajšia prestávka najmenej 30 minút. Po prerokovaní v pedagogickej rade môže riaditeľ školy upraviť dĺžku vyučovacej hodiny.
Školský klub detí, ktorý slúži na výchovu detí mimo vyučovania, sa člení na oddelenia spravidla podľa veku detí, pričom počet detí v oddelení je najviac 26.
Zmeny v prijímacom konaní a zápise
Od 1. januára 2025 sa mení aj postup základnej školy v prípade, že nemá dostatočné kapacity na prijatie všetkých detí. Školy musia informovať obec, ak odmietnu prijať dieťa z kapacitných dôvodov. Obec následne zabezpečí umiestnenie dieťaťa v inej škole.
Zákaz používania mobilných telefónov alebo podobných osobných zariadení počas školského vyučovania platí pre žiakov prvého až štvrtého ročníka základnej školy a tiež pre žiakov prvého až štvrtého ročníka osemročných vzdelávacích programov. Výnimku majú žiaci so zdravotným znevýhodnením.
Novela školského zákona tiež zavádza pojem "národnostné školy" a upravuje kritériá pre ich používanie. Tieto pojmy sa budú vzťahovať na zariadenia, kde sa celý výchovno-vzdelávací proces okrem jazykov uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny.
Záver
Legislatívne zmeny v oblasti počtu žiakov v triedach a organizácie školstva reflektujú snahu o zefektívnenie vzdelávacieho systému a zabezpečenie kvalitného prostredia pre žiakov aj učiteľov. Pochopenie týchto zmien je kľúčové pre riaditeľov škôl, učiteľov, rodičov a zriaďovateľov, aby mohli adekvátne reagovať na nové podmienky a naplno využiť možnosti, ktoré legislatíva prináša.