Tento článok poskytuje podrobný pohľad na kataster obce Lendak a susednej obce Holumnica, pričom sa zameriava na geomorfologické, hydrologické, klimatické, pôdne a biologické charakteristiky, ako aj na historický vývoj a súčasné environmentálne problémy.
Geomorfologická charakteristika
Územie obce Lendak, formálne nazývané aj Goralsky Lendak, sa nachádza v severozápadnej časti Popradskej kotliny, v podcelku Lomnická pahorkatina. Geograficky spadá do oblasti Podtatranskej kotliny, ktorá je súčasťou Fatransko-tatranskej oblasti v rámci Západných Karpát. Chotár obce sa rozprestiera na južných svahoch Spišskej Magury, v podcelku Repiska, a hraničí s Východnými Tatrami, konkrétne s podcelkom Belianske Tatry a jeho časťou Pálenica. Nadmorská výška v katastri obce sa pohybuje od približne 750 m n. m. až po vyššie polohy v blízkosti Tatier.
Chotár obce Výborná, ktorá sa nachádza v blízkosti Lendaku, leží z geomorfologického hľadiska v oblasti Fatransko-tatranskej, celku Podtatranskej kotliny a podcelku Popradská kotlina. Pri detailnom členení ju radíme podľa topografickej mapy do časti Vojnianske podhorie. Hraničí so Spišskou Magurou a Východnými Tatrami, podcelku Belianskymi Tatrami s časťou Pálenica.
Podobne aj katastrálne územie obce Holumnica patrí z hľadiska geomorfologického členenia do Alpsko-Himalájskej sústavy, podsústavy Karpaty, provincie Vonkajšie Západné Karpaty. Ďalej sa rozdeľuje na dve oblasti. Jedna časť patrí do Podtatranskej kotliny, podcelku Popradská kotlina a časti Kežmarská pahorkatina. Ostatná časť katastra patrí do Podhôľno-magurskej oblasti, celku Levočské vrchy. Územie okolo intravilánu obce patrí do podcelku Levočská vrchovina a časti Ľubické predhorie. Intravilán obce sa nachádza v severozápadnej časti katastra. Od intravilánu sa kataster tiahne úzkym pásom juhovýchodným smerom do Levočských vrchov. Stredná časť tohto úzkeho pásu patrí do podcelku Levočská vrchovina a časti Kolačkovský chrbát, juhovýchodná časť katastra do podcelku Levočská vysočina.
Obec Holumnica sa nachádza v okrese Kežmarok, severozápadne od mesta Spišská Belá, východne od obce Lendak, približne na polceste medzi Lendakom a Slovenskou Vsou pod svahmi Partizánskej hory (937 m n. m.). Chotár obce je výrazne členitý a pohybuje sa od nadmorskej výšky 629 m n. m. do 1157 m n. m. s výraznými zlomovými svahmi. Plocha chotára obce je 1054 ha a nadmorská výška stredu obce je 706 m n. m.
Hydrologické pomery
Kataster obce Lendak je hydrologicky odvodňovaný riekou Biela prostredníctvom ľavostranných prítokov, ktoré pramenia pod Smrečinami. Tieto toky prispievajú k celkovému povodiu rieky Poprad, ktorá napokon ústi do Baltského mora.
Hydrograficky patrí kataster obce Výborná do povodia rieky Poprad a k úmoriu Baltského mora. Severnú a východnú časť chotára obce odvodňuje Slovenský potok - jeho pramenná časť. Západnú časť odvodňuje potok Barich. Obidva potoky tvoria ľavostranné prítoky riečky Bielej, ktorá sa vlieva do rieky Poprad. Zberná oblasť týchto riečok má pôvod na zalesnených svahoch Spišskej Magury a svahoch Belianskych Tatier.
Hydrologicky patrí územie obce Holumnica do úmoria Baltského mora a do povodia Popradu. Obec je situovaná juhovýchodne od rieky Poprad, ktorá preteká severozápadnou časťou katastra. Intravilánom obce preteká Holumnický potok, ktorý pramení v Levočských vrchoch a vlieva sa do Popradu. Menšími tokmi v území sú Kamenec, Líščí potok, Toporský potok a Vojniansky potok, štruktúru povrchovej riečnej siete dopĺňajú ďalšie malé bezmenné toky. Rieka Poprad a potoky na území obce majú snehovo-dažďový režim odtoku, čo znamená, že najvyššiu vodnosť majú v apríli až v júli (s najvyššími prietokmi v máji) a najnižšiu v januári a februári.
