Pri rozhodovaní o výstavbe rodinného domu stoja mnohí pred otázkou: bungalov alebo poschodový dom? Táto voľba ovplyvňuje nielen počiatočné náklady a nároky na pozemok, ale aj dlhodobé fungovanie domácnosti a jej energetickú náročnosť. Bungalov, ako prízemný rodinný dom, si získava čoraz väčšiu popularitu vďaka svojej praktickosti a bezbariérovosti, zatiaľ čo poschodové domy ponúkajú výhody v menšej zastavanej ploche a potenciálne nižších prevádzkových nákladoch.
Náklady na hrubú stavbu bungalovu: Kde začať a na čo sa pripraviť
Výstavba rodinného domu, a najmä jeho hrubá stavba, predstavuje významnú investíciu. Pri výbere rodinného domu typu bungalov s rozlohou 130 m², postaveného svojpomocne z pálenej brúsenej tehly, je dôležité detailne rozpočítať všetky vstupujúce položky. Do rozpočtu pri výstavbe rodinného domu vstupujú viaceré položky a aktuálne sa kladie aj mimoriadny dôraz na minimálnu energetickú náročnosť stavby.
Výsledná suma za hrubú stavbu bungalovu sa odvíja od viacerých faktorov. Kľúčovým aspektom je rozhodnutie, či sa rozhodnete pre budovanie svojpomocne, alebo svoj dom zveríte do rúk profesionálnej firme. Výstavba svojpomocne môže priniesť značné úspory, avšak vyžaduje si dostatok času, znalostí a fyzickej zdatnosti. Pri realizácii stavby dodávateľsky (firmou) počítajte s nákladmi vyššími takmer o 20 až 30 % oproti výstavbe (prevažne) svojpomocne.
Medzi ďalšie aspekty, ktoré predražujú základy, patria: vysoká hladina spodnej vody, počet nosných múrov a nerovnosť terénu. Stavba obvodových múrov končí ich obšalovaním, zaarmovaním a zaliatím betónovou zmesou, čo tvorí tzv. vence. Ak sa teda pýtate, za koľko sa dá postaviť bungalov, môžete uvažovať o sume približne 30 000 až 40 000 eur za hrubú stavbu realizovanú svojpomocne.
Dispozícia a praktické výhody bungalovu
Bungalov ako prízemný dom ponúka oproti poschodovému domu niekoľko zásadných výhod, najmä z hľadiska bývania a prístupnosti. Jednou z prvých otázok, ktorá súvisí s výstavbou domu, je práve voľba medzi bungalovom a poschodovým domom. Ak chcete bungalov, musíte hľadať pozemok dostatočne veľký, predovšetkým s ohľadom na šírku domu a dodržanie povinných odstupov od susedných stavieb. Pre bungalov s úžitkovou plochou 100 m² rátajte so zastavanou plochou približne 120 m². Pri dvojpodlažnom dome sa rozloha domu delí medzi dve poschodia a teda sú aj menšie nároky na zastavanosť plochy pozemku.
Bungalov je ideálnym riešením pre tých, ktorí túžia po priamom výstupe na terasu s výhľadom do záhrady a chcú mať okolo domu vyšší živý plot, ktorý im poskytne dostatok súkromia pred zvedavými pohľadmi. Zároveň sa však pozrite na charakter zástavby domov v okolí vášho pozemku. Prízemný dom učupený medzi skôr postavenými dvojpodlažnými domami môže trpieť nedostatkom svetla a tepelných ziskov.
Trendom posledných rokov sa jednoznačne stali rodinné domy typu bungalov, ktorých sa stavia niekoľkonásobne viac ako dvojpodlažných domov. V ich prospech hovorí aj rýchlosť výstavby a teda aj rýchle uskutočnenie sna o bývaní vo vlastnom rodinnom dome. Najčastejšie ide pritom o bungalovy s 2 - 3 izbami + obývačka. Predstavujú praktické bývanie pre jednu rodinu. Iba v ojedinelých prípadoch je dispozícia bungalovu navrhnutá tak, aby neskôr poskytla možnosti na vytvorenie dvoch bytových jednotiek v období, kedy si rodinu založí už dospelé dieťa.
V súvislosti s bývaním úzko súvisí aj súkromie, ktoré dispozícia domu poskytuje. Pri rozvrhnutí obytných miestností bungalovu sa zvyčajne pracuje s dennou a nočnou časťou. Dennú časť tvorí obývacia miestnosť, jedáleň a kuchyňa. Nočnú časť zase izby jednotlivých členov rodiny. Dvojpodlažný dom delí dennú a nočnú časť medzi poschodia. Kým na prízemí nájdete spoločné denné obytné priestory, poschodie je vyhradené pre členov rodiny.
