Otázka "Ako byť šťastný?" je jednou z najzákladnejších ľudských otázok, ktorá sprevádza celé generácie. Zdá sa jednoduchá, no jej odpoveď je často zložitejšia, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Mnohí z nás sa domnievajú, že šťastie je cieľ, ktorý treba dosiahnuť, a po jeho dosiahnutí už bude všetko dokonalé. Skúsenosti a pohľady odborníkov však naznačujú, že toto vnímanie môže byť zavádzajúce. Deväť z desiatich odborníkov na duševné zdravie by vám pravdepodobne odporučilo, aby ste si šťastie nedávali za primárny cieľ. Upozorňujú, že šťastie sa nedá prežívať ako permanentný stav, ale skôr ako prchavé okamihy. Reálnejším a dosiahnuteľnejším cieľom by mohla byť spokojnosť. Ale ako dosiahnuť spokojnosť vtedy, keď sa svet okolo nás zdá byť neustále v pohybe, plný výziev a nepredvídateľných udalostí?
V tejto komplexnej snahe o vnútorný pokoj a naplnenie sa pokúsili zorientovať skúsené novinárky Veronika Folentová a Vitalia Bella. Vo svojej knihe sa snažia uchopiť ľudskú túžbu po spokojnom živote zo všetkých uhlov pohľadu. Ich prístup je komplexný a pokrýva celé spektrum ľudského bytia - od samotného narodenia, cez náročné obdobie dospievania, hľadanie životného partnera, výchovu vlastných detí, až po pokročilý vek staroby a nevyhnutnosť konfrontácie so smrťou.
Kniha nie je len teoretickým dielom. Je výsledkom hĺbkových rozhovorov s radom odborníkov a odborníčok z rôznych oblastí duševného zdravia a psychológie. Tieto rozhovory sa dotýkajú kľúčových tém, ktoré formujú náš život a našu schopnosť prežívať spokojnosť. Medzi spracovanými témami nájdeme dôležitosť medziľudských vzťahov, nevyhnutnosť a proces starnutia, hlboký význam priateľstva, fenomén vyhorenia, dynamiku spoločnosti, výzvy a radosti spojené s výchovou detí, ako aj intímnu oblasť sexuality. Táto kniha sa tak stáva cenným sprievodcom na ceste k nájdeniu spokojnosti a zmysluplného života aj v dnešnom, často chaotickom svete.
Význam priateľstiev v kontexte života
Jedným z pilierov spokojného života sú nepochybne medziľudské vzťahy, pričom osobitné miesto v nich zaujímajú priateľstvá. Ako uvádza psychológ Aleš Bednařík, "Jedna z najdôležitejších vecí na priateľstvách, najmä na tých dlhodobých, je to, že naši dlhodobí priatelia sú svedkami nášho života." Táto myšlienka poukazuje na hlboký význam, ktorý majú naši priatelia v našej životnej púti. Sú to oni, ktorí s nami prežívajú naše úspechy aj pády, ktorí nás poznajú do hĺbky a pamätajú si naše minulé ja. Prítomnosť takýchto blízkych ľudí v našich životoch dodáva nášmu bytostnému prežívaniu podstatne väčší zmysel. "A ak v príbehu nášho života máme priatelia, tak svoj život vnímame o dosť zmysluplnejší, ako keď v ňom vystupujeme osamelo." Samota, naopak, môže viesť k pocitu izolácie a zníženiu vnímania zmysluplnosti vlastného života. Dlhodobé priateľstvá tak slúžia nielen ako zdroj podpory a radosti, ale aj ako dôležitý faktor v budovaní našej identity a sebavnímania.
Výzvy partnerských vzťahov: Nespokojnosť a nevera
Partnerské vzťahy sú ďalšou kľúčovou oblasťou, ktorá výrazne ovplyvňuje našu celkovú spokojnosť. Jednou z najzávažnejších kríz, ktorej môžu partnerské vzťahy čeliť, je nevera. Psychologička Zuzana Hradileková zdôrazňuje, že nevera zasahuje oboch partnerov hlboko a spôsobuje utrpenie celej dvojici. "Trápia sa obaja z dvojice. Aj ten čo podvádza, aj podvedený." Tento fakt je často podceňovaný, keďže pozornosť sa zvyčajne sústreďuje na bolesť podvedeného partnera. Avšak, aj osoba, ktorá sa dopustila nevery, často prežíva vnútorný konflikt, vinu a utrpenie. Hradileková zároveň ponúka cestu k uzdraveniu a potenciálnej zmene: "Úprimnosť je jedinou liečbou a šancou na zmenu, odhalenie nevery môže byť katalyzátorom takejto zmeny." Odhalenie nevery, hoci bolestivé, môže paradoxne slúžiť ako impulz k hlbšej reflexii vzťahu, k otvorenej komunikácii o problémoch a k hľadaniu nových ciest, ako obnoviť dôveru a intimitu. Bez úprimnosti a ochoty pracovať na vzťahu však nevera často vedie k jeho definitívnemu rozpadu.
