Zborovský hrad, známy aj pod menom Makovica, je impozantná zrúcanina týčiaca sa nad obcou Zborov v okrese Bardejov. Jeho strategická poloha na kopci Ondavskej vrchoviny mu v minulosti zabezpečila významnú úlohu obranného bodu na dôležitej obchodnej ceste do Poľska. Dnes je táto národná kultúrna pamiatka obľúbeným cieľom turistov, ktorého obnova prebieha vďaka nadšencom a združeniam venujúcim sa záchrane jeho historického dedičstva.
Počiatky a Pôvodná Podoba Hradu
Presné určenie doby vzniku hradu Zborov je dnes nejasné, no predpokladá sa, že jeho výstavba sa začala odvíjať už počas panovania kráľa Belu IV., teda v prvej polovici 13. storočia. Toto obdobie bolo na Slovensku poznačené pustošivým tatárskym ťažením pod vedením Batu-chána, čo viedlo k budovaniu opevnených hradov ako obranného systému. Dôležitosť Makovice zvyšovala aj blízkosť uhorsko-poľskej hranice.
Prvá hodnoverná písomná správa o existencii hradu Makovica pochádza z listiny kráľa Ľudovíta I. z roku 1347. V tejto listine sa spomínajú kasteláni „de Makauicha“ - Štefan a Juraj Bebekovci, ktorým kráľ zakázal ohrozovať vlastníctvo Thekulovcov na majetku Smilno a lákať poddaných na makovické panstvo. V tom istom roku nariadil kastelánom, aby nebránili Bardejovčanom užívať majetok v Mokroluhu, darovaný Bardejovu kráľovým otcom, Karolom Róbertom.
Pôvodný kráľovský gotický hrad tvorilo nádvorie zhruba trojuholníkového pôdorysu s obranným múrom, hranolovou vežou (donjon), palácom a kaplnkou. Analógiou s polohou hradov Ľubovňa a Nedeca sa usudzuje, že hrad plnil strážnu funkciu na obchodnej ceste a funkciu pohraničného hradu. Čoskoro sa stal aj sídlom feudálneho domínia.
Vývoj Vlastníctva a Stavebné Úpravy
V rokoch 1364 - 1470 bol hrad majetkom rodu Cudarovcov, ktorí výrazne rozšírili hradné panstvo o majetky panstiev Radoma a Kurima, a najneskôr do roku 1387 aj panstva Stročín. Vytvorili tak rozsiahle feudálne domínium v severnom Šariši. V tomto období sa zintenzívnilo osídľovanie, k čomu prispela aj dohoda s jágerským biskupom ohľadom platenia desiatku. V roku 1357 sa na stročínskom panstve prvýkrát stretávame s novo prisťahovaným obyvateľstvom nazývaným v prameňoch „Valachi“ alebo „Rutheni“ (Valasi, Rusíni). V portálnom daňovom súpise z roku 1427 je majetkom Cudarovcov 46 osád s 1321 usadlosťami.
Po vymretí Cudarovcov v roku 1470 daroval kráľ Matej Korvín panstvo Rozgonyiovcom, ktorí tu sídlili do roku 1512. V snahe obmedziť odliv poddaných z panstva urobili reformu v zemepanskej časti feudálnej renty. Napriek tomu v roku 1494 poklesol počet zdanených usadlostí.
V roku 1493 získal hradné panstvo sliezsky šľachtic Schellenberg a po ňom v roku 1522 páni z Torysy (Tarczayovci). V bojoch o uhorský trón podporovali Jána Zápoľského a po jeho porážke im bolo domínium v roku 1548 kráľom Ferdinandom odňaté a pridelené jeho prívržencovi, magnátovi Gašparovi Šeredymu.
Za Šeredyovcov došlo k zásadnej prestavbe gotického jadra a modernizácii výzbroje. Hrad bol prebudovaný na vrcholne renesančnú pevnosť s dvomi okruhmi hradieb, aby čelil tureckej hrozbe. Pribudli nové obytné i hospodárske miestnosti, palác a ďalšie stavby obklopil vysoký hradný múr. Systém trojitého opevnenia mal znemožniť prepadnutie hradu. Zmodernizovaný fortifikačný systém vytvoril pohodlné zemepanské sídlo spĺňajúce dobové požiadavky na bývanie.
Po smrti Gašpara Šeredyho v roku 1557 zdedil panstvo syn Juraj a po ňom ho získal Andrej Balassa. Napokon ho do roku 1601 vlastnil poľský magnát Ján z Ostrogu. V roku 1601 hrad kúpili Rákociovci. Táto suma predpokladá ročnú ziskovosť z panstva 8 000 dukátov, čo je 10 % kúpnej sumy. Ekonomická základňa panstva bola v tom čase mimoriadne silná.
Obdobie Rákociovcov a Stavovské Povstania
Rákociovci vlastnili hrad v 17. storočí a venovali sa už len jeho údržbe. V druhej polovici 17. storočia sa presťahovali do kaštieľa v Zborove. Hrad bol jedným z oporných sídiel rebelov počas stavovských povstaní. V období stavovských povstaní ho napadlo cisárske vojsko.