Názov obce Výborná je podľa historických prameňov odvodený pravdepodobne od minerálnej vody, ktorú tu miestni obyvatelia poznajú už dlhé roky. Ide o puklinový prameň, ktorý vyviera na tektonickom zlome z paleogénnych pieskovcov. Výdatnosť prameňa podľa merania z 20. 4. 1961 je 0,01 l/s a teplota je 8 °C. Typovo sa zaraďuje k hydrochemickému typu C II Ca, to znamená, že ide o horečnato-sodno-vápenatú, síranovo-uhličitú kyselku. V súčasnosti je prameň využívaný hlavne miestnym obyvateľstvom.
Modernizácia železničnej trate Poprad-Tatry – Vydrník: zdvíhanie mostného poľa
Klimatické podmienky
Lendak sa nachádza v oblasti s mierne chladnou a vlhkou klímou, charakteristickou pre podhorské oblasti s blízkosťou Vysokých Tatier. Južná časť obce má kotlinovú klímu s výraznejšími teplotnými inverziami. Priemerné januárové teploty sa pohybujú od -4,5 °C do -6 °C, zatiaľ čo v júli dosahujú hodnoty od +14,5 °C do +16 °C. Počet letných dní s teplotou nad 25 °C je relatívne nízky, pod 50 dní v roku.
Územie obce Výborná sa z hľadiska klimatického nachádza v mierne teplej oblasti, okrsku - mierne teplom, mierne vlhkom, so studenou zimou, dolinového typu. Počet letných dní v roku je pod 50, s maximálnou teplotou vzduchu 25 °C a vyššou. Z hľadiska klimaticko-geografického je územie kotlinového typu s veľkou inverziou teplôt, mierne suché až vlhké a patrí k subtypu chladnému. Priemerné teploty v januári sa pohybujú od -4,5 °C až do -6 °C a v júli sú od +14,5 °C až do +16 °C.
Takmer celé katastrálne územie obce Holumnica patrí do chladnej, veľmi vlhkej klimatickej oblasti, mierne chladného okrsku (C1) s priemernou júlovou teplotou v rozmedzí 12 °C až 16 °C a priemernou ročnou teplotou okolo 4 °C. Malá časť severozápadnej časti katastra v doline rieky Poprad leží v mierne teplej oblasti, okrsku M5 (mierne teplý, vlhký, s chladnou až studenou zimou). Celé územie je pomerne bohaté na vlahu, priemerný ročný úhrn zrážok je od 700 mm do 900 mm. V januári dosahuje úhrn zrážok okolo 40 mm, v júli 80-100 mm. Veterné pomery v katastri obce sú podmienené cirkuláciou ovzdušia, geografickými pomermi i blízkosťou Vysokých Tatier, Levočských vrchov a Spišskej Magury.
Pôdne pomery
Pôdne pomery v oblasti Lendaku sú ovplyvnené jeho polohou na rozhraní Podtatranskej kotliny a Spišskej Magury. V nižších polohách sa vyskytujú hnedé pôdy (kambizeme), zatiaľ čo vo vyšších polohách na svahoch Spišskej Magury prevládajú rendziny a podzolované pôdy. V oblastiach s vyššou vlhkosťou sa môžu vyskytovať aj glejové pôdy.
Z pôdnych typov sa v katastri obce Holumnica nachádzajú fluvizeme kultizemné, ktoré sa vyvinuli v povodí rieky Poprad.
Fytogeografické a zoogeografické členenie
Územie Lendaku sa nachádza na rozhraní viacerých fytogeografických a zoogeografických jednotiek. V nižších polohách prevládajú lesy dubového a bukového stupňa, zatiaľ čo vo vyšších nadmorských výškach sa vyskytujú zmiešané lesy jedľovo-bukového typu a smrekové lesy. Biodiverzita je obohatená blízkosťou Tatranského národného parku a Pieninského národného parku, kde sa nachádzajú prírodné rezervácie ako Belianske lúky, Jezerské jazero a Jedliny.
