Kaštieľ v Žiari nad Hronom, známy aj ako Biskupský kaštieľ, predstavuje jednu z najvýznamnejších a architektonicky najfascinujúcejších historických pamiatok regiónu. Táto stavba, ktorá sa pýši kombináciou renesančno-barokového štýlu s neskoršími klasicistickými úpravami, vyrástla na základoch staršieho stredovekého hradiska. Jeho výstavba v prvej polovici 17. storočia, iniciovaná ostrihomským arcibiskupom Petrom Pazmáňom, mu dala monumentálny charakter, ktorý od počiatku priťahoval pozornosť významných osobností, ale aj menej žiaducich návštevníkov.
Dejiny mesta Žiar nad Hronom, kedysi známeho ako Svätý Kríž nad Hronom, sú neoddeliteľne spojené s osudmi kaštieľa. Avšak, samotný kaštieľ si prešiel vlastnými, často búrlivými etapami. Jeho strategická poloha v rámci Svätokrížskeho panstva ho neraz vystavila ničivým dosahom vojenských konfliktov, stavovských povstaní a častým zmenám majiteľov, účelov využitia i architektonických zásahov. Napriek týmto peripetiám sa kaštieľ stal svedkom mnohých dôležitých stretnutí, rokovaní a návštev, ktoré formovali nielen jeho vlastnú históriu, ale aj dejiny širšieho regiónu.
Počiatky osídlenia a formovanie názvu
Archeologické nálezy v Žiarskej kotline naznačujú dlhú históriu ľudskej činnosti, siahajúcu až do doby bronzovej (približne 1500 - 700 rokov pred n. l.) a železnej. Medzi významné objavy patria nálezy z chotára Kríža nad Hronom, ako sú dve bronzové ihlice či tzv. lužické pohrebisko v oblasti Dlhých dielov, kde boli okrem iného objavené aj bronzové ihlice a zdobené spony. Bronzové náramky boli nájdené aj pod hradom Šášov, čo svedčí o rozsiahlych osídleniach v dávnej minulosti.
Stopy osídlenia z prvých storočí nášho letopočtu, vrátane osady Germánov patriacej ku kvadskej kultúre, boli objavené v priestore dnešného mestského parku. Neskôr sa na juhovýchodných svahoch terás usadzovali Slovania. Ich pozostatky boli nájdené aj v mieste terajšieho kaštieľa, kde sa postupne vyvinulo kryštalizačné centrum stredovekej osady Svätý Kríž.
O prítomnosti slovanského obyvateľstva pred 11. storočím svedčia aj niektoré miestne názvy. Napríklad názov "Podhradištia" v chotári Horných Opatoviec naznačuje existenciu niekdajšieho hradiska na pravej strane Hrona, dnes známeho ako "Zámčok". Iné hradisko mohlo existovať v areáli dnešnej fary a kostola vo Svätom Kríži nad Hronom.
Samotný názov "Kríž nad Hronom" je mladší a predpokladá sa, že vznikol pred koncom 11. storočia. Je odvodený od zasvätenia miestneho kostola Povýšeniu svätého Kríža, čo sa tradične spája s dátumom 14. september. Pred vznikom farského kostola tu mohla existovať kláštorná samota, čo naznačuje názov farského poľa "Bratská". Je však ťažké s istotou určiť, či pôvodným názvom osady bol názov hradiska "Susol".
Na ľavom brehu Hrona sa nachádzali Horné Opatovce, ktoré boli rovnako starou, ak nie aj staršou osadou ako Kríž. Kľúčovým historickým prameňom pre dejiny najstarších osád v Žiarskej kotline je zakladacia listina benediktínskeho kláštora a opátstva v Hronskom Beňadiku, vydaná kráľom Gejzom I. v roku 1075, hoci sa originál nezachoval.
Osada Svätý Kríž nad Hronom získala pred rokom 1237, ako miesto s mýtnicou, druhotný názov. V pomaďarčenej forme "Cristur" (neskôr Kerestúr) sa prvýkrát objavuje v písomných prameňoch, čo v slovenčine znamená "Kríž Pána". Bežnou latinskou a slovenskou formou bola "Sancta Crux" - Svätý Kríž.
Historici sa domnievajú, že Svätý Kríž začínal ako osada pri Hrone, ktorá neskôr slúžila ako mýtná stanica pri splavovaní dreva. Vďaka svojej výhodnej polohe na križovatke ciest sa stala predmetom sporov a napokon sa vyvinula v administratívne, kultúrne a obchodné centrum panstva. Toto postavenie si vyžadovalo, aby sa obyvateľstvo venovalo obchodu a malo výsadné postavenie voči okolitým osadám. Výsady pre obyvateľov Svätého Kríža nad Hronom udelil 4. novembra 1246 ostrihomský arcibiskup Štefan Vanča. Listina z roku 1246 tak potvrdila charakter Svätého Kríža ako zemepánskeho mestečka.