Energetická náročnosť a konštrukčné rozdiely
Pri porovnaní bungalovu a poschodového domu z hľadiska energetickej náročnosti existujú určité rozdiely. Rozľahlý členitý dom typu bungalov s väčšou obytnou plochou je nielen finančne náročný na výstavbu (väčšie základy, väčšia strecha, viac obvodových stien a zateplenia), ale je aj energeticky náročnejším z pohľadu vykurovania. Ako všetci vieme, teplo stúpa smerom hore, preto ak vykúrite plochu jedného podlažia, časť tepla môže získať aj druhé podlažie, ktoré je priamo nad ním. Z tohto pohľadu získavajú bod naviac poschodové rodinné domy. Snažte sa preto v projektoch bungalovov hľadať také riešenie, ktoré minimalizuje členitosť.
Strecha a základy patria k cenovo najvýraznejším položkám pri výstavbe domu. Na kvalitu prevedenia základov treba klásť veľký dôraz, pretože ide o kľúčový element stability a životnosti domu. Podobné nároky sú aj na prevedenie strešnej konštrukcie a výber krytiny. Pri pohľade na charakter domov je jasné, že v tomto prípade majú navrch dvojpodlažné domy. Vyžadujú totiž menšie základy a aj ich strecha má menšiu plochu, častokrát je tiež menej členitá. To, čo však ušetríte na týchto položkách, miniete na realizáciu schodiska a zosilnenie konštrukcie stropnej dosky medzi poschodiami.
Cesta k čiastočnej potravinovej sebestačnosti v záhrade
Vlastníctvo záhrady a voľný čas dávajú lepšiu perspektívu na zníženie výdavkov, najmä v oblasti cien potravín. Hoci úplná potravinová sebestačnosť je pre väčšinu z nás dnes takmer nedosiahnuteľná z dôvodu spoločensko-právnych dôvodov a nutnosti platiť odvody, čiastočné zásobenie sa vlastnými potravinami je reálne. Kľúčom je kombinácia vhodných pestovateľských plôch, dostatku času a zamestnania či iného zdroja peňažných príjmov.
Pred výberom konkrétnych plodín je dôležité zhodnotiť vlastnú spotrebu a to, ktoré potraviny viete nielen dopestovať, ale aj spracovať a uskladniť. Medzi základné potraviny, ktoré sa dajú pestovať aj na menších plochách, patria zemiaky. Pri vysádzaní cca 25 kg sadbových zemiakov na 1 ár (100 m²) nám vychádza, že jeden ár nám uživí jednu štvor až päťčlennú rodinu. Výhodné je pestovanie v sene, ktoré umožňuje flexibilnejšie zberanie a minimalizuje straty.
Tekvice, najmä odroda hokkaido, sú ďalšou zaujímavou plodinou. Na plochu asi 40 m² (ideálne bývalého hnojiska alebo dobre pohnojenej pôdy) môže desať hniezd tekvíc dať sto kusov plodov. Tieto tekvice sa dajú skladovať v suchu a teple a poslúžia ako výživná náhrada zemiakov.
Strukoviny, ako fazuľa, bôb a hrach, sú dôležitým zdrojom bielkovín. Ťahavá fazuľa na plotoch a bôb v kríčkoch sú dva základné druhy, ktoré sa dajú sušiť a skladovať. Hrach je náročný na vodu a potrebuje oporu. Celková spotreba jednej osoby môže dosiahnuť cca 50-60 kg strukovín za rok. Pri výnose medzi 25 až 35 kg/1 ár u hrachu, a u fazule a bôbu závisí od odrody, je potrebné adekvátne plánovať plochu.
Zhrnutie pre trojčlennú rodinu: ak by sme jedli zemiaky každý druhý deň, tekvicu každý tretí deň a strukoviny medzi tým, aby sme si sami vypestovali jedno až dve jedlá denne, potrebujeme celkom po 1 áre na zemiaky a na tekvice, a štyri áre na strukoviny. Týchto šesť árov by malo pokryť potrebu rastlinných potravín na priamy konzum aj uskladnenie.
Okrem týchto základných plodín je vhodné pestovať aj inú plodovú zeleninu ako papriky, paradajky a uhorky. Plocha jeden ár spolu pre všetky tri plodiny môže dať približne 300 kg rajčín, 150 kg paprík a niekoľko desiatok kg uhoriek. Tieto plodiny sú náročné na závlahu, preto je dôležitá dostupnosť vody.
Cibuľa je základom mnohých jedál a jej spotreba sa môže pohybovať medzi 5 a 10 kg na osobu. Koreňová zelenina ako mrkva, petržlen, cvikla, kaleráb, zeler a reďkovky si vyžaduje viac miesta. Okrem posledne menovanej sa ostatné dobre skladujú až do jari. Celková plocha jedného áru by mala postačovať pre jednu rodinu.
Sedem až osem árov obrábanej pôdy by malo byť dostatočných na takmer úplnú produkciu rastlinných potravín a zeleniny pre jednu rodinu. K tomu je ale potrebné pripočítať aj plochu chodníkov, priestor na náradie, kompostér a plochu trávnika. V produkčnej záhrade má trávnik nezastupiteľné miesto ako zdroj materiálu pre mulč. Jeho plocha by mala byť minimálne taká istá, ako plochy pestovania potravín a zeleniny, ale radšej dvojnásobná. Tráva na mulčovanie nie je potrebné kosiť naraz v celej záhrade, ale podľa potreby mulču.
Ovocie ako neoddeliteľná súčasť jedálnička
Ovocie je dôležitou súčasťou zdravej stravy. Kým pestovanie zeleniny si vyžaduje každoročnú starostlivosť, pri ovocí je to inak. Po zasadení ovocného stromčeka alebo kríku a jeho prvotnom vytvarovaní rezom, je ďalšia starostlivosť minimálna alebo žiadna. Veľké množstvo ovocia môžeme jesť čerstvé, dlhodobo skladovať (jablká, orechy, lieskovce) alebo ho konzervovať či sušiť. Sušenie ovocia, najmä s využitím slnečnej energie, umožňuje jeho uskladnenie až do jari.
Pre ovocný sad by sme mali počítať s plochou jeden až dvojnásobok plochy zeleninových plôch, teda s plochou potrebnou pre trávnik. Využitie slnečnej energie v jednoduchej sušičke alebo pod strechou dovolí úrodu uskladniť až do jari a postupne ju konzumovať.
Kombinované pestovanie a moderné záhradníctvo
V súčasnosti je stále bežné, že pestovateľské plochy jednotlivých druhov sú prísne oddelené, čím vznikajú monokultúry. Pritom skombinovanie viacerých druhov rastlín umožní šetriť plochu a pomáha vzájomným pôsobením chrániť plodiny pred škodcami a chorobami. Napríklad cibuľa či cesnak medzi jahodami alebo pri ružiach chráni všetky rastliny. Na ploche trávy medzi stromami môžeme vytvoriť plochu sena so zasadenými zemiakmi. Viacero menších plôch znižuje inváziu škodcov.
Úplnú samostatnosť v potravinách dnes nie je možné dosiahnuť pre objektívne, spoločensko-právne dôvody. Tridsaťárová záhrada, správne založená a dobre prevádzkovaná, dokáže dvom nezamestnaným osobám (s príslušnými sociálnymi dávkami alebo dôchodkom) a ich deťom poskytnúť väčšinu potravín do kuchyne na priamy konzum aj na uskladnenie a tým maximálne znížiť potrebu nakupovaných rastlinných produktov.
V rozpore s reklamami pluh ani iný motorový nosič náradia pri pestovaní s mulčovaním či zemiakov v sene nie je potrebný. Bez čoho sa rozhodne nezaobídete, je jedna či dve kosačky alebo vyžínače. Výhodou bude fúrik, pokiaľ možno elektrický a štiepkovač na spracovanie konárov na drevnú štiepku do kompostu alebo nástieľku pre lepší rast zeleniny a tekvíc.
Konzumáciou doma pestovaných plodín bez chemického hnojenia odbremeníte svoje telo od mnohých škodlivín a výrazne tak znížite riziko rôznych chorôb. K zdravému telu tiež prispeje váš častý pobyt na čerstvom vzduchu.
Netreba mať veľký pozemok na to, aby ste uživili seba a svoju rodinu prácou na gazdovstve. A ak ho aj máte, nemusíte začať hospodáriť na celom pozemku naraz. Začnite postupne. Vyčleňte miesto pre zeleninu, na oddych aj pre ovocné stromy a pustite sa do toho. Tak ako budete získavať prax, môžete pridať ďalšie miesto, ktoré bude využívané na pestovanie vlastných potravín. A možno v nej objavíte aj rôzne druhy byliniek, vhodných na čaj aj na liečenie niektorých neduhov.