Z hľadiska fytogeografického členenia patrí malá severozápadná časť katastra obce Holumnica (okolo rieky Poprad) do ihličnatej fytogeograficko-vegetačnej zóny, ostatná časť katastra do bukovej fytogeograficko- vegetačnej zóny. Prirodzenou potenciálnou vegetáciou sú bukové a jedľovo-bukové lesy s výskytom smrekovca opadavého v najvyšších častiach katastra.
Zoogeografické členenie terestrického biocyklu zaraďuje územie do provincie listnatých lesov.
Územná ochrana prírody
Okolie Lendaku a Holumnice je bohaté na chránené územia. Severne od obce sa nachádza Pieninský národný park, zatiaľ čo na juhovýchode územia Holumnice v oblasti bývalého vojenského obvodu Javorina sa rozprestiera Chránené vtáčie územie Levočské vrchy. V blízkosti Holumnice sa nachádza aj Národná prírodná rezervácia Belianske lúky, ktorá je významným rašelinisko s unikátnymi rastlinnými spoločenstvami, a Prírodná pamiatka Beliansky potok. V katastrálnom území Lendaku sa nachádza NPR Pálenica s 5. stupňom ochrany. Celé územie Slovenskej republiky je podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny chránené už I. stupňom ochrany.
Historický vývoj obce Holumnica
Obec Holumnica je doložená z roku 1293 ako Nova Lompnicha, neskôr ako Noglumnicha (1329), Magna Lomnitz (1361), Holemnicz (1773), Polomnitz (1786), Holomnica (1808); maďarsky Hollólomnic; nemecky Holumnitz. Holumnica počas svojho vývoja patrila Berzeviczyovcom, Ujházyovcom aj Görgeyovcom. V roku 1600 mala 31 domov, v roku 1787 mala 104 domov a 731 obyvateľov a v roku 1828 mala 119 domov a 866 obyvateľov. Známa bola výrobou plátna, po roku 1794 mala aj plátennícke bielidlo. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, povozníctvom a tkaním a bielením bielizne. Pred koncom druhej svetovej vojny nemecká časť obyvateľstva evakuovala, príp. bola po vojne odsunutá.
Erb obce tvorí strieborný štít, na ktorom z červeného srdca vyrastá zelená rozkonárená vetvička ľalie s tromi zlatými kvetmi a šiestimi zlatými pukmi. Tento symbol má nejasný význam, interpretovaný je aj ako náboženský motív čistého srdca, podľa obecnej pečate z 18. storočia (Heraldický register SR). Vlajka má podobu štyroch pozdĺžnych pruhov - žltého, červeného, bieleho a zeleného. Ukončená je tromi cípmi.
Geologická stavba
Geologickú stavbu územia obce Holumnica tvorí centrálnokarpatský paleogén (flyšové pásmo), ktorý je tvorený najmä pieskovcami a ílovcami, v menšej miere zlepencami a ďalšími horninami.
Environmentálne problémy a odpadové hospodárstvo
Systém zberu komunálnych odpadov v obci Holumnica je nastavený podľa reálnych potrieb obyvateľov a zabezpečuje sa v súlade s ustanoveniami zákona NR SR č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov. Úroveň vytriedenia komunálneho odpadu sa pohybuje pod hranicou 40 %. Na zber zmesového komunálneho odpadu sa používajú KUKA nádoby alebo veľkoobjemové kontajnery (VOK). V obci je zavedený kalendárový systém zberu zmesového odpadu - všetky nádoby na zmesový odpad sa vyvážajú v pravidelných intervaloch. Na triedený zber papiera, plastov, kovov, skla a kompozitných obalov sa používajú plastové vrecia. Objemný odpad, elektroodpad a odpad s obsahom škodlivých látok sa vyváža 2x ročne (na jar a na jeseň).
