Prílohy zmluvy: Nevyhnutná súčasť alebo len formalita?

Pri uzatváraní zmlúv sa často stretávame s odkazmi na prílohy, ktoré majú byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Táto prax je tak bežná, že sa stala akýmsi zaklínadlom, ktoré právnici a laici očakávajú a vnímajú ako znak odbornej precíznosti. Pravdepodobne preto, že zakaždým obsahujú tie isté vyhlásenia, ktoré sa často považujú za “neškodné“ - podmienenie zmeny zmluvy písomnou formou, vyhlásenie o slobodnej, určitej a vážnej vôli bez akéhokoľvek omylu, salvatórsku klauzulu, či informáciu o počte vyhotovených rovnopisov. Čo však príloha zmluvy skutočne znamená? Je to len formalita alebo má reálny právny význam? Aký obsah môžu prílohy mať a ako sa na ne pozerať v prípade sporov? Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku príloh zmlúv a ich integrálnu úlohu v zmluvných vzťahoch.

Čo je príloha zmluvy?

Celkom pochopiteľne súkromnoprávne predpisy prílohu zmluvy či právneho úkonu nijako osobitne nedefinujú. Ide skôr o pragmatické strešné označenie určitého prejavu kontraktačnej techniky - rozdelenia zmluvy do samotnej zmluvy a jej príloh. Príloha zmluvy nie je legálnym pojmom. Skôr ide o pragmatické strešné označenie určitého prejavu kontraktačnej techniky - rozdelenia zmluvy do samotnej zmluvy a jej príloh. Príloha slúži na podrobnejšiu špecifikáciu, doplnenie alebo vysvetlenie niektorých častí zmluvy.

Zmluva je obojstranný prejav vôle, ktorá vzniká dohodou dvoch alebo viacerých strán. Táto dohoda môže byť štruktúrovaná tak, že časť dojednaní je obsiahnutá priamo v hlavnom dokumente zmluvy a ďalšie, často rozsiahlejšie alebo špecifické informácie, sú priložené vo forme samostatných dokumentov. Tieto samostatné dokumenty potom tvoria prílohy zmluvy.

Obsah možných príloh zmluvy

Obsah príloh zmluvy je mnohoraký a veľmi rôznorodý. Záleží od typu zmluvy a jej predmetu. V prílohách môžeme nájsť široké spektrum dokumentov, ktoré dopĺňajú a konkretizujú hlavný zmluvný rámec. Medzi najčastejšie patria:

• Plnomocenstvá osôb oprávnených uzatvoriť zmluvu v mene zmluvných strán: Tieto dokumenty preukazujú, že osoby podpisujúce zmluvu mali na to riadne oprávnenie od svojich zástupcov alebo od spoločnosti.
• Identifikácia osôb oprávnených ju meniť či komunikovať o jej otázkach: V niektorých prípadoch je dôležité presne špecifikovať, ktoré osoby sú oprávnené iniciovať zmeny v zmluve alebo viesť o nej diskusie.
• Technické výkresy, nákresy, plány a iné technické špecifikácie: Tieto dokumenty podrobne opisujú predmet zmluvy, najmä pri zmluvách o dielo, kúpnych zmluvách na nehnuteľnosti, alebo pri zmluvách týkajúcich sa výroby či dodávky špecifického tovaru. Odporúča sa pripojiť prílohy s podrobnými špecifikáciami, výkresmi, plánmi, fotografiami a pod.
• Znalecké posudky: Slúžia na odborné posúdenie predmetu zmluvy, napríklad pri určovaní hodnoty nehnuteľnosti alebo pri posudzovaní kvality vykonaných prác.
• Rozpočty a kalkulácie: Tieto dokumenty podrobne rozpisujú náklady spojené s plnením zmluvy, čím poskytujú transparentnosť ohľadne finančného rámca.
• Účtovné závierky: Používajú sa pri zmluvách, kde je dôležitá finančná situácia zmluvných strán, napríklad pri poskytovaní úverov alebo pri dlhodobých obchodných vzťahoch.
• Rozsiahlejšie časti zmluvných dojednaní - všeobecné obchodné podmienky (VOP): VOP upravujú rozsiahlejšie zmluvné dojednania a tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Ak časť obsahu povinne zverejňovanej zmluvy je určená odkazom na VOP a zároveň totožné ustanovenia VOP boli zverejnené tou istou povinnou osobou spolu s inou povinne zverejňovanou zmluvou, ktorá už nadobudla účinnosť, namiesto zmluvy sa zverejňujú len VOP. Je dôležité, aby boli VOP jasne identifikované a priložené k zmluve.
• Celé samostatné zmluvné úkony (súvisiaca zmluva): Prílohou môže byť aj iná, samostatná zmluva, ktorá súvisí s predmetom hlavnej zmluvy.
• Potenciálne zmluvné úkony (budúca zmluva ako príloha zmluvy o budúcej zmluve): V kontexte zmluvy o budúcej zmluve môže byť budúca zmluva priložená ako príloha, čím sa predurčujú jej základné obrysy.
• Platobný alebo splátkový kalendár: Ak je dohodnutá cena v zmluve platená jednotlivými splátkami, musí byť súčasťou zmluvy dohoda o splátkovom kalendári, na základe ktorého sa dlžník zaväzuje uhradiť dlžnú čiastku v stanovených splátkach (uvedený dátum splatnosti a výška splátky) a na určené číslo účtu. Platobný kalendár je špecifický daňový doklad, na ktorom je uvedený rozpis platieb na predom stanovené obdobie. Obsahuje štandardné údaje ako ktorýkoľvek platobný doklad napr. faktúra - teda identifikačné údaje odberateľa, dodávateľa, čiastku, variabilný symbol alebo dátum splatnosti.

