Vzdelávací proces je komplexný systém, v ktorom zohrávajú kľúčovú úlohu dve hlavné postavy: študent a rodič. Hoci obaja aktéri sú neoddeliteľne spojení s cieľom úspešného rastu a rozvoja mladého človeka, ich úlohy, perspektívy a zodpovednosti sa výrazne líšia. Pochopenie týchto rozdielov je nevyhnutné pre efektívnu spoluprácu a vytvorenie optimálneho prostredia pre vzdelávanie.
Študentský život: Výzvy a príležitosti
Študent, v širšom zmysle definovaný ako osoba vzdelávajúca sa vo vzdelávacej inštitúcii, prechádza obdobím intenzívneho rastu a objavovania. Jeho primárnou úlohou je osvojovanie si vedomostí a zručností prostredníctvom sústavného procesu učenia. Tento proces je často spojený s pravidelným kontaktom s pedagógmi, konzultáciami a overovaním nadobudnutých vedomostí.
Jedným zo zásadných rozdielov medzi študentom a rodičom je čas, ktorý študent trávi v škole. Pri dennom štúdiu je to náročnejšie z hľadiska času, pretože v škole musí stráviť niekedy aj každý pracovný deň v týždni, aj keď možno iba pár hodín denne. Logicky sa toho nestihne prebrať toľko, ako pri dennom štúdiu. Preto sa pri externej forme necháva veľa priestoru na individuálne štúdium. Externé štúdium vyhovuje tým, ktorí chcú popri štúdiu pracovať, ale napríklad aj mamičkám na materskej dovolenke. Ak študujete dennou formou, tak si určite užijete viac študentského života ako externisti. Jednoducho, tú atmosféru môžete nasať plnými dúškami. Naopak, pri externom štúdiu takéto veci asi nezažijete.
Výhodou denného štúdia je tiež viac času na detailnejšie vysvetlenie preberaného učiva. Študenti denného štúdia prichádzajú do kontaktu s pedagógmi, majú šancu s nimi konzultovať veci ohľadom učiva. Na druhej strane, ak študujete externe popri zamestnaní, tak už počas štúdia máte zaručenú prax. Ak študujete dennou formou a spĺňate podmienky, tak máte nárok napríklad na sociálne štipendium. Máte možnosť využiť rôzne študentské zľavy, alebo študentské karty, napríklad ISIC. Do 26 rokov nemusíte platiť zdravotné a sociálne poistenie, lebo ho za vás platí štát. Oproti tomu je externé štúdium spoplatnené. Výška poplatku na školský rok závisí od konkrétnej vysokej školy a študijného odboru. Externé štúdium sa na prvý pohľad môže javiť ako náročnejšia alternatíva, ale má tiež niektoré výhody. Niektoré veci sa dajú zladiť s denným štúdiom iba veľmi ťažko, napríklad práca na plný úväzok, a niekedy aj rodina. V takom prípade je riešením práve externé štúdium.
Študentom je fyzická osoba, ktorá splnila prípadné požiadavky prijímacieho konania, bola prijatá na štúdium, zapísaná a vzdeláva sa v rámci študijného programu danej fakulty alebo niekoľkých fakúlt vysokej školy. Žiakom sa osoba stáva zvyčajne na dlhší čas, často v rámci vzdelávacej inštitúcie. Žiak je so svojím učiteľom v pravidelnom kontakte. Ide o dlhodobý a sústavný proces, počas ktorého žiak od svojho učiteľa získava nové znalosti, ktoré si sústavne rozširuje a upevňuje.
Dnešná doba prináša aj nové výzvy pre študentov. Nadmerná technologizácia môže viesť k tomu, že deti pristupujú k ľuďom akoby boli na gombík, požadujú všetko ihneď a nemajú trpezlivosť. To má dopad aj na schopnosť učenia sa. Spoločnosť vzala učiteľom rešpekt, na vrchol pyramídy sa postavilo dieťa, ktoré prostredníctvom rodiča vzalo učiteľovi autoritu.