V katastri obce Holumnica sa nachádzajú tri problémové lokality s potenciálom záplav pri vysokom stave vodných hladín tokov. Prvou lokalitou je okolie rieky Poprad. Na tejto rieke nastáva I. stupeň povodňovej aktivity (PA) pri dosiahnutí výšky vodnej hladiny 160 cm, druhý stupeň PA sa vyhlasuje pri vodnej hladine vo výške 210 cm a tretí stupeň pri dosiahnutí výšky 250 cm. Druhou lokalitou je časť toku Holumnického potoka pri rímskokatolíckom kostole, kde sa na ľavej strane toku nachádza strmý erózny breh a pri vyššom vodnom stave sa voda vylieva na pravú stranu toku do priľahlých záhrad. Treťou lokalitou je most pri evanjelickom kostole, kde je zúžený profil toku a pri vyšších vodných stavoch sa tam potok taktiež vylieva. Časť toku v intraviláne obce bola regulovaná Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p. Poprad. Na Holumnickom potoku nastáva I. stupeň povodňovej aktivity pri vodnej hladine 150 cm.
Na miestnych potokoch boli v rámci celoslovenského projektu povodňových opatrení, podporovaného vládou SR, vybudované viaceré protipovodňové hrádzky. Tieto hrádzky plnia tak protieróznu, ako aj protipovodňovú funkciu.
Historický vývoj obce Lendak
Obec Lendak (gor. Ľndak) je podtatranská obec na Slovensku v okrese Kežmarok v Prešovskom kraji. Dodnes sa tu zachoval ľudový kroj, zvyky a nárečie Goralov. Lendak leží pod Vysokými Tatrami v severozápadnej časti Popradskej kotliny - časť Lomnická pahorkatina, 3 km od osady Tatranská Kotlina. Nachádza v regióne Spiš, leží na hranici regiónov Stredný Spiš (okresy Levoča, Poprad a väčšina okresu Kežmarok) a Horný Spiš (okres Stará Ľubovňa a severozápadná časť okresu Kežmarok - Zamagurie). Územie obce patrí do Západných Karpát. Tá je súčasťou Alpsko-himalájskej sústavy. Celé územie obce patrí k európsko- kontinentálnej oblasti mierneho pásma.
Obec vznikla začiatkom 13. storočia. Je písomne doložená z roku 1288 pod názvom Landok. Obec patrila do donačného územia magistra Gallusa - Kokoša, teda bola súčasťou dunajeckého panstva Berzeviczyovcov. Roku 1313 ju vymenili Berzeviczyovci krížovníkom Božieho hrobu za majetok v Chmeľove. Ešte v tom roku v Lendaku založili kláštor a Kostol sv. Mikuláša. Miechoviti, ktorí mali na Lendak nesporne poľský vplyv, však boli pre obec prospešní svojím vzdelaním i pokrokovými poľnohospodárskymi a inými technológiami. V roku 1787 mala obec 81 domov 750 obyvateľov, v roku 1828 mala 136 domov a 985 obyvateľov. Roku 1856 tu mali majetky Salomonovci a roku 1879 Hohenlohe. Po 1. svetovej vojne tu bolo rozvinuté pasienkárstvo a ľudová výroba. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch Popradu a Kežmarku. V období 2. svetovej vojny v okolí Lendaku operovala partizánska jednotka Belov - Kovalenko, ku ktorej sa pridali štyria občania obce. Obyvatelia poskytovali partizánom všestrannú pomoc, najmä pri zaobstarávaní potravín. Dňa 27. októbra 1944, keď nacisti zaútočili na obec, začala prestrelka s partizánmi. V boji padlo trinásť partizánov. V roku 1946 vypukol v obci druhý veľký požiar, ktorý zničil viac ako 70 % domov. Zhorela škola aj fara. Do roku 1960 obec patrila pod okres Kežmarok, kraj Prešov, následne sa obec zaradila pod okres Poprad, Východoslovenský kraj. V roku 1996 na základe územného a správneho usporiadania sa obec začlenila pod okres Kežmarok.
V obci je gotický rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša z roku 1313, neskorogotický oltár z 15. storočia, kaplnka Ružencovej Panny Márie z roku 1889 pri kostole, kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1925, ale aj iné novodobé kaplnky a sochy. Pôvodný kláštor, dal Juraj Horváth prebudovať na panský kaštieľ. Roku 1820 Andrej Palocsay prebudoval lendacký kaštieľ v empírovom slohu. Požiar z roku 1898 zničil skoro úplne celú obec, z kaštieľa zostali len obhorené múry a už nikdy nebol obnovený do pôvodného stavu. Zadnú časť od kostola (asi pôvodný kláštor zo 14. storočia) rozobrali a materiál z neho venoval knieža Hohenlohe Lendačanom na stavbu novej školy (bývala materská škola). 2004 - začiatok výstavby telocvične v Lendaku (ukončenie v roku 2005), ČOV - spustená čistiareň odpadových vôd I. 2010 - výstavba projektu, Splašková kanalizácia a II. 2012 - vznikla Spojená škola Školská 535/5, Lendak, partnerské mesto v Poľsku - Gródek nad Dunajcem, začiatok výstavby nového kostola sv. Jána Krstiteľa.
