Kapušiansky hrad, národná kultúrna pamiatka týčiaca sa v nadmorskej výške 504 metrov nad morom, je fascinujúcou zrúcaninou s bohatou minulosťou. Nachádza sa v prírodnej rezervácii Kapušiansky hradný vrch, ktorá má rozlohu 18,1 hektára a je známa významným botanickým náleziskom na vulkanitoch. Prístup na hrad je možný po turistických chodníkoch, pričom rôzne trasy ponúkajú od miernejších až po náročnejšie výstupy.
Pôvod a strategický význam
Názov hradu Kapušany pochádza z maďarského slova "kapu", čo znamená brána. Táto lokalita bola v minulosti strategicky dôležitá ako hlavný krajinský prechod do Poľska, čo potvrdzuje aj vyberanie mýta doložené v roku 1332. Táto strategická poloha si vyžiadala stavbu kamenného hradu.
Na kopci sa už v 13. storočí nachádzal kráľovský hrad s názvom Maglovec alebo Mogluch, pomenovaný po majiteľovi Maglodovi, ktorého rod vymrel v roku 1300. V roku 1315 bol hrad dobitý kráľovským vojskom po vzbure jeho majiteľa Henricha z Brezovice, ktorý bol po dobytí hradu uväznený. Legenda hovorí o vernom sluhovi Kvakoovi, ktorý kastelána oslobodil tým, že sa vymenil za neho v žalári. Po odhalení tejto výmeny bol Kvaka kruto potrestaný odťatím oboch rúk. Kastelán na obetavého sluhu nezabudol a ako odškodné mu daroval dedinu Kvakov. Po odchode kráľovských vojsk ťažko poškodený hrad chátral a v roku 1347 sa uvádza už len ako "locus castri" - miesto zbúraného hradu.
Obnova a prestavby
Neskôr majiteľ Andrej de Koka vybudoval na starých zachovaných múroch nový hrad. Podľa dobových záznamov si stavba hradu okrem nemalých financií vyžiadala aj 165 sudov vína a niekoľko tisíc vajec. V roku 1440 kráľ Vladislav I. Jagelovský daroval hrad šľachticom z Rozhanoviec, ale už v roku 1464 sa spomína ako vlastníctvo Jána z Kapušian. Z listiny z roku 1468, ktorou kráľ Matej nariadil Košiciam, Bardejovu a Prešovu pomáhať Imrichovi Zápoľskému pri dobývaní Kapušianskeho hradu, vyplýva, že ho v tom čase obsadili bratríci. Na konci 15. storočia sa hrad stal terčom útoku poľských vojsk Jána Alberta.
Po týchto útokoch bol hrad poškodený, a preto bol v nasledujúcom storočí prestavaný a rozšírený o dolné nádvorie. Postupne tu boli pristavané hospodárske objekty, remeselnícke dielničky aj budova strážnice. Na prelome 16. - 17. storočia sa panstvo sťahuje do kaštieľa v Tulčíku a hrad sa mení na refugiálny, teda plniaci úlohu útočiska. Na hrade ostáva hradná posádka a šľachta sa sem sťahuje len v prípade nebezpečenstva. Z Budapeštianskych spisov vieme, že šľachtici sa na hrade viackrát ukrývali, obávajúc sa o svoje životy pred protihabsburgskými povstaniami, nájazdmi kurucov či zbojníkmi.
V čase protihabsburgského povstania obsadil hrad v roku 1686 známy vodca kurucov Imrich Tököli. V roku 1709 sa hrad dostáva do rúk Františka II. Rákocziho, ktorého vodca Telekessy dal hrad zapáliť. V roku 1712 sa hrad vrátil do rúk Kapyovcov a vdova po Gabrielovi z Kapušian, Eva Gergelakyová, ho dala znovu opraviť. Od toho času hrad pustol. Hrad však ešte v roku 1879 bol pomerne zachovalý, iba bez striech, ako to dokazujú kresby Miskovszkého.
Archeologický výskum a obnova
V rokoch 1975 - 1976 bol na Kapušianskom hrade prevedený archeologický výskum a bol zaradený do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Archeologickým aktivitám sa na tomto mieste venoval aj rímskokatolícky dekan Juraj Macák. O starom hrade sa tradujú rôzne povesti, jednou z nich je aj príbeh o dvoch bratoch Vítovi a Róbertovi a krásnej Klotilde.
Po tristo rokoch od poslednej rekonštrukcie hradu Evou Gergelakyovou sa v roku 2012 začalo s prácami na konzervácii a obnove národnej kultúrnej pamiatky Kapušianskeho hradu. Na financovaní materiálu a pracovníkov z radov nezamestnaných sa podieľalo Ministerstvo kultúry SR (prostredníctvom programu dotácií), Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov v rámci národného projektu „Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva -2“ a Obec Kapušany. V rámci týchto prác sa realizoval archeologický výskum, architektonicko-historický výskum, konzervácia hradných múrov, obnova klenby severozápadnej hospodárskej budovy a prieskum v archívoch v Prešove a Budapešti. V prácach sa naďalej pokračuje pod odborným dohľadom Krajského pamiatkového úradu v Prešove.
