V roku 2008 prieskum agentúry GfK odhalil zaujímavý trend: až 55 percent Slovákov plánovalo tráviť leto prevažne doma z dôvodu nedostatku financií. Tento fakt, spolu so zdravotnými problémami, povinnosťami či nedostatkom času, viedol k tomu, že dovolenka mimo bydliska nebola pre mnohých prioritou. Pre tých, ktorí si predsa len dopriali oddych, bolo najatraktívnejšou zahraničnou destináciou Chorvátsko, zatiaľ čo na Slovensku dominovali Vysoké Tatry. Každý šiesty opýtaný dokonca uviedol nezáujem alebo nechuť oddychovať mimo svojho domova, a pre dvanástinu bola dovolenka zbytočným luxusom. Napriek tomu sa 38 % Slovákov predsa len chystalo na dovolenku mimo svojho bydliska, pričom najviac ich bolo z Bratislavského a Košického kraja.
Cestovateľské preferencie Slovákov: Od Chorvátska po vlastné objavy
Aj keď sa ekonomická situácia a cestovateľské návyky od roku 2008 nepochybne vyvinuli, základné preferencie a dôvody, prečo ľudia cestujú, často pretrvávajú. Pre tých, ktorí sa na dovolenku tešia, zostáva Chorvátsko stále populárnou voľbou, no aj Taliansko a Grécko sa radia medzi obľúbené destinácie. Na domácej pôde si Slováci najviac cenia Vysoké Tatry, Spiš a Liptov. Rozhodovanie sa pri výbere destinácie je často podmienené vlastnými skúsenosťami a odporúčaniami priateľov a známych. Cena však zostáva kľúčovým kritériom, najmä pri výbere zahraničnej dovolenky.
David Slovák, známy svojimi cestami po Slovensku, potvrdzuje, že aj napriek možnostiam objavovať svet, domov má svoje nezameniteľné čaro. "Nebyť mojej ženy, kamaráta Maťa a knihy „Embéčkem kolem světa“, dodnes by som bol asi jeden z tých klasických chorvátskych dovolenkárov," priznáva. Jeho vášeň pre cestovanie ho viedla k objavovaniu nielen zahraničia, ale predovšetkým vlastnej krajiny. Autotripom, či už na Balkán alebo na Balt, si užíval slobodu a možnosť prispôsobiť si cestu vlastným potrebám. "Každý jeden spôsob cestovania, či už stopom, vlakom alebo letecky má svoje pre a proti, mne je vždy najpohodlnejšie ísť autom - kam chcem, kedy chcem a nemusieť sa takmer ničomu prispôsobovať," vysvetľuje David svoju preferenciu.
10 najlepších miest na návštevu na Slovensku - Cestovný sprievodca
Objavovanie Slovenska: Od mesta k mestu, od rieky k rieke
Davidova cesta objavovania Slovenska sa začala intenzívnejšie pred viac ako desiatimi rokmi, keď začal cestovať po krajine aj pracovne. "A čo ma zaskočilo, bola vlastná nevedomosť - ako ja hovorím - vlastivedy štvrtého ročníka na základke," priznal. Táto skutočnosť ho viedla k predsavzatiu lepšie spoznať to, čo máme doma. V roku 2018 si na narodeniny vypýtal mapu Slovenska, do ktorej si začal značiť precestované mestá, cesty, dediny a pamiatky. Zistil, že už toho videl dosť, ale rozhodne nie všetko. Jeho prvým cieľom bolo navštíviť každé slovenské mesto, nielen cez neho prebehnúť, ale zastaviť sa, pozrieť pamiatky a niečo si odtiaľ odniesť. Aj keď ho prekvapilo, že aj také mestá ako Lipany sú mestami, väčšinou si nerobil veľké plány. "Najlepšiu vec, ktorú môže cestovateľ na Slovensku spraviť, je vyhnúť sa diaľniciam, ak sa zrovna niekam neponáhľa," radí. Výhodou sú dobre značené zaujímavé miesta pomocou "hnedých tabúľ" a aj Google mapy, ktoré často odhalia skryté poklady ako hrady, lúky či jaskyne.
Slovensko očami cestovateľa: Potenciál a výzvy
David vníma Slovensko ako krajinu s obrovským potenciálom, ktorý však nie je vždy plne využitý. Kritizuje najmä devastáciu Tatier hotelmi a rezortmi, ako aj marketingové ťahy, ktoré nezodpovedajú realite, napríklad Chodník korunami stromov v Bachledke, kde sú stromy na malej časti a zvyšok je vyrúbaný. "U tých miest je zase strašná škoda nevyužitého potenciálu, alebo hnusnej pliagy menom herne. Stačí pozrieť napríklad na Michalovce," dodáva s nespokojnosťou.