Prehodnotenie nevery... prednáška pre každého, kto niekedy miloval | Esther Perel | TED
Výchova detí: Umenie nastaviť hranice
Výchova detí predstavuje pre mnohých rodičov náročnú, no zároveň nesmierne dôležitú úlohu. Jednou z častých výziev, na ktorú poukazuje špeciálna pedagogička Zuzana Zimová, je nedostatok jasných hraníc v živote mnohých detí. Tento stav môže mať viacero príčin. Na jednej strane stoja rodičia, ktorí z presvedčenia, že deti sa majú vyvíjať ako slobodné bytosti, odmietajú stanovovať akékoľvek obmedzenia. Na strane druhej sú rodičia, ktorí sú preťažení každodennými povinnosťami a zodpovednosťou, čo im sťažuje alebo znemožňuje venovať energiu a čas nevyhnutnému procesu nastavovania hraníc. "Mnohým deťom dnes chýbajú hranice, či preto, že rodičia majú ideológiu, že deti nemajú dostať hranice, aby sa vyvíjali v slobodné bytosti, alebo je to preťažením rodičov, pre ktorých je zadávať hranice namáhavé." Nedostatok jasných a konzistentných hraníc však môže viesť k problémom v správaní detí, k ich neschopnosti zvládať frustráciu a k ťažkostiam v sociálnych interakciách. Správne nastavené hranice nie sú prejavom obmedzovania slobody, ale naopak, poskytujú deťom pocit bezpečia a istoty, čím im umožňujú rozvíjať sa v zodpovedné a samostatné osobnosti.
Vyhorenie: Cena za neustále vysoký výkon
V dnešnej spoločnosti, ktorá často kladie dôraz na výkon a úspech, sa fenomén vyhorenia stáva čoraz rozšírenejším. Psychiater Martin Ondrejkovič poukazuje na nebezpečenstvo, ktoré spočíva v napĺňaní vlastného pocitu sebahodnoty prostredníctvom neustáleho podávania vysokého výkonu. "Ak si napĺňam vlastný pocit sebahodnoty tým, že podávam vysoký výkon, „obetujem sa", „zodieram sa", potom sa tým, prirodzene, potrebujem aj pochváliť." Títo jedinci často vnímajú ako svoju silnú stránku schopnosť pracovať viac, vydržať viac a zniesť viac ako ostatní. "Taký človek vníma ako plus, že nikto nerobí toľko ako on, nikto nevydrží toľko ako on, nikto neznesie toľko ako on." Toto presvedčenie však môže byť dvojsečnou zbraňou. Neustále preťažovanie a ignorovanie vlastných potrieb vedie k vyčerpaniu a v konečnom dôsledku k vyhoreniu, ktoré môže mať vážne zdravotné následky. "No je to dvojsečná zbraň, pretože nakoniec nikto neocení, keď umriete na polceste od vyčerpania." Je nevyhnutné uvedomiť si, že hranice nášho tela a psychiky sú obmedzené a ignorovanie ich signalizácie vedie k deštrukcii. Zdravé sebavedomie by nemalo byť založené výlučne na vonkajšom výkone, ale na vnútornom pocite vlastnej hodnoty, ktorý nie je závislý od neustáleho dokazovania.
