Zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie predstavuje dôležitú výzvu pre trh práce na Slovensku. S cieľom podporiť integráciu týchto osôb do pracovného života existujú legislatívne nástroje, ktoré majú motivovať zamestnávateľov k ich prijatiu. Jedným z takýchto nástrojov je príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorý poskytuje miestne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento článok sa zameriava na podmienky poskytovania tohto príspevku, jeho výšku, dĺžku trvania a taktiež na kritiku súčasného nastavenia zákona a návrhy na jeho zlepšenie, vrátane konceptu inkluzívneho trhu.
Podmienky poskytnutia príspevku
Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie (ďalej len „príspevok“) sa poskytuje zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace. Toto ustanovenie je kľúčové, nakoľko stanovuje minimálnu dobu, počas ktorej musí byť uchádzač evidovaný na úrade práce, aby mohol byť považovaný za znevýhodneného pre účely tohto príspevku. Pracovný pomer musí byť dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času. Zamestnávateľ o príspevok musí písomne požiadať.
Je dôležité poznamenať, že príspevok sa neposkytuje na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, na ktorého zamestnávanie bol na to isté obdobie poskytnutý príspevok podľa § 50a, § 50c, § 56 a 56a. Toto opatrenie má zabrániť dvojitému financovaniu toho istého pracovného miesta a zabezpečiť efektívnejšie využívanie verejných zdrojov.
Výška a dĺžka poskytovania príspevku
Výška príspevku je stanovená diferencovane. V Bratislavskom kraji môže mesačne dosiahnuť najviac 20 % z celkovej ceny práce, vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje. V ostatných krajoch je táto maximálna výška stanovená na 30 % z celkovej ceny práce za rovnakých podmienok výpočtu.
Dĺžka poskytovania príspevku a jeho konkrétna výška sú závislé od viacerých faktorov. Medzi tie najvýznamnejšie patrí priemerná miera evidovanej nezamestnanosti v okrese, v ktorom zamestnávateľ vytvorí pracovné miesto, a tiež právna forma a predmet činnosti zamestnávateľa. Tieto kritériá umožňujú flexibilnejšie reagovať na lokálne podmienky trhu práce a zohľadniť špecifické potreby rôznych typov zamestnávateľov.
Príspevok poskytuje zamestnávateľovi úrad, v ktorého územnom obvode sa pracovné miesto vytvorí, ak o tento príspevok zamestnávateľ písomne požiada. Okrem uvedených náležitostí môžu byť dohodnuté aj ďalšie dohodnuté náležitosti, ktoré špecifikujú podmienky poskytovania príspevku.
Povinnosti zamestnávateľa
Zamestnávateľ, ktorý poberá príspevok, má dôležité povinnosti. Predovšetkým je povinný zachovať vytvorené pracovné miesto na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, na podporu zamestnávania ktorých sa príspevok poskytuje, najmenej počas 24 kalendárnych mesiacov. Toto ustanovenie má zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť zamestnania a zabrániť krátkodobým pracovným pomerom financovaným z verejných prostriedkov.
Za vytvorenie pracovného miesta sa považuje zvýšenie počtu pracovných miest u zamestnávateľa, ktoré predstavuje v priemere za 12 kalendárnych mesiacov v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim obdobím celkový nárast počtu jeho zamestnancov. V prípade, ak k takému zvýšeniu nedošlo, zamestnávateľ je povinný preukázať, že k nemu nedošlo v dôsledku zrušenia pracovných miest z dôvodu nadbytočnosti. Toto pravidlo má predchádzať situáciám, kedy by zamestnávateľ prepustil existujúcich zamestnancov a následne prijal nových na tie isté pozície s využitím príspevku.
Kritika súčasného nastavenia a návrhy na zlepšenie
Napriek existujúcim mechanizmom podpory, panuje názor, že súčasný zákon nie je optimálne nastavený a vyvoláva potrebu pripomienok a reforiem. Jednou z hlavných kritík je nedostatočná flexibilita a prílišná byrokracia spojená s požiadaním o príspevok. Niektorí odborníci poukazujú na to, že dĺžka aktivačných prác je obmedzená na 6 + 6 mesiacov, čo môže byť nedostatočné pre plnohodnotnú integráciu znevýhodnených osôb na trh práce.
Dôležitou oblasťou pre zlepšenie je aj podpora sociálnych podnikov, ktorých úloha v riešení nezamestnanosti, a najmä dlhodobej nezamestnanosti, bude v budúcnosti nezastupiteľná. Sociálne podniky často fungujú na princípoch solidarity a sociálneho začlenenia, pričom zamestnávajú osoby, ktoré by inak mali s nájdením práce výrazné problémy.
Navrhovaný koncept inkluzívneho trhu práce by mohol priniesť radikálne zlepšenie. Inkluzívny trh práce by mal znamenať vytváranie pracovných miest a podmienok, ktoré sú dostupné a prispôsobené potrebám všetkých, vrátane osôb so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaných, či iných znevýhodnených skupín. To by mohlo zahŕňať nielen finančné príspevky pre zamestnávateľov, ale aj podporu v oblasti adaptácie pracovného prostredia, vzdelávania a rekvalifikácie, či poradenstva pre zamestnávateľov aj zamestnancov.
Ďalším aspektom, ktorý si zaslúži pozornosť, je výška a dĺžka poberania dávky v nezamestnanosti. V súčasnosti nárok na vyplácanie dávky v nezamestnanosti vzniká, ak bola osoba v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní). Ak žiadateľ túto podmienku nespĺňa, nárok na dávku mu nevznikne. Existujú aj špecifické pravidlá pre prípady, keď bol poberateľ dávky opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie v kratšom období ako dva roky, kedy môže vzniknúť nárok na výplatu dávky len za zostávajúce obdobie podpornej lehoty. V prípade jednorazového vyplatenia 50 % dávky za zostávajúcu časť podporného obdobia, poberateľ stráca nárok na túto časť v budúcnosti. Tieto pravidlá, hoci majú svoj logický rámec, môžu byť pre niektorých ľudí diskriminačné a neposkytujú dostatočnú sieť podpory v prípade straty zamestnania.
Potreba revízie a dlhodobá vízia
Je zrejmé, že súčasné nastavenie príspevkov na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie vyžaduje revíziu. Cieľom by malo byť vytvorenie efektívnejšieho, dostupnejšieho a inkluzívnejšieho systému, ktorý skutočne pomôže znevýhodneným osobám získať a udržať si zamestnanie. Dôležité je tiež zvážiť dlhodobé dopady navrhovaných zmien, ako je napríklad zníženie vyrovnávacieho príspevku pre zamestnávanie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ich zamestnanosť.
Koncept sociálneho podnikania a širšie poňatie inkluzívneho trhu práce ponúkajú potenciál pre systémové riešenia. Tieto prístupy by mali byť rozvíjané a podporované, aby sa vytvoril trh práce, ktorý je nielen produktívny, ale aj sociálne spravodlivý a umožňuje plnohodnotnú účasť všetkých občanov. Zlepšenie legislatívy a zjednodušenie administratívnych procesov sú nevyhnutné kroky na ceste k dosiahnutiu tohto cieľa. Je potrebné, aby sa štátne orgány, zamestnávatelia, sociálni partneri a odborná verejnosť spoločne zamerali na vytvorenie prostredia, kde každý má príležitosť uplatniť svoje schopnosti a prispieť k spoločnosti.