"Čarovná formula": Neoddeliteľná súčasť zmluvy

Čarovná formula znie: „prílohy sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy“. Táto formulácia je kľúčová, pretože deklaruje, že obsah príloh je integrálnou súčasťou obsahu zmluvného vzťahu. Neoddeliteľnosť v tomto kontexte nemožno vykladať tak, že príloha musí byť fyzicky spojená (previazaná trikolórou, zopnutá spinkami a podobne) so zmluvou. Ide o právny koncept, ktorý zabezpečuje, že obsah príloh má rovnakú právnu váhu ako samotný text zmluvy.

V prípade sporu je dôležité, ako sa súd postaví k vzťahu medzi zmluvou a jej prílohami. Vo všeobecnosti platí, že prílohy majú rovnakú právnu silu ako samotná zmluva, ak sú na ne v zmluve jasné odkazy a sú identifikovateľné.

Rozpor medzi zmluvou a prílohou

Ak dôjde k rozporu medzi zmluvou a jej prílohou, je potrebné posúdiť, či si strany nedohodli prednosť jedného dokumentu pred druhým. Ak takéto dojednanie neexistuje, súd bude prihliadať na všetky okolnosti prípadu a hľadať skutočnú vôľu zmluvných strán. Uvedené samozrejme nevylučuje, že si takúto prednosť zmluvné strany dojednajú. Najmä v prípadoch, kedy sú prílohy rozsiahle a hrozí, že môžu obsahovať iné údaje ako samotná zmluva (napríklad v dôsledku zložitosti a dĺžky kontraktačného procesu, ktoré robia obsah zmluvy i príloh neprehľadným, alebo v dôsledku ľsti zmluvnej strany), možno odporučiť dojednania typu „v prípade rozporov medzi obsahom zmluvy a jej prílohami, má prednosť znenie zmluvy“.

Inominátne zmluvy a úloha príloh

Ustanovenie § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka umožňuje podnikateľom uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá zákonom nie je upravená ako zmluvný typ. Predpokladom je, že účastníci zmluvy musia dostatočne určiť predmet svojich záväzkov, inak zmluva nie je uzavretá. V prípade týchto zmlúv ide o takzvané inominátne (nepomenované) zmluvy. K nepomenovaným zmluvám je možné zaradiť aj zmluvy o spolupráci.

