Overthinking: Keď vlastná myseľ hrá proti vám

Čo ak ma šéf chce vyhodiť? Prečo mi Jana neodpísala na správu? Určite sa urazila a teraz sa so mnou nerozpráva. Znie to povedome? Potom je vysoko pravdepodobné, že overthinking je aj vašou disciplínou. Ako s týmto nadmerným premýšľaním prestať a vypnúť mozog skôr, než si sami naservírujete úzkosť? Radia odborníci na duševné zdravie.

Čo je to vlastne overthinking?

Overthinking je ako myšlienkový maratón, kde neustále bežíte - teda premýšľate - ale nikam sa nedostanete. Vaša myseľ vám ponúka stovky rôznych scenárov, ako sa veci môžu pokaziť, aj keď sa v 99,9 % prípadov nič z toho nestane. Na každú životnú situáciu a udalosť vám predhodí tisíc rôznych pohľadov, pričom 999 z nich je negatívnych a stresujúcich. Každé vaše rozhodnutie rozoberie na najmenšie súčiastky a začne o ňom pochybovať. Nakoniec vás myšlienky úplne vyčerpajú bez toho, aby z nich vzniklo akékoľvek riešenie.

Možno si myslíte, že ste jediný človek na svete, ktorý ešte o druhej ráno pozerá do stropu s nepretržitým tokom myšlienok. Nie ste - a to ani náhodou. Podľa štúdie je nás, chronických overthinkerov, veľká kopa. Medzi ľuďmi vo veku 25 a 35 rokov je to celých 73 %.

Náš ľudský mozog, so svojimi rozličnými schopnosťami ako napríklad analyzovať, syntetizovať, predvídať, plánovať a predstavovať si, je naším darom. Ale, ako to už býva, každý dar môže byť aj prekliatím. Overthinking je práve ukážka toho, ako nám naše schopnosti môžu život komplikovať. Našťastie sa ľudský mozog vie učiť a prispôsobovať. Preto je skvelé, že podobne ako sa človek celkom mimovoľne „naučil“ overthinkingovať, môže sa tiež naučiť so svojimi myšlienkami narábať užitočnejšie. Môžeme sa tak istým tréningom naučiť myšlienky upokojiť, prepnúť do užitočnej podoby alebo dokonca na chvíľu vypnúť.

Je overthinking psychická diagnóza?

Sám o sebe nie je, ale často ide ruka v ruke s úzkosťou alebo depresiou. To ale vôbec neznamená, že ako overthinker musíte trpieť niektorou z týchto diagnóz.

Overthinking je myšlienkový vzorec. Prehnané analyzovanie vás dostáva do špirály, kde sa negatívne myšlienky zintenzívňujú a s nimi rastie aj stres a úzkosť. Tie môžu z dlhodobého hľadiska prerásť do skutočného problému. Nikdy však nie je neskoro s tým niečo urobiť.

Je čas overthinking zastaviť

Nejde totiž len o to, že máte v hlave trochu rušno. Nadmerné premýšľanie vám komplikuje život hneď v niekoľkých rovinách:

• Znižuje psychické aj fyzické zdravie: Dopady stresu a úzkosti na naše zdravie hádam ani nemusíme pripomínať.
• Komplikuje vzťahy: Vo vzťahoch je overthinking skutočný problém. Nutí nás analyzovať každú interakciu a následne sa buď vyhýbať konfrontáciám, čo nás vnútorne zožiera, alebo naopak riešiť problémy, ktoré ani neexistujú. Jednoducho nás núti vytvárať napätie. Strach z toho, že povieme alebo spravíme niečo zle, nás na druhú stranu môže aj sociálne izolovať.
• Obmedzuje nás v práci: Odkladáme dôležité rozhodnutia, pretože ich donekonečna analyzujeme. To vedie k prokrastinácii a nízkej produktivite. Overthinking nás tiež poriadne vyčerpáva, a tak spoľahlivo prispieva k vyhoreniu.
• Drží nás v stagnácii: Každý nový krok do neznáma je pre našu hlavu poriadnou výzvou. Nakoniec zo strachu často nespravíme nič a zostaneme na mieste - v byte, ktorý nám nevyhovuje, vo vzťahu, ktorý nám už dávno nič nedáva, v práci, kde sa neposúvame.