V roku 2016 Spolok Šarišských šermiarov SARUS v spolupráci s neformálnou skupinou kapušianskych rodiniek a obcou Kapušany realizoval projekt "Starobylé drevené hry a hračky na Kapušianskom hrade". Vďaka tomuto projektu boli vyrobené dobové atrakcie pre deti aj dospelých, ktoré sú v stálej ponuke na hrade alebo k dispozícii počas hradných slávností. V rámci projektu "Spojme SILY pre Kapušiansky hrad" obec Kapušany získala prostriedky na materiál pre dobrovoľníkov, ktorí pomáhali pri konzervácii hradu. Opravili sa kolotoče, drevené hračky, vymaľovali lavičky, schodisko, upravila sa prístupová cesta a zbieral sa odpad. Projekt "Okná do duše hradu", podporený Komunitnou nadáciou, financoval reštaurátorské práce na troch okenných otvoroch na južnej stene západnej veže hradného paláca.
Obec Kapušany počas letnej sezóny organizuje na hrade viacero podujatí, ako otvorenie hradnej sezóny, Noc na Kapušianskom hrade, Kapušianske hradné leto a každoročné hradné slávnosti pod názvom "Návrat rytierov na hrad Kapušany". Na týchto podujatiach sa predvádzajú šermiarske a divadelné skupiny, sokoliari, remeselníci a návštevníci si môžu užiť lukostreľbu, razenie mincí, ukážky kováčskeho a hrnčiarskeho umenia či ochutnávky stredovekej kuchyne.
Architektonické detaily a dispozícia
Zrúcanina Kapušianskeho hradu je národnou kultúrnou pamiatkou s prevažne pravouhlou dispozíciou, ktorá pozostáva z horného hradu a predhradia. Prístupný je zo severu, kde sa nachádza brána strážená vstupnou vežou, ktorej základy sú v teréne ešte viditeľné. Predhradie chránil vysoký kamenný múr sledujúci tvar terénu, z vnútornej strany ktorého stáli hospodárske budovy.
Vlastný hrad sprístupňovala ďalšia brána, orientovaná na severovýchod, zabezpečená deštruovanou hranolovou vežou. Po jej ľavej strane sa v hornom hrade tiahne múr opevnenia, ktorý ohraničuje vlastné nádvorie hradu, odľahčené z vnútornej strany tromi veľkými slepými arkádami. Kamenné múry, ktoré dodnes stoja do značnej výšky, sú svedkami minulých čias. Na niektorých ešte vidno zvyšky omietok, inde sa čiastočne zachovali kamenné ostenia okien, strieľní, portálov. Dodnes sú v niektorých častiach viditeľné konzoly, ktoré niesli pavlače alebo drevené stropy. Je možné identifikovať miesta, kde sa nachádzal krb, a miestami vidieť aj nábehy klenieb. V hrúbke muriva veže je zachovaný prevet. Na hradobných múroch sa nachádzajú kamenné krakorce, ktoré kedysi niesli trámový strop miestnosti.
Kapušiansky hrad / Kapusany castle
Okolité pohoria a turistické trasy
Kapušiansky hradný vrch je súčasťou prírodnej rezervácie s významným botanickým náleziskom. Z hradnej vyhliadkovej veže sa naskytá pôsobivý výhľad na okolie, vrátane hradov Šarišský hrad, Šebeš a Soľnohrad (Zbojnícky zámok). V diaľke je možné rozoznať aj Medziansky zámok. Orientačné tabule pomáhajú identifikovať pohoria v diaľke - Čergov, Vihorlatské vrchy či Branisko.
Turistické trasy k hradu sú rôznorodé. Jedna z možností je prísť po zelenej turistickej značke zo železničnej stanice Kapušany pri Prešove. Táto trasa vedie cez obec, okolo priemyselnej zóny a futbalového ihriska, ponad potok Sekčov k parkovisku. Od parkoviska je možný miernejší výstup začínajúci na konci ulice Lesná pri kaplnke. Pre odvážnejších je určená náročnejšia trasa začínajúca na konci ulice Pod hradom, ktorá vedie strmým úvozom a po skalách. Vstupom do lesa začína tretí stupeň ochrany prírody, v niektorých miestach sa návštevníci môžu pohybovať až v piatom stupni ochrany prírody. Návštevníci sa prosia, aby sa pohybovali len po vyznačených trasách a nezbierali lesné plody ani kvety.
Hrad je obľúbený pre cyklistov aj bežcov. Pre organizované skupiny je možný výstup na vyhliadkovú vežu po dohode s Obecným úradom Kapušany. Obec pracuje na príprave a realizácii cyklochodníkov v smere Fintice - Kapušany - Fulianka a späť.
V okolí hradu sa nachádza aj sakrálne miesto s kaplnkou Panny Márie Ustavičnej pomoci, udržiavané v rámci projektu “Na ceste náboženských objektov po obidvoch stranách hranice”. Predpokladá sa tu aj výskyt slovanského hradiska z 9. - 10. storočia, kde boli nájdené železný šíp a črepy.
Návštevníci Kapušianskeho hradu sú vyzývaní, aby preferovali verejnú dopravu, keďže obec Kapušany má výborné autobusové spojenie a je možné využiť aj železničnú dopravu.
tags: #kapusiansky #hrad #podorys