Medzi historické pamiatky obce patrí gotický Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, jeho vzácny neskorogotický oltár z 15. storočia, kríž z 13. storočia a rôzne iné pamiatky. Farský kostol sv. Mikuláša je postavený na staršom základe kostola z 13. storočia, neskoršie upravovaný, r. 1925 renovovaný a rozšírený severnou kaplnkou podľa projektu staviteľa Vidienka zo Spišskej Belej. Jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria, na severnej strane so sakristiou a novou kaplnkou, na južnej s predsieňou a na západnej s prestavanou vežou. Presbytérium zaklenuté dvoma poľami krížovej rebrovej klenby; rebrá hruškovitej profilácie dosadajú na konzoly s ruťicovou ozdobou. Loď zaklenutá v 15. storočia na polygonálny stredný pilier krížovou klenbou so žliabkovými rebrami. Z presbytéria vedie lomený portál s dvojitými hruškovitými prútmi do sakristie. Na južnej strane lode hlavný portál s profilovaným gotickým ostnením. V presbytériu gotické sedílie a pastofórium s mriežkami. Veža v jadre z 13. storočia bola r. 1925 prestavaná. Pri kostole sa nachádza Boží hrob, ktorý bol postavený počas totalitného režimu ako bunker CO. Obec má taktiež veľa kaplniek a sôch, napr. Kaplnka Ružencovej Panny Márie z roku 1889 a Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1925. Na miestnom cintoríne je Pomník padlým partizánom z jednotky Belov - Kovalenko, ktorý padli počas 2. svetovej vojny.
Lendak je v súčasnosti z hľadiska počtu obyvateľov druhým najľudnatejším sídlom so štatútom obce v rámci Prešovského kraja, hneď po Jarovniciach. V roku 1663 sa v obci začala viesť matrika. Začiatkom 18. storočia mala obec len 148 obyvateľov. Postupne zaznamenala nárast obyvateľstva a už v roku 1787 mal Lendak 81 domov a 750 obyvateľov, v roku 1828 mal 136 domov a 985 obyvateľov. Obyvatelia boli chýrni bačovia a pastieri, pálili tiež vápno a zaoberali sa plátenníctvom. Rast populačnej krivky je pre obec charakteristický až doteraz. V súčasnosti je demografická základňa obce z hľadiska kvantitatívneho rastová. Z hľadiska národnostnej štruktúry vyše 99 % obyvateľov obce je slovenskej národnosti. V obci sa nenachádza rómske etnikum. Údaje o národnostnom zložení obyvateľov obce Lendak pochádzajú zo Sčítania obyvateľstva, domov a bytov z roku 2001. Významným socio-ekonomickým ukazovateľom je veková štruktúra obyvateľstva. Na základe údajov z roku 2004 môžeme konštatovať, že veková skladba Lendaku je pre ďalší rozvoj obce priaznivá.
Obec patrí pod Kežmarský dekanát, Spišskú diecézu. Farský kostol je zasvätený sv. Mikulášovi, patrónovi obce. Odpustová slávnosť sa koná 6. decembra, na sviatok sv. Mikuláša. V roku 2012 sa začala výstavba nového kostola sv. Jána Krstiteľa. Konsekrácia kostola bola 3. júna 2018. Kostol stojí v centre obce vedľa terajšieho kostola sv. Mikuláša. Súčasťou farnosti je aj filiálka v Tatranskej Kotline s kostolom Nanebovzatia Panny Márie. V obci tiež pôsobí spoločenstvo z Kongregácie Milosrdných sestier Svätého kríža. Predtým v obci pôsobila Kongregácia sestier Nepoškvrneného počatia P. Od 1. januára 2012 vznikla Spojená škola Školská 535/5, Lendak. Spojená škola v Lendaku pozostáva z materskej školy, základnej školy a základnej umeleckej školy. Základná škola v podtatranskej obci patrí medzi najväčšie školy okresu Kežmarok. V posledných rokoch prechádza rozsiahlou modernizáciou, ktorá sa prejavuje inováciou výchovno-vzdelávacieho procesu, využívaním informačno-komunikačných technológií, zavedením interaktívnych tabúľ do vyučovacieho procesu, spríjemňovaním prostredia, skvalitňovaním komunikácie medzi zriaďovateľom, školou, rodičmi a širokou verejnosťou. Navštevuje ju viac ako 1000 žiakov pochádzajúcich takmer na 100 percent z obce Lendak. Základná umelecká škola (pôvodne bola zriadená k 1. januáru 2006. Do 31. decembra 2011 pôsobila ako samostatná rozpočtová organizácia).