Architektúra a architektonické úpravy
Renesančno-barokový kaštieľ bol postavený okolo roku 1631 na základoch staršieho stredovekého opevnenia. Ako panské sídlo bol v súlade s dobovými zvyklosťami aj opevnený. V rokoch 1782 až 1794 prešiel kaštieľ reštauráciou a v období 1850 - 1869 bol nadstavaný. V súlade s romantickými estetickými trendmi boli fasády zakončené pseudogotickým cimburím.
Podstatnejšie architektonické zmeny nastali v rokoch 1850 - 1869 počas nadstavby, ktorá však nezmenila základný charakter poschodovej budovy. Pred rokom 1904 boli pristavané nové chodby a schodište, čím sa vonkajší vzhľad objektu prispôsobil novým architektonickým prúdom. Po roku 1950 boli realizované interiérové úpravy. Prístavba v zadnej časti dvora pre potreby ekonomickej školy však narušila pôvodnú harmóniu kaštieľa.
Pôdorys kaštieľa je charakteristický renesančno-barokovým objektom s klasicistickou prestavbou. Na čelnej fasáde sa týčia dve prevýšené nárožné veže, zakončené pseudogotickým cimburím s ornamentikou, ktorá kontrastuje s klasicistickým štýlom. Čelná časť budovy je dvojposchodová, zatiaľ čo ostatné tri strany sú jednoposchodové. Na fasádach prvého poschodia sa zachovalo barokové členenie okien. Veže sú zdobené lizénovým orámovaním, ktoré opticky rozčleňuje ich mohutnú hranolovitú hmotu. Pôdorysné rozmery sú nepravidelné: čelná fasáda s vežami dosahuje 50 metrov, zadná fasáda meria 39 metrov a bočné fasády majú po 64 metrov. Výška veže vrátane cimburia je 18,50 metra, zatiaľ čo výška čelnej fasády s strechou dosahuje 16,90 metra (dve poschodia). Ostatné tri jednoposchodové fasády sú vysoké 13,50 metra. Na severnej strane kaštieľa sa kedysi nachádzal hospodársky dvor s príslušnými budovami, ktoré boli zbúrané začiatkom sedemdesiatych rokov.
Požiar v roku 1939 a jeho následky
Jednou z dramatických udalostí v histórii kaštieľa bol požiar, ktorý vypukol na jeho povale 1. februára 1939 v neskorých popoludňajších hodinách. Predpokladanou príčinou boli otvorené komínové dvierka, na ktoré zabudol údržbár. Vďaka rýchlemu a obetavému zásahu viacerých hasičských zborov a miestnych obyvateľov sa podarilo požiar lokalizovať a uhasiť.
Požiar vznikol nad čelnou fasádou, v blízkosti severnej veže. Hrozba bola značná, nakoľko strecha kaštieľa bola v tom čase pokrytá šindľom. Rýchlemu šíreniu ohňa napomáhala aj vrstva snehu na streche, ktorá však zároveň čiastočne spomalila jeho postup. Po uhasení požiaru bola šindľová krytina odstránená a nahradená škridlou, čo predstavovalo významnú zmenu v exteriéri budovy.
Kaštieľ počas druhej svetovej vojny a povojnové obdobie
Počas Slovenského národného povstania (SNP) slúžil kaštieľ ako sídlo štábu I. partizánskej brigády generála M. R. Štefánika. Po obsadení Svätého Kríža nemeckými vojskami v októbri 1944 sa v kaštieli usadilo nemecké vojenské veliteľstvo.
Dňa 6. marca 1945 podnikla skupina spojeneckých lietadiel nálet na Svätý Kríž, pričom bomby zasiahli aj kaštieľ. Pri tomto útoku zahynul celý nemecký štáb a mnoho vojakov. Poškodené boli predovšetkým vnútorné fasády a rozbité okná. Intenzívne boje v okolí kaštieľa prebiehali v noci z 30. na 31. marca 1945. Po ústupe Nemcov sa do kaštieľa na krátky čas nasťahovali sovietski vojaci.
PREDAJ ŽIARSKEHO KAŠTIEĽA (Žiar nad Hronom)
Biskupské sídlo a kultúrne centrum
Po zriadení Banskobystrického biskupstva sa kaštieľ vo Svätom Kríži stal sídlom biskupa. Koncom 18. storočia prešiel kaštieľ rekonštrukciou. Dňa 8. apríla 1851 sem prišiel biskup Štefan Moyses, ktorý tu pôsobil až do svojej smrti v roku 1869. Biskup Moyses bol významnou osobnosťou, prvým predsedom Matice slovenskej a jeho pamiatke bola v roku 1987 v kaštieli zriadená pamätná izba. Na čelnej fasáde kaštieľa je umiestnená pamätná tabuľa venovaná jeho pamiatke.
Po Štefanovi Moysesovi sa banskobystrickým biskupom stal Arnold Ipolyi-Stummer, počas ktorého pôsobenia sa kaštieľ stal centrom "duchovného pomaďarčovania". V roku 1874 sa v kaštieli konalo zhromaždenie Maďarskej historickej spoločnosti. Po roku 1918, so zmenou užívateľov, došlo k postupnému zničeniu väčšiny cenných hodnôt.