Rodičovská rola: Výchova a podpora
Rodič je kľúčovým aktérom vo výchove a vzdelávaní dieťaťa, ktorý poskytuje nielen materiálnu, ale predovšetkým emocionálnu a morálnu podporu. Jeho úlohou je vytvoriť bezpečné a stimulujúce prostredie, v ktorom sa dieťa môže rozvíjať po všetkých stránkach. Rodičia sú často tými, ktorí prvotne formujú pohľad dieťaťa na vzdelávanie a kariérne smerovanie.
Je známe, že socioekonomický status rodiny má výrazný vplyv na dieťa, na jeho súčasný aj budúci životný štandard. Napriek tomu, že všetky deti navštevujú viac-menej tú istú školu, v ich výsledkoch existujú nerovnosti. Ak majú rodičia vysokoškolské vzdelanie, je vysoká pravdepodobnosť, že ich dieťa tiež dosiahne vysokoškolské vzdelanie. Naopak, u detí, ktorých rodičia majú nízke vzdelanie, je táto šanca minimálna. Jedna nemecká štúdia uvádza, že vplyv rodinného prostredia je mimoriadne silným faktorom pri rozhodovaní sa o budúcom štúdiu.
Rodičia by mali venovať pozornosť nielen klasickým materiálom potrebným na školský rok, ale aj nastavovaniu pravidiel pre školský režim. Otázky ako, kedy robiť úlohy a koľko času venovať ich zvládnutiu spolu s dieťaťom, trápia väčšinu rodičov. Rovnako ako výber krúžkov, aby dieťa bavili a súčasne rozvíjali to, v čom je dobré. Sú však oblasti, ktoré škola ani krúžky neriešia, napríklad finančná gramotnosť. Jej cieľom je naučiť dieťa hospodáriť s peniazmi. Odborníci upozorňujú, že cesta k zodpovednému zachádzaniu s financiami začína už na základnej škole cez spoznávanie fungovania príjmov a výdavkov.
V úvode spomínaná nemecká štúdia z rokov 2013 až 2016, ktorej sa zúčastnilo 1500 maturantov z 27 berlínskych škôl, ukázala, že informovanosť žiakov významne ovplyvňuje ich rozhodovanie sa pre alebo proti ďalšiemu štúdiu. Ak sa žiaci už na strednej škole dozvedia, čo všetko štúdium prináša a koľko stojí, chcú väčšinou ďalej študovať. Platí to predovšetkým pre tých študentov, ktorých rodičia nemajú vysokoškolský diplom. Výsledky workshopov zameraných na ďalšie vzdelávanie potvrdili, že študenti z rodín, v ktorých rodičia nemali akademické vzdelanie, chceli aj po skončení workshopov ďalej pokračovať v štúdiu na univerzite, na rozdiel od svojich spolužiakov pochádzajúcich z rovnakého rodinného prostredia, ktorí sa workshopov nezúčastnili. Informácie, ktoré dostali, ich zjavne presvedčili a posilnili ich túžbu ďalej študovať.
K zodpovednému finančnému správaniu patrí aj sporenie, teda odkladanie si rezervy či zabezpečenie konkrétneho účelu. Prieskumy VÚB potvrdzujú, že Slováci šetria deťom najčastejšie na ich neskoršiu školu, prípadne na ich bývanie, keď dospejú. Najlepšou službou svojim potomkom v rodine však je to, že ich naučíme byť zodpovednými a odkladať si na horšie časy už v mladosti.
Finančná gramotnosť – potreby a túžby | Získajte informácie o potrebách, túžbach a alternatívnych nákladoch
Rodičia by nemali vinť učiteľov zo zaujatosti, ak dieťa nedosahuje výsledky, aké by si želali. Mali by sa zbavovať zodpovednosti a kompetencií a očakávať od učiteľov rázne riešenia situácií. Ak im ho učiteľ neponúkne, nie je v praxi žiadnou výnimkou, že učiteľ je donútený vedením školy znížiť nároky na žiaka. Rodičia by nemali neustále podporovať deti v hľadaní nekorektných riešení z problémových situácií, do ktorých sa v škole dostali svojou pohodlnosťou. Nemali by učiť deti zodpovednosti za seba, svoj život, budúcu rodinu i spoločnosť. Podporovanie detí pri výbere nenáročnej školy, vytváranie umelo záujmu o menej kvalitné školy, programy, aby ich deti získali vysokoškolský titul rovnocenný iným ďaleko kvalitnejším školám, je tiež nesprávnym prístupom.
