Hĺbka hrobu je téma, ktorá sa dotýka základných otázok ľudského života a smrti, ale aj praktických a environmentálnych aspektov pohrebníctva. Na Slovensku, rovnako ako v mnohých iných krajinách, je táto problematika regulovaná zákonom a ovplyvnená prírodnými podmienkami. Rozšírenie súčasných pohrebísk alebo zriadenie nových je podľa zákona 131/2010 o pohrebníctve možné len s kladným hydrogeologickým prieskumom. Napriek tomu sa na Slovensku vyskytujú niektoré cintoríny, kde sa po výkope hrobu nachádza voda v jame. Tento stav poukazuje na potrebu hlbšieho pochopenia vzťahu medzi pohrebiskami a podzemnými vodami.
Hydrogeologický prieskum ako základný predpoklad
Zákon o pohrebníctve jasne stanovuje požiadavky na umiestnenie nových pohrebísk. Rozšírenie existujúcich pohrebísk alebo zriadenie nového pohrebiska v obci podľa § 15, písmena 3 zákona 131/2010 o pohrebníctve nie je možné v inundačnom území priľahlom k vodnému toku alebo v území ohrozovanom povodňami. Zákon o ochrane pred povodňami č. 7/2010 Z. z. definuje inundačné územie v § 20. Záplavové (inundačné) územie možno charakterizovať ako územie v blízkosti vodného toku, ktoré môže byť za určitých podmienok pri veľkých prietokoch a náhlom zvýšení hladiny rieky či potoka zaplavené vodou.
Ak sa má na pohrebisku pochovávať do hrobov a hrobiek, žiadosť o zriadenie nového pohrebiska podľa spomínaného zákona o pohrebníctve musí obsahovať aj výsledky hydrogeologického prieskumu. Z môjho pohľadu je informácia o hydrogeologickom prieskume oveľa dôležitejšia ako samotná vzdialenosť od veľkých tokov. Prieskum by mal preukázať, či minimálna hĺbka hladiny podzemných vôd pod terénom nezasahuje do oblasti predpokladaných hrobov. Ďalej by mal preukázať, či sa v predpokladanom areáli cintorína nevyskytujú svahové vody, to znamená podpovrchové vody prúdiace dolu svahom po nepriepustnom (skalnatom) podloží nad úrovňou minimálnej hĺbky hrobov a či nesmerujú do miest, kde sa vyskytujú obydlia a studne s pitnou vodou. Cintoríny by sa preto mali zakladať v prvom rade tam, kde je hladina podzemnej hladiny dostatočne hlboko, teda minimálne 2,5 až 3 metre pod povrchom, čím sa bude eliminovať problém stretu ľudských ostatkov s podzemnou vodou.
Porozumenie podzemnej vode a jej pohybu
Výskum na Ústave hydrológie Slovenskej akadémie vied (SAV) sa okrem iného zameriava na štúdium procesov prenosu vody vo vodou nenasýtenom pórovitom prostredí a na tvorbu zovšeobecnených zákonitostí týchto procesov. Ďalej sa zameriavame na metódy určovania fyzikálnych charakteristík pôdy a iných pórovitých prostredí v poľných a laboratórnych podmienkach, na monitorovanie a meranie charakteristík režimov vody, látok a energie v pôde ako súčasti systému podzemná voda - pôda - porast - atmosféra a ich modelovanie. Jednoducho povedané, snažíme sa pochopiť, ako celý systém funguje a modelovať ho.
Najvyššia hladina podzemnej vody je tá, ktorá je najbližšie k povrchu terénu. Vysoké hladiny podzemnej vody sa nachádzajú v južnej časti Žitného ostrova, ale aj v okolí nív vodných tokov; najrozsiahlejšie údolné nivy sú v okolí tokov Váhu, alebo Hrona. Najbližšie pod povrchom je podzemná voda na Žitnom ostrove medzi mestami Veľký Meder a Komárno, kde v niektorých miestach sú hladiny spodnej vody aj meter pod terénom. V hornej časti Žitného ostrova, nad vodným dielom Gabčíkovo je minimálna hĺbka hladiny podzemnej vody viac ako 4 metre.
Samozrejme, že voda vo vykopanej hrobovej jame je problém, pretože v tom prípade nie je možné pochovávať. Na niektorých cintorínoch majú problém s podzemnou vodou napriek tomu, že sú postavené vo svahu. Dôvodom je zrážková voda, ktorá spadla v danej oblasti, spravidla na svahy nad cintorínom. Keďže voda narazí na nepriepustné podložie, napríklad na skalu, steká dole svahom. Stret takejto vody s ľudskými ostatkami nemusí byť problém, pokiaľ voda skončí v toku, kde sa už zdegradované splodiny rozkladu organických látok rozriedia a ďalej degradujú.