Starnutie ako príležitosť pre spokojnosť
Kríza stredného veku je často obdobím, kedy si človek uvedomuje plynutie času a meniacu sa životnú situáciu. Psychológ Ján Hrustič zdôrazňuje, že práve v tomto momente je kľúčové načúvať vnútornému volaniu a začať sa pripravovať na prežívanie životného šťastia v starobe. "Keď sa ohlási kríza stredného veku a človek sa už nemusí za ničím naháňať, je kľúčové, aby si vypočul toto volanie. Môže sa tak začať pripravovať na prežívanie životného šťastia v starobe." Snaha o neustále naháňanie sa za mocou a peniazmi totiž neprinesie trvalú spokojnosť. Skutočné naplnenie v starobe však nie je automatické. Vyžaduje si prácu na sebe, rozvoj sociálnej zrelosti a schopnosť prijať zmeny, ktoré s vekom prichádzajú. "Naháňanie sa za mocou a peniazmi mu spokojnosť neprinesie. Ak však v sebe dokáže rozvinúť sociálnu zrelosť, staroba môže byť veľmi pekným obdobím." Staroba môže byť obdobím múdrosti, pokoja a hlbších vzťahov, ak k nej pristupujeme s otvorenou mysľou a s pripravenosťou na jej jedinečné výzvy a radosti.
Knižná ponuka: Rôzne prístupy k šťastiu
Na trhu existuje množstvo kníh, ktoré sa snažia zodpovedať na otázku, ako byť šťastný. Každá z nich ponúka iný pohľad a iné nástroje.
Jednou z takýchto kníh je publikácia od Jeho svätosti 14. dalajlámu. Dalajláma, známy svojim pozitívnym a mierumilovným prístupom, vo svojich dielach často zdôrazňuje dôležitosť vnútorného pokoja a súcitu. Prostredníctvom meditácií a príbehov vo svojich knihách ukazuje, ako čeliť negatívnym emóciám ako sú depresia, úzkosť, hnev či žiarlivosť. Jeho prístup je zameraný na rozvoj vnútorného pokoja, ktorý považuje za kľúčový pre prežívanie šťastia.
Ďalším prístupom, ktorý sa objavuje v knižnej ponuke, je ten prezentovaný v knihe "Ako byť šťastný? - Veronika Folentová, Vitalia Bella". Ako už bolo spomenuté, táto kniha sa snaží uchopiť tému z komplexného hľadiska, prostredníctvom rozhovorov s odborníkmi. Zdôrazňuje, že cieľom by nemalo byť permanentné šťastie, ale skôr spokojnosť, a ponúka pohľad na rôzne životné etapy a ich výzvy. Tento prístup je viac analytický a zameraný na porozumenie psychologickým a sociálnym aspektom ľudského života.
Existujú aj knihy s inšpiratívnym a duchovným zameraním, ako napríklad dielo "Ako byť šťastný - Ľubomír Valient - Saletíni Rozkvet". Táto kniha ponúka pohľad na hľadanie pokoja, radosti a lásky prostredníctvom viery a dôvery v Boha. Zdôrazňuje, že v božej prítomnosti možno nájsť všetko, čo človek potrebuje. Je to prístup, ktorý stavia na duchovných princípoch a ponúka cestu k naplneniu prostredníctvom náboženského presvedčenia.
Kniha "Umenie digitálneho života" od Rolfa Dobelliho sa dotýka inej, no v súčasnosti veľmi relevantnej témy. Dobelli kritizuje nadmernú konzumáciu informácií a správ, ktoré nás síce informujú, no často nám nedávajú skutočné poznanie. Poukazuje na to, ako nás neustály tok triviálnych informácií môže odvádzať od dôležitejších aspektov života a od skutočného porozumenia svetu. Tento prístup naznačuje, že cesta k spokojnosti môže viesť aj cez kritické vnímanie informácií a obmedzenie ich konzumácie.
V neposlednom rade existujú aj knihy, ktoré sa odkláňajú od tradičných naratívov o šťastí. Príkladom je "Ako byť šťastný? - alebo aspoň menej smutný" od Lee Crutchleyho. Táto kniha sa odlišuje tým, že vás nepresviedča o úžasnosti sveta ani nezaručuje okamžitý pocit blaženosti po prečítaní. Namiesto toho ponúka realistickejší pohľad, ktorý uznáva, že nie každý deň je slnečný a že nie je dôvod očakávať od seba alebo od života neustále pozitívne naladenie. "Ak sám seba vnímate ako obyčajného človeka, jedného zo siedmich miliárd, nie je dôvod mať…" tento prístup môže byť pre mnohých oslobodzujúci, pretože znižuje tlak na neustále dosahovanie nejakého ideálu.