Teraz ale preskočme analyzovanie toho, koľko vecí mohlo byť v našom živote inak, keby sme nad všetkým donekonečna nepremýšľali. :) A radšej sa pozrime na riešenie.

Ako konečne vypnúť mozog a prestať premýšľať

Naši odborníci odporúčajú týchto 7 krokov:

1. Píšte si myšlienky na papier: Keď sa pristihnete, že si prehrávate myšlienky stále dookola, vezmite si papier a napíšte si ich. Akonáhle budú spísané a uvidíte ich čierne na bielom, často zistíte, že nie sú až tak desivé. Navyše bude jednoduchšie nájsť riešenie alebo sa rozhodnúť, čo je skutočne dôležité.
2. Zamerajte sa na to, čo môžete ovplyvniť: Overthinking pramení z pocitu, že chceme mať všetko pod kontrolou. Zamyslite sa, čo skutočne môžete ovplyvniť. To, čo ovplyvniť nemôžete, skúste jednoducho pustiť. Nič s tým nespravíte, a tak nemá zmysel nad tým donekonečna premýšľať. Predstavte si to ako balónik, ktorý nechávate odletieť do neba. Keď ho pustíte, pocítite úľavu.
3. Uvedomte si, že myšlienky nie sú fakty: Všetky tie katastrofické scenáre často nie sú vôbec založené na realite. Myšlienky nie sú fakty, sú to len produkty vašej mysle. Keď sa na ne pozriete z tohto uhla, bude jednoduchšie ich nebrať tak vážne.
4. Dokonalé rozhodnutie neexistuje: Často overthinkujeme, pretože chceme spraviť to najlepšie rozhodnutie. Lenže žiadne dokonalé rozhodnutie neexistuje. Všetky možnosti majú svoje pre a proti, a nikdy nemôžeme s istotou vedieť, ako to dopadne. Niekedy je lepšie spraviť „dostatočne dobré” rozhodnutie a ísť ďalej. Chyby sú súčasťou života a nedá sa im na 100 % vyhnúť.
5. Nájdite si činnosť, ktorá vás pohltí: Keď sa pristihnete vo väzení vlastných myšlienok, bežte sa venovať niečomu, čo vás dokáže naplno pohltiť. Niečo, u čoho zabudnete na čas. Pre niekoho je to šport, pre iného videohry, kreslenie alebo napríklad varenie. Ideálne niečo, čo vyžaduje vašu plnú pozornosť, aby myšlienky nemali priestor.

   Toto vás rýchlo naučí zvládať stres a zbaviť sa ho (konečne sa budete cítiť dobre)
6. Vytvorte si plán a držte sa ho: Keď máte pred sebou náročnú úlohu alebo rozhodnutie, vytvorte si jasný plán, ako ho zvládnuť, a toho sa držte. Rozdeľte si väčšie úlohy na malé kroky a zamerajte sa vždy len na jeden z nich. Tým sa vyhnete zahlteniu.
7. Trénujte mindfulness a meditáciu: Mindfulness (všímavosť) vám pomôže vrátiť sa do prítomnosti a zastaviť tok myšlienok. Skúste jednoduchú meditáciu - posaďte sa niekde, kde máte pokoj, sústreďte sa na svoj dych a pozorujte, ako prichádza a odchádza. Keď myšlienky začnú utekať, vráťte sa zas späť k dychu.

Porozprávajte sa s niekým

Neduste to vo svojej hlave. Niekedy sa stačí porozprávať s kamarátkou, kolegom alebo sestrou a získate nový uhol pohľadu. Často takisto zistíte, že to nie je tak strašné, ako sa zdalo.

Pokiaľ chcete s overthinkingom raz a navždy skoncovať, určite vám pomôže konzultácia s odborníkom. Svojimi myšlienkami odborníka nikdy nezahltíte a bude vám vždy trpezlivo načúvať. Takisto vám ukáže konkrétne cesty, ako sa zo svojej hlavy dostať von a nadmerné premýšľanie zastaviť.