Aj neobvyklý typ záväzku je možné zachytiť zmluvou, a to za podmienky dodržania písomnej formy, dostatočne presného určenia predmetu záväzku a identifikácie zmluvných strán. Možnosť uzatvorenia nepomenovanej zmluvy je zakotvená v § 269 ods. 2 obchodného zákonníka a v § 51 občianskeho zákonníka. V takýchto prípadoch môžu prílohy zohrávať ešte významnejšiu úlohu pri podrobnom definovaní predmetu záväzku a jeho špecifických náležitostí, ktoré by inak v hlavnom dokumente pôsobili rozsiahlo a neprehľadne.

Zverejňovanie zmlúv a prílohy

V centrálnom registri zmlúv zverejňujú zmluvy povinné osoby podľa § 2 zákona č. 211/2000 Z. z. právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Pri zverejňovaní zmlúv je potrebné vylúčiť určité náležitosti (tzv. anonymizácia) podľa § 5a ods. 5 zákona č. 211/2000 Z. z. Obmedzenia prístupu k informáciám sú uvedené v § 8 až 11 zákona. Podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov sa vylučujú osobné údaje.

Ak zmluva nebola zverejnená do troch mesiacov odo dňa jej uzavretia, zverejnením predmetná zmluva účinnosť nenadobudne, pretože podľa § 47a ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platí, že ak povinná osoba nezverejnila zmluvu v lehote troch mesiacov od jej uzavretia, zmluva je od začiatku neplatná. Pokiaľ povinná osoba zverejní zmluvu v Centrálnom registri zmlúv, nie je už povinná zverejniť ju na svojom webovom sídle. V kontexte zverejňovania je dôležité, aby boli prílohy zmlúv riadne identifikované a ak sú súčasťou zverejňovanej zmluvy, mali by byť zverejnené spolu s ňou, pokiaľ nie sú dôvody na ich anonymizáciu.

Dôležité aspekty zmluvy a úloha príloh

Okrem príloh je dôležité venovať pozornosť aj samotnému obsahu zmluvy. Je nutné uviesť všetky fakty dostatočne, podrobne a zrozumiteľne. Poistíte sa tak proti prípadným problémom v jej výklade dodávateľom i v prípade riešenia prostredníctvom súdneho sporu. Medzi dôležité aspekty patrí:

• Označenie zmluvných strán: Vhodné je zmluvné strany označiť napr. „objednávateľ“, „dodávateľ“. Tieto termíny sa ďalej používajú v texte zmluvy.
• Predmet zmluvy: Z predmetu zmluvy musí byť celkom jasné, čo je predmetom kúpy. Jedná sa predovšetkým o dostatočnú technickú špecifikáciu, pokiaľ je to potrebné pre účel kúpy. Tu často nastupujú prílohy s detailnými technickými špecifikáciami.
• Spolupráca zmluvných strán: Pokiaľ z povahy predmetu zmluvy vyplýva vzájomná spolupráca, je nutné v tejto časti jasne špecifikovať jednotlivé kroky.
• Ostatné povinnosti zmluvných strán: Uvedú sa tu ostatné povinnosti, ktoré majú voči sebe obidve zmluvné strany.
• Cena a platobné podmienky: Do zmluvy zapíšte presne dohodnutú cenu. Pokiaľ je to nutné, pripojte prílohy s platobným alebo splátkovým kalendárom. V tejto časti zmluvy je nutné stanoviť tiež fakturačné podmienky.
• Zmluvné pokuty: Zjednávajú ju obidve zmluvné strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Musí byť uvedená písomne v zmluve.
• Ručenie: Do niektorých typov zmlúv vyžaduje dodávateľ písomné prehlásenie ručiteľa.
• Odstúpenie od zmluvy: Odstúpenie od zmluvy je bežným spôsobom, ako ukončiť platnosť zmluvy. Trvajte na tom, aby v zmluve boli zakotvené spôsoby odstúpenia od zmluvy pre obidve zmluvné strany. Pri zložitejších zmluvách sa riešia spôsoby a možnosti odstúpenia od zmluvy v samostatnom článku.
• Zodpovednosť za škodu: V zmluve musí byť jasne určené, za aké škody nesie dodávateľ zodpovednosť.
• Záruka a záručné podmienky: V zmluve by malo byť jasne špecifikované, čo sa zaručuje a za akých podmienok záruka platí.