Odborné pohľady na kľúčové témy
O rozhovore s psychológom Dušanom Ondrušekom o grobianskej spoločnosti: Tento rozhovor by sa pravdepodobne venoval negatívnym aspektom spoločenského správania, ako je hrubosť, nedostatok empatie a agresivita. Ondrušek by mohol analyzovať príčiny takéhoto správania a jeho vplyv na celkovú atmosféru v spoločnosti a na individuálnu spokojnosť. Môže poukázať na to, ako takéto správanie znižuje kvalitu medziľudských vzťahov a prispieva k všeobecnej frustrácii.
O nevere a jej dopadoch: Ako už bolo spomenuté, psychologička Zuzana Hradileková zdôrazňuje, že nevera zasiahne oboch partnerov. Táto téma často vyvoláva silné emócie ako hnev, smútok, zrada a zmätenosť. Hradileková pravdepodobne poukazuje na to, že úprimná komunikácia a ochota prevziať zodpovednosť za vlastné činy sú kľúčové pri riešení následkov nevery. Je dôležité pochopiť, že nevera nie je len o jednorazovom akte, ale často signalizuje hlbšie problémy vo vzťahu alebo v osobnosti jedinca.
O výchove detí a hraniciach: Špeciálna pedagogička Zuzana Zimová poukazuje na to, že mnohým deťom chýbajú hranice. Tento nedostatok môže prameniť z rôznych príčin, vrátane modernej ideológie o absolútnej slobode detí alebo z preťaženia rodičov. Zimová by pravdepodobne vysvetlila, že hranice nie sú obmedzujúce, ale naopak, poskytujú deťom štruktúru a pocit bezpečia, ktorý je nevyhnutný pre ich zdravý vývoj. Je to o nastavení jasných pravidiel a očakávaní, ktoré deťom pomôžu naučiť sa zvládať svoje emócie a správanie.
O vyhorení a sebahodnote: Psychiater Martin Ondrejkovič varuje pred syndrómom "večného bojovníka", ktorý si svoju sebahodnotu buduje na neustálom podávaní vysokého výkonu. Tento prístup je neudržateľný a vedie k vyčerpaniu. Ondrejkovič by pravdepodobne zdôraznil potrebu budovať si sebahodnotu na vnútorných kvalitách a nie len na vonkajších úspechoch. Je dôležité naučiť sa počúvať svoje telo a psychiku a dopriať si odpočinok a regeneráciu, aby sme predišli vážnym zdravotným následkom.
O starnutí a kríze stredného veku: Psychológ Ján Hrustič vidí v kríze stredného veku príležitosť. Je to čas, kedy by sme mali prehodnotiť svoje priority a začať sa pripravovať na starobu ako na obdobie naplnenia. Hrustič pravdepodobne zdôrazňuje, že naháňanie sa za mocou a peniazmi neprinesie trvalú spokojnosť. Namiesto toho je dôležité rozvíjať sociálnu zrelosť, budovať kvalitné vzťahy a nájsť vnútorný pokoj, čo môže viesť k tomu, že staroba sa stane krásnym a zmysluplným obdobím života.
O autorkách
Veronika Folentová je novinárka s bohatými skúsenosťami v oblasti zdravotníctva. Svoje novinárske začiatky spojila s denníkom SME, odkiaľ po proteste proti vstupu Penty do vydavateľstva prešla do Denníka N. Jej práca v oblasti zdravotníctva bola ocenená viacerými cenami, vrátane Novinárskej ceny za sériu rozhovorov o covide. Jej záujem o témy súvisiace so zdravím a ľudským životom ju prirodzene viedol k skúmaniu otázok spokojnosti a šťastia.
Vitalia Bella, pôvodom z Ukrajiny, je novinárka a editorka s akademickým zázemím v etnológii a kultúrnej antropológii. Jej dizertačná práca sa zameriavala na obraz rómskej menšiny v médiách, čo svedčí o jej záujme o rôznorodosť a komplexné spoločenské javy. Po rokoch práce v týždenníku Eurotelevízia pôsobí v súčasnosti v Denníku N. Spoločne s Veronikou Folentovou sa pustila do ambiciózneho projektu mapovania cesty k spokojnému životu.
Ich spoločná práca na knihe "Ako byť šťastný?" predstavuje snahu o syntézu odborných poznatkov a ľudských skúseností. Prostredníctvom rozhovorov s expertmi a hĺbkového skúmania kľúčových životných tém ponúkajú čitateľom komplexný pohľad na to, ako môžeme v dnešnom svete nájsť cestu k naplneniu a spokojnosti.