Výchova začína tam, kde končí zóna nášho komfortu. Pre mnohých z nás nie je pravdou, že nemáme na výchovu čas. Nechce sa nám iba vzdať nášho komfortu. Vždy je totiž jednoduchšie poddať sa tlaku. Rodič, ktorý vychováva, je v konfliktných situáciách ako vysoký kamenný múr a snaží sa odolať náporu. Nedovolí, aby cezeň prenikli do dospelosti jeho dieťaťa všetky egoistické črty, s ktorými sa rodí. A aj vďaka týmto nárazom mu umožňuje, aby jeho psychika zdravo dozrievala. Aby si dieťa uvedomovalo nielen svoje práva, ale aj povinnosti.
Mnohí rodičia však nie sú múrom, ale drevenou bránou, ktorá sa pri každom nápore ako na povel otvára a zlozvyky detí dostávajú zelenú. Rodičia umožnia svojim deťom vyštudovať priemerné školy, dosahovať neraz podpriemerné výsledky, no ako samozrejmosť očakávať nadpriemerné zamestnanie a plat. Nenaučia deti „učiť sa“. Podľa niekoľkoročných výsledkov medzinárodných meraní vedomostí 15-ročných žiakov z 57 krajín sveta PISA, ktoré organizuje OECD, sa už stredoškoláci umiestňujú pod priemerom so svojimi vedomosťami. Nie je teda situácia alarmujúca len pri vysokých školách, ktoré nepripravujú študentov na prax. Už stredoškoláci preukázateľne nedokážu získané vedomosti používať. A takto môžeme pokračovať k základnej škole. Odkiaľ to teda pravdepodobne pramení? Rodičia nevynakladajú úsilie v dôslednej kontrole detí v ich príprave na vyučovanie priveľmi skoro. Očakávajú, že deti by mali byť samostatné už v prvom ročníku na základnej škole. Avšak mnohé si nedokážu ešte vytvoriť systém v učení, určiť priority a tak získavajú doživotne zlé návyky. Neosvoja si dôležitú schopnosť "učiť sa".
Financovanie vzdelávania: Náklady a investície
Vysoké školstvo, hoci na Slovensku nie je spoplatnené školným, predstavuje značnú finančnú záťaž pre rodiny. Mesačný náklad na vysokoškoláka na Slovensku sa pohybuje okolo 230 eur. Päťročné štúdium tak môže vyjsť až na 14 000 eur. V iných krajinách sú náklady ešte vyššie. Celkový dlh amerických študentov aktuálne dosahuje výšku 1,6 miliardy dolárov, pričom priemerný absolvent univerzity v USA dlhuje po ukončení až 34 000 dolárov.
Napriek tomu, že za vysoké školy sa na Slovensku neplatí žiadny poplatok, nemôžeme tvrdiť, že vysoká škola je zadarmo. Celkový dlh amerických študentov aktuálne dosahuje výšku 1,6 miliardy dolárov. Priemerný absolvent univerzity v USA dlhuje po ukončení až 34 000 dolárov. Vo Veľkej Británii je dlh študenta ešte väčší, a to až 54 000 dolárov. V Nemecku má priemerný absolvent dlh 2000 dolárov a vo Švédsku, v krajine bez poplatkov za školné, je to až 20 000 dolárov. Ak zoberieme priemernú sumu, ktorú rodič zaplatí mesačne na Slovensku za svojho vysokoškoláka, môže ho päťročné štúdium vyjsť až na 14 000 eur.
Politici v Spojených štátoch sa pokúšajú riešiť akútnu krízu zadlženia absolventov. Tí sú často kvôli narastajúcim úrokom neschopní splácať svoje záväzky a ich zadlženosť sa neustále prehlbuje. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sú ochotní prijať ponuky, na ktoré sú prekvalifikovaní alebo sú z úplne iných oblastí. Ako to riešiť? Rodičia v tomto smere môžu pomôcť deťom zvládnuť ich budúcnosť aj po finančnej stránke. Keď sa začnete zamýšľať nad nákladmi na vysokú školu počas stredoškolského štúdia vášho dieťaťa, bude už dosť neskoro. Sumy, do ktorých sa náklady na školné a život študenta šplhajú, nie sú vôbec nízke. Kde na to vziať? Sporiť môžete začať kedykoľvek. Držať peniaze na bežnom účte tiež nie je ideálne riešenie, nakoľko sa môžu znehodnotiť infláciou. Pri dlhodobom sporení v podielových fondoch svoje peniaze nielen chránite pred infláciou, ale dokonca máte väčšiu šancu zarobiť. Krátkodobé výkyvy na trhoch sa vašich úspor veľmi nedotknú.
Pokiaľ by ste chceli umožniť dieťaťu študovať vysokú školu v Nemecku, budete potrebovať približne 60 tisíc eur. Ak by vám na nasporenie zostávalo 11 rokov, mesačne by ste si museli odkladať približne 383 eur pri 3-percentnom zhodnotení. Na vysokoškolské štúdium v Českej republike by ste potrebovali 20 tisíc. Mesačne by ste si za také isté obdobie museli odkladať 128 eur pri rovnakom zhodnotení. SporenieTB Vzdelanie si môžete nastaviť v ľubovoľnej výške. Tatra banka aktuálne ponúka rodičom možnosť sporiť na vysokoškolské štúdium svojich detí. SporenieTB Vzdelanie poskytuje sporenie formou podielových fondov.
Spolupráca a komunikácia: Kľúč k úspechu
Napriek rozdielnym rolám a perspektívam sú študenti a rodičia spoločne zodpovední za úspešné vzdelávanie. Kľúčom k úspechu je otvorená komunikácia, vzájomný rešpekt a aktívna spolupráca. Rodičia by sa mali zaujímať o dianie na školách svojich detí, overovať si informácie a v prípade nespokojnosti sa snažiť o zmenu. Študenti by mali byť aktívni vo svojom vzdelávaní a využívať príležitosti, ktoré im škola ponúka.
Viacero výskumov ukázalo, že väčšia časť akademických výhod patrí deťom z majetných rodín, ktorým záležalo na rozvoji svojich detí v porovnaní z menej majetnou vrstvou, ktorá mala uvoľnenejší a lenivejší prístup k výchove. Ale tento výskum tiež odhalil, že bez ohľadu na zázemie, aké deti majú, nepotrebujú žiadne drahé super vzdelávacie pomôcky, digitálne technológie, aby získali výhodu oproti ostatným. Nepotrebujú žiadne úžasné extra kurzy. No nielen hocijako. Na obsahu konverzácie s deťmi taktiež záleží. Dokázalo sa, že deti, ktoré hovorili s rodičmi o počítaní a číslach doma, začínali školu s ďaleko väčšími matematickými schopnosťami ako ich spolužiaci. Vedci z UCLA School of Public Health prišli na to, že obojsmerná komunikácia dieťa - rodič bola 6x účinnejšia v podporovaní rozvoja jazyka ako medziobdobie, kedy hovoril iba rodič. Tento pútavý spôsob konverzácie dáva deťom šancu vyskúšať si jazyk pre seba. A tiež im dáva pocítiť, že ich myšlienky a názory sa realizujú a sú skutočné.
Na rodičoch naozaj záleží. A nielen ak sa pozeráme egoisticky na vlastnú rodinu, vlastné dieťa a jeho budúci úspech, ale aj na vývoj tejto spoločnosti. Stav krajiny, v ktorej žijú tieto deti, so všetkým, čo sme im do "batôžka" vložili. Väčšia kooperácia rodičov a škôl sa javí tiež ako nevyhnutná. Nie obviňovanie, vydieranie, ale skutočná harmonická spolupráca môže napomôcť deťom dosahovať lepšie výsledky.
InterStudy, ako agentúra s 25-ročnými skúsenosťami v oblasti štúdia v zahraničí, ponúka pomoc študentom a rodičom pri príprave na tento dôležitý krok v živote rodiny. Ich tím zložený z absolventov zahraničných univerzít a rodičov s vlastnou skúsenosťou poskytuje podporu a poradenstvo pri výbere školy, procese prihlášok a celkovej adaptácii na život v zahraničí.