Forma a obsah zmluvy, okamih vzniku zmluvy

Predtým, než poukážeme na niektoré z užitočných a zákonom uznávaných kontraktačných doložiek, považujeme za dôležité pripomenúť si problematiku formy a obsahu zmluvy z hľadiska platnosti. Pri čítaní obchodného alebo občianskeho zákonníka si podnikatelia môžu všimnúť, že zákon často krát vyžaduje písomnú formu dohody. Dôvod je jednoduchý - čo nie je na papieri, ako keby ani neexistovalo, resp. preukazovalo sa len veľmi ťažko. Aj takéto stručné potvrdenie spĺňa podstatné náležitosti zmluvy a zabezpečuje, že v budúcnosti sa vyhnete závažným problémom s dokazovaním.

Zatiaľ čo príkladná zmluva o pôžičke vyžaduje z hľadiska obsahu identifikáciu zmluvných strán a predmetu pôžičky, náležitosti iných zmlúv sa môžu líšiť. Tieto náležitosti môžeme označiť ako zmluvný základ, bez ktorého by bola celá zmluva neplatná. To, čo zmluva medzi stranami neupravuje, avšak ani nevyžaduje k svojej platnosti (teda ujednania nad rámec zmluvného základu), obvykle upravuje sám zákon. Práve takéto vzťahy si následne môžete so zmluvným partnerom upraviť podľa vlastnej potreby.

Je pritom bežné, že strany si medzi sebou vymenia aj niekoľko správ s rôznym obsahom a podmienkami. Kedy potom vzniká samotná zmluva, tj. čo sa stáva záväzným? Vo všeobecnosti rozlišujeme pravidlá last shot a knock out. Pravidlo last shot hovorí o platnosti tej verzie zmluvy, s ktorou Váš obchodný partner súhlasí ako s poslednou. O pravidle knock out hovoríme vtedy, keď Vášmu obchodnému partnerovi adresujete ponuku s odkazom na Vaše obchodné podmienky. Obchodný partner Vašu ponuku prijme, avšak odkáže na jeho obchodné podmienky, ktoré sú od tých Vašich odlišné. Za platné sa v takomto prípade považujú tie podmienky, ktoré sa obsahovo prekrývajú, ostatné sa riadi zákonom. Dávajte si vždy pozor na to, v akom štádiu a s čím vyjadrujete svoj súhlas, ktorý bude mať zásadný vplyv na ďalšie plnenie zo zmluvy. Raz, keď už je zmluva uzavretá, akejkoľvek následnej zmeny možno dosiahnuť iba na základe vzájomnej dohody, ktorá s odstupom času nemusí byť realizovateľná.

Špecifické doložky a ich význam

Okrem štandardných ustanovení zmlúv existujú aj špecifické doložky, ktoré môžu výrazne ovplyvniť právny vzťah a ochranu zmluvných strán. Prílohy môžu byť využívané aj na detailné rozpracovanie týchto doložiek.

Ochrana pred neplatnosťou celej zmluvy - tzv. Salvátorská doložka

Salvátorská doložka (z latinského salvator - zachránca) predstavuje zmluvné ujednanie, ktorého účelom je zaistiť platnosť čo najväčšej časti zmluvy, ak sa niektoré z ustanovení zmluvy ukáže ako neplatné. V opačnom prípade by zmluva ako celok mohla byť prehlásená za neplatnú, napríklad z dôvodu neurčitosti. V praxi by doložka znela takto: „ V prípade, že bude niektoré z jednotlivých ustanovení zmluvy považované za neplatné, nevymáhateľné či neúplné, nebude mať táto skutočnosť vplyv na platnosť zostávajúcich ustanovení zmluvy. “

Ochrana citlivých alebo utajovaných informácií

Podnikáte v obore, kde úspech závisí od zabezpečenia know-how? Potom by ste mali venovať pozornosť doložke o utajení, ktorou pri zmluvnom styku s obchodnými partnermi Vaše know-how zabezpečíte podobne ako konkurenčnou doložkou. Zákon chráni obchodné tajomstvo iba vo všeobecnej rovine. Je preto na Vás, aby ste svoje obchodné tajomstvo bližšie špecifikovali a zahrnuli do zmluvy ujednaním v zmysle: „ Zmluvné strany prehlasujú, že skutočnosti týkajúce sa výroby a poskytnutia predmetu zmluvy sú vecou obchodného tajomstva a sú chránené ako obchodné tajomstvo v zmysle § 20 obchodného zákonníka. “ Prílohou môže byť aj detailný zoznam informácií považovaných za obchodné tajomstvo.

