Bratislavské Hurbanovo námestie, kedysi symbol bojov o verejný priestor a neustáleho zápasu s automobilovou dopravou, prechádza transformáciou. V súčasnosti sa hlavné mesto snaží o kultiváciu verejných priestranstiev a vrátenie zelene do mestského prostredia. Jedným z konkrétnych krokov v tomto smere je osadenie mobilných kvetináčov na Hurbanovom námestí, ktoré majú zamedziť parkovaniu na chodníkoch a sprístupniť tento priestor opäť všetkým obyvateľom a návštevníkom mesta. Tento krok je súčasťou širšej vízie Bratislavy, ktorá sa snaží zbaviť nálepky mesta s katastrofálnou úrovňou verejného priestoru.
Boj s parkujúcimi autami: Prvé kroky k humanizácii
Situácia s autami parkujúcimi na chodníkoch na Hurbanovom námestí bola dlhodobým problémom. Obyvatelia i návštevníci Bratislavy sa sťažovali, že pre zaparkované autá nemajú na tomto chodníku dostatočný priestor na prechod. V reakcii na tieto podnety osadilo mesto na chodníku smerom z Námestia SNP po vstup k Michalskej bráne osem mobilných kvetináčov. Do týchto kvetináčov budú neskôr vysadené okrasné trávy a trvalky, ktoré by mali nielen esteticky dotvoriť priestor, ale aj vizuálne a fyzicky odradiť vodičov od parkovania na chodníku. Okrem spomínaných ôsmich väčších kvetináčov by malo tento týždeň pribudnúť aj päť menších. Primátor mesta, Ivo Nesrovnal, zdôraznil, že cieľom inštalácie kvetináčov je zamedziť parkovaniu na chodníku a vrátiť tak tento priestor späť všetkým Bratislavčanom.
Širší kontext: Revitalizácia verejných priestorov v Bratislave
Osadenie kvetináčov na Hurbanovom námestí nie je izolovaným krokom, ale zapadá do komplexnej snahy vedenia mesta o kultiváciu verejných priestranstiev. Mesto v súčasnosti realizuje viacero projektov zameraných na výsadbu zelene, obnovu parkov a námestí a celkovú humanizáciu mestského prostredia. Medzi ďalšie aktivity patria napríklad výsadba stromov na Hlavnom námestí, budovanie vegetačnej strechy na dome seniorov či obnova parčíka na Svoradovej ulici. Tieto iniciatívy signalizujú posun v paradigme mestského plánovania, kde sa verejný priestor stáva prioritou.
Historický pohľad: Od devastácie k nádejným zmenám
Bratislava bola po desaťročia definovaná ako mesto s „katastrofálnou úrovňou verejného priestoru“. Mimo historického jadra a developerských projektov bolo len minimum obnovených ulíc, parky boli zanedbané, na chodníkoch sa parkovalo a aj upravené plochy mali často nízku úroveň. Tento stav bol výsledkom dlhodobého zanedbávania, nekoncepčných zásahov a absencie koordinácie medzi investormi, či už privátnymi alebo verejnými. Hoci sa v priebehu 90-tych rokov minulého storočia podarilo do veľkej miery vytlačiť automobily z historického jadra mesta, čoho vyvrcholením bolo otvorenie obnoveného Hviezdoslavovho námestia v roku 2002 a v roku 2006 opravené Hurbanovo námestie, devastácia chodníkov parkujúcimi autami pokračovala. Pojem „rekonštrukcia ulice“ často znamenal len opravu vozovky.
Tento nepriaznivý stav sa však začal po roku 2018 meniť. Novozriadený Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) začal pracovať na štandardizácii úprav verejných priestorov a pripravil Bratislavský manuál verejných priestorov. Vyhlásených bolo viacero architektonických súťaží, z ktorých časť sa aj zrealizovala. Tieto úspechy neskôr prevzali súkromní investori a niektoré mestské časti. Staré Mesto sa napríklad prihlásilo k mestskému manuálu a v lokalitách, ktoré nemajú vlastný manuál, začalo používať mestské princípy a štandardy. Vedenie mesta na čele s architektom Matúšom Vallom deklaruje, že verejný priestor je preň absolútnou prioritou a inšpiruje sa úspešnými príkladmi z iných miest.
Konkrétne projekty: Zelená vlna revitalizácie
Aktivity zamerané na rozvoj verejného priestoru realizujú viaceré samosprávy, pričom k najaktívnejším patria Hlavné mesto, Staré Mesto, Ružinov a Rača. V prvej etape sa začalo s úpravami Poštovej ulice a vrchnej časti Námestia SNP v blízkosti pamätníka SNP. Cieľom je zvýšenie bezbariérovosti, bezpečnosti, kvality priestoru pre peších aj udržateľnosti. Celá plocha by mala byť v jednej rovine, čo predstavuje obrovskú zmenu oproti súčasnosti. V priebehu budúceho roka by sa mali obnoviť aj priestory pred Starou tržnicou a električková zastávka Centrum.
Okrem týchto rozsiahlejších projektov realizuje alebo pripravuje mesto aj niekoľko menších. Lepší verejný priestor vzniká v blízkosti Šancovej, kde sa opravili a predláždili chodníky. Spoločnosť Kooperativa zároveň začala s obnovou chodníka pred svojím sídlom na Štefanovičovej, pričom využije mestský manuál. V priebehu budúceho roka sa má začať prvá etapa projektu revitalizácie Zóny Zochova, ktorá prinesie rekonštrukciu Pilárikovej ulice a plôch v susedstve Staromestskej vrátane intenzívne využívanej zastávky verejnej dopravy.
Mestská časť Staré Mesto hlási ukončenú rekonštrukciu Flöglovej ulice, kde bola obnovená cesta i chodník. V prípade Puškinovej ulice sa vydláždili chodníky aj parkovacie miesta. Samospráva ohlasuje aj obnovu Zrínskeho a Chorvátskej ulice v súvislosti s prácami realizovanými BVS. Okrem toho napreduje vo veľkých projektoch rekonštrukcie Hlbokej cesty a Konventnej ulice. V priebehu budúceho roka by sa malo pristúpiť k obnove Kozej ulice, ktorá bude nadväzovať na Konventnú a na mestský zámer obnovy Zóny Zochova. V podobnom duchu chce Staré Mesto v budúcom roku začať opravovať aj Strážnickú ulicu, na ktorú napáže Sasinkovou.
V iných mestských častiach Ružinov finalizuje obnovu okolia Kozmosu na Ostredkoch a plánuje opravovať vnútrobloky. Rača ukončila úpravu priestorov pred školou na Plickovej a pripravuje sa na realizáciu prvej etapy Račianskeho korza.
Budúcnosť verejného priestoru: Od „zlej“ k „dobrej“ kvalite?
Je vysoko pravdepodobné, že vyššie zmienené projekty sa zrealizujú, keďže väčšina z nich je už vo fáze výstavby, povoľovania alebo má zabezpečené financovanie. Bude teda ešte platiť označenie slovenskej metropoly ako mesta s mizernou kvalitou verejného priestoru? Pravdepodobne áno, hoci len do istej miery. Namiesto „katastrofálnej“ úrovne bude už „len“ zlá. Viaceré chronicky zdevastované lokality, ako napríklad Kamenné námestie, Špitálska, Kollárovo námestie, okolie Hlavnej stanice, Trnavské mýto či Šancová, budú stále čakať na investíciu či investora, ktorý im dá novú tvár. Všetko samozrejme stojí na nedostatku finančných prostriedkov samospráv a na celkovom investičnom dlhu, ktorý sa netýka len verejných priestorov, ale aj škôl, kultúrnych zariadení, športovísk a technickej infraštruktúry.
Napriek tomu sa slovenské hlavné mesto postupne okrášľuje. Aj mimo najužšieho jadra možno dnes nájsť pekne obnovené a udržiavané plochy, ulice či parky. V priebehu budúceho roka už nebude najstaršia časť Bratislavy obklopená „územím úpadku“. Končí sa tak obdobie kritického a bohužiaľ pravdivého konštatovania, že Bratislava je zanedbané a zdevastované mesto. Od vzorov, akým je napríklad Ľubľana, má však stále ďaleko.
Hurbanovo námestie v širšom kontexte: Rekonštrukcia električkovej radiály
Spomínaná obnova Hurbanovho námestia je súčasťou rozsiahlejšej rekonštrukcie električkovej radiály, ktorá prebiehala v rokoch 2005 a 2006. Táto kľúčová dopravná stavba mesta zahŕňala modernizáciu trate od tunela cez most nad Staromestskou ulicou, Kapucínsku ulicu, Župné námestie, Hurbanovo námestie, Obchodnú ulicu až po Floriánske námestie. Súčasťou projektu bolo aj skvalitnenie architektúry a humanizácia verejných priestorov v rozsahu vyše 30-tisíc štvorcových metrov. Vznikla tým nová atraktívna pešia zóna aj mimo mestskej pamiatkovej rezervácie.
Primátor Andrej Ďurkovský vtedy pripomenul, že išlo o veľmi náročnú rekonštrukciu, ktorú mesto v minulosti viackrát odkladalo. „Museli sme v malom území zladiť záujmy mnohých účastníkov stavby,“ uviedol. Rekonštruovalo sa v troch samostatných celkoch: Župné námestie, Hurbanovo námestie a samotná Obchodná ulica. Podľa návrhu architektov z ateliéru Bogár - Králik - Urban sa okrem električkovej trate rekonštruovali aj súvisiace verejné priestory. Novú podobu dostalo námestie pred kapucínskym kostolom aj zhromažďovací priestor pred Kostolom najsvätejšej Trojice.
Výsledkom rekonštrukcie bol „veľkorysý kvalitný mestský priestor“, kde sa uprednostňuje peší pohyb pred automobilovou dopravou a zároveň vyhovuje pohybu zdravotne postihnutých spoluobčanov. Preto bola na Obchodnej ulici inštalovaná špeciálna svetelná signalizácia pohybu vozidiel v strede medzi koľajnicami a prispôsobené riešenie dlažby s vodiacimi pásmi pre slabozrakých a nevidiacich. Mesto vtedy verilo, že vynovená Obchodná ulica sa stane druhým centrom mesta, popri tradičnom Korze. Oživenie mestských priestorov si sľubovalo aj od samotných podnikateľov, ktorí počas rekonštrukcie „veľa vytrpeli“.
Aj keď tieto udalosti sa odohrali pred niekoľkými rokmi, ich dopad na súčasnú podobu Hurbanovho námestia a celkovú stratégiu mesta v oblasti verejného priestoru je nezanedbateľný. Súčasné osádzanie kvetináčov je tak pokračovaním dlhodobého procesu, ktorý sa snaží o postupné zlepšovanie kvality života v Bratislave prostredníctvom kultivácie verejných priestranstiev.
tags: #hurbanovo #namestie #rekonstrukcia