Poruchy osobnosti: Keď vnútorné nastavenie spôsobuje problémy

Je dôležité rozlíšiť obyčajné nadmerné premýšľanie od komplexnejších problémov duševného zdravia. Porucha osobnosti je dlhodobý spôsob myslenia, cítenia a správania, ktorý spôsobuje človeku problémy v každodennom živote, vo vzťahu k sebe, v medziľudských vzťahoch a vo vzťahu k prostrediu. Neznamená to však, že ľudia, ktorí trpia poruchou osobnosti, majú „zlé“ vlastnosti, ale ich osobnosť je formovaná spôsobom, ktorý im sťažuje prispôsobenie sa životným situáciám. U týchto ľudí sa môže častejšie vyskytnúť nepochopenie s druhými, konflikty alebo sociálna izolácia.

V tomto kontexte je mimoriadne dôležité rozlíšiť poruchu osobnosti od štruktúry osobnosti. Každý z nás má určitú štruktúru osobnosti, teda to, akým spôsobom je usporiadaný náš vnútorný svet. Niekto z nás je emotívnejší, niekto má vyššiu potrebu kontroly. Porucha osobnosti vzniká až vtedy, keď sú určité aspekty tejto štruktúry významne narušené, teda výrazne zasahujú do každodenného fungovania človeka. Prejavujú sa ako rigidné až neprispôsobivé vzorce myslenia, prežívania a správania, ktoré spôsobujú výrazné problémy. Toto rozlíšenie je dôležité práve preto, aby sa prirodzené osobnostné črty či odlišnosti nezamieňali za patológiu.

Podľa najnovšej klasifikácie WHO (ICD 11) je porucha osobnosti charakterizovaná pretrvávajúcim a všadeprítomným narušením v tom, ako človek prežíva a interpretuje samého seba, iných ľudí a svet okolo seba, v ich emocionálnom, kognitívnom a behaviorálnom fungovaní. Tieto narušenia výrazne sťažujú život a fungovanie človeka.

Aké sú príznaky poruchy osobnosti?

• Narušené vnímanie seba: Nejasný alebo nestabilný obraz o sebe, pocit vnútornej prázdnoty, výrazná závislosť na uznaní zvonku, pochybnosti o vlastnej identite alebo hodnotách.
• Narušené vnímanie a vzťahy k druhým: Nedôvera alebo paranoidné očakávania voči ľuďom, nestabilné alebo konfliktné vzťahy, chlad, odstup, znížená schopnosť vcítiť sa, manipulatívne alebo príliš kontrolujúce správanie.
• Problémy na úrovni emócií: Časté výkyvy nálad, neschopnosť zvládať frustráciu, impulzívne správanie, neprimerané alebo ťažšie regulované emočné reakcie.
• Problémy na úrovni správania: Čierno-biele myslenie, znížená schopnosť kriticky reflektovať svoje správanie, podozrievanie, prekrúcanie motivácie druhých, fixné negatívne presvedčenie o sebe alebo o svete, riskantné správanie (promiskuita, zneužívanie návykových látok), sebapoškodzovanie alebo samovražedné tendencie, vyhýbanie sa zodpovednosti, pasivita alebo naopak agresivita, nedostatočná kontrola správania vzhľadom na spoločenské normy.

Aké sú možné príčiny vzniku porúch osobnosti?

Vznik porúch osobnosti nie je spôsobený konkrétnou príčinou, ale ide o komplexnú kombináciu rôznych faktorov, ktoré sa u každého človeka líšia. Každý človek je individuálny a to, či sa rozvinie porucha osobnosti, je často výsledkom dlhodobého a zložitého procesu vývinu osobnosti, nie jednorazovej udalosti.

Medzi možné príčiny radíme:

• Dedičnosť a vrodené povahové črty: Niektorí ľudia sú citlivejší, impulzívnejší alebo úzkostnejší, čo môže zvýšiť riziko rozvinutia poruchy osobnosti. Avšak aj pri genetickom podmienení zohráva významnú rolu prostredie, v ktorom človek vyrastá.
• Skúsenosti z detstva: Neistá alebo dezorganizovaná vzťahová väzba, chronická emocionálna deprivácia, chaotické, konfliktné až asociálne rodinné prostredie, nezvládnutý vývin identity v adolescencii.
• Prežitá trauma a dlhodobá neistota v detstve: Ak dieťa opakovane zažíva, že svet nie je bezpečné miesto a že mu nik nerozumie, môže si vytvoriť spôsoby prežívania a správania, ktoré mu v detstve pomohli prežiť, avšak v súčasnosti tieto spôsoby nie sú funkčné.