Menová a inflačná doložka

Jedná sa o ujednania, ktoré podnikateľom pri medzinárodnom obchode uľahčujú vzťahy značne závisiace od meny či miery inflácie. Menová doložka zabezpečuje efektívnu konverziu, zatiaľ čo inflačná doložka zachovanie hodnoty predmetu zmluvy (napr. pri nájme nehnuteľnosti). Príklad inflačnej doložky: „ Účastníci sa dohodli, že výška nájomného sa bude automaticky prispôsobovať vývoju inflácie, a to tak, že prenajímateľ je za trvanie nájmu vždy k 1.1. príslušného roku, počínajúc 1.1.2013, oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné o ročnú mieru inflácie na základe údajov Slovenského štatistického úradu. “ Príklad menovej doložky: „ Ceny sú stanovené podľa oficiálneho devízového kurzu národnej banky štátu meny určenej v zmluve, a to ku dňu potvrdenia objednávky. Zmena tohto kurzu oprávňuje predávajúceho k odpovedajúcej zmene kúpnej ceny. “ Tieto doložky môžu byť detailne rozpracované v prílohe.

Sankčné ujednania a zodpovednosť za škodu

Dodržanie kvality, množstva, doby plnenia či ceny dohodnutej v zmluve majú pre podnikateľov nesmierny význam. Za účelom predchádzania takýmto situáciám zákon umožňuje stranám dohodnúť si v zmluve pokutu pre prípad porušenia zmluvy alebo zmluvné úroky pre prípad omeškania s plnením. Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka pre prípad porušenia niektorej zmluvnej povinnosti. Ak by však v dôsledku porušenia povinnosti došlo taktiež ku vzniku škody, uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu spoločne s náhradou škody by nebolo možné, ibaže by ste to v zmluve výslovne umožnili. To postačí za pomoci niekoľkých slov ako: „ Zmluvné strany súhlasia s tým, že uplatnením nároku na zmluvnú pokutu nevylučujú súčasné uplatnenie nároku na náhradu vzniknutej škody. “ V prípade omeškania s plnením záväzku prísluší oprávnenej strane úrok z omeškania. Je dôležité, aby v zmluve boli stanovené pokuty pre obidve zmluvné strany. Tieto sankčné ustanovenia môžu byť detailne rozpísané v prílohe, najmä ak sa týkajú rôznych typov porušení zmluvných povinností.

Doložky o voľbe práva či spôsobe riešenia sporu

Uzatvárate často zmluvy s medzinárodnými obchodnými partnermi? Viete, ako postupovať v prípade budúceho sporu so zahraničným subjektom? Predísť komplikovaným situáciám Vám pomôže voľba práva, dohoda o príslušnosti súdu či rozhodcovská doložka.

• Voľba práva: Znamená zhodný prejav vôle zmluvných strán, na základe ktorého sa ich vzťah bude riadiť právnym poriadkom zvoleného štátu. V praxi by takáto dohoda mala podoba jednoduchého článku v zmluve v zmysle: „Táto zmluva sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky.“
• Prorogácia (voľba právomoci súdov): Umožňuje dohodnúť sa na príslušnosti súdov konkrétneho štátu EÚ. Prorogačná doložka by v praxi vyzerala ako ujednanie v zmysle: „Všetky spory vyplývajúce z tejto zmluvy alebo s touto zmluvou súvisiace, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, budú riešené pred slovenskými všeobecnými súdmi.“
• Rozhodcovská doložka: Umožňuje stanoviť právomoc k rozhodnutiu sporu rozhodcovi, skupine rozhodcov alebo rozhodcovskému súdu, tj. uprednostniť alternatívne riešenie sporu pred klasickým súdnym konaním.