V rokoch 1850 - 1869 došlo k významným stavebným úpravám, vrátane nadstavby, ktorá nezmenila základný charakter budovy. Pred rokom 1904 boli pristavané nové komunikačné prvky a exteriér bol prispôsobený novým trendom. Po roku 1950 prebehli interiérové úpravy a prístavba v zadnej časti dvora pre potreby ekonomickej školy, čo však negatívne ovplyvnilo architektonickú harmóniu.
Od roku 1967 do roku 2005 sídlila v priestoroch kaštieľa Stredná odborná škola ekonomiky a služieb, neskôr premenovaná na Obchodnú akadémiu. Od roku 2005 je sídlom Súkromná obchodná akadémia.
V roku 2018 kúpilo objekt kaštieľa mesto Žiar nad Hronom s ambíciou premeniť ho na dôstojné centrum mesta a kultúrny priestor pre umelcov a komunity. V súčasnosti sú v kaštieli dostupné rôzne expozície, vrátane Pamätnej izby Štefana Moysesa, zrekonštruovanej biskupskej siene a expozície o histórii osídlenia mesta. Možné je navštíviť aj nezrekonštruovanú kaplnku a školskú triedu z obdobia socializmu.
Park Štefana Moysesa a jeho význam
Pri kaštieli sa rozprestiera rozsiahly a starobylý Park Štefana Moysesa, ktorý predstavuje najstaršiu zeleň mesta. Park, riešený v zmiešanom štýle, je jedným z mála zachovaných svojho druhu na Slovensku. Dominujú mu stáročné lipy a v centre sa nachádza fontána kruhového pôdorysu s priemerom 8,33 metra a tryskou v tvare kvetu. Prvá fontána v parku existovala už v 19. storočí, v tvare kamenného chlapčeka. Neskôr ju nahradila fontána s chlapcom a dievčaťom držiacimi labuť. Súčasná podoba je už treťou verziou a fontána bola znovu spustená v apríli 2014. Park je obľúbeným oddychovým miestom, zapísaným v zozname národných kultúrnych pamiatok, a je vhodný pre trávenie voľného času s deťmi, pričom sa tu nachádza aj Minizoo.
Pôdorysná charakteristika a súčasný stav
Renesančno-barokový objekt s klasicistickou prestavbou kaštieľa má na čelnej fasáde dve prevýšené nárožné veže, zakončené pseudogotickým cimburím s gotickou ornamentikou. Tieto prvky tvoria zaujímavý kontrast s klasicistickým slohom. Čelná časť je dvojposchodová, zatiaľ čo ostatné tri strany sú jednoposchodové. Na fasádach prvého poschodia sa zachovalo barokové členenie okien. Veže sú opticky členené lizénovým orámovaním. Rozmery pôdorysu sú nepravidelné: čelná fasáda s vežami má 50 metrov, zadná 39 metrov a bočné 64 metrov. Výška veže s cimburím je 18,50 metra, čelná fasáda s strechou meria 16,90 metra. Ostatné tri fasády sú jednoposchodové a dosahujú výšku 13,50 metra. Na severnej strane kaštieľa sa kedysi nachádzal hospodársky dvor s budovami, ktoré boli zbúrané začiatkom sedemdesiatych rokov.
Od roku 2005 v kaštieli sídli Obchodná akadémia. V bezprostrednej blízkosti sa nachádza rozľahlý starobylý park, kde dominujú stáročné lipy.
Medzi najvýznamnejšie prvky kaštieľa patrí mohutný platan, ktorý je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Tento impozantný strom je svedkom dávnej histórie a symbolizuje odolnosť a nadčasovosť kaštieľa.
Návšteva kaštieľa a jeho sprístupnenie
Kaštieľ v Žiari nad Hronom, napriek svojej impozantnej vonkajšej fasáde, skrýva bohatý interiér, ktorý ponúka pohľad do histórie a atmosféry minulých storočí. Monumentálny objekt s jedinečnou históriou priťahuje návštevníkov, avšak nie vždy je zrejmé, čo skrýva, či je možný vstup a kto je jeho správcom.
OOCR Región GRON v spolupráci s krajskou cestovnou kanceláriou organizuje komentované prehliadky kaštieľa, ktoré sa konajú raz mesačne, vždy v nedeľu. Aktuálne termíny sú zverejňované na webovej stránke www.regiongron.sk. Počas týždňa je kaštieľ prístupný v utorok, štvrtok a piatok od 09:00 do 13:00.
Mesto Žiar nad Hronom, ktoré kaštieľ odkúpilo v roku 2018, sa snaží sprístupniť ho verejnosti a premeniť ho na kultúrne centrum. Cieľom je využiť priestory kaštieľa na kultúrne a spoločenské podujatia, vrátane sobášov, a umiestniť tu Galériu Júliusa Považana. Kaštieľ je tak klenotom, ktorý hrdo odoláva zubu času a pripomína bohatú históriu regiónu.
Tento článok bol realizovaný v spolupráci s OOCR Región GRON, ktorá sa zameriava na ochranu a zveľaďovanie prírodného, kultúrneho a historického dedičstva regiónu Stredné Pohronie.