Aké typy porúch osobnosti rozlišujeme?

V súčasnosti (prínos ICD 11) sa typologický prístup nahradil dimenzionálnym systémom. Diagnóza poruchy osobnosti sa stanovuje podľa závažnosti poruchy osobnosti (mierna, stredná, ťažká) a výrazných osobnostných rysov (antisociálny, narcistický, anankastický, hraničný, vyhýbavý, impulzívny). Zároveň sa upúšťa od prísne oddelených typov a ponúka sa realistickejší a individualizovanejší model, ktorý neklasifikuje ľudí do „škatuliek“, ale zameriava sa na opis osobnosti a to, akým spôsobom osobnosť narúša fungovanie v živote človeka.

V porovnaní s MKCH 10, kde sa rozlišovali konkrétne typy porúch osobnosti:

• Paranoidná porucha osobnosti: Podozrievavosť, vnímanie útokov a kritiky aj tam, kde nie sú, časté konflikty, ťažkosti s dôverou k ľuďom.
• Schizoidná porucha osobnosti: Nezaujem o sociálne kontakty, citová rezervovanosť a absentuje záujem o blízke vzťahy. Uprednostňuje osamelé aktivity.
• Disociálna porucha osobnosti: Neuznáva sociálne záväzky, charakterizuje ju nedostatok citov k iným, násilné správanie alebo nezáujem o prežívanie a emocionálny svet blízkych ľudí.
• Emočne nestabilná porucha osobnosti: Sklon k výbuchom emócií, neschopnosť regulácie emócií, tendencia vyvolávať konflikty s inými.
  • Hraničný typ: Neistý sebaobraz, nejasné ciele, nestabilné medziľudské vzťahy a tendencia k sebadeštruktívnemu správaniu (samovraždy, sebapoškodzovanie).
  • Impulzívny typ: Emocionálna nestálosť, nedostatočné ovládanie impulzov.
• Histriónska porucha osobnosti: Teatrálne správanie, prehnané emocionálne prejavy, potreba byť v centre pozornosti, výrazná snaha o uznanie, vysoká potreba pozornosti.
• Anankastická porucha osobnosti: Prejavuje sa rigiditou, potrebou kontroly, zameraním na detaily, perfekcionizmom.
• Úzkostná porucha osobnosti: Prejavuje sa nízkym sebavedomím, strachom z odmietnutia, vyhýbaním sa sociálnym kontaktom.
• Závislá porucha osobnosti: Prejavuje sa podriadenosťou, ťažkosťami s rozhodovaním, potrebuje, aby sa o neho druhý človek staral.

Ktoré poruchy osobnosti sa vyskytujú najčastejšie?

Hraničná porucha osobnosti je jednou z najčastejšie diagnostikovaných porúch osobnosti, najmä u žien. Odhaduje sa až 1-2 % v bežnej populácii. Druhou najčastejšie diagnostikovanou poruchou je porucha osobnosti s narcistickým osobným rysom, až 1 % a častejšie sa vyskytuje u mužov. Avšak v tomto kontexte ide o diagnostikované poruchy osobnosti. U iných typov porúch osobnosti môžu byť prejavy menej nápadné a nevedú k výrazným problémom. Človek nemusí v takom prípade vyhľadať odbornú pomoc a tým pádom nemá diagnostikovanú poruchu osobnosti.

Ako sa poruchy osobnosti diagnostikujú?

Diagnostika porúch osobnosti je komplexný proces, ktorý vyžaduje podrobné psychologické vyšetrenie, ktoré zabezpečí klinický psychológ. Počas vyšetrenia používa rôzne metódy a nástroje, pomocou ktorých popisuje osobnosť klienta. Ďalším krokom tohto komplexného procesu je návšteva psychiatra, ktorý stanoví diagnózu.

Aké sú možnosti liečby porúch osobnosti?

Liečba porúch osobnosti je často dlhodobá a vyžaduje trpezlivosť, podporu od okolia a spoluprácu klienta s terapeutom. Možnosti liečby sa líšia od závažnosti, typu poruchy a individuálnych potrieb klienta.