V súvislosti s rozhodcovskými doložkami je dôležité spomenúť, že podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané obidvoma zmluvnými stranami, je neplatná pre nedostatok písomnej formy. Toto rozhodnutie vyvoláva pochybnosti ohľadne platnosti rozhodcovských doložiek obsiahnutých v prílohách zmlúv, aj keď sú na ne v zmluve jasné odkazy a sú na ne strany pri podpisovaní zmluvy odkázané.

Zmluvy o spolupráci a ich špecifiká

Zákonom nie sú upravené ako zmluvné typy, ale sú bežné v praxi. Prílohy tu môžu byť kľúčové pre detailné rozpracovanie spolupráce.

Zmluva o vzájomnej spolupráci

Zmluvné strany sa dohodnú, že budú vykonávať činnosť, ktorá smeruje k vzájomnej spolupráci, koordinácii. Keďže ide o nepomenovanú zmluvu, práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia predovšetkým úpravou, ktorá je obsiahnutá priamo v zmluve. Pokiaľ však zmluva určité otázky nerieši, zmluvné strany sa riadia všeobecnou právnou úpravou pre obchodno-záväzkové vzťahy. Uvedenú zmluvu je vhodné a výhodné použiť vtedy, keď si podnikatelia chcú zabezpečiť vzájomnú spoluprácu, ktorá môže spočívať napr. v tom, že jeden z podnikateľov poskytne druhému finančný príspevok a druhá zmluvná strana sa zaviaže podnikateľa propagovať. Častá je aj vzájomná spolupráca podnikateľov a škôl.

Rámcová zmluva o obchodnej spolupráci

Keďže rámcová zmluva o obchodnej spolupráci nie je osobitne upravená žiadnym právnym predpisom a nie je možné zaradiť ju pod žiaden zmluvný typ, aj v tomto prípade ide o nepomenovanú zmluvu. Všeobecne sa rámcová zmluva využíva tam, kde budú následne v druhej etape dojednané podmienky, ktoré neboli upravené v dohode medzi zmluvnými stranami. Rámcová zmluva o obchodnej spolupráci je súčasťou určitého súboru zmlúv, pričom jej význam spočíva v tom, že sčasti určuje podmienky ostatných zmlúv. Podmienky dohodnuté v rámcovej zmluve sú teda spravidla súčasťou ostatných čiastkových zmlúv. Rámcovú zmluvu o obchodnej spolupráci využívajú najčastejšie podnikatelia, ktorí spolu dlhodobo a opakovane spolupracujú a realizované obchody chcú urýchliť a zjednodušiť. Do určitej miery môžeme rámcovú zmluvu prirovnať k všeobecným obchodným podmienkam, keďže jej význam spočíva v uľahčení a zjednodušení kontraktačného procesu. Rámcová zmluva spravidla len stanoví rámec práv a povinností zmluvných strán a podmienky ich vzájomnej spolupráce. Rámcová zmluva sa tak následne používa v spojení s ďalšou čiastkovou zmluvou, kde sa uvedú niektoré ďalšie náležitosti zmluvného vzťahu. V oboch prípadoch spolupráce môžu prílohy slúžiť na detailné rozpracovanie konkrétnych projektov, aktivít alebo na špecifikáciu vzájomných plnení.

Záver: Dôraz na precíznosť a jasnosť

Zmluva predstavuje najdôležitejší právny nástroj pri styku fyzických osôb či podnikateľov a je nevyhnutné držať sa vždy hesla: „Dvakrát čítaj a raz podpíš.“ Často sa totiž stáva, že pre chyby a nedostatky zmluvy sa poškodená strana následne len ťažko dovolá svojich práv - dosiahnutia dohodnutého plnenia či spätného získania vlastných peňazí. Prílohy zmluvy, hoci sa niekedy vnímajú len ako formalita, majú zásadný právny význam a ich obsah je neoddeliteľnou súčasťou zmluvného vzťahu. Venovanie náležitej pozornosti ich formulácii a obsahu je kľúčové pre predchádzanie budúcim sporom a zabezpečenie právnej istoty všetkých zmluvných strán. Je preto dôležité, aby sa pri tvorbe zmlúv dbalo na dostatočnú precíznosť a jasnosť, a to ako v samotnom texte zmluvy, tak aj v jej prílohách.

tags: #ked #zmluva #neobsahuje #prilohy #ktore #maju