V obci je Múzeum ľudovej kultúry, ktoré bolo založené v januári 2003. Nachádza sa na Potočnej ulici u rodiny Gallikovcov. V súčasnej dobe ho tvoria dve expozície: miestnosť ľudového odevu a drevenica. V budúcnosti sa uvažuje o jeho rozšírení. V neďalekej osade Tatranská Kotlina, 3 km od obce sa nachádza sanatórium. V súčasnosti má štatút klimatických kúpeľov. Neďaleko obce sa nachádza lyžiarske stredisko v Bachledovej doline. Taktiež v tejto doline sa nachádza Chodník korunami stromov a rozhľadňa. V katastrálnom území obce na kopci Kicora sa nachádza prírodná sánkarská dráha s dĺžkou cca 290 m. Vznikla v spolupráci Slovenského zväzu sánkarov, Sánkarského klubu Lendak a obce Lendak. Nad obcou, na vrchu Pálenica, je ideálny letový terén pre začínajúcich aj skúsených paraglajdistov (prípadne rogalistov). Obec je neďaleko Tatranského národného parku a Pieninského národného parku. V blízkosti obce sa nachádza Prírodná rezervácia Jedliny, Prírodná rezervácia Jezerské jazero a Národná prírodná rezervácia Belianske lúky.
Traduje sa, že v Lendaku boli usídlení slávni írski stavitelia hradov, ktorých po tatárskom vpáde pozvali uhorskí panovníci, aby budovali bezpečné opevnenia krajiny. Z roku 1787 sa zachoval jedinečný Lendacký spevník. Vybrané piesne z neho použil Mikuláš Schneider Trnavský pri zostavovaní Jednotného katolíckeho spevníka. Dodnes si obyvatelia zachovali vzťah k spievaniu náboženských piesní v kostole. Historické pramene tiež uvádzajú, že tu došlo až k štyrom zemetraseniam (1834, 1840, 1846, 1876). Starší obyvatelia ešte aj dnes nosia lendacký goralský ľudový kroj vo všedné dni a mladší počas sviatkov, udalosti. Doteraz sa používa typické nárečie aj v domácnostiach. Taktiež sa zachovali rôzne zvyky a tradície. Tu i tam v obci sa zachovala ľudová architektúra, drevenice.
Kultúrne dedičstvo a súčasnosť
Lendak si dodnes zachováva svoju unikátnu goralskú kultúru, ktorá sa prejavuje v ľudových krojoch, zvykoch a typickom nárečí. Starší obyvatelia nosia tradičné kroje vo všedné dni, zatiaľ čo mladší ich obliekajú počas sviatkov a významných udalostí. V obci sa nachádza Múzeum ľudovej kultúry, ktoré prezentuje tieto tradície. Lendak je tiež známy svojím bohatým duchovným životom, čo dokladá prítomnosť viacerých kostolov a kaplniek, vrátane gotického Rímskokatolíckeho kostola sv. Mikuláša. Obec aktívne rozvíja aj vzdelávací systém, čoho dôkazom je Spojená škola s materskou, základnou a umeleckou školou. V súčasnosti obec aktívne pracuje na modernizácii infraštruktúry, vrátane výstavby čističky odpadových vôd a sploškovej kanalizácie. V okolí obce sa nachádzajú aj rekreačné a turistické atrakcie ako Bachledka Ski & Sun, Chodník korunami stromov a prírodná sánkarska dráha.