• Psychoterapia: Dlhodobá, ktorá je zameraná napríklad na porozumenie problémom v bežnom živote, reguláciu emócií, zlepšovanie medziľudských vzťahov, zvládanie stresu, zvyšovanie kvality života.
• Farmakoterapia: Vhodne nastavená liečba psychiatrom.
• Hospitalizácia: V závažných prípadoch, napríklad pri riziku samovraždy, môže byť potrebná hospitalizácia.
• Podporné opatrenia: Zamerané na edukáciu ohľadom zvládaní poruchy, pravidelná rutina, zdravý životný štýl. Vhodná je kombinácia psychoterapie a farmakoterapie, nakoľko aj lieky môžu zmierňovať niektoré nežiaduce prejavy správania.

Ako človeku s poruchou osobnosti pomôcť?

1. Buďte pre neho oporou, avšak najskôr si stanovte hranice: Udržujte si vlastný čas na seba a priestor na napĺňanie vlastných potrieb, prípadne čas s priateľmi a rodinou, aby ste z prílišnej pomoci nevyhoreli.
2. Pomáhajte mu zvládať náročné situácie, avšak nepreberajte zodpovednosť za jeho emócie a situácie, v ktorých sa nachádza: Opora a podpora sa môže týkať udržiavania zdravého životného štýlu, pravidelného režimu (spánok, odpočinok, zdravá strava).
3. Buďte trpezlivý, empatický, vyhýbajte sa všeobecným vyjadreniam: Komunikujte čo najkonkrétnejšie.
4. Buďte konzistentný: Človek, ktorý trpí poruchou osobnosti, sa obáva neistoty. Pokiaľ ostanete predvídateľný a stabilný v reakciách, vytvárate mu možnosť bezpečného vzťahu, v ktorom nemusí prežívať strach.
5. Podporujte ho k zdravému vzťahu k sebe a k osobnostnej zrelosti: Pokiaľ si všimnete, že reaguje vedome a úprimne, tak to oceňte.
6. Vyhnite sa roli „záchranára“.
7. Vyhnite sa nálepkovaniu a stigmatizácii: V prípade konfliktov popisujte jeho správanie, ktorým vám narúša vaše hranice, nepopisujte prejavy poruchy, ani ho nenálepkujte danou poruchou.
8. Ak máte dojem, že vás tento človek manipuluje, nastavte si hranice, doprajte si čas na spomalenie a vedomé reagovanie (vyhnite sa impulzívnej reakcii), zamerajte sa na jasný popis faktov.
9. Vzdelávajte sa spoločne o poruche, jej prejavoch a možnostiach zvládania: Napríklad prostredníctvom odborných článkov, publikácií, podcastov.
10. Podporujte ho v návšteve odborníka: Ako napríklad psychológa, psychiatra, alebo vyhľadajte možnosti skupinovej terapie.
11. Spoločne oslavujte malé úspechy: Napríklad keď sa vám zverí s problémom, keď vyhľadá psychológa, keď sa rozhodol pracovať na svojom duševnom zdraví.
12. Pokiaľ sa nachádza v stave, ktorý ohrozuje jeho život, prípadne životy druhých ľudí, kontaktujte linku pomoci.
13. V neposlednom rade človek, ktorý trpí poruchou osobnosti, často najviac potrebuje niekoho, kto v ňom vidí viac ako len správanie a poruchu: Hoci je potrebné rozumieť poruche osobnosti, nemusíme v nej človeka uzatvárať. Kontaktovanie sa môže byť často náročné, avšak vzťah, ktorý spolu vytvoríte, môže byť hlboký, tvorivý a plný obojstranného rastu. V každom prípade je nesmierne dôležité udržať si vlastnú integritu a vlastné hranice.

Všeobecne možno konštatovať, že uvedené body nám môžu pomôcť lepšie pochopiť, akým prístupom takémuto človeku pomôcť. Avšak treba mať na pamäti, že každá porucha osobnosti má vlastné špecifiká. A v neposlednom rade, pri kontakte s človekom trpiacim poruchou osobnosti je dôležité najskôr zistiť, či máte na pomoc dostatočné vlastné vnútorné zdroje, dostatok energie a či si viete vedome nastaviť hranice k druhým.