Napriek kritike však vyzdvihuje krásu a jedinečnosť Slovenska. "Netreba sa tváriť, že sme najlepšia krajina na svete a máme všetko, ale to čo máme, by nám mohol naozaj hocikto závidieť," hovorí s nadšením. Za príklady uvádza mestá ako Bardejov, Banská Štiavnica či Levoča, ktoré by pokojne mohol pozvať akúkoľvek zahraničnú návštevu. Prekvapuje ho, ako málo ľudí pozná krásy Polonín s ich nočnou oblohou, alebo romantický kostol v dedinke Debraď. Spomína aj región Tokajskej oblasti, ktorý je podľa neho porovnateľný s Toskánskom, no málo Slovákov ho navštívi. Často sa na Instagrame a propagačných materiáloch objavujú len Tatry alebo Bojnice, čo vedie k preplnenosti týchto lokalít. Na druhej strane, malé dedinky na východe ako Príkra, Ruský Potok či Osadné, s ich drevenými kostolíkmi alebo kryptou vojakov z 1. svetovej vojny, ponúkajú autentické zážitky. Kostolík sv. Štefana na Domaši je zase lákadlom pre dronistov. Spomína aj Cerovú vrchovinu so Šomoškou, či vinárske oblasti ako Stará Hora - Sebechleby, alebo mestá ako Komárno a Holíč.
Pandémia a cestovný ruch: Výzvy a trpezlivosť
Pandémia COVID-19 mala a stále má významný vplyv na cestovný ruch. David pripomína, že kým v lete Slovensko praskalo vo švíkoch, v súčasnosti je situácia zložitejšia. "Počkajme už tú chvíľu, pokiaľ sa bude dať ubytovať v hoteloch, otvoria sa múzeá a na cestovanie aj mimo okres nebude nutné žiadne špeciálne opatrenie. Treba byť trochu trpezlivý a hlavne mať potom pri cestovaní trochu zdravého rozumu," zdôrazňuje. Verí, že pandémia môže paradoxne pomôcť cestovnému ruchu na Slovensku, keď ľudia budú nútení objavovať krásy domova. Pre tých, ktorí hľadajú nenáročné výlety, či už rodiny s deťmi alebo jednotlivci, ponúka Slovensko nespočetné možnosti.
Pohostinnosť Slovákov: Otvorenosť a predsudky
V porovnaní so svetom, David si myslí, že Slováci vedia byť pohostinní, ale stále existuje problém so strachom z cudzincov. "A to nemusí byť niekto inej rasy alebo náboženstva. Stačí, že do miestnej krčmy príde niekto z vedľajšej dediny," opisuje svoju skúsenosť. Verí, že otvorenejší prístup by mohol prispieť k lepšiemu vnímaniu Slovenska a jeho obyvateľov.
Štipendijná schéma pre domácich talentovaných študentov: Investícia do budúcnosti
Okrem cestovania a poznávania Slovenska je dôležité myslieť aj na budúcnosť vzdelávania. V tejto súvislosti bola predstavená štipendijná schéma určená pre talentovaných domácich študentov na I. a II. stupni vysokoškolského štúdia, ktorí zostanú študovať na slovenských vysokých školách. Cieľom je podporiť rozvoj talentov v rámci krajiny a motivovať študentov k zotrvaní a prínosu pre slovenskú vedu a ekonomiku.
Štipendium je finančne podporené z dvoch zdrojov: štátneho rozpočtu SR pre študentov a vysoké školy v Bratislavskom samosprávnom kraji a z Európskej únie v rámci Programu Slovensko pre ostatné samosprávne kraje. Týmto rozdelením sa vytvárajú dva samostatné rebríčky úspešných štipendistov, jeden pre Bratislavský kraj a druhý pre ostatné kraje.
V akademickom roku 2025/2026 bude v rámci I. stupňa podporených 750 štipendistov, z toho 450 pre domácich talentovaných študentov a 300 pre študentov zo znevýhodneného prostredia. Na II. stupni bude podporených 300 štipendistov, opäť rozdelených na 150 pre talentovaných a 150 pre študentov zo znevýhodneného prostredia.
Kritériá a výber úspešných uchádzačov: Vedomosti a aktivity
Na získanie štipendia je potrebné splniť viaceré kritériá. Pre prvý stupeň sa môžu uchádzať aktuálni maturanti, ktorí budú pokračovať v dennom štúdiu na slovenskej vysokej škole. Pre druhý stupeň platí, že sa môžu prihlásiť aktívni štipendisti z prvého stupňa alebo tretiaci pokračujúci v spojenom štúdiu, ktorí už štipendium poberali.
Kľúčovým kritériom pre výber je študijný program, ktorý musí byť v súlade so stratégiou inteligentnej špecializácie SK RIS 3 2021+ a jej piatimi identifikovanými doménami: Inovatívny priemysel pre 21. storočie, Mobilita pre 21. storočie, Inteligentná transformácia Slovenska, Zdravá spoločnosť a Potravinová konkurencieschopnosť a potravinová sebestačnosť. Zoznam podporovaných študijných programov je dostupný online.
Umiestnenie v poradí uchádzačov bude určené na základe doterajších výsledkov stredoškolského štúdia, pričom sa berú do úvahy výsledky externej časti maturitnej skúšky, účasť a umiestnenie na olympiádach a súťažiach na rôznych úrovniach, ako aj realizácia vybraných projektov a mimoškolská činnosť. Dôležité je predložiť doklady o absolvovaných aktivitách.
Pre študentov zo znevýhodneného prostredia platí mierne znížená výška požadovaného percentilu. Každý uchádzač bude posudzovaný len v jednej skupine, preto je dôležité pozorne si prečítať podmienky znevýhodnenia.
Štipendium vo výške 400 € mesačne bude vyplácané počas troch rokov štúdia na prvom stupni. Výber úspešných uchádzačov bude zohľadňovať ich študijné výsledky, účasť na súťažiach a projektoch, a to s cieľom podporiť tých najtalentovanejších a najaktívnejších študentov pre budúcnosť Slovenska.