Podzemná voda sa najčastejšie nachádza pod povrchom pôdy v nížinách a v údolných nivách vodných tokov. V horskom, alebo kopcovitom prostredí je výskyt súvislej hladiny podzemných vôd zriedkavý. Môže sa však vyskytnúť aj vo vyšších nadmorských výškach, hlavne v terénnych depresiách; tam sa spravidla prejavuje ako mokraď.
Rýchlosť prúdenia a vzdialenosť podzemnej vody
Podzemná voda nestojí na jednom mieste. Osemdesiat percent Slovenska je zásobovaných podzemnými vodami, ktoré sa čerpajú zo studní. Voda neustále priteká do studní rýchlosťou, ktorá závisí od rýchlosti čerpania vody zo studne. Čím viac vody sa odčerpáva, tým viac jej do studne priteká. Rýchlosť prúdenia podzemnej vody sa pohybuje v priemere od centimetrov až po metre za deň. Napríklad podzemná voda na Žitnom ostrove orientačne prúdi v metroch za deň, pričom za 365 dní pretečie pol kilometra. Možno to bude znieť neuveriteľne, ale voda z Malého Dunaja pri Bratislave môže za sto rokov prejsť cez masív až do Komárna. Podzemné vody v oblasti Komárna sa však doplňujú kratšou cestou: infiltráciou z Dunaja. V Piešťanoch zase vyviera kúpeľná voda, ktorá bola pod zemou 25 000 rokov, pričom pochádza zo svahov Veľkého Inovca za Trenčínom.
Príkladom rýchlosti prúdenia podzemnej vody pod Bratislavou bolo odstavenie vodného zdroja medzi Vajnormi a Vrakuňou z roku 1972 kvôli uhľovodíkom, ktoré sa sem dostali z rafinérie Slovnaft, ktorá v minulosti nebola vybudovaná v ochrannej betónovej vaničke. Je to nebezpečná záležitosť.
Čo je podzemná voda?
Rozklad organických látok a rizika pre životné prostredie
Splodiny hnilobného procesu môžu významným spôsobom znečistiť podzemnú vodu a spôsobiť infekcie v prípade, ak by sa táto voda dostala do studne s pitnou vodou. Pravdou je, že rozkladné procesy organických látok vo vode prebiehajú asi dvakrát pomalšie, ako v suchom prostredí, to znamená že produkty rozkladu sú potenciálne rizikové dlhší čas. V suchom prostredí prebehne úplný rozklad približne za rok. Ak je telo uložené v rakve, proces rozkladu sa spomaľuje v porovnaní s uložením tela v suchom prostredí. Riziká spojené s pochovávaním tiel v styku s podzemnými vodami poznali aj naši predkovia.
Cintorín môže okrem podzemnej vody ohroziť aj neočakávaná prívalová voda z riek, respektíve pretrhnutých vodných nádrží. Sú prípady, keď sa človek utopí v jazere, alebo spácha samovraždu skokom do rieky. Najmä v rieke môže mŕtve telo ostať vo vode aj niekoľko dní, kým ho vytiahnu pracovníci vodného diela.
Alternatívne prístupy k pochovávaniu
Spomínali ste, že znečisteniu vodného zdroja medzi Vrakuňou a Vajnormi v minulosti mohlo zabrániť postavenie rafinérie v betónovej vani. Ja si myslím, že vybudovanie cintorínov v takzvaných betónových vaničkách na Slovensku nie je reálne, pretože by si to vyžiadalo vysoké náklady. To by sa pred založením cintorínov musela vykopať jama do hĺbky troch metrov, ktorá by sa zabetónovala a zaizolovala presne ako pri základoch domu.
Pochovávanie do umelého podložia nie je výnimočné, napríklad v Taliansku majú nad zemou vybudované 50-metrové nádoby, ktoré sú vyplnené pieskom. Ani v Izraeli hroby nekopú, pretože povrch krajiny je väčšinou skalnatý a poľnohospodárska pôda je pre obyvateľov príliš vzácna, aby do nej pochovávali ľudí.
Prevádzkové poriadky a legislatíva
Na Slovensku existuje legislatíva upravujúca prevádzkovanie pohrebísk. Napríklad Obceľné zastupiteľstvo obce Trenčianske Jastrabie sa podľa § 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, a v súlade so zákonom č. 398/2019 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2010 o pohrebníctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, uznieslo na prevádzkovom poriadku pohrebiska. Tento prevádzkový poriadok upravuje správu a prevádzkovanie pohrebiska na území obce.
Dôležité ustanovenia zahŕňajú:
- Ochranné pásmo pohrebiska je 20 metrov. V ochrannom pásme sa nesmú povoľovať a ani umiestňovať budovy.
- V prípade, že sa zistí, že ľudské ostatky nie sú ani po uplynutí ustanovenej tlecej doby zotleté, tlecia doba sa primerane predĺži a na tento účel sa vyžiada posudok od Regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
- Rakvu s ľudskými pozostatkami možno uložiť do hrobovej jamy alebo do hrobky vybudovanej na tento účel.