Panické ataky: Keď telo prevezme kontrolu

Niektorí ľudia zažívajú intenzívne epizódy úzkosti, ktoré sa nazývajú panické ataky. Tieto môžu byť desivé a vyvolávať pocit straty kontroly. Miro Frindt, známy moderátor, sa podelil o svoju skúsenosť s panickými atakmi, ktoré sa u neho objavili počas obdobia relatívneho pokoja.

"Úplne prvý atak som raz zažil v aute. Išiel som cez most Lafranconi smerom do Petržalky v Bratislave. Nezaparkoval som auto, pokračoval som v jazde. Išiel som na Oravu, to je ešte znásobené tým, že si na dialnici. Nemáš, kde zastaviť. Logicky a rozumovo by som pri najbližšom zjazde zišiel a zastavil. Vtedy ale telo ovplyvňuje emócia. Mozog ti začne reagovať úplne inak a umocňuje sa pocit ohrozenia," opisuje Miro. Tieto prejavy úzkosti bývajú spojené s telesnými ťažkosťami, ako je pocit, akoby ste išli dostať infarkt, dýchavičnosť, zvieranie v hrudníku, svalový stres, sucho v ústach, návaly tepla a chladu.

Miro si vtedy myslel, že mu prišlo zle alebo niečo podobné. Neprikladal tomu váhu, až kým sa mu nestala "obrovská epizóda v Ríme", ktorá ho donútila situáciu riešiť. V preplnenom úzkom priestore, v lete, v horúčave, sa mu opäť objavili silné pocity strachu a paniky. "Začneš si klásť otázky, ktoré ti v reálnom a racionálnom živote ani nenapadnú. Vyberú ma, pomôžu, vytiahnu ma. A to opäť zväčšilo moju paniku."

Po návrate na Slovensko začal problém riešiť. Po absolvovaní lekárskych vyšetrení, ktoré vylúčili fyzické ochorenia, sa obrátil na psychiatra a psychológa. "Proces u mňa bol taký, že som najskôr chodil na konzultácie k psychológovi. Dala mi nejaký liek, ktorý sa užíval len v čase, keď záchvat prišiel. Sú na to isté techniky. Niekto odrátava, niekto dýcha do vrecka. Sú rôzne spôsoby, každému vyhovuje niečo iné," vysvetľuje Miro.

Hoci sa nenaučil panických atakov úplne zbaviť, naučil sa s nimi žiť a zvládať ich. "Keď príde nejaký panický atak a vy odídete z tej činnosti, ktorú vykonávate, vytvoríte si podvedome bariéru, že pri tomto sa mi to stalo. Napríklad sa mi to stalo pri plávaní. Toto robiť nebudem, lebo sa môžem utopiť."

Ako spoznať panický atak a čo robiť?

Signály panického ataku sú rôzne, ale medzi najčastejšie patria:

• Klasické búšenie srdca
• Zrýchlený dych
• Pocit, že umierate
• Pocit dusenia
• Nevoľnosť, pocit na vracanie alebo hnačka
• Závraty, svalový stres, návaly tepla a chladu
• Strach zo straty kontroly alebo zo zrútenia

Čo robiť počas panického ataku:

• Pomaly a zhlboka dýchajte: Snažte sa kontrolovať dych, napríklad odrátavaním do päť pri nádychu a výdychu.
• Nesnažte sa úzkosť potlačiť: Pocity úzkosti musia prísť a odísť.
• Vyhľadajte pomoc: Ak sa vám to stáva často, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc psychológa alebo psychiatra.
• Neriešte to alkoholom alebo cigaretou: Tieto látky môžu úzkosť krátkodobo zmierniť, ale dlhodobo ju zhoršujú.

Ak máte pocit, že váš blízky uvažuje nad ukončením života, porozprávajte sa s ním o svojich obavách. Dôležité je rozhovor začať tým, že mu dáte najavo, že Vám na ňom/nej záleží a chcete pre neho to najlepšie, aby bol/a v poriadku a v bezpečí. Je úplne v poriadku sa priamo, ale citlivo opýtať, či uvažuje nad samovraždou.

Vždy je lepšie hovoriť o svojich problémoch a hľadať pomoc, ako sa s nimi trápiť potichu.

Dôležité upozornenie: Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich odborníkov.

tags: #ked #niekto #chce #byt #stale #prvi