- marca 1666 slávil na hrade sobáš s Helenou Zrínskou jej prvý manžel František I. Rákoczi. O desať rokov neskôr tu aj zomrel. František I. bol spoluorganizátorom Wesselényiho protihabsburského povstania. V roku 1669 bolo sprisahanie odhalené. František I. sa síce vykúpil, ale o sedem rokov na to zomrel. Zanechal štvorročnú Júliu a štvormesačného Františka II. Mladá vdova si za manžela zobrala Imricha Thökölyho.
Thököly sa postavil do čela armády kuruckých povstalcov proti Habsburgovcom. Poslednú „bodku“ do histórie hradu Zborov zapísal generál Schultz 14. októbra 1684. Ten na priamy príkaz cisára Leopolda I. hrad dobyl a zbúral. Po tomto roku bola správa majetkov presunutá do kaštieľa v Zborove a hrad začal podliehať zubu času.
Zborovský hrad ako Štátna Prírodná Rezervácia a Obnova
Hradná zrúcanina bola počas 1. svetovej vojny značne poškodená. V roku 1926 bol hradný kopec vyhlásený za chránenú oblasť. Jeho ochrana bola rozšírená v roku 1950 vyhlásením za štátnu prírodnú rezerváciu, čo ho zaraďuje medzi najstaršie chránené územia na Slovensku. Rezervácia má zmiešaný bukový, hrabový a dubový porast a rozlohu 24 ha.
V posledných desaťročiach sa situácia začala meniť vďaka Občianskemu združeniu na záchranu Zborovského hradu, založenému v roku 2010. Toto združenie sa sústavne venuje obnove a záchrane hradu. Prvým krokom k obnove bol archeologický výskum a domurovanie časti zničeného predbránia. V máji 2024 bolo do prevádzky uvedené nové most do vstupnej bránovej veže hradu, ktorý je situovaný rovnako ako v minulosti. Na hrade sú rozmiestnené tabuľky s informáciami o jeho histórii.
Dnes je obnovený a sprístupnený hrad ďalším zaujímavým a jedinečným turistickým cieľom v regióne severovýchodného Slovenska. Areál hradu je voľne prístupný verejnosti bez poplatkov a časového obmedzenia.
5. výročie obnovy Zborovského hradu - COHORS
Turistické Možnosti a Okolie
Hrad Zborov je celoročne voľne prístupný a vedú k nemu dobre značené turistické a cykloturistické trasy.
- Z obce Zborov: Po žltej značke so strmým výstupom je vzdialený približne 30 minút. Pre rodiny s deťmi je vhodnejšia trasa po červenej značke alejou starých dubov v trvaní približne 45 minút.
- Z Bardejovských Kúpeľov: Vedie k nemu 8 km dlhý nenáročný okružný náučný chodník Zborovský hradný vrch, ktorý je možné absolvovať za približne 4 - 5 hodín.
- Z obce Dlhá Lúka: Vedie žltá turistická značka s výstupom trvajúcim približne 45 minút.
Zborovský hrad je súčasťou Šarišskej hradnej cesty, ktorá zahŕňa ďalšie hrady, kaštiele a pamiatky regiónu Šariš, ako napríklad Hanigovský hrad, Kapušiansky hrad, hrad Šariš, kaštieľ v Hanušovciach nad Topľov, hrad Plaveč, kaštieľ Tulčík či palác Klobušických v Prešove.
Okolie hradu ponúka aj ďalšie zaujímavosti:
- Bardejovské Kúpele: Obľúbené a najstaršie slovenské kúpele s liečivými prameňmi.
- Historické mesto Bardejov: Zapísané na zozname UNESCO, s Radničným námestím, Bazilikou minor sv. Egídia a Šarišským múzeom.
- Drevené kostoly: V okolí sa nachádza niekoľko zachovalých drevených kostolov, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami (napr. Hervartov, Tročany, Krivé).
- Vojenské dejiny: V Zborove sa nachádza pamätník venovaný 28. pražskému pluku, vojenský cintorín z 1. svetovej vojny a zrekonštruovaný vojenský cintorín z 2. svetovej vojny.
Povesť o Zborovskom Hrade
S hradom sa viaže aj povesť o tom, ako sedmohradské knieža Žigmund Rákoczi získal hrad od Gašpara Šeredyho. Po tom, čo si hrad obzrel a zapáčil sa mu, navrhol Šeredymu jeho kúpu. Starý pán hrad predávať nechcel, no napokon súhlasil s predajom za 80 000 dukátov, ktoré museli byť všetky sedmohradské, vyrazené v tom istom roku a niesť Rákocziho obraz. Šeredy si myslel, že túto podmienku Rákoczi nesplní, no mýlil sa. Presne o rok sa Rákoczi vrátil s dohodnutou sumou. Po prepočítaní peňazí Šeredy s hrôzou zistil, že prišiel o svoj milovaný hrad. Vraj sa chytil za srdce a na mieste zomrel. Pomník Gašpara Šeredyho, ktorý sa nachádza medzi Bardejovom a Dlhou Lúkou, pripomína túto udalosť, hoci historické pramene uvádzajú, že Šeredy zomrel na srdcový záchvat na ceste do Bardejova, nie kvôli predaju hradu.
tags: #hrad #zborov #rekonstrukcia