- Ľudské pozostatky sa musia pochovať do 96 hodín od úmrtia, nie však pred uplynutím 24 hodín od úmrtia. Ak sa vykonala pitva, možno mŕtveho pochovať ihneď. V prípade uloženia v chladiacom alebo mraziacom zariadení platia dlhšie lehoty.
- Prevádzkovateľ je povinný prenajať hrobové miesto na dobu neurčitú, ktorá od prvého uloženia rakvy s ľudskými pozostatkami nesmie byť vypovedaná skôr, ako po uplynutí tlecej doby na pohrebisku.
- Dĺžka tlecej doby na pohrebisku je minimálne 10 rokov.
- Pohrebisko môže zrušiť len obec, napríklad ak by ďalším pochovávaním na pohrebisku mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia ľudí alebo kvality podzemnej vody.
Podobné smernice existujú aj v iných obciach, napríklad vo VZN obce Zbrojníky o správe a prevádzkovaní pohrebiska a domu smútku. Tieto predpisy často stanovujú minimálne hĺbky hrobov:
- Hĺbka pre dospelú osobu a dieťa staršie ako 10 rokov musí byť najmenej 1,6 m, pre dieťa mladšie ako 10 rokov najmenej 1,2 m. Prehĺbený hrob musí mať hĺbku aspoň 2,2 m.
- Dno hrobu musí ležať najmenej 0,5 m nad hladinou podzemnej vody.
- Vrstva uľahnutej zeminy nad vrchnou rakvou v prípade viacnásobného pochovania musí byť najmenej 1 meter.
Hĺbka hrobu v praxi: Výkop a jeho náročnosť
Hoci zákon stanovuje minimálne požiadavky, samotný proces výkopu hrobu je fyzicky náročný. Hlina je pevná, ťažká a pomalá na prácu. Svaly na rukách aj na nohách sa napínajú, telo je v ohni. Srdce bolí od doznievajúceho adrenalínového šoku, hladina cukru klesne a narazí sa na imaginárnu stenu. Po približne štyridsiatich piatich minútach usúdi človek, že napríklad stoosemdesiat centimetrov je v prípade daného hrobu nereálna hĺbka, ak samotný kopač meria len stošesťdesiatsedem centimetrov.
Na vykopanie hrobu je obvykle tri až šesť hodín. V prípade, že hrobár kopanie odflákne, môže sa stať, že telo nie je dostatočne hlboko pochované. Nechceným dôsledkom môže byť, že telo nájdu. Odfláknutý pohreb, rovnako ako každá odfláknutá práca, má zvyčajne tri príčiny: nedostatok času, slabá iniciatíva a nedôslednosť.
Deväťdesiatjeden a pol centimetra je minimálna hĺbka odporúčaná ICCM (Ústavom správy cintorínov a krematórií). Avšak pre zabezpečenie dostatočnej vzdialenosti od podzemnej vody a pre prirodzený rozklad, hĺbka 1,6 až 2,2 metra je bežnejšia a vhodnejšia.
Pochovávanie domácich zvierat: Špecifický problém
Väčšina domácností na Slovensku nie je čisto len o ľuďoch. Členmi rodín sú aj domáce zvieratá. Strata domáceho miláčika bolí, no vyhadzovať člena rodiny do kontajnera nie je riešenie. Sami ho môžete zaniesť do jedného z mála krematórií na Slovensku, alebo pochovať na ešte menšom výbere zvieracích cintorínov. Kým v minulosti sa zvieratá pochovávali hocikde, dnes je ich len pár.
Pochovávanie na vlastnom pozemku je tolerované a v podstate za neho nehrozia postihy, ak je robené za určitých podmienok. Zvieratko by malo byť pochované v obale, ktorý je rozložiteľný v zemi. Aspoň 5 metrov od obydlia a 2 metre od susediaceho pozemku. Ak je zviera poznačené vysoko-infekčným ochorením, je odporúčané uprednostniť kafilériu, alebo krematórium.
Záver: Hĺbka ako kompromis medzi potrebami a realitou
Hĺbka hrobu nie je len technickou záležitosťou, ale aj otázkou úcty k zosnulým a ochrany životného prostredia. Legislatíva a hydrogeologické prieskumy slúžia ako záruka, že nové pohrebiská budú umiestnené zodpovedne. Zároveň je dôležité, aby sa dodržiavali stanovené postupy pri výkopoch a aby sa reflektovali aj špecifické situácie, ako napríklad problémy s vysokou hladinou podzemnej vody alebo potreba alternatívnych spôsobov pochovávania. Konečná hĺbka hrobu tak predstavuje kompromis medzi dodržaním zákonných požiadaviek, prirodzenými